Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4Er/475/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608206615
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Valková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2608206615.3

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnej: K. R., W..
X.XX.XXXX, F. M. XXX/X, XXX XX L., o vymoženie 694,58 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi náhradu trov
exekúcie v sume 150,59 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 1.10.2008 bol súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň
poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného

poriadku) vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného, o vymoženie 694,58 € s príslušenstvom
a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku rozhodcu Mgr.
Erika Končoka, so sídlom v Bratislave, sp. zn. G.-XXX/XX- X. zo dňa 22.4.2008.

Uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 4.4.2012 súd exekučné konanie zastavil a rozhodol,
o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi náhradu trov
exekúcie v sume 150,59 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Voči tomuto uzneseniu

v celom rozsahu sa oprávnený odvolal a žiadal uznesenie zrušiť. Uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. XCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.3.2013 odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu tunajší súd pokračoval v konaní a opätovne vo veci rozhodol.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd má teda

právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom
je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť
kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.

Z predloženého exekučného titulu mal súd preukázané, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa
16.12.2002 Zmluvu o prenájme č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej

spotrebný úver na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu spotrebiteľa z jednotlivých produktov
veriteľa vo výške 10.899,- Sk a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splatiť v 12
dohodnutých splátkach po 817,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné
podmienky.

Všeobecné obchodné podmienky v bode IV písm. j) obsahovali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej

sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z
tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o. podľa Rokovacieho poriadku tohto Rozhodcovského súdu, avšak veriteľ
podľa svojej úvahy je oprávnený podať žalobu tak na horeuvedenom rozhodcovskom súde ako aj na

všeobecnom súde, prípadne riešiť spor prostredníctvom zmluvnej spoločnosti veriteľa na vymáhanie
pohľadávok. Podpisom tejto zmluvy dáva spotrebiteľ svoj súhlas veriteľovi na výber najvhodnejšieho
spôsobu z uvedených alternatív.

Dňa 22.6.2006 uzatvoril oprávnený s povinnou Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej sa povinná zaviazala splatiť pohľadávku vo výške 448,28 € v 27 mesačných splátkach vo výške

16,63 €. Na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa z dohody vystavila povinná v deň uzavretia dohody
vlastnú blankozmenu. Obsah a podmienky vyplnenia zmenky dohodla s navrhovateľom vo vyplňovacom
prehlásení obsiahnutom v zmluvných ustanoveniach, ktoré sú súčasťou dohody.

V zmysle bodu 9. Rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluvných ustanoveniach, ktoré sú súčasťou
Dohody o uznaní dlhu, akékoľvek spory, nezrovnalosti a nároky medzi účastníkmi tejto Dohody

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou
dohody a všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode B
a C tejto Dohody, z ktorých záväzky dlžník uznal čo do dôvodu a výšky v čl. 2 tejto Dohody budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov

podľa tejto Dohody spočíva v žalobcovi.

Pri skúmaní rozhodcovských doložiek bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovské doložky začlenené v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1. prvá veta OZ).Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy),
na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva medzi oprávneným a povinnou, hoci je nazvaná ako zmluva o prenájme je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti
bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci

predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či
ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje,
dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.

Pokiaľ ide o vzťah medzi oprávneným a povinnou, nemožno ho považovať za zmenkový - abstraktný
vzťah vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným spotrebiteľským vzťahom vzniknutým medzi nimi.
Zmenkový vzťah v danom prípade je iba akcesorickým vzťahom, ktorý iba zabezpečuje základný
spotrebiteľský (úverový) vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou (nie zmenkou). Akcesorický záväzok
nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 15/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo

pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti
spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere

uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd

uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13
stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť
(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713,

bod 25).V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol,
že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania

nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Pokiaľjezmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany
v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu zastaví v
celom rozsahu, ak exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.c/, § 45 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní). Len takýmto spôsobom môže súd naplniť účel čl. 6 ods. 1 smernice, t.j.
zabrániť aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.

Rozhodcovské doložky, ktoré mali v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňujú
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane
žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovské doložky si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na ich súčasť s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodcovské doložky sú neprijateľné,
pretože spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské doložky sú neprijateľné, pretože neboli spotrebiteľom osobitne
vyjednané a nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
ústavného práva na spravodlivý proces.

Nakoľko neprijateľné rozhodcovské doložky sa priečia dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takýchto doložiek odporuje dobrým mravom, súd exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi

trovy exekúcie pozostávajúce z:- podľa § 15 ods. 1/ za 36 úkonov á 3,32 € ............................................................46,48 €

(§ 15 ods. 1 - a)- 1 úkon, b)- 1 úkon, c) - 1 úkon, d) - 3 úkony, e) - 3 úkony, f) - 0 úkonov, g) - 0 úkonov,
h) - 3 úkony, i) - 0 úkon, j) - 1 úkon)

- 20% DPH zo sumy 46,48 €....................................................................................9,30 €

- podľa § 22 ods. 1 hotové výdavky - poštovné .....................................................94,81 €

Spolu:........................................................................................................................150,59 €

Za úkony podľa §15 ods. 1 a) až f) patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to, koľko
príkazov na začatie exekúcie alebo koľkým subjektom bol príkaz na začatie exekúcie doručovaný. Ak by
zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie patrila exekútorovi

paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j),
vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu len za 14 úkonov.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c)
O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník
konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a

ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.