Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 21Er/335/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710202886
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Výboch
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6710202886.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného TITUS CZ s.r.o., IČO: 259 19 652, so sídlom
Tovární 1112, Chrudim, ČR, zast. JUDr. Františkom Hanákom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Adámkova 149, Hlinsko, ČR, proti povinnému C. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. X., X. Č.. XX,
zast. JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom so sídlom v Banskej
Štiavnici, Križovatka 4, vedenej pod značkou EX 347/2009 (pôvodným súdnym exekútorom JUDr.

Tomášom Boľošom) v súčasnosti ustanoveným nástupcom súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom,
Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo
výške 63.743,-Eur s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 01.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 11.10.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša

vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 63.743,- Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov Krajského súdu
v Banskej Bystrici, č.k. 48Cb/39/96-87 zo dňa 23.04.1998 a č.k. 48Cb/39/96-69 zo dňa 14.11.1997.

Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom bolo povinnému doručené dňa
17.09.2012.

Dňa 03.10.2012 bolo Exekútorskému úradu Mgr. Jozefa Deáka doručené podanie povinného, v ktorom
tento uvádza, že v súlade s ustanovením § 50 Exekučného poriadku namieta, že po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, a
zároveňsútuinédôvody,prektoréjeexekúcianeprípustná.Zopatrnostinamietapremlčaniepohľadávky
oprávneného, ktorá je vymáhaná v tomto konaní. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 16.09.2009,

neskôr ho navrhovateľ viackrát opravoval, pričom posledná oprava bola zo dňa 01.04.2011. Domnieva
sa, že návrh na vykonanie exekúcie bol riadne podaný s účinkom spočívania premlčacej doby až
dňom jeho poslednej opravy, t.j. dňom 01.04.2011. Exekučné tituly sú pritom rozsudky Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 48Cb/39/96-87 zo dňa 23.04.1998 a č.k. 48Cb/39/96-69 zo dňa 14.11.1997. Ďalej
povinný poukázal na ustanovenia § 110 ods. 1 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S tým, že podľa
uvedených ustanovení namieta premlčanie vymáhanej istiny z uvedených exekučných titulov, ako aj

súvisiaceho vymáhaného príslušenstva, ktoré sa podľa uvedeného premlčuje v troch rokoch, ak sa stalo
splatným po právoplatnosti exekučného titulu. Zároveň povinný požiadal, aby súd preveril, či právny
zástupca oprávneného ako advokát z Českej republiky mal právo zastupovať oprávneného v Slovenskej
republike v súlade ustanoveniami zákona č. 586/2003 Z.z.

Dňa 17.10.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného, v

ktorom oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru podanie povinného je neurčité a nie je z neho zrejmé,
čoho sa oprávnený domáha a ani neuvádza, aké sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.Oprávnený poukázal na to, že návrh na vykonanie exekúcie podal a podpísal priamo štatutárny
zástupca, konateľ spoločnosti TITUS CZ s.r.o.. Pokiaľ ide o pripomienku oprávneného preveriť právo
právneho zástupcu oprávneného zastupovať v Slovenskej republike, k tomuto oprávnený uvádza,

že právny zástupca oprávneného JUDr. František Hanák je zapísaný ako advokát v Slovenskej
advokátskej komore a je nositeľom licencie SAK č. 3022. Pokiaľ ide o námietku premlčania, podľa
názoru oprávneného v dobe začatia exekúcie jeho pohľadávka premlčaná nebola a nariadenie a aj
výkon exekúcie je v súlade s právom, a teda, že po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne nové
okolnosti, ktoré, by bránili vymáhaniu nároku oprávneného, a ani neexistujú žiadne iné dôvod, pre ktoré

by exekúcia bola neprípustná.

