Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2011

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4Er/644/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204092
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Náčinová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2011:5809204092.2

Uznesenie

OkresnýsúdNámestovovprávnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,sosídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnej: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
W. XXX/XX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 324,27EUR s príslušenstvom a
trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka č. 62, náhradu trov exekúcie v sume 40,- EUR do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 18.07.2009 začalo exekučné konanie pod sp.

zn. EX 5886/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 324,27EUR s prísl., priznanej Rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761, SR 00956/09 zo dňa 19.05.2009. Súdnemu exekútorovi bolo udelené
poverenie č. 5507 003291* zo dňa 31.08.2009.

Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie sa člení
na niekoľko štádií. Súd v súlade s ust. § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok) skúma v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie iba to, či má návrh na vykonanie exekúcie všetky náležitosti, či je k
návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti a či exekučný titul spĺňa podmienku
materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Na základe uvedeného tak exekučného súdu neprislúcha v tejto časti konania
posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý ho vydal.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov16)nanávrhúčastníkakonania,protiktorémubolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Tunajší súd po vydaní poverenia v súlade s citovanými ustanoveniami ex offo preskúmal podmienky
zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom
nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd je zároveň po preskúmaní

exekučného titulu zo stránky vecnej správnosti toho názoru, že predmetný exekučný titul nespĺňa
podmienku materiálnej vykonateľnosti. Pojmovým znakom materiálnej vykonateľnosti je aj presné
určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Preskúmaním exekučného titulu z vecnej
stránky súd zistil, že z predmetného titulu nie je možné oddeliť plnenie zákonom dovolené od plnenia
nedovoleného, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.

Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe tuzemského rozhodcovského rozsudku.

Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu súd zistil, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinnej zo Zmluvy o úvere č. 5580719 zo dňa
05.09.2008 uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe výzvy, oprávnený doručil
súdu predmetnú zmluvu o úvere, preskúmaním ktorej mal súd preukázané, že v danom prípade sa jedná

ospotrebiteľskýprávnyvzťah,naktorýsapretomusiaaplikovaťnormyspotrebiteľskéhopráva.Zobsahu
exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd túto skutočnosť nezohľadnil a základe toho priznal
plnenie zákonom nedovolené. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj

špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru, a to zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý definuje spotrebiteľský úver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Na posúdenie skutočnosti, či sa v tom ktorom
prípade jedná o spotrebiteľský

úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale skutočnosť, že sa

jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Podľa ust. § 3 zákona o
spotrebiteľskom úvere je veriteľom každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú upravené v ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednou zo základných

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len "RPMN"), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru. Zohľadňuje úroky a poplatky
spojené s poskytnutím úveru a časové obdobie ich splácania. Zákon o spotrebiteľských úveroch spája
absenciu RPMN s negatívnym dôsledkom pre veriteľa, a to tým, že úver poskytnutý na základe takej
zmluvy je bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).Súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského vzťahu,
vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ (oprávnený v exekúcii) v rámci svojej
podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme

úveru. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že predmetom činnosti
oprávneného je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 1 ods. 2 negatívne vymedzuje druhy zmlúv, na ktoré sa uvedený zákon nevzťahuje.
Nakoľko predmetná zmluva o úvere nespadá pod žiadnu zo zmlúv uvedených v taxatívnom výpočte
uvedeného ustanovenia, na právny vzťah medzi oprávneným a povinným treba použiť ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a tak nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru , ktoré povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neznámy počet potenciálnych spotrebiteľov. S
poukazom na ust. § 52 ods. 1 a § 54 Občianskeho zákonníka nemá na posúdenie právneho vzťahu
medzi oprávneným a povinným význam skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, resp. že došlo k voľbe práva medzi účastníkmi. Normy spotrebiteľského práva
sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na daný vzťah uplatní
právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou (lex specialis derogat lex generalis).
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých
okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu

na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Na základe uvedeného tak súd po
preskúmaní zmluvy dospel k názoru, že z obsahu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy jednoznačne
vyplýva, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa
svojím obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. V danom prípade rozhodcovský súd priznal

zákonom nedovolené plnenie. Preskúmaním zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru súd zistil, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré sú absolútne neplatné. Neprijateľnými podmienkami sa chápu akékoľvek ustanovenia
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa za predpokladu, že sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.
Pojmovým znakom individuálne dojednaných zmluvných ustanovení je to, že spotrebiteľ má možnosť
ovplyvniť ich obsah, čo v konkrétnom prípade urobiť nemohol. V predloženej zmluve o spotrebiteľskom
úvere ako aj v odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku absentuje údaj o RPMN, ktorá
patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke

spotrebiteľského úveru. Neuvedením RPMN tak veriteľ spôsobil značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach, nakoľko spotrebiteľa uviedol do omylu v podstatnej okolnosti. Účelom RPMN je určenie
skutočnej ceny úveru, čím má byť spotrebiteľovi umožnené porovnávať ponuky rôznych poskytovateľov
úverov s cieľom vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. Absenciu RPMN zákon o
spotrebiteľských úveroch nesankcionuje neplatnosťou, ale zároveň však poskytuje spotrebiteľovi

zvýšenú ochranu v tom smere, že takto dojednaný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Rozhodcovský súd túto skutočnosť nezohľadnil a priznal oprávnenému právo na zaplatenie
nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 324,27EUR s prísl., pričom z výroku ani z
odôvodnenia nevyplýva, ktorá časť plnenia pripadá na nesplatený úver a ktorá na poplatok. V prípade
ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala, rozhodcovský súd nemohol zaviazať povinného na zaplatenie

poplatku za poskytnutie úveru.

