Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224764
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112224764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov: otec - H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXX/X, H., zastúpený splnomocnencom: UNITED
LAWYERS, AK s.r.o. so sídlom Kolárska 8, Bratislava, matka - F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X.
Y. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, AK so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o zníženie
výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 22. apríla 2014, č. k. 15P/43/2012-126, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného, náhrady trov konania a úpravy
styku p o t v r d z u j e s tým, že druhý odsek výroku v závere dopĺňa: „Y. C.“.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov štátu z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného,

zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2011 č. k. 20P/25/2011-8 v časti úpravy styku
tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každú párnu sobotu v čase od 13:00 hod. do 15:00
hod. v prítomnosti starej matky maloletého, zaviazal rodičov zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy štátu
a to matku vo výške 638,11 eur a otca vo výške 424,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil
použitím ust. § 62 ods. 1, § 25 ods. 5 Zákona o rodine, § 148 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybné, že od poslednej úpravy

výživného objektívne vzrástli potreby maloletého v súvislosti s jeho vekom a rastom a v neposlednom
rade zdravotným stavom - používanie ortopedických pomôcok, ktoré sa týmto zvýšili. V čase posledného
rozhodnutia, od ktorého do podania návrhu uplynulo krátke časové obdobie nedošlo k podstatnej a
trvalej zmene pomerov na strane otca ako povinnej osoby. Otec prestal pracovať v Holandsku, kde
v čase poslednej úpravy pracoval a dosahoval príjem 1000 eur mesačne. I napriek tomu, že terajší
pracovný pomer otca je na dobu určitú do 29. 6. 2014, nemožno na jeho strane konštatovať, že by došlo
k trvalej a podstatnej zmene pomerov. Naviac medzičasom sa otec dobrovoľne vzdal zamestnania v

Čechách s príjmom 13.000 Kč, teda je potrebné vychádzať i z tohto zárobku. Tento pracovný pomer
ukončil podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že jeho priateľka nemala prácu. Na strane otca neboli zistené
také zásadné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, pretože toto by ani nebolo v záujme
maloletého, ktorého objektívne potreby neustále rastú. Na strane matky je potrebné zohľadniť osobnústarostlivosť o maloletého, rovnako je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec nad rámec bežného
výživného na maloletého neprispieva. Súd zmenil úpravu styku otca s maloletým s prihliadnutím na
jeho potreby a závery znalca tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Zo znaleckého posudku a vyjadrenia
znalca neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletým. Súd
prihliadol na skutočnosť, že maloletý nemá k otcovi vytvorený vzťah vzhľadom na absenciu realizácie
doterajšej úpravy styku, na druhej strane je potrebné rozvíjať vzťah otca s maloletým a je na otcovi,
do akej miery túto možnosť využije. Nebolo zistené, že by stretávanie maloletého s otcom ohrozovalo

zdravý vývoj maloletého. Rovnako neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by sa otec s maloletým nemohol
stretávať /nadmerné požívanie alkoholu alebo iných omamných látok/ a i v tomto smere pre taký prípad
je maloletý chránený prítomnosťou starej matky. Upravený styk je podľa názoru súdu postačujúci práve
z dôvodu, že maloletý otca v podstate nepozná, otec sám nejaví záujem stretávať sa s maloletým viac
ako 3-4 hodiny každý druhý týždeň. Prihliadnuc na skutočnosť, že styk sa nerealizoval pomerne dlhé
obdobie, upravený styk považuje za súčasnej situácie súd za postačujúci s možnosťou jeho prípadného

rozšírenia. Upravený styk sa javí primeraným ako z hľadiska dĺžky jeho trvania tak aj s prihliadnutím na
režim maloletého a jeho vek. Ďalej súd zaviazal rodičov na platenie trov štátu titulom znalečného, keď
na strane matky bolo potrebné odrátať zložený preddavok 150 eur, otcovi bolo priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov v rozsahu 30%. Znalečné predstavuje čiastku 1192,56 eur, za pojednávanie
19,92 eur, spolu 1212,48 eur. Na každého z rodičov by pripadala potom čiastka 606,24 eur /1212,48:2/,

