Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/246/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214724
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712214724.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 bolo na tunajšom súde osobne podané neúplné podanie žalobcu zo dňa 21.9.2012
označené ako „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktorým sa žalobca
domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za

škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5021368
dlžníkom, t.j. povinným M. Z., J.. X.X.XXXX, kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 10589/2008 postupom, v ktorom by správne interpretoval
a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tiež aby rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125,00 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
356,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.
Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané
zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Posúdenie náležitosti podania v sebe zahŕňa
tiež záver o tom, že uvedená vec patrí do právomoci súdu.

Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania. Jej splnenie skúma

súd ex offo v každom štádiu konania. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) vymedzuje právomoc
súdov v § 7. V odseku 1 tohto ustanovenia určuje, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom súdu v exekučnom konaní. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup

výkonu verejnej moci, ktorý mal za následok vznik škody, je občianskoprávnym vzťahom. Ustanovenie §
8OSPvšakupravujeinštitúttzv.delenejprávomoci,podľaktoréhoaksamápredkonanímnasúdekonaťu iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou
vyriešená. Jedná sa o prípady, kedy podľa zákona riešenie niektorej z vecí právnej povahy uvedenej v
§ 7 ods. 1 OSP patrí do právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc iného orgánu je časovo prvotná a

právomoc súdu je časovo následná. Podstatnou črtou vecí, pri ktorých sa uplatňuje tento kompetenčný
režim, je obligatórnosť predchádzajúceho konania na príslušnom inom orgáne, kedy uskutočnenie tohto
predchádzajúceho konania na inom orgáne, keď to zákon vyžaduje, je jednou z hlavných procesných
podmienok konania na súde.

Podmienky uplatňovania nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej správy
upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“). V súlade s § 15 a § 16 zák.
č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom je potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 uvedeného zákona. Zák. č.

514/2003 Z. z. upravuje aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať sa
uspokojenianárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Zmyslomaúčelomzavedeniapredbežného
prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave, resp. uspokojeniu nárokov
na náhradu škody došlo jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, a aby

sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na
súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody.
Predbežné prerokovanie nároku je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí splnená, aby tento
nárok mohol byť prejednaný v konaní pre súdom. V prípade, že táto podmienka konania nie je splnená,
nie je založená právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 21.9.2012 nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce
predbežné prejednanie uplatňovaného nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je
podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani o
tom nepripojil žiadne dôkazy. Keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc podľa § 8 OSP, súd
nevedel svoju právomoc preskúmať, nemohol v konaní pokračovať, a preto vyzval žalobcu výzvou zo

dňa 17.10.2012 na pripojenie kópie potvrdenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí
žiadosti o predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody. V podaní zo dňa 30.10.2012,
doručenom súdu dňa 2.11.2012, žalobca uviedol, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha -
potvrdenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody do konaní o žalobách vedených u príslušného súdneho exekútora pod číslami

EX11941/2010,EX7942/2010,EX5824/2011aEX8674/2010.Podľaslovžalobcuďalšiežalobypodané
na tunajšom súde odkazujú na tieto konania, a preto nie je potrebné predkladať ďalšie kópie.

Súd následne vykonal dôkladné šetrenie v označených súdnych spisoch Okresného súdu Martin, na
ktoré sa žalobca odvolával, a zistil, že takýto listinný dôkaz sa v týchto spisoch nenachádza. Nakoľko súd
nemal tvrdenia žalobcu preukázané príslušnými listinnými dôkazmi, uznesením č.k. 15C/246/2012-16

zo dňa 21.11.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil svoje
podanie zo dňa 21.9.2012 tým, že súdu predloží kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného
nároku na náhradu škody; dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky a potvrdenie o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená.

