Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/302/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712218269
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Šmidtová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712218269.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: S. X., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XXXX/XX, XXX XX L.,
zast. JUDr. Danielom Malikom, advokátom so sídlom Rázusova 4213/3, 036 01 Martin, na základe
Rozhodnutia Centra právnej pomoci č. IN 2961/12, proti odporcovi: BECK FINANC, s.r.o., so sídlom
Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 830 552, právne zast. Advokátskou kanceláriou DVORECKÝ a
BOHUNICKÝ s.r.o., IČO: 35 967 421, Lermontovova 18, 722 05 Bratislava, v konaní o návrhu na obnovu

konania č. k. 10Ro/76/2010, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na obnovu konania, vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou č.
10Ro/76/2010 , z a m i e t a.

II. Súd nepovoľuje odklad vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Martin 10Ro/76/2010.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.11.2012 bolo na Okresný súd Martin doručené podanie navrhovateľky, ktorým sa domáhala

obnovenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou č. 10Ro/76/2010. Navrhovateľka
uviedla, že v danom konaní vystupovala na strane odporcu a súd vydal platobný rozkaz zo dňa 1.328,20
Eur s príslušenstvom, ktorým ju zaviazal na uhradenie istiny s príslušenstvom v prospech navrhovateľa,
BECK reisen, s.r.o. Keďže odporkyňa nepodala odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 3.11.2010. Následne spoločnosť BECK reisen, s.r.o. podala návrh na výkon exekúcie, po vydaní
poverenia zo dňa 17.7.2012 vydal Mgr. Jozef Deák, súdny exekútor, dňa 17.8.2012 upovedomenie o

začatí exekúcie a následne dňa 10.9.2012 vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k. 7C/302/2012-37 zo dňa 13.2.2013 tak, že návrh
na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou č. 10Ro/76/2010 zamietol.

Voči tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Krajský súd uznesením č.k. 11Co/17/2013-57
zodňa29.4.2013uznesenieokresnéhosúdzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Vodôvodneníuznesenia
krajský súd uviedol, že okresný súd dostatočným spôsobom neozrejmil ako vyhodnotil pripojené listinné

dôkazy jednotlivo a navzájom v ich súvislosti. Zároveň odvolací súd konštatoval, že súčasťou návrhu
na obnovu konania bol i návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci, o ktorom prvostupňový
súd nerozhodol. Ustanovenie § 233 O.s.p. síce stanovuje, že súd môže nariadiť odklad vykonateľnosti
rozhodnutia o veci, len ak je pravdepodobné, že návrhu na obnovu konania vyhovie. Avšak pokiaľ takýto
návrh bol podaný, je prvostupňový súd povinný o tomto návrhu rozhodnúť a v odôvodnení sa vyporiadať
s jeho dôvodnosťou. V opačnom prípade takýmto postupom sa odníma možnosť účastníkovi konania

konať pred súdom a napĺňa dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..Okresný súd opätovne po vrátení spisu odvolacím súdom, preskúmal návrh navrhovateľa na povolenie
obnovy konania a odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. V intenciách rozhodnutia krajského súdu
prvostupňový súd opätovne vyhodnotil subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, a to

vo vzťahu k okamihu dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. k subjektívnemu momentu, od
ktorého sa mohol dôvod obnovy uplatniť v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. v rovine vyhodnotenia subjektívnej
podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania.

Návrh na obnovu konania bol podaný dňa 29.11.2012. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že
dňa 30.8.2012 doručila Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci exekúcie.

Následne jej bola zamestnancami po predložení dokladov objasnená situácia vo vzťahu k výkonu
exekúcie. V podaní preto právny zástupca argumentuje tým, že navrhovateľka sa mohla o dôvodoch
obnovy pôvodného konania dozvedieť najskôr dňa 30.8.2012.

Z uvedeného mal súd za preukázané zrejmé, že návrh bol podaný v rámci 3-ročnej objektívnej lehote,
ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (dňa 3.11.2010).
Súd však posudzoval začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty, ktorý je v zmysle zákona stanovený

subjektívnym momentom, kedy sa navrhovateľ dozvie o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym
okamihom,odktoréhosadôvodobnovykonaniamoholuplatniť.Navrhovateľkavšakvnávrhunaobnovu
konania uvádza, že sa dňa 30.8.2012 obrátila na Centrum právnej pomoci v snahe brániť sa exekúcii
a vtedy sa dozvedela o judikatúre ESD vo viacerých spotrebiteľských veciach ako dôvode povolenia
obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,
zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 234 ods. 1 a 2 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