otec je oslobodený do výšky 30%, teda na neho pripadajúcu čiastku 181,87 eur znáša matka a zvyšok je
povinný uhradiť otec vo výške 424,37 eur. Matka je tak potom povinná uhradiť na znalečnom 606,24 eur
+ 181,87 eur = 788,11 eur, z ktorej sumy je potrebné odrátať zloženú zálohu 150 eur, teda matka bola
zaviazaná na úhradu čiastky 638,11 eur. Na zaplatenie trov štátu zaviazal súd oboch rodičov z dôvodu,
že nemožno ani u jedného z nich konštatovať úspech v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd

podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a to v časti výroku o úprave styku a o náhrade trov štátu keď navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že styk otca s mal. H.
zakazuje a rozhodnutie o trovách štátu, považuje za nesprávne, nakoľko dňa 21.04.2014 bolo podané

odvolanie matky proti uzneseniu o priznaní znalečného a o tomto odvolaní doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Matka vo svojom odvolaní uviedla, že považuje vykonané dokazovanie zo strany súdu za dostatočné,
avšak súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle §
205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Vo svojom odvolaní poukázala na výpoveď svedkyne

Y. C. - starej matky maloletého, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že otec sa o maloletého nezaujímal,
keď hneď po dvoch mesiacoch od jeho narodenia sa odsťahoval a až po dlhšom čase sa len telefonicky
o ňho zaujímal. Z výpovede jednoznačne vyplýva, že otec nemá k maloletému žiaden vzťah, počas
návštevy sa javil pod vplyvom návykovej látky a maloletý od neho počas návštevy utekal. Súd prvého
stupňa tento vykonaný dôkaz vôbec nevyhodnotil ako dôkaz v neprospech otca. Znalecký posudok

Mgr. Martina Balku č. 14/2013, ktorý doplnil znalec na pojednávaní je rozporuplný, čo bolo z ich strany
namietané aj vo vyjadrení zo dňa 17.02.2014. Záver znaleckého posudku, kde znalec odporúča, aby
v záujme maloletého mal otec príležitosť na stretávanie sa s maloletým, čo by mal realizovať v čo
najširšom možnom rozsahu, je v rozpore so zistenými skutočnosťami počas psychologických vyšetrení,
keďzvýpovedenajmärodičovasprávaniasamaloletéhovyplýva,žemaloletýnemávytvorenúvzťahovú

väzbu s požadovanou mierou citovej naviazanosti, pretože práve správanie otca resp. záujem otca o
vzťahsmaloletýmspôsobiloto,žemaloletýsvojhootcanepozná.Nazákladeuvedenéhoprávezákazom
styku otca s maloletým by sa predišlo negatívnym výchovným vplyvom a nemusela by byť zabezpečená
určitá kontrola treťou osobou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom
svojhosplnomocnencaažiadal,abyodvolacísúdzrušilrozsudoksúduprvéhostupňazodňa22.04.2014
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaanedostatočnezistilskutkovýstav. Otecvosvojomodvolanípoukázalnato,žejehomesačné
výdavky sú vo výške 1.305,- eur a naproti tomu sú jeho príjmy iba približne 1.000,- eur mesačne a čo sa

týka jeho dobrovoľného vzdania sa práce v Čechách išlo o snahu afektívnejšieho vyhľadávania zdroja
príjmov. Čo sa týka časti rozsudku o uložení povinnosti otcovi zaplatiť štátu náhradu trov konania vo
výške 424,37 eur otec uviedol, že dôvody na zaplatenie týchto trov konania sú na strane matky, ktorá
žiadala zákaz styku otca, nakoľko on len uviedol vo všeobecnosti návrh na zmenu úpravy styku, avšaksúd návrh na zákaz styku zamietol a preto bola matka v tejto časti v celom rozsahu neúspešná a mala
by znášať celú náhradu trov štátu. Vo vzťahu k otcovi je dôvodné použiť ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a štátu
právo na náhradu trov konania voči otcovi vôbec nepriznať, nakoľko na strane otca sú dôvody hodné

osobitného zreteľa, keďže u otca prevažujú výdavky nad jeho príjmami napriek jeho snahe efektívne
riešiť existenčné problémy.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec, v ktorom poukázal na záver znaleckého posudku
č. 14/2013 vyhotoveného znalcom Mgr. Martinom Balkom, v ktorom znalec konštatuje, že je potrebné