Dňa 12.12.2012 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 10.12.2012, v ktorom žalobca súdu

oznámil, že Okresnému súdu Martin bola doručená príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konania
o týchto žalobách:

ZE-3860-1254 5010155 Martin Gabriel, nar. 29.11.1977 EX11491/1010

3730-NZP 1233180 Rastislav Nagy, nar. 4.12.1973 EX7942/2010NP-3180-37 609000050 Erika Adamková, nar. 2.4.1971 EX5824/2011

5212-ISTINA RS 1130162 Stanislav Firic, nar. 24.7.1966 EX8674/2010,

pričom v závere tohto podania žalobca uvádza, že potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predkladá len do konania spis. zn. spis.
zn. 15C/208/2012 (značka žalobcu 5212- ISTINA RS), nakoľko ku dňu vypracovania podania zo dňa
10.12.2012 sa žalobcovi podarilo spárovať iba jednu žalobu s jeho spisovou značkou. Ostatné jednotlivé
žaloby v obdobných veciach, a teda aj v konaní spis. zn. 15C/246/2012, následne podľa slov žalobcu
odkazujú na tieto konania.

Súddôslednýmšetrenímvsúdnomspisespis.zn.15C/208/2012zistil,žežalobcadopredmetnéhospisu

doložil podanie označené ako „Doloženie prílohy do konania vedeného pod spis. zn. 15C/208/2012“, v
ktorom uviedol, že týmto podaním dokladá do konania vedeného pod spis. zn. 15C/208/2012 prílohu -
potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, a tiež kópiu „Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody“ zo dňa 25.9.2012 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého

vyplynulo,žekaždájednotlivážiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypozostávazo
šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Kópia sprievodného listu je opatrená razítkom Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 25.9.2012. Súčasťou sprievodného listu bol „Zoznam žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával zo 197 strán.

Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný nárok, ktorý si uplatňuje aj predbežne prejednal s

Ministerstvom spravodlivosti SR ( ďalej len „MS SR“), resp. podal na ministerstve žiadosť o prerokovanie
toho nároku, a či je tento nárok totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní. Z tohto dôvodu súd
uznesením č. k. 15C 246/2012-24 zo dňa 18.12.2012 podanie žalobcu odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. O odvolaní bolo
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline 10Co 52/2013-59 a Krajský súd v Žiline uznesenie

Okresného súdu Martin č. k. 15C 246/2012-24 zo dňa 18.12.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Žiline uviedol, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, pokiaľ nedostatok podmienky konania právne kvalifikoval ako nedostatok náležitosti
podania, a následne podanie navrhovateľa - návrh na začatie konania - odmietol podľa § 43 ods. 2 OSP.
Zároveň Krajský súd v Žiline uviedol, že v ďalšom postupe okresný súd posúdi povahu predbežného

prerokovania nároku v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a vyvodí príslušný
procesný následok. Krajský súd v Žiline je tohto názoru, že obligatórne uplatnenie nároku na náhradu
škody u povinného subjektu nie je delenou právomocou v zmysle § 8 Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len „OSP“), ale predstavuje podmienku konania o nároku na náhradu škody v konaní pred
súdom podľa § 103 a nasl. OSP. Konkrétny postup bude závisieť od toho, či vyhodnotí predmetný

nedostatok podmienky konania ako odstrániteľný alebo neodstrániteľný. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že aplikačná prax sa prikláňa skôr k prvému záveru. Okresný súd rozhodne v zmysle
§ 104 ods. 1 vetá prvá OSP alebo vykoná vhodné opatrenia podľa § 104 ods. 2 vetá prvá OSP a
( eventuálne ) následne vydá rozhodnutie podľa vety tretej daného zákonného ustanovenia. Krajský
súd v Žiline uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že v súdenom prípade sa jedná o sporové konanie,

kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa. To platí aj vo vzťahu k preukázaniu osobitnej
podmienky konania, spočívajúcej v predbežnom prerokovaní nároku s MS SR. Záverom odôvodnenia
KrajskýsúdvŽilineuvádza,žerovnakonedôvodnoujenámietkaorozhodovanívecivylúčenýmsudcom.
Subjektívny pocit navrhovateľa nie je v tomto smere podstatný, významným je, že konajúci sudca nemá
za to, že by boli dané okolnosti vylučujúceho z konania v súdenej veci a zároveň navrhovateľ opakovane

uviedol, že námietku zaujatosti nevznáša. Nadväzne teda v aktuálnom štádiu nie je daný ani právny
dôvod na posudzovanie ( ne ) zaujatosti konajúceho sudcu nadriadeným súdom.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania súd prihliada na
to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak veci nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd
postúpi po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 104 ods. 2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto
vhodné opatrenia. Pritom môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Okresný súd bol viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil v uznesení Krajský súd v Žiline. Obligatórne
uplatnenie nároku na náhradu škody u povinného subjektu nie je delenou právomocou v zmysle § 8