Súd návrh na obnovu preskúmal a dospel k záveru, že navrhovateľka sa obrátila na obrátila na Centrum

právnej pomoci až v čase prebiehajúceho exekučného konania, a to v snahe brániť sa uhradeniu
istiny s príslušenstvom, na ktorej uhradenie bola zaviazaná vyššie uvedeným platobným rozkazom.. K
tejto skutočnosti došlo dňa 30.8.2012, t.j. takmer dva roky od vydania platobného rozkazu. V zmysle
podania doručeného na tunajší súd dňa 29.11.2012 sa navrhovateľka domáhala povolenia obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. s odkazom na judikatúru Súdneho dvora vo viacerých

spotrebiteľských veciach, pričom najnovší rozsudok Európskeho súdneho dvora, na ktorý sa právny
zástupca navrhovateľky odvolal je zo dňa 4.6.2009, teda uvedené rozsudky boli verejne známe a
prístupné už v čase vydania platobného rozkazu.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na povolenie obnovy konania
po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty. Začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený

subjektívnym momentom, kedy sa navrhovateľ dozvie o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnymokamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. V danom prípade trojmesačná
lehota na podanie návrhu na obnovu konania sa v uvedenom prípade počíta odo dňa, kedy sa
navrhovateľka dozvedela o súdnom rozhodnutí, t.j. dňom kedy jej bol doručený do vlastných rúk, čo

bolo dňa 15.10.2010 (ako vyplýva zo spisu č.k. 10Ro/76/2010). Trojmesačná subjektívna lehota tak
navrhovateľke uplynula dňa 15.1.2011. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Českej republiky v konaní
č. 6 Cz 56/84 zo dňa 29.11.1984. Rovnako za moment začiatku plynutia subjektívnej lehoty považoval
deň doručenia platobného rozkazu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. 5 Obo 74/2007
zo dňa 30.11.2007.

Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky, že o dôvode obnovy konania sa navrhovateľka dozvedela
až dňa 30.8.2012, keď sa obrátila na Centrum právnej pomoci tak neobstojí. Navrhovateľke nič nebránilo
v tom, aby právnu pomoc vyhľadala už v čase prevzatia platobného rozkazu a využila tak svoje zákonné
právo brániť sa podaním odporu v zákonnej 15-dňovej lehote. Navrhovateľka tak neučinila a situáciu ani
judikovanú pohľadávku nevyplatila, či iným spôsobom neriešila až do času začatia exekučného konania.
Z uvedeného vyplýva, že lehota troch mesiacov nebola zachovaná, t.j. povolenie obnovy konania nie

je prípustné.

Okrem vyššie uvedených dôvodov súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade povolenia
obnovy konania tak, ako ju žiada navrhovateľka, by došlo k porušeniu právnej istoty vo vzťahu k
navrhovateľovi pôvodného konania, a to tým, že by lehota na podanie návrhu na obnovu konania
záležala iba od momentu, kedy sa navrhovateľka rozhodla konzultovať vzniknutú právnu situáciu v

Centre právnej pomoci a nie od momentu, kedy tak mohla urobiť prvýkrát, t.j. už v čase, keď jej bol
doručený platobný rozkaz.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s ustanovením § 228 a § 230 ods. 1 O.s.p., súd na
pojednávaní dňa 10.9.2013 návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou
značkou č. 10ro/76/2010 zamietol, ako návrh podaný oneskorene.

Podľa § 233 O.s.p. ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

V zmysle § 233 O.s.p., súd môže nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci v prípade, ak je
pravdepodobné, že návrh na obnovu konania vyhovie. V tomto prípade, súd v celom rozsahu návrh na
obnovu konania zamietol, a preto nie je daný dôvod na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o

veci. Vzhľadom na túto skutočnosť a v súde s právnym názorom vyjadreným krajským súdom rozhodol
okresný súd tak, že návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti zamietol.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania zobral do úvahy skutočnosť, že návrh na obnovu konania
zamietol, a tak bol úspešným účastníkom odporca. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je oslobodená
od platenia súdnych poplatkov a zároveň jej Centrum právnej pomoci priznalo nárok na poskytovanie
právnej pomoci a určilo advokáta na jej zastupovanie, súd posudzoval rozhodnutie o trovách konania

podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u účastníka konania
povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u
čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu. Nakoľko je navrhovateľka v materiálnej núdzi,
poberá dávky a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, súd tieto skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné

osobitného zreteľa, a tak žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku
Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.