pravidelné a dlhodobé vzájomné stretávania sa otca s maloletým, aby sa ich vzťah mohol postupne
rozvíjať a upevňovať. Ďalej znalec odporúča, že je v záujme maloletého, aby i otec mal príležitosť
pre stretávanie sa s maloletým, čo by mal realizovať v čo najširšom možnom rozsahu. Závery znalca
sú jednoznačné, pritom rešpektujú odborné znalosti, keď znalec je dostatočnou zárukou objektívneho
posúdenia potrieb maloletého. Na pojednávaní dňa 22.04.2014 znalec uviedol, že neboli zistené žiadne
závažné dôvody, ktoré by bránili kontaktu otca s maloletým. Ďalej otec poukázal na skutočnosť, že uňho

nebola preukázaná žiadna závislosť ako vyplýva i z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 22.04.2014.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa, v ktorom uviedla, že nesúhlasí
s obsahom odvolania otca maloletého, keď považujú rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného
za vecne správny. Matka poukázala na skutočnosť, že otec maloletého prestal pracovať v Holandsku

s mesačným príjmom 1.000,- eur, avšak iba dočasne sa zamestnal v Čechách s príjmom, ktorý udáva
vo výške 13.000,- Kč, avšak na pojednávaní uviedol, že mal príjem vo výške 17.000, -Kč a to základnú
mzdu vo výške 12.750,- Kč a 4.250,- Kč osobné ohodnotenie. Matka namietala, že by otec maloletého
mal také mesačné výdavky aké uviedol vo svojom odvolaní a teda vo výške vyššej ako je jeho mesačný
príjem, a teda, aby bol oproti príjmu v mínuse 305,- eur. Poukázala na výpoveď otca, ktorý uviedol, že

v byte býva s ďalšími spolubývajúcimi a za celý byt platia všetci 350,- eur mesačne, takže nájomné v
sume 350,- eur nie je len jeho výdavok, ale na tejto sume sa podieľajú aj ostatní spolubývajúci.

K odvolaniu matky maloletého zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že vzhľadom
na závery znaleckého posudku a vyjadrenie znalca na pojednávaní odporúčajú odvolanie matky

zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

K odvolaniu otca maloletého zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že od poslednej úpravy
rodičovských práv a povinností zo dňa 11.06.2012 je maloletý fyzicky starší a vyspelejší a podľa
vyjadrenia matky na pojednávaní od septembra 2013 navštevuje materskú školu, s čím sú rovnako

spojené zvýšené výdavky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je zníženie výživného v záujme
maloletého dieťaťa a preto odporúčajú odvolanie otca zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, keď v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti matky a jej právnej zástupkyne,

dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa v časti výživného nie je dôvodné, odvolanie matky v časti
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v
týchto častiach vecne správny a je potrebné ho potvrdiť, avšak odvolanie rodičov maloletého dieťaťa
je dôvodné v časti náhrady trov štátu, v ktorej časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15P/43/2012 je návrh otca, ktorým
sa domáha zníženia výživného na maloletého H. ako aj návrh na zmenu úpravy styku a návrh matky,
ktorá žiadala zákaz styku otca s maloletým.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, ktorým súd upravil styk otca s maloletým ako
aj v časti náhrady trov štátu.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby

pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa

tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane

povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného

rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný

skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom, zopakovaným a doplneným odvolacím súdom bolo
preukázané, že rodičia okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec žije v súčasnosti
v Holandsku a jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 1.152,- eur jeho mesačné

výdavky predstavujú sumu 1.865,- eur. Otec pred podaním návrhu ukončil prácu v Holandsku kde
dosahoval príjem cca 1.000 eur, od 14. 12. 2012 pracoval v spoločnosti H. J. a.s., a u tohto
zamestnávateľa dosahoval príjem 12.750,- Kč mesačne + osobné ohodnotenie 4.250,- Kč mesačne.
Matka žije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a v čase podania návrhu
bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 217,24 eur. K ostatnej úprave

výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11. 6. 2012, č. k. 20P 113/12-22, kedy výška
výživného bola určená sumou 140,- eur mesačne a matka bola v tom čase s maloletým na materskej
dovolenke a otec mal príjem 1000,- eur mesačne /pracoval v Holandsku/, iné vyživovacie povinnosti
rodičia nemali. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28. 3. 2011, č. k. 20P 25/11-8 bol upravený
styk otca s maloletým na každú párnu stredu od 13,00 do 15,00 hod. a na každý nepárny piatok od 14,00

