Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412200269
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412200269.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne P. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X., A. XXX/A,
právne zastúpenej JUDr. Bernardom Medárom, advokátom so sídlom v Humennom, Dubová 4, proti
žalovanému AutoFinance, a.s., Pod lesom 22, Kežmarok, IČO: 36810894, v konaní určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebnom úvere s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č. k. 3C 9/2012-125 zo dňa 9. 7. 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva
o spotrebnom úvere č. 1070065 zo dňa 3.12.2007 je neplatná z dôvodu, že (1). Zmluvu uzavrela za
veriteľa sprostredkovateľská firma vo vlastnom mene (2). V zmluve absentuje dohoda o úroku a úroku z
omeškania (3). Žalobkyňa mnohým ustanoveniam nerozumela, nemohla zmluvné podmienky ovplyvniť

a konala v tiesni (4). Nebola správne vypočítaná ročná miera nákladovosti (správne ročná percentuálna
miera nákladov tzv. RPMN pozn. odvolacieho súdu).

2. Žalovaný v odvolaní navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s odôvodnením, že zmluvný vzťah
splnením dlhu zanikol a žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy.
Vyjadril tiež nesúhlas s dôvodmi rozsudku.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť a uviedla, že jej ide o ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214

O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku.

5. Prvostupňový súd správne posúdil spornú zmluvu ako spotrebiteľskú a rovnako je správny záver,
že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vadnosť spornej zmluvy ako celku je však problematické
vyvodiť z dôvodov, na ktoré poukázal prvostupňový súd. Existujú ale iné vážne pochybnosti o vadnosti
spornejzmluvy,ktoréodôvodňujú exoffosúdnukontrolu.Tým,žežalobkyňaurobilapredmetomkonania
neplatnosť zmluvy ako celku, stalo sa predmetom konania posudzovanie neplatnosti jej všetkých

častí.

6. Odvolateľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení neplatnosti
zmluvy.7. Mohlo by sa zdať, že po tom ako žalobkyňa vyrovnala všetky plnenia, na ktoré si nárokoval žalovaný,
niet naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“), ktoré upravuje všetky

zložky právnej ochrany spotrebiteľa v prípade porušenia jeho práv od práva na reštitúciu cez právo na
zdržanie sa porušovania práv až po právo na satisfakciu.

8. Podľa § 3 ods. 5 ZOS ,, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie
sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby

odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi“.

9. Je na spotrebiteľovi, ktoré právo si zvolí resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané
finančné zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred
súdom. Niet žiadneho dôvodu z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o
neplatností niektorej zmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať

s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 2 písm. a) ZOS). Za porušenie povinností postupovať s odbornou
starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 3 ods. 3 ZOS, §
53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. ZOS), ale aj iné porušenie práv spotrebiteľa.

10. Ak by po splnení všetkého, čo si dodávateľ nárokoval vrátane plnení odporujúcich zákonu
prichádzalo do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia, spotrebiteľ by bol v nevýhode, pretože na

uplatnenie relutárnej satisfakcie by bol nútený podať žalobu o bezdôvodné obohatenia. Toto právo sa
pritom premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote. Spotrebiteľ si naviac ani nemusí želať takýto spor a
bezdôvodné obohatenie dokonca ani nemuselo vzniknúť. Existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemusí zákonite znamenať bezdôvodné obohatenie na úkor spotrebiteľa. Napriek tomu má spotrebiteľ
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

11. Odvolací súd preto na rozdiel od žalovaného vidí v predmetnej veci naliehavý právny záujem
spotrebiteľa na vykonaní súdnej kontroly zmluvných podmienok, aby hoci po splnení dlhu, ale predsa
len sa mu poskytla ochrana , ak sa do jeho práv zasiahlo, resp. takáto hrozba zásahu tu existovala.
Spotrebiteľ by nemal byť ukrátený na svojich právach len preto, že z rôznych dôvodov plnil všetko, čo
mu dodávateľ nadiktoval. Nie je ničím výnimočným existencia strachu a obavy spotrebiteľa z postupu

dodávateľa. V predmetnej veci sa zdá, že žalobkyňa opakovane čelila odobratiu vozidla, ktoré bolo pre
ňu nepostrádateľné a žiadané plnenia bez ohľadu na ich kolíziu so zákonom vždy vyrovnala. Tu vzniká
obava, že v takýchto a obdobných situáciách spotrebiteľ uhradí aj plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok, či plnenia pod tlakom nekalej obchodnej praktiky.