OSP. Predbežné prerokovanie nároku je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo vymedzených prípadoch nevyhnutným predpokladom
toho, aby žalobca mohol byť v konaní pred súdom úspešný. Predstavuje zároveň sui generis podmienku
konania o nároku na náhradu škody podľa predmetného zákona v konaní pred súdom (§ 103 a nasl.
OSP).

K uvedenému je potrebné uviesť, že na príslušnom orgáne, ktorý je oprávnený žiadosť poškodeného
predbežne prerokovať v mene štátu nedochádza ku konaniu v pravom slova zmysle. Proces
predbežného prerokovania nároku nie je podriadený žiadnemu procesnému postupu podľa osobitných
procesných právnych predpisom, napr. zákon č. 71/196z Zb., a teda ide o neformálny proces, ktorým má
dôjsťkprípadnémumimosúdnemuvyriešeniusporualebovprípadenegatívnehovýsledkupredbežného

prerokovania, má ísť o zabezpečenie podkladov k súdnemu sporu. Orgán verejnej moci teda o
žiadosti poškodeného na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody síce koná, ale s najväčšou
pravdepodobnosťou nemožno toto konanie subsumovať pod konanie, ktoré označuje zákonodarca v §
104 OSP. Teda nie je tu dôvod na postúpenie predmetnej veci MS SR, t. j. žalovanému v tomto konaní.

Súd postupoval ďalej podľa § 104 ods. 2 OSP. Mal za to, že predmetný nedostatok podmienky konania

spočívajúci v tom, že žalobca súdu nepreukázal predbežné prerokovanie jeho nároku podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. je nedostatok odstrániteľný, a preto vykonal opatrenia na odstránenie
nedostatku podmienky konania.

Súd požiadal žalovaného podaním zo dňa 26.4.2013 spolu so zaslaním žaloby ( č. l. 62 ),
aby mu oznámil, či a keď bola žalobcom podaná písomná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku v

zmysle zákona č. 514/2013 Z. z. v konkrétnej veci 15C 246/2012, s totožnou výškou škody a ohľadne
totožného dlžníka, pod akou spisovou značkou sa konanie u nich vedie, ak sa vedie, či už bol nárok
žalobcu predbežne prerokovaný, prípadne či sa o ňom rozhoduje a zároveň súd požiadal žalovaného
o zaslanie kópie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie, nakoľko nebola súčasťou žaloby žalobcu
zo dňa 21.9.2012.

Podaním doručeným súdu 23.5.2013 ( č. l. 64 ) žalovaný zaslal súdu podanie, v ktorom uviedol,
že neviedol osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko tieto žiadosti boli doručené so
sprievodnými listami v dňoch 23.4.2012, 27.4.2012, 30.4.2012, 25.5.2012, 30.5.2012, 25.9.2012 ( k
dátumu 25.9. boli MS SR doručené dva sprievodné listy so žiadosťami ), riešil osobitne jednotným
postupom objem žiadostí doručený spoločne k tomu istému dňu. Na základe tohto kritéria bol

vytvorenýchosemspisov,predmetomktorýchboližiadostiuvedenévôsmychsprievodnýchlistoch,ktoré
boliMSSRdoručenékvyššieuvedenýmdňom.Vzhľadomnauvedenéniejemožnépredložiťsúdukópiu
konkrétnej žiadosti o predbežné prerokovanie. Žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania
požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného
prerokovania fakticky zmarený. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré MS SR

adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, bola MS SR doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti,
nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s
dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel oškode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho
insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. S ohľadom na

uvedené MS SR, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Pokiaľ ide o posúdenie, či každý konkrétny uplatnený nárok
bol aj obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovaný zdôrazňuje, že dôkazné bremeno
v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a nemôže zaťažovať
žalovaného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom

doručených žiadosti o predbežné prerokovanie.

Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi 31.5.2013 ( č. l. 64).