do 16,00 hod. v prítomnosti starej matky. Maloletý H. má potreby primerané jej veku, zvýšené výdavky
sa týkajú nákupu ortopedickej obuvy a vložiek do topánok.
Zohľadniacvšetkyvyššieuvádzanéskutočnosti,odvolacísúddospelkzáveru,ženastraneotcanedošlo
k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného zo strany otca namaloletého tak, ako bola určená ostatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 11.6.2012, č.
k. 20P 113/12-22, kedy výška výživného bola určená sumou 140,- eur mesačne. Po posúdení vyššie
zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s

prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi
týmto ostatným rozhodnutím zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky
o maloletého. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a vec
posúdil správne aj po právnej stránke. Takto určená výška výživného na maloleté dieťa, zodpovedá ako

odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, tak aj schopnostiam a možnostiam otca, keď u otca bolo
potrebné vychádzať z jeho priemerného zárobku vo výške 1.100 eur mesačne.

Reagujúc na odvolacie námietky otca, odvolací súd konštatuje, že nie je možné pri určení výživného
na maloletého prihliadať na všetky jeho mesačné výdavky v celkovej sume 1.800,- eur, nakoľko je
možné zohľadniť len opodstatnené výdavky nevyhnutné na krytie jeho osobných potrieb a preto je

vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť
na výživu maloletého H. sumu 140,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo
svojho príjmu, ako bol uvedený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných
životných potrieb, keď podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené
v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, pričom
sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca a vzhľadom na to, že rodičia v odvolacom

konaní neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Rovnako tomu bolo aj v napadnutej časti ohľadne úpravy styku otca s maloletým, kde odvolací súd po
doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že aj v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť,avšaksdoplnenímmenaapriezviskastarejmatky,vprítomnostiktorejmástykotcasmaloletým

prebiehať.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy uplatňuje svoje rodičovské práva a povinnosti
najmä výchovný vplyv prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom v zmysle vyššie citovaných
ustanovení ponecháva úpravu styku prednostne na dohodu rodičov. Ak sa však rodičia o úprave styku
s dieťaťom nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd rozsudkom. Pri úprave styku je pritom potrebné

zohľadniť tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý
ho nemá vo výchove, jeho režim, časové možnosti), ako aj okolnosti na strane rodičov (rodinné pomery,
vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý nemá vo výchove, ekonomické pomery, možnosti,
ale i zdravotný stav). Frekvencia styku potom závisí od záujmu aj potrieb dieťaťa, od jeho časových
možností, od vplyvu akým rodičia pôsobia na dieťa a jeho duševný stav od ich možností a schopností

starať sa o dieťa tak, aby bol styk s nimi na prospech dieťaťu.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa, súd obmedzí styk mal.
dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.

Zákaz styku otca s dieťaťom podľa citovaného zákonného ustanovenia je špecifickým druhom

obmedzenia rodičovských práv, keď rodičovi sa odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to hocijakým
spôsobom. Takéto rozhodnutie prichádza do úvahy len vtedy, keď súd na základe vykonaného
dokazovania zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého
táto nevyhnutnosť vyplýva.

Matka v odvolacom konaní namietala rovnaké skutočnosti aké uviedla pred súdom prvého stupňa a to,
že otec nemá záujem sa synom stretávať, nemajú spolu vytvorený žiaden vzťah a na základe uvedeného
preto práve zákazom styku otca s maloletým by sa predišlo negatívnym výchovným vplyvom, keď u otca
má podozrenie z užívania omamných látok a alkoholu.

Jepotrebnépoukázaťnato,ževzásadejevždyžiaduce,abydieťamalomožnosťstretávaťsasrodičom,
ktorému nebolo zverené do výchovy, cez voľné víkendové, prázdninové a sviatočné dni. Nie je dôvod
od tejto zásady sa odchýliť ani v danom prípade. V konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré byodôvodňovali zákaz styku otca s maloletým a teda, že by stretávanie otca s dieťaťom bolo v rozpore
so záujmami maloletého.
Reagujúc na odvolacie námietky matky, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci u otca neboli

zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletým, čo preukazuje aj v
konaní vypracovaný znalecký posudok č. 14/2013 znalcom Mgr. Martinom Balkom. Aj samotný znalec
uviedol,žejepotrebnépravidelnéadlhodobévzájomnéstretávaniasaotcasmaloletým,abysaichvzťah
mohol postupne rozvíjať a upevňovať a taktiež znalec konštatoval, že u otca nezistil žiadnu závislosť
na omamných látkach. Z uvedeného tak vyplýva nedôvodnosť návrhu matky na zákaz styku otca s

maloletým,keďsprávnesúdprvéhostupňazmenilostatnúúpravustykuotcasmaloletýmatorozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2011, č. k. 20P/25/2011-8 a upravil styk otca s maloletým tak, aby
sa otec mohol stretávať s dieťaťom cez víkend a to vzhľadom na otcov aktuálny pobyt v Holandsku v
prítomnosti starej matky maloletého - Y. C., ktorá by mala mať predovšetkým stabilizačný charakter a
mala by byť pre dieťa emočným zázemím.

Ďalej odvolací súd uvádza, že je v záujme dieťaťa, aby si naďalej vytváralo citové väzby aj k otcovi,
a taktiež je potrebné, aby rodičia maloletého medzi sebou riadne komunikovali a nevytvárali zbytočné
napätie, ktoré sa následne prenáša na maloleté dieťa a ovplyvňuje jeho psychický vývoj a správanie. Zo
strany rodičov je potrebné aktuálne a citlivo reagovať na potreby dieťaťa a preto je dôležité, aby matka
maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripravila a otec pri styku s dieťaťom si musí zároveň uvedomiť,

že je potrebné čas v priebehu styku s maloletým stráviť takým spôsobom, aby sa maloleté dieťa na tento
styk s ním tešilo, malo z neho radosť a zároveň, aby otec mohol na dieťa počas tohto styku pôsobiť
aj výchovne. Pri týchto stretnutiach si musia rodičia uvedomiť, že obaja majú svoje rodičovské práva a
povinnosti a teda aj otec má právo sa stretávať s maloletým a preto aj matka by mala prispieť svojim
správaním a postojom k tomu, aby otec čo najskôr nadviazal s maloletým vzťah.

Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
ako i odvolacieho súdu neboli splnené predpoklady, a to aj s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa,
pre rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s mal. H..

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výživného

a úpravy styku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Inak tomu bolo ale v napadnutej časti o náhrade trov štátu, kde zo strany súdu prvého stupňa došlo
k nesprávnemu postupu, ktorým matke ako účastníkovi konania došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom, nakoľko súd rozhodol o tejto náhrade bez toho, aby bolo predtým rozhodnuté odvolacím súdom

o odvolaní matky voči uzneseniu o priznaní znalečného, ktorého suma by sa vyplácala zo štátnych
prostriedkov.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 15.1.2014, č.k. 15P43/2012-101
priznal Mgr. Martinovi Balkovi znalečné vo výške 1192,56 eur a zároveň upravil účtareň Okresného

súdu Trnava, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala znalcovi 150,- eur
z preddavku zloženého pod pol. Reg. D 14 872013 a zvyšok vo výške 1.042,56 eur z rozpočtových
prostriedkov sudu. Voči predmetnému rozhodnutiu však včas podala odvolanie matka maloletého, na
základe čoho predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Súd prvého stupňa však v čase
svojho rozhodnutia aj napriek skutočnosti že nebolo právoplatne rozhodnuté o znalečnom, ktorého suma

by sa vyplácala zo štátnych prostriedkov, rozhodol o ich náhrade, čím matke ako účastníčke konania
svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko o jej odvolaní ešte v tom čase nebolo
rozhodnuté odvolacím súdom.

Na základe uvedeného sa tak súd prvého stupňa dopustil pochybenia spočívajúcom v odňatí práva

účastníkovi konať pred súdom, čo zakladá zákonný dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia v tejto časti v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a na jeho vrátenie na ďalšie konanie.

V závere odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa skutočnosť, že na č.l. 61 v spise sa
nachádza včas podané odvolanie otca proti uzneseniu súdu zo dňa 29.5.2013 o povinnosti otca zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,- eur o ktorom odvolaní súd doteraz nezvolil
žiaden procesný postup, či už v zmysle ust. § 210a O.s.p. alebo jeho predložením odvolaciemu súdu
v zmysle ust. § 209a O.s.p..Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.