12. Odvolací súd nie je zástancom zneplatňovania zmlúv ako celku, ak sú niektoré časti zmluvy

neplatné. V konečnom dôsledku len spotrebiteľ môže in abstracto doplatiť na zneplatnenie celého
právneho úkonu, pretože musí hneď vydať bezdôvodné obohatenie. Evidentná nevýhoda je najmä pri
zmluvách na dlhšie obdobie. Napríklad pri spotrebiteľskom úvere na 10 rokov by spotrebiteľ stratil
možnosť splatiť úver počas dohodnutých desiatich rokov a ako bezdôvodné obohatenia by poskytnuté
finančné prostriedky musel vrátiť ihneď po ich prevzatí. Pritom úverové prostriedky mohol už použiť

a nedisponuje nimi.

13. Cieľom článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,smernica“) nie je zneplatnňovať spotrebiteľské zmluvy za každú cenu, ale zbaviťspotrebiteľa účinkov nečestných klauzúl. Tým odvolací súd netvrdí, že niet možnosti pri splnení
zákonných podmienok zneplatniť celý právny úkon. Prvostupňový súd sa však nezaoberal zákonným
ustanovením, ktoré dáva rámec pre takýto postup. Tým zaťažil napadnutý rozsudok vadou konania.

14. Nič menej odvolací súd v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok, ktorú mu umožňuje vykonať
suspenzívny účinok odvolania vyjadruje obavu, že viaceré zmluvné ustanovenia vyvolávajú hrubý
nepomer medzi právami a povinnosťami v neprospech žalujúcej spotrebiteľky. Žalobkyňa bola v čase
uzatvárania zmluvy v nevýhode tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti.

15. Najzávažnejšie pochybnosti vyplývajú z ustanovení o zabezpečovacom prevode práva, ktoré
umožňujú neprimerané ovládanie spotrebiteľa pod hrozbou odobratia vozidla. Na účely súdnej kontroly

nie je relevantné, či niektorú neprijateľnú klauzulu dodávateľ aj použije, ale je dôležité, že je súčasťou
formulárovej zmluvy a objektívne vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. uznesenie KS v Prešove vo veci 1Co 27/2013).

16. Žalovaný opakovane pristúpil k odobratiu vozidla, ktoré žalobkyňa súrne potrebovala. Podľa zmluvy
bol žalovaný v evidencii motorových vozidiel zapísaný aj za vlastníka, čo mu výrazne zjednodušuje

odpredaj vozidla za podmienok, ktoré sám nadiktuje a ktoré preventívne neposúdi žiadna objektívna
inštitúcia. Spotrebiteľ je evidentne v zjavnej nevýhode a ustanovenie v čl. IV. o zabezpečovacom
prevode práva možno dôvodne označiť za ustanovenie, ktoré indikujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa zmluvy dokonca aj v závere jej splácania a pri
existencii minimálneho dlhu nič nebráni žalovanému, aby sa zmocnil vozidla a predal ho za polovičnú

hodnotu. Spotrebiteľ pritom mohol vynaložiť na jeho nadobudnutie nemalé finančné prostriedky, ktoré
späť nezíska a tak stratí aj predmet kúpy aj jeho čiastočný finančný ekvivalent.

17. Obavy sa umocňujú s plynutím času, pretože úmerne s približujúcim sa koncom doby splácania
narastá splatená suma a stúpa prirodzene záujem spotrebiteľa na udržaní predmetu kúpy, na ktorý
vynaložil finančné prostriedky.

18. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že žalovaný si prostredníctvom ustanovení o
zabezpečovacom prevode práva presadí aj neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne presadí plnenia
v rozpore so zákonom. Otázniky nad kolíziou so zákonom v tomto smere vyvolávajú úroky, ak neboli
uvedené v zmluve, poplatok za ,,dojednanie úveru“, ak nemožno zistiť, či spotrebiteľovi sa za tento
poplatok poskytne nejaké skutočné plnenie, a teda či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53

ods. 1 OZ), zmluvná pokuta 0,1% denne, ktorá v prepočte na rok predstavuj 36,5% a popri tom sankciu
sprísňujú zákonné úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) a ii.

19. Zákonite sa natíska otázka, či dojednaný zabezpečovací prevod práva umožňuje hoci len v
teoretickej rovine žalovanému odpredať bez súdneho procesu vozidlo tesne pred ukončením doby
splácania, a to za polovičnú cenu pri omeškaní sa spotrebiteľa 25 dní s platením zanedbateľnej sumy

v porovnaní k hodnote motorového vozidla, a to aj v prípade existencie spornosti, či pochybností o
nárokoch žalovaného.

20. Žalobkyňa zobrala úver 8 573,99 Eur (258 300,-Sk), čelila opakovanému odnímaniu vozidla, ktoré
nevyhnutne potrebuje a vyplatila žalovanému aj pod vplyvom týchto okolností sumu najmenej 16 596
Eur (500 000,-Sk).

21. Pochybnosti vyvstávajú aj pri zmluvnej pokute 0,1% denne (91,25 per anum), a to pri jej možnom
použití v záujme tlaku na dlžníka, ak si možno ťažko predstaviť ešte väčší tlak, než aký vyplýva zo
zabezpečovacieho prevodu práva a dennodennej hrozbe odobratia vozidla. V rámci súdnej kontroly
podľa § 53 ods. 1 OZ sa musí brať zreteľ aj na ostatné zmluvné podmienky. Proporcionalita zmluvnej
pokuty nemôže byť posudzovaná izolovane, a teda vzniká zákonite otázka, či žalovaný zabezpečenienepreexponoval až do rozporu s imperatívom zákazu neprijateľných zmluvných podmienok (§ 3 ods.
3 ZOS).

22. Súdnej kontrole by sa nemali vyhnúť ani ostatné zmluvné podmienky najmä o odstúpení od zmluvy,

či rozhodcovská doložka. Výsledkom súdnej kontroly by malo byť určenie tej časti zmluvy (zmluvné
podmienky) za neplatnú, ktorá súdnou kontrolou primeranosti podľa § 53 ods. 1 OZ neprešla.

23. Prvostupňový súd nebol v tomto smere dôsledný. RPMN je otázkou právneho posúdenia veci, o čom
svedčí explicitná úprava výpočtu RPMN v prílohe zákona č. 258/2001 Z.z. Odvolací súd pritom nezistil
kolíziu výšky RPMN so zákonom. Iná vec je, že popri RPMN majú byť v zmluve uvedené úroky, inak
dodávateľovi spotrebiteľského úveru neprináležia a keď žalovaný úroky prijal, vytvoril protiprávny stav

a stav bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd nevidí ani problém s podpisom zmluvy za žalovaného.
Súkromné právo nevytvára prekážku na to, aby za dodávateľa spotrebiteľského úveru zmluvu podpísal
predajca. Je to naopak pomerne bežná vec pri kúpe na splátky. Neplatnosť nespôsobuje ani skutočnosť,
že sa na zmluve uviedlo obchodné meno predajcu. Komisionárska zmluva takýto postup umožňuje a
interpretačné pravidlo nepodporuje neplatnosť zmluvy z tohto dôvodu.

