Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10Er/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313208451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Marcineková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4313208451.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, v konaní zast. advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Karpatská
18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: U. J., X.. XX.X.XXXX, L. Z. X, o vymoženie
1.659,70 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 29.04.2013 doručenej tunajšiemu súdu dňa 06.05.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota,
doručil dňa 06.05.2013 Okresnému súdu Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na

zaplatenie 1.659,70 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. IDC0610003 zo dňa 7.10.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.11.2011 a vykonateľnosť dňa 18.11.2011. Uvedeným exekučným titulom rozhodca
zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 1.659,70 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy
rozhodcovského konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným vznikol
na základe Zmluvy o úvere č. 9697509008 zo dňa 23.6.2008, ktorým oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 50.000 eura, pričom povinný sa zaviazal tento úver splácať v 50 mesačných splátkach
po 1.671,- Sk. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že si povinný svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy riadne a včas neplnil. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu je

založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v čl. 10.2 Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov ( ďalej aj EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

- 2 - 10Er/281/2013

Podľa § 44 odsek 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
aajustanovenie§45ZoRK.Tentovsebezahŕňaprieskumnýinštitút,atedaumožňujeexekučnémusúdu
zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje
niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto

ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa
posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava

teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne
- 3 - 10Er/281/2013

posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené
a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku

predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom
a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má
vady z materiálnej stránky.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú

zmluvu. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú
úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 ods. 2
OZ), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného
registra veriteľa - poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného do 10.6.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

- 4 - 10Er/281/2013

Podľaods.2cit.ust.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 4 OZ sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod písmenom r) je uvedená
ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. To, že v
úverovej zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva

zoVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,konkrétnevbode9.2VOPaajzosamotnéhorozhodcovského
rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje vo svojom odôvodnení.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

- 5 - 10Er/281/2013

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Podľavnútroštátnehopráva,sazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousavšakvzmysle
§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa

od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.

Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka je súčasťou VOP. V zmysle bodu 10.1 banka a klient sa budú snažiť o urovnanie

všetkých sporov, ktoré vzniknú z bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe
vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. V zmysle bodu 10.2.2. banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a

účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
V zmysle bodu 10.2.3 ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí
banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky v bode 10.2 VOP bral súd do úvahy kritéria,

na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka
začlenená v rámci všeobecných obchodných podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho
poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

- 6 - 10Er/281/2013

Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera oto, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Vo všeobecných obchodných podmienkach síce bol upravený mechanizmus riešenia sporov tak, aby
formálne vyhovel ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže umožňoval, aby
sa dlžník (povinný) obrátil i na všeobecný súd. Avšak v prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ
(oprávnený) na rozhodcovskom súde, dlžník (povinný) bol povinný sa podriadiť rozhodcovskému
konaniu. Takéto ustanovenie takisto nemožno považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku,

keďže je v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, musí sa podriadiť
rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Teda v prípadoch, ak je
žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť mimo rozhodcovského
súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Hlavnými dôvodmi

neplatnosti rozhodcovskej doložky však bola najmä skutočnosť, že nebola individuálne dojednaná,
nakoľko sa nachádzala vo všeobecných obchodných podmienkach (odkazovala na ňu formulárová
zmluva).

Vzhľadom k uvedenému súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nakoľko zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odoprená ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice
93/13/EHS.

Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie
poverenia zo dňa 29.04.2013 zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

- 7 - 10Er/281/2013

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.