Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Radačovský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/124/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711214534
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711214534.6
Uznesenie
I. Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, proti žalovanej: E. Š., nar. X.X.XXXX, nap. bytom T., Ž. XXXX/XX, zastúpenej ustanoveným
opatrovníkom Y.. U. Q., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu T., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42176778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie
istiny 412,21 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd n a r i a ď u j e vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 24,50 eur, po jeho
krátení o sumu 6,63 eur a na vrátenie sumy 17,87 eur žalobcovi u p r a v u j e Daňový úrad Bratislava,
Ševčenkova 32, P.O.BOX 154, 850 00 Bratislava, v lehote 15 dní od doručenia tohto právoplatného
uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej n e - p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal na tomto súde dňa 15.11.2011 voči žalovanej žalobu o zaplatenie istiny 412,21 eur spolu
so 14 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 325,22 eur od 13.4.2007 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
Súd v skrátenom konaní vydal voči žalovanej platobný rozkaz č.k. 12Ro/488/2011-18 dňa 9.1.2012,
ktorý bol uznesením zo dňa 27.4.2012 pre jeho nedoručenie žalovanej zrušený a následne bol žalovanej
ustanovený opatrovník.
Podaním zo dňa 26.10.2012 vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania celej
uplatňovanej pohľadávky žalobcu.
Následne pred prvým pojednávaním vo veci žalobca dňa 27.11.2012 (faxom, doplneným do troch dní
dňa 30.11.2012), vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi
nepriznať náhradu trov konania. Súčasne požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Namietal trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko mu žiadne nevznikli. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je,okrem iného, kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka a žalobca nevidí význam v
jeho právnom zastúpení, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Žalobca zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach
pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade
jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, v ktorom rozhodnutí odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že
„...vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil právneho zástupcu z radov
advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v
mene toho, na strane koho vstupuje do konania, nepovažoval jeho trovy za účelne vynaložené...“.
Poukázal tiež na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13Co/36/2012 a 13Co/35/2012, v zmysle ktorých súd považoval trovy vedľajšieho účastníka
za neúčelné a „...dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že trovy konania v uplatnenej
výške zo strany vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal...“. Žalobca tiež namietal jednotlivé úkony
právnej služby uplatnené vedľajším účastníkom. Prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientom, namietal z dôvodu, že nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho
účastníka oboznámil so spisovým materiálom, keďže advokát nemal vedomosť o predmete sporu.
Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sú podľa žalobcu zhodné s vyjadreniami v
iných konaniach a zdôraznil, že podľa jeho názoru má takéto úkony prioritne vykonávať samotný vedľajší
účastník. Napokon poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, v
zmysle ktorého „...paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba
zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia...“. Obdobne sa vyjadril aj Okresný súd Bratislava I v
rozhodnutí sp. zn. 7C/77/2011, v zmysle ktorého „...nejde ani tak o predmet sporu, ako o trovy právneho
zastúpenia za agendu, ktorú by vedľajší účastník vedel účelne zabezpečiť, a pritom cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach má byť konanie s čo najnižšími nákladmi...“.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd I. výrokom tohto uznesenia konanie podľa cit. právnej
úpravy zastavil, k čomu sa súhlas žalovaného nevyžaduje, pretože v merite veci sa ešte nepojednávalo.
O vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh žalobcovi bolo rozhodnuté II. výrokom uznesenia
podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátane zmien, v zmysle ktorých
sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Poplatok sa
vracia krátený o 1 %, najmenej však o 6,63 eura. Ak sa má vrátiť poplatok, súd zašle odpis právoplatného
rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu, resp. sídla poplatníka,
ktorý poplatok vráti.Podľa § 146 ods. 1, písm. c/ žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 93 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.
O náhrade trov konania súd rozhodol III. a IV. výrokom v zmysle citovanej právnej úpravy, keďže
žalobca vzal žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť po tom, čo vedľajší účastník úspešne
vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Preto žalobca nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému ani žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
Vzhľadom na výsledok tohto sporu v zmysle § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. vedľajší účastník na strane
žalovaného má právo na náhradu trov konania, avšak súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
musel skúmať aj účelnosť vynaložených trov, najmä pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia. Účelnosť
zaplatených trov konania sa síce upravuje len pri ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak ide o vyjadrenie
všeobecného princípu, že právo na náhradu trov je úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri
uplatňovaní práva na súdnu ochranu. V danom prípade si vedľajší účastník na strane žalovaného v
tomto konaní uplatnil len náhradu trov za trovy právneho zastúpenia spolu v sume 90,02 eur za 2 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 26.10.2012). Súd sa pri rozhodovaní
o trovách vedľajšieho účastníka plne stotožnil s vyjadrením žalobcu a ním citovanými rozhodnutiami
súdov prvého a druhého stupňa a vzhliadol na dôvody osobitného zreteľa v tomto konaní, na základe
čoho z dôvodu neúčelnosti trovy vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Je nepochybné, že vedľajší účastník
v súdnom konaní má právo dať sa zastúpiť advokátom. Avšak z hľadiska dôvodov osobitného zreteľa
bolo potrebné prihliadnuť k tomu, že uvedená procesná situácia, t.j. zastúpenie združenia na ochranu
spotrebiteľov právnym zástupcom a nepriznanie trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi, sa
zjavne často opakuje a uvedenú problematiku už vo svojich rozhodnutiach riešili viaceré súdy prvého
aj druhého stupňa. Je potrebné uviesť, že žalovaný sa o tomto konaní reálne ani nedozvedel, keďže
žiadnuzásielkuvpriebehukonanianeprevzalajezastúpenýustanovenýmopatrovníkom,atedavedľajší
účastník vstúpil do tohto konania iba z vlastnej iniciatívy. Preto podľa názoru tohto súdu vedľajší účastník
ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť schopný sám konať v prospech žalovaného bez toho,
aby bol nútený vyhľadať právnu pomoc advokáta. Pokiaľ vedľajší účastník vstúpil do tohto konania
s cieľom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa a dal sa v tomto konaní zastúpiť advokátom, už
vzhľadom na skôr vydané a vyhlásené rozhodnutia súdov vo vyššie uvedených súdnych konaniach a
nimi vyslovený názor o neúčelnosti trov právneho zastúpenia si musí trovy vzniknuté v tomto konaní
znášať sám.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu v Prešove v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.