24. Ak žalovaný argumentuje, že zmluva už zanikla, prichodí poznamenať, že ochrana pred nekalými
obchodnými praktikami sa musí poskytnúť za stavu, že k ním došlo pred zmluvou, počas jej plnenia,
ale aj po zániku zmluvy (čl. 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája
2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou
sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,

98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004). Za nekalú
obchodnú praktiku je dôvodné považovať aj stav, ak žalovaný prijal plnenia na základe neprijateľných
zmluvných podmienok a takéto prostriedky dobrovoľne nevydal. Argumentácia žalovaného o premlčaní
práva žalobkyne namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok je v rozpore s judikatúrou súdneho
dvora (Cofidis). Premlčaniu podlieha právo spotrebiteľa na finančné plnenie napríklad na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

25. V tomto smere odvolací súd zastáva názor, že začatím predmetného konania došlo k uplatneniu
práva spotrebiteľa zo spornej spotrebiteľskej zmluvy a zároveň došlo aj k prerušeniu plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práv spotrebiteľa. Obdobne ako pri práve zo záruky nemožno priťažiť spotrebiteľovi,
že si vybral jedno z viacerých práv, ktoré nie je adekvátne skutkovému stavu (porov. rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie C- 32/12 Autociba SA), tak aj pri uplatnení práva spotrebiteľa z neprijateľných
zmluvných podmienok podľa § 3 ods. 5 ZOS sa premlčacia doba prerušuje k všetkým jeho právam
vzniknutým použitím neprijateľnej zmluvnej podmienky.

26. Zložité sofistikované zmluvné vzťahy v spotrebiteľských právnych veciach opodstatňujú
takéto posúdenie včasnosti uplatnenia práva spotrebiteľa. Inak by sa mohlo stať, že kým

spotrebiteľ ,,zadovažuje“ úspešný rozsudok, ktorý zákon predpokladá na uplatnenie relutárnej
satisfakcie, tak sa mu medzitým premlčí iné jeho právo na plnenie priznané mu zákonom rovnako z
dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Odvolací súd vyslovuje právny názor, že by nezodpovedalo
článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak
by sa po judikovaní neprijateľností zmluvných podmienok oslabilo právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia a posunulo len na úroveň naturálnej obligácie (§ 455 OZ).

27. Odvolací súd uznáva odvolací dôvod, podľa ktorého neuvedenie úrokov a úrokov z omeškania
nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je vo vzťahu k obidvom
kódexom súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) osobitným predpisom a
neuvedenie úrokov a poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nespája s neplatnosťou zmluvy, ale

spája s ich nepriznaním.28. K ďalšiemu argumentu o tiesni žalobkyne odvolací súd uvádza, že tieseň je významná kategória
súkromného práva najmä v civilistike a pri splnení ďalších zákonných podmienok môže spôsobiť
vadnosť (chybu) právneho úkonu (porov. Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 21Cdo 1484/2004).

Tieseň je jednou z kvalifikačných kritérií odôvodňujúcich záver o nadvláde veriteľa nad dlžníkom. Aby
sa však dala konštatovať neplatnosť právneho úkonu, tieseň nepostačuje, ale musí ísť kumulatívne aj
o nerovnováhu vo vzájomnom plnení. V tomto smere sa vecou prvostupňový súd nezaoberal a závery
prvostupňového súdu zostali v rovine arbitrárnosti.

29. Prvostupňový súd bol nedôsledný, ak neplatnosť celej zmluvy založil na konštatovaní, že žalobkyňa

nemohla podmienky zmluvy ovplyvniť alebo že im nerozumela a nevyrovnal sa s ustanovením § 41
OZ. V tomto smere sa poskytuje ochrana v rámci súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok
(porov. bod 61 rozsudku Súdneho dvora Godard, C- 429/05).

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec sa vracia na ďalšie konanie. Úlohou
prvostupňového súdu bude vykonať súdnu kontrolu zmluvných podmienok podľa generálnej klauzuly v
znení ku dňu vzniku zmluvy (§ 53 ods. 1 OZ), príp. podľa osobitných skutkových podstát determinujúcich

neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 4 OZ) a v prípade ich zistenia sa určia vo výroku rozsudku
(§ 153 ods. 4 O.s.p.). Ak sa dospeje k neplatnosti celého právneho úkonu, tak len v prípade naplnenia
podmienok v § 41 OZ, ktoré treba odôvodniť.

30. Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.