Ďalej súd výzvou zo dňa 24.5.2013 ( č. l. 65 ) vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku podmienky
konania podľa § 104 ods. 2 OSP doručeným kópie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku v
zmysle § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v tejto konkrétnej vec s totožnou výškou škody a ohľadne
totožného dlžníka, ktorá mala byť podľa žalobcu doručená žalovanému.

Predmetnú výzvu prevzal žalobca 29.5.2013 ( č. l. 66). Podaním doručeným súdu 6.6.2013 ( čl. 67)
žalobca zaslal reakciu na výzvu o predloženie písomného podania, v ktorom uviedol, že nedisponuje
rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanému,
ktorý by navyše obsahoval vyznačený dátum podania. Žalobca podal originál návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému osobne do podateľne, pričom žalovaný potvrdil

prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov, označením ich súpisu
prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil
žalovaný do svojho príslušného spisu, a preto žalobca v podanej žalobe navrhol súdu, aby ako
dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného. Žalobca nevyhotovil printový
rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti. Ak má všeobecný súd za to, že zisťovanie skutočnosti zo

spisu žalovaného má menšiu vypovedaciu hodnotu, než oboznámenie sa s návrhom predloženým
žalobcom žalobca je pripravený poskytnúť návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
s tým, že žalobca disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len túto jednotnú databázu obsahujúcu celkovo 43 597 návrhov. Databáza samozrejme
zahŕňa aj súdom požadovaný individuálny návrh. Ďalej žalobca uviedol, že v danom štádiu konania

neexistuje námietka zo strany žalovaného, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v tejto individuálnej veci nebol podaný. V prípade pochybnosti je namieste požadovať, aby súd
získal vyjadrenie ohľadom doručenia návrhu priamo od žalovaného. Zároveň žalobca poukázal, že
postupsúduspočívajúcivnepredloženínávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodynie
je nedostatkom podania, ktoré by mal byť odstránený v režime podľa ust. § 43 OSP. Iné nové skutočnosti

v predmetnom podaní neuviedol.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu nebolo možné nedostatok podmienky konania odstrániť a z
tohto dôvodu postupoval podľa § 104 ods. 2 OSP a konanie zastavil. Súd opätovne poukazuje na tú
skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom, aby navrhovateľ mohol byť v konaní pred súdom úspešný
je potrebné, aby jeho nárok bol predbežne prerokovaný podľa §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z. a predbežné prerokovanie nároku predstavuje aj podmienku konania o nároku na náhradu škody
podľa predmetného zákona v konaní pred súdom. Súd sa pokúsil tento nedostatok podmienky konania
odstrániťvýzvamiadresovanými žalobcovi.Tentonazákladevýzievvsúdudoložil dokonanialennejaký
zoznam návrhov, ktoré mali byť podané na predbežné prerokovanie nároku odporcovi, avšak tento,
hoc aj opatrený otlačkom podacej pečiatky žalovaného, podľa názoru súdu z uvedeného nie je možné

vyvodiť záver, že každá jednotlivá vec uvedená v zozname bola skutočne žalovanému na predbežné
prerokovanie nároku predložená. Podateľňa opatrí otlačkom pečiatky každé podanie, ktoré bolo na
príslušnom orgáne urobené, teda napr. aj nejaký zoznam. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že
pokiaľ žalobcu uviedol, že je pripravený poskytnúť žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v konkrétnej veci v elektronickej forme, doposiaľ tak neurobil. Ide o sporové konanie, kde dôkazné

bremeno zaťažuje žalobcu, a to platí aj vo vzťahu k splneniu osobitnej podmienky konania spočívajúcej
v predbežnom prerokovaní nároku s MS SR. Zároveň súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý
vo svojom podaní uviedol, že dôkazné bremeno preukázania predbežného prerokovania nároku jena strane žalobcu, nemôže zaťažovať žalovaného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé
uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie.

Súd preto konanie podľa § 104 ods. 2 posledná veta OSP zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, nakoľko žalobca zavinil, že
konaniesamuselozastaviť,apretobymalnahradiťžalovanémutrovykonania.Žalovanýsitrovykonania
neuplatnil, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.