Preskúmaním exekučného titulu súd zároveň dospel k názoru, že rozhodcovský súd v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a na
základe uvedeného priznal 0,25 % denný úrok z omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok z
omeškania. Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje výšku úrokov z omeškania. Zmluvné strany si

voľbou práva dojednali, že ich vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý v čase
uzatvorenia zmluvy výšku úrokov z omeškania neobmedzoval. Nakoľko však ide o spotrebiteľský právny
vzťah, na daný prípad bolo treba aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorá je pre
spotrebiteľa výhodnejšia. Právna úprava spotrebiteľského práva vychádza z niekoľkých zásad, medziktoré patrí aj to, že zmluvné podmienky upravené medzi veriteľom a spotrebiteľom sa nemôžu odchýliť
od ustanovení Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného sa tak
spotrebiteľ nemohol vzdať výhodnejšej úpravy v Občianskom zákonníku. Preto ak rozhodcovský súd
priznaloprávnenémuzmluvnedojednanýúrokzomeškaniavovýške91,25%ročne,svojímrozhodnutím
zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. Priznané úroky z omeškania niekoľko násobne
prevyšujú úroky, na aké by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii úpravy v Občianskom zákonníku v

spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

V spotrebiteľských zmluvách je dodávateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade
s ustanoveniami spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania
ako napr. neuvedenie úroku, dohodu o voľbe práva a pod. Takýmto obchádzaním zákona dochádza k
popretiu zmyslu a účelu noriem spotrebiteľského práva.

Vyššie uvedený výklad je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do právneho poriadku

Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z.. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora
môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie (výklad vnútroštátneho
práva v súlade s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho
spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite

ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je tak
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 citovanej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa bodu 1, písm. e) prílohy citovanej smernice, nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je
okrem iných aj požiadavka pre spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú

sumu ako kompenzáciu.

Systém založený citovanou smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ je voči dodávateľovi v
slabšom postavení tak pokiaľ ide o jeho kúpnu silu, ako aj pokiaľ ide o jeho úroveň poznania. Uvedená
skutočnosť vedie spotrebiteľa k prijatiu podmienok, ktoré sú vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými

podmienkami judikatúra Súdneho dvora odvodila povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť spotrebiteľov
ex offo.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Teda navonok v súlade s pozitívnym právom sa javí využitie inštitútu - dojednania rozhodcovskej
doložky, ktoré je právnym úkonom, vo všeobecnosti právom dovoleným a predvídaným. Avšak, v
tomto prípade dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo

svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana ktorú mu poskytujú príslušné
ustanoveniasmernice93/13/EHSasmernice87/102/EHS,akoajustanoveniaObčianskehozákonníkao
spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom
na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych
noriem o ochrane spotrebiteľa. Vyššie uvedené dôsledky dojednania

rozhodcovskej doložky sú teda, z hľadiska predmetných noriem nežiaduce, nepredpokladané a
zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútu právom dovoleného a predvídaného došlo v predmetnej
veci dosiahnutiu výsledku právom zakázanému. Podľa názoru súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho
práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom
obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť
prihliadnuť ex offo.

Teda na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania
zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, OZ o
spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v
rozpore príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Exekučnýsúdmôževsúladesust.§57ods.2Exekučnéhoporiadkuvspojenísust.§45ods.2zákonao
rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd tak v rámci exekúcie môže kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu
v rozhodcovskom konaní. Preskúmaním rozhodnutia rozhodcovského súdu, mal súd preukázané, že

rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v zmluve o úvere, pričom vôbec
nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná o spotrebiteľský právny vzťah.

Nakoľko z formulácie výroku ako aj z odôvodnenia exekučného titulu nie je možné oddeliť nedovolené
plnenie od ostatného vymáhaného plnenia, súd v súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil
v plnom rozsahu. Nemožnosť oddelenia plnenia nedovoleného od ostatnej časti vymáhanej pohľadávky

zároveň spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorá bráni ďalšiemu vykonávaniu
predmetnej exekúcie.

V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. V zmysle
§ 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde nedôvodného
plnenia, preto táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách

konania. Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými

mravmi a tomu predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Toto malo význam pri
rozhodovaní o trovách exekučného konania, preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému v sume 40,00EUR, v zmysle § 14 ods.
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) vo výške 33,19 EUR, súd zároveň zvýšil túto odmenu o 20

% daň z pridanej hodnoty vo výške 6,81 EUR, nakoľko je súdny exekútor jej platiteľom (osvedčenie o
registráciipredaňzpridanejhodnoty,platiteľod1.júna2007).Súdnyexekútorsivyúčtovaltrovyexekúcie
dňa 31.03.2011, doručené tunajšiemu súdu dňa 04.04.2011, avšak vo vyúčtovaní došlo k mechanickej
chybe pri sčítaní, kedy súdny exekútor nesprávne uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie v celkovej
výške 75,68EUR.

Trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi potom predstavujú sumu 40EUR.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré je možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde ( 204 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal navrhnutédôkazy,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym skutkovýmzisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.