Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 22Er/791/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708212507
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6708212507.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, právne zastúp. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom gen. J. XXXX/XX, W., vedenej pod spis.
zn. EX 9265/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka
60, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 487,29 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 024419* zo dňa 13.11.2008 poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo

výške 14 680 Sk (487,29 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 167,30 Eur od
21.04.2008 do zaplatenia, na základe rozhodnutia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 07188/08 zo dňa 17.07.2008.

Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere a s výpisom z obchodného

registra na oprávneného a zistil, že v danej veci existujú okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie
aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Možnosť súdu zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania, v každom štádiu vedenia exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania
pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).

Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 22.02.2008 bola medzi oprávneným a povinným

uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky, ktoré
sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. predmetom zmluvy bol úver vo výške3 000 Sk (99,58 Eur), pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 2 040 Sk (67,72 Eur), t. j.
celkovo zaplatí čiastku 5 040 Sk (167,30 Eur).

Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok má nedostatky
podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c).

Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný
podnikateľom, respektíve že by zmluvu o úvere uzavrel za účelom podnikania. Zmluvnými stranami
spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom

činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a teda koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za
preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa,
nakoľko ide o fyzickú osobu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky. Návrh

spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len
vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných
podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.

Zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Jej
súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky (Všeobecné podmienky poskytnutia úveru), ktoré
boli vopred pripravené a ktoré dlžník nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Podľa všeobecných
obchodnýchpodmienok,bod17.,všetkysporyvzniknutéztejtozmluvy,vrátanesporovoplatnosť,výklad
alebo zrušenie zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Celkové
koncipovanie rozhodcovskej doložky síce vyvoláva zdanie možnosti voľby orgánu, ktorý bude vec
rozhodovať, avšak z úradnej činnosti súdu je známe, že voľba rozhodcovského konania spočíva na
strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. takmer vždy výhradne na veriteľovi.

Nakoľko bol súdu ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere,
tunajší súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské
konania vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto

otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011)Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade

iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné

vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho akoby neexistoval (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 z 22. 4. 2009).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská
zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok
spoločnosti, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami,
preto súd nemôže akceptovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Takáto
rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na

uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len

"návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva, je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Vzmysle§43aOZmáznávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvyvyplývaťvôľanavrhovateľa,abybola

v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná
a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu navrhovateľa na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť

obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné obchodné podmienky
zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda
spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka
súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Všeobecné podmienky nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke
bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť
Všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiťrozhodcovskému konaniu. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné,
nakoľko nespĺňa formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom takto dojednanú
rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd poukazuje v tejto veci aj na stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009
Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred
stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice

(93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce zo
zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky,
abymohlabyťzhľadiskasmernice93/13/EHSkvalifikovanáakonekalá.TedapodľastanoviskaSúdneho
dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na
riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a

teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V uvedenej veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, položil vnútroštátny súd Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku
nasledovného znenia: „ Možno článok 6 ods.1 smernice [93/13], podľa ktorého členské štáty sú
povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, vykladať v

tom zmysle, že nekalá podmienka použitá predajcom alebo dodávateľom nie je pre spotrebiteľa záväzná
ipso iure, ale len v prípade , že spotrebiteľ podal v tomto smere príslušný návrh a podmienku napadol?
Súdny dvor na uvedenú otázku v bode 28 tohto rozsudku na uvedenú otázku odpovedal “Je teda
namieste odpovedať na prvú otázku, že článok 6 ods.1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred

úspešne napadol takúto podmienku.“ V tomto rozhodnutí Súdny dvor vymedzil nielen zmysel v akom
vykladať článok 6 ods. 1 smernice 93/13 EHS vo vzťahu k viazanosti spotrebiteľa nekalými zmluvnými
podmienkami, ale zároveň v ňom stanovil, že ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a ich
indikatívny výpočet je potrebné za účelom dosiahnutia cieľa smernice 93/13 EHS vykladať natoľko
extenzívne, že napr. v prejednávanej veci aj zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorého

je na všetky spory zo zmluvy je príslušný všeobecný súd v sídle dodávateľa v meste Budaörs,
vzdialený od miesta bydliska dotknutého spotrebiteľa 275 kilometrov, pričom zo zákona by bol miestne
príslušný súd v mieste bydliska spotrebiteľa spĺňa všetky podmienky, aby mohlo byť z hľadiska smernice
kvalifikované ako nekalé (bod 40), a to napriek tomu, že tomu, že toto zmluvné dojednanie, podľa
ktorého je na prejednanie sporov zo zmluvy príslušný iný súd ako všeobecný súd spotrebiteľa sa v tomto

výpočte nenachádza.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom
právnomúkonevzmysle§40ods.1Občianskehozákonníka,exekučnýsúdpopreskúmaníexekučného
titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok.

Rozhodcovský súd navyše zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré
pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Zo samotného

rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky
a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností a preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a
súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Už samotné dojednanie takto vysokej sankcie
za porušenie zmluvných povinností je samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej
zmluve. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške

91,25 % ročne, je pritom rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce
dobrým mravom.S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhlásil vykonávanú exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku a túto následne aj bez návrhu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že súd ku dňu rozhodovania o zastavení exekúcie nemal k dispozícii vyúčtovanie
trov súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom, rozhodne o trovách exekúcie až po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a
to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).