Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Praženková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/256/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219873
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211219873.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EUROCALL Slovakia, s.r.o., so sídlom Holíčska 40,
Bratislava, IČO: 35 798 530 proti žalovanému: Zuzana Suranovská - ELKA, s miestom podnikania
Banšelova 26, Bratislava, IČO: 40 020 223, o zaplatenie 7.140,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/176/2011 - 63 zo dňa 28.02.2011 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/176/2011 - 63 zo dňa
28.02.2011 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č. k. 23Cb/176/2011-63 zo dňa 28.02.2011 žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že jeho zmluvný
partner Chartis EUROPE, S.A. si voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody, kedy si tento nárok voči
žalobcovi uplatnil, k akému konkrétnemu zmluvnému vzťahu sa tento nárok viaže a z akých okolností
bol tento nárok odvodený. Taktiež sa nevyjadril, či škodu vo výške 8000,-eur bez výhrad uznal a bez
ďalšieho započítal voči svojim pohľadávkam a aké skutočnosti ho viedli k záveru o dôvodnosti tejto
pohľadávky spoločnosti Chartis EUROPE, S.A. Vzájomný zápočet bez preukázania týchto skutočností
súd nepovažoval za dostatočne preukázaný a listinu o vzájomnom zápočte označil za nedostatočne
relevantný dôkaz preukazujúci vznik škody žalobcu. Dôkazom o vzniku škody podľa súdu prvého
stupňa nie sú ani ďalšie predložené listiny, a to dodatok č. 5/2010 a č. 6/2010, manuál vedenia hovoru
označený ako Call script - CHARTIS EUROPE - úrazový program 5984, tabuľkové zostavy. Uzavrel, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní základnej podmienky úspešnosti žaloby, ktorou je
existencia - vznik škody. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nevykonával ďalšie dokazovanie týkajúce
sa zodpovednosti za škodu a nevykonal ani výsluch svedka - riaditeľa spoločnosti žalobcu, ktorého
žalobca navrhol v konaní vypočuť. Právne vec posudzoval podľa § 373 a § 379 Obchodného zákonníka.
Uviedol, že základným predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie, že žalobcovi
vznikla škoda. Povinnosťou žalobcu preto bolo, aby túto skutočnosť súdu preukázal. Podľa súdu prvého
stupňa žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že mu škoda vznikla.
O náhrade trov konania žalovanej rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko žalovanej trovy
v konaní nevznikli, náhradu trov konania jej nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
dňa 28.02.2012 predložila súdu Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 15.04.2011, zo
dňa 16.05.2011, zo dňa 16.06.2011 a zo dňa 20.12.2011, ktorých originály sa nachádzajú u účtovníčky
žalobcu a vzhľadom na jej vzdialenie sa mimo územia Slovenska, nemohol klient relevantné dokladyzabezpečiť pre potreby súdu. Právna zástupkyňa preto nepredložila súdu originály listín, avšak uviedla,
že ich môže pre súd doložiť. Taktiež na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd vypočul riaditeľa
spoločnosti žalobcu p. N. k otázkam ako si žalovaná splnila povinnosti zo zmluvy o spolupráci.
Porušením zmluvy o spolupráci zo strany žalovanej podľa žalobcu došlo k vzniku škody v spoločnosti
Chartis Europe, S.A, ktorá na vznik škody upozornila a škodu si u žalobcu uplatnila, a to Dohodami o
vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca mal za to, že ak súd bude potrebovať originály listín, vyzve
žalobcu aby ich predložil, čo súd neurobil.
Keď súd nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, mal vypočuť navrhovaného svedka - riaditeľa
spoločnosti žalobcu. Súd však dokazovanie vyhlásil za skončené.
Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, k žalobe sa nevyjadrila, a teda
nárok žalobcu nespochybnila.
Podľa žalobcu došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom, nebola mu poskytnutá spravodlivá ochrana
jehopráva.Súdschválil bezdôvodnéobohateniesažalovanejvneprospechžalobcu,ktorýuhradilškodu
vzniknutú konaním / opomenutím žalovanej voči spoločnosti Chartis Europe, S.A.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alternatívne, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko došlo k odňatiu
práva účastníka konať pred súdom.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 350/08 dokazovanie v občianskom súdnom
konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a
následné vyhodnotenie. Navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného
súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou
povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2
Občiansky súdny poriadok).
Skutočnosť, že súd prvého stupňa neakceptoval niektoré návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania
(v danom prípade napr. výsluch riaditeľa žalobcu, Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a
ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli predložené na pojednávaní dňa 28.02.2012), sama o sebe neznamená
porušenie práv žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, avšak súd pochybí, keď
nevykonanie navrhovaných dôkazov riadne a presvedčivo v rozsudku neodôvodní. Takéto pochybenie
je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý
účastník v konaní nečinný). Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.
Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
Podľa odvolacieho súdu v predmetnej veci k dôkaznej núdzi nedošlo, hoci súd prvého stupňa uzavrel,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom nároku na náhradu škody. Záver o nepreukázaní jeho
tvrdení totiž súd prvého stupňa vyvodil bez toho, aby vyhodnotil všetky v konaní vykonané dôkazy
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, aby presvedčivo uviedol prečo nevykonal všetky navrhované dôkazy.
Zároveň by mal súd prihliadnuť na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania.
Súd prvého stupňa dôsledne neriadil ust. § 132 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. V napadnutom
rozsudku absentuje presvedčivé odôvodnenie vykonaných dôkazov a zdôvodnenie prečo nevykonal
všetky žalobcom predložené a navrhnuté dôkazy (napr. predložené na pojednávaní dňa 28.02.2012).
Konštatácia neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu je preto predčasná a nepresvedčivá.
Zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 125 prvá veta OSP).
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť
prečíta alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1 veta pred bodkočiarkou OSP).
Podľa ustanovenia § 125 O.s.p. môžu za dôkaz slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav
veci. Aj keď sú originály listín všeobecne ako dôkazný prostriedok zásadne vhodnejšie než ich
neoverené fotokópie, nemožno považovať postup súdu, ak vykonáva dôkaz neoverenou fotokópiou
listiny za postup, ktorý by odporoval zákonu. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je
rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky
zhotovenú kópiu), alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu. Aj fotokópia listiny je totiž spôsobilá byť
vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom
svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Dôkaz vykonaný
fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 132 OSP. V prípade
vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu.
Pokiaľ súd z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu považoval predložené fotokópie dokladov za
nedostatočne hodnoverné, mal umožniť účastníkovi konania, aby súdu predložil originály listín, ktoré sa
mali podľa tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 28.02.2012 nachádzať u účtovníčky žalobcu.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, na základe nedostatočne
zisteného skutkového vzťahu.
Keďže vyššie uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu práva účastníka konať pred
súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa odstráni vyššie uvedené nedostatky a svoje
nové rozhodnutie riadne odôvodní.V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods.3 O.s.p. aj o náhrade trov
odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.