Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/146/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203047
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jasenský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111203047.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. JUDr. Peter Pečený, Námestie sv. Martina 9, 908
51 Holíč, proti povinnému: M. Z., H.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX Q., vedenej u súdneho exekútora
Mgr. Kamila Líšku, so sídlom 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
sumu 829,82 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 214,49 Eur a trovy

exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kamilovi Líškovi, so sídlom 29. augusta 2,
811 07 Bratislava, do troch dní náhradu trov exekúcie v sume 7,99 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 108693 zo dňa 11.02.2011 bol súdny exekútor Mgr. Kamil
Líška poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia
rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, so sídlom v Holíči, č.k. PEC-UP 316/10 zo dňa 10.11.2010.

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č.k. PEC-UP 316/10 zo dňa 10.11.2010 bola
povinnémuuloženápovinnosťzaplatiťsumu829,82eurspolusúrokom73,31Euraúrokomzomeškania

vo výške 0,029 % p.d. zo sumy 1.159,67 eur od 25.03.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
253,22 Eur, poplatok za upomienku vo výške 3,32 Eur a nahradiť trovy konania v sume 214,49 eur, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 3810150717 uzatvorenej
dňa 22.10.2008, ktorú povinný riadne a včas neplnil.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej

sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “Občiansky zákonník“)
v znení do 31.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

V danom prípade sa jedná jednoznačne i o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008.

Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 3810150717 zo dňa
22.10.2008. S poukazom na vyššie citované ustanovenia má táto zmluva povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto

charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Súd má dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a z ničoho nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu

strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného
mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva,aplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,ktoré

majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.10.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008, neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len “zákon o rozhodcovskom konaní“), priznáva
v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky za uvedených

predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (1) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti
rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere Zmluvu o úvere č. 3810150717 zo dňa 22.10.2008 sú Úverové

zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v ktorých hlava 19. obsahuje rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo
v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo zmluvných dojednaniach Úverových

zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v znení do 31.10.2008. Predmetné ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
bolo medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zavedené s účinnosťou od 01.01.2008.
Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej

zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len “smernica“)..

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,

je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere vychádzal
súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské
podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je
poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o

nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Pre spotrebiteľov je významné ustanovenie § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou

v mieste ich bydliska. Rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných podmienok Úverových zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s bez toho, aby bola spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi je reálny
predpoklad, že je to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a

rozhodnúť,apretorozhodcovskýrozsudokjenulitnýaakoexekučnýtituljeneúčinný.Týmjedanýrozpor
exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z

pridanej hodnoty.

Nakoľko súdny exekútor vo svojej písomnosti, prostredníctvom ktorej reagoval na výzvu Okresného
súdu Trnava vo vzťahu k trovám exekúcie z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie
zo dňa 12.01.2012 uviedol, že si trovy exekúcie uplatňuje vo výške 7,39 Eur vrátane DPH (jedna sa o

náhradu hotových výdavkov) v súlade s § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení, súd mu náhradu trov exekúcie priznal v celej požadovanej výške 7,99 Eur,
na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Súd
dospel k záveru o zaviazaní oprávneného z toho dôvodu, že oprávnený vzhľadom na rozhodovaciu
činnosť Okresného súdu Trnava, ale aj iných Okresných súdov, opierajúcich sa o rozhodnutia krajských

súdov a následne judikatúru najvyššieho súdu mal dostatočnú vedomosť už pri podávaní návrhu na
zastavenie exekúcie, že jeho návrh, ktorú následne so žiadosťou súdneho exekútora bude doručený
príslušnému súdu bude zamietnutý, prípadne neskôr dôjde k zastaveniu predmetnej exekúcie z titulu
neplatnosti rozhodcovskej doložky.V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.