Z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 48Cb/39/96 súd zistil, že právoplatné
a vykonateľné rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 48Cb/39/96-87 zo dňa 23.04.1998 a
č.k. 48Cb/39/96-69 zo dňa 14.11.1997 boli v predmetnom konaní vydané na podklade nasledovného
skutkového stavu. Právny predchodca oprávneného Komerční banka, a.s. Praha, pobočka Frídek -

Místek uzatvoril s povinným ako osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia pod
obchodným menom Pavol Jakubec „MUSIC Q“, IČO: 14 264 021, s miestom podnikania v Považskej
Bystrici, Rozkvet 2072/154-42 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere č. A
20026, ktorá bola doplnená dodatkami zo dňa 28.09.1992 a zo dňa 26.03.1993, na základe ktorej
poskytol dlžníkovi, ktorý je v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného strednodobý úver na

nákup zásob tovaru - CD platní vo výške 1.000.000,- Kčs s konečnou splatnosťou úveru do 30.06.1996.

Ďalej súd z pripojeného spisu (č.l. 33) zistil, že právny predchodca oprávneného listom zo dňa
27.12.1995 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru v zmysle bodu 8. d zmluvy o úvere zo
dňa 28.07.1992 a požiadal dlžníka (povinného v exekučnom konaní) o predčasné splatenie úveru do

15.01.1996.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený,
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočné uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku
premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred

uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí,
možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa,

keď sa mohlo začať.

Podľa § 36 ods.2 veta prvá Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Súd posúdil podanie
povinného, ktoré súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie, pričom zistil, že predmetné podanie

je dôvodné. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným
znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Podstatným obsahom námietok
povinného proti exekúcii je uplatnenie námietky premlčania.

Podstatou premlčania je, že po uplynutí zákonom ustanovenej premlčacej doby právo veriteľa na plnenie
povinnosti dlžníka nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, resp. iný príslušný orgán, v
prípade ak dlžník po uplynutí premlčacej doby namietne premlčanie. V tejto súvislosti súd považuje
za potrebné uviesť, že na premlčanie súd neprihliada ex offo a ani ho z úradnej povinnosti neskúma.
Premlčanie súd skúma len na námietku dlžníka, ktorý je v danom prípade v rámci exekučného konania

v postavení povinného.

V predmetnej exekučnej veci povinný vzniesol námietku premlčania, pričom v exekúcii vymáhané
plnenie - dlh ako povinnosť zo záväzkovo právneho vzťahu vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej
podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca povinného poskytol dlžníkovi, ktorý

je v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného úver vo výške 1.000.000,- Kčs (33.193,92
Eur). Zmluvnými stranami predmetnej zmluvy boli dva podnikateľské subjekty, na jednej strane banka
ako veriteľ, a na druhej strane dlžník ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia.
Medzi dotknutými zmluvnými stranami išlo o uzavretie zmluvy podľa Obchodného zákonníka ako dvoma
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, teda išlo záväzkovoprávny vzťah, ktorý možno označiť

ako tzv. absolútny obchod. Posúdenie povahy predmetného záväzkovoprávneho vzťahu súd považoval
za podstatné vzhľadom na posúdenie námietky premlčania vznesenej povinným. Vzhľadom na to, že
úprava premlčania obsiahnutá Obchodnom zákonníku je komplexná, nakoľko v ustanovení § 387
je upravený predmet premlčania, v ustanoveniach § 388 až 390 účinky premlčania, v ustanoveniach
§ 391 až 401 začiatok a trvanie premlčacej doby, v ustanoveniach § 402 až 407 spočívanie a

pretrhnutie premlčacej doby a v § 408 všeobecné obmedzenie premlčacej doby, nemožno teda
posúdenie námietky premlčania vznesenej povinným uskutočniť podľa právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom zákonníku, ale je potrebné vznesenú námietku premlčania posúdiť výlučne v zmysle
právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Nakoľko právny predchodca oprávneného vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.01.1996, tak po uplynutí uvedenej lehoty v predmetnej veci

začala všeobecná štvorročná premlčacia doba (§397 Obchodného zákonníka) plynúť dňa 16.01.1996
v súlade ustanovením § 382 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že právny
predchodca oprávneného uplatnil svoje právo na plnenia z úverovej zmluvy dňa 26.01.1996 na súde,
tak k uvedenému dňu prestala premlčacia doba plynúť, a teda došlo k jej spočívaniu. Predmetné
súdne konanie sa končilo právoplatnosťou rozhodnutia súdu vo veci samej dňa 03.06.1998, t. j.

právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 48Cb 39/96-87 zo dňa 23.04.1998.
Po právoplatnosti predmetného rozhodnutia súdu vo veci samej, teda po odpadnutí prekážky plynutia
premlčacej doby dňa 04.06.1998 plynutie štvorročnej premlčacej doby pokračovalo, pričom táto
márne uplynula dňa 26.05.2002. Pretože v zmysle úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku, po
právoplatnosti rozhodnutia súdu neplynie nová premlčacia doba, ale pokračuje v plynutí pôvodná

premlčacia doba, ktorá počas súdneho konania spočívala, teda neplynula. Navyše je potrebné uviesť,
že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku obsahuje s ohľadom na znenie ustanovenia §
408 Obchodného zákonníka absolútne obmedzenie trvania premlčacej doby, v zmysle ktorého sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. To znamená,
že maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov, pričom začiatok tohto márneho

uplynutia premlčacej doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz; v danom
prípade premlčacia doba začala prvýkrát plynúť v prvý deň nasledujúci po lehote na predčasné splatenie
úveru, t.j. dňa 16.01.1996. Uvedená maximálna dĺžka premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 408
Obchodného zákonníka je pevná a platí bez ohľadu na prípadné prerušenie, či spočívanie premlčacej
doby a je záväzná aj v tom zmysle, že ju dlžník a veriteľ nemôžu meniť ani ju vylúčiť. V predmetnej

veci, teda márne uplynulo dňa 16.01.2006 aj maximálne obmedzenie premlčacej doby v zmysle § 408
Obchodného zákonníka. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21Er/335/2010 súd zistil, že v predmetnej
veci bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 18.09.2009, týmto dňom sa
v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Preto vzhľadom ktomu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až po márnom uplynutí premlčacej lehoty, ktorá
uplynula dňa 26.05.2002, bola námietka premlčania vo vzťahu k istine pohľadávky a úroku z omeškania
vznesená povinným v priebehu exekučného konania dôvodná.

Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.09.2009 navrhol okrem istiny pohľadávky a úroku
z omeškania aj vymoženie náhrady trov súdneho konania v sume 1.725,83 Eur.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa§110ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,akboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania vznesenej povinným k vymáhanej náhrade trov konania,

súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Pokiaľ ide o povinnosť
týkajúcu sa náhrady trov konania, tak táto bola povinnému uložená rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 48Cb 39/96-87 zo dňa 23.04.1998, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.06.1998,
pričom v nasledujúci deň po vykonateľnosti uvedeného rozsudku začala plynúť pokiaľ ide o povinnosť
zaplatenia náhrady trov konania desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 110 ods. 1 veta prvá

Občianskeho zákonníka. V časti náhrady trov konania nejde o pohľadávku vyplývajúcu veriteľovi
zo záväzkovoprávneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ale ide o
pohľadávku (právo) priznanú rozhodnutím súdu, preto sa podľa názoru súdu premlčanie spravuje
úpravou Občianskeho zákonníka. Nakoľko dotknuté právo na zaplatenie náhrady trov konania bolo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu, dĺžka premlčacej doby sa spravuje ustanovením §110 ods.

1 Občianskeho zákonníka a je v danom prípade 10 rokov. Ako však súd už uviedol zo spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 21Er/335/2010 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi JUDr.
Tomášovi Boľošovi doručený dňa 18.09.2009, týmto dňom sa v súlade s ustanovením § 36 ods.2 veta
prvá Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že návrh bol
súdnemu exekútorovi doručený až po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá v predmetnej veci pokiaľ ide o

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania márne uplynula dňa 04.06.2008. Na základe uvedeného má
súd za to, že povinný vzniesol námietku premlčania dôvodne aj pokiaľ ide o pohľadávku na zaplatenie
náhrady trov súdneho konania.

Súd vyhodnotil námietky povinného proti exekúcii zo dňa 01.10.2012 ako dôvodné v celom rozsahu,

teda im vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

(§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).