Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010002
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214010002.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený

V. H., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom Q. na Q., bez bližšieho určenia bydliska, na pohybe,

j e v i n n ý, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúce Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho
nezaopatreného syna C. H., narodeného XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno
sp. zn. 6C/108/2000-28 zo dňa 23.05.2000, s právoplatnosťou od 05.06.2000, ktorým súd schválil
dohodu oboch rodičov dieťaťa, sa obvinený zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 1.300,-
Sk (43,15 €), ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa

U. H., bytom H., ul. E. číslo XXX/XX, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od
01. apríla 2002 až doposiaľ, hoci počas tohto obdobia až do 14. októbra 2011 mal rôzne zamestnania,
z ktorých príjmov mohol platiť výživné riadne, včas a v sume najmenej vo výške súdneho rozhodnutia
o výživnom, toto bezdôvodne neplatil, v ostatnom čase, kedy zamestnanie nemal, sa uspokojil len s
príležitostnými prácami, bol tiež v cudzine, kde páchal inú trestnú činnosť a kde je pravdepodobne aj
v súčasnosti na neznámom mieste, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu našiel aspoň
prostredníctvom úradu práce, aby si tak zvýšil svoje šance na trhu práce, pričom tento stav trvá až

doposiaľ,ahocimatkaoprávnenéhodieťaťapoberáod01.augusta2005aždoposiaľnáhradnévýživnév
rozsahuvyživovacejpovinnostiobvinenéhoodpríslušnéhoúradupráce,vobdobízavinenéhoneplatenia
výživného od 01. apríla 2002 až doposiaľ, zaostal na výživnom v sume najmenej vo výške 6.170,45 €,
ktoré dlhuje matke oprávneného dieťaťa U. H.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.Za to ho súd

o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obvineného na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,

osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom

rozkaze.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá

iná oprávnená osoba.

Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.

Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol

obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená

osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak

ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolomožné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.

Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho

prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).