Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/99/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213572

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8114213572.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľky N. U. nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F. 3, F. proti odporcovi P. T., nar. XX.X.XXXX, Q. XXXX/XX, X. v konaní o
určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému P. U., nar. XX.XX.XXXX, F. 3, F.,

zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto rozhodol

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca P. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, X. je otcom maloletého P. U.,
nar. XX.XX.XXXX z matky N. U., nar. XX.X.XXXX.

Súd zveruje maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky N. U., nar. XX.X.XXXX,
ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať aj jeho majetok.

Odporca P. T. je povinný prispievať na výživu maloletému dieťaťu P. U., nar. XX.XX.XXXX sumou vo
výške 27,13 eur mesačne počnúc od 15.5.2014, ktoré budú splatné vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd neupravuje styk odporcu s maloletým P. U..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 15.5.2014 sa domáhala určenia, že odporca je otcom
maloletého P. U. ako aj úpravy práv a povinností rodičov k maloletému. Odporca na pojednávaní vyslovil
s týmto návrhom súhlas.

Súd vykonal dokazovanie s výsluchom odporcu, vyjadrením kolízneho opatrovníka, s pripojeným spisom
Okresného súdu Prešov 28Po/11/2013 o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov k tomuto

maloletému a oboznámil sa s doloženými listinnými dôkazmi.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.9.2014 a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Odporca na pojednávaní vyhlásil po príslušnom poučení, že je s rozsudkom spokojný a vzdáva sa práva
podať odvolanie voči nemu, čo potvrdil aj svojím podpisom na úradnom zázname súdu.Predmetom tohto konania bolo určenie, že odporca je otcom maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX z matky
N. U. nar. XX.X.XXXX.

V priebehu konania priamo na pojednávaní odporca ústnym vyhlásením uznal svoje otcovstvo k tomuto

maloletému. Zároveň odporca pri svojej výpovedi potvrdil, že sa v rozhodnej dobe pohlavne stýkal s
navrhovateľkou, ktorá je jeho družkou a s ktorou spoločne žili v spoločnej domácnosti. Okrem P. U.
pochádza z ich spolužitia aj P. U. a X. U..

Súd v pripojeného spisu 28Po/11/2013 zistil, že matka vypovedala aj na Okresnom súde v Prešove, kde
uviedla to isté, čo aj v tomto prípade a to, že otcom môže byť len žalovaný P. T. nar. XX.X.XXXX s ktorým
žila v družskom pomere. Z ich pomeru pochádzajú P. U., X. U. a P. U.. V rodnom liste nemá ani jedno z

detí uvedeného otca, pretože ten otcovstvo doteraz neuznal. Pohlavný styk s odporcom mala v marca
2013,pričomžalovanýochrannéprostriedkynepoužilasúložvždyriadneukončil.Poslednúmenštruáciu
pred otehotnením s P., mala matka koncom februára a začiatkom marca 2012. Odporca matku a deti
riadne navštevuje . Doteraz odporca odmietal uznať otcovstvo súhlasným vyhlásením z dôvodu, že bude
platiť výživné. Aj napriek tomu však prispieva v rôznych sumách nepravidelne výživným od 20,- do 75,-

Eur mesačne. S iným mužom pohlavný styk nemala a z tohto dôvodu otcom musí byť len odporca.

Odporca pri svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil všetky tieto skutočnosti udávané navrhovateľkou
a výslovne uznal svoje otcovstvo k maloletému. Zároveň odporca súhlasil aj s výživným a zverením do
výchovy matky s tým, že je nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi preto súd, čo sa týka
výživného určil minimálne zákonné výživné, ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľky. Súd neupravil

styk otca s maloletým z dôvodu, že to nebolo potrebné a odporca a navrhovateľka to ani nepožadovali.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnením vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určené rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu vo výške výživného.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákona, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Navrhovateľka a odporca nie sú manželmi, a preto súd na daný príklad aplikoval § 94 Zákona o rodine,
podľa ods. 1 tohto ustanovenia, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa ods. 2 sa zaotca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

Podľa § 108 O.s.p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu súhlasným vyhlásením
rodičov alebo došlo k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 O.s.p., ak dôjde s súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa
to v zápisnici, oznámi sa to orgánom, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.

Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade zo strany otca došlo k určeniu otcovstva jeho ústnym súhlasným

vyhlásením pred súdom, súd konanie o určenie otcovstva podľa § 108 O.s.p. zastavil. Vo zvyšku súd
upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude zároveň zastupovať a spravovať aj jeho majetok.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov 28Po/11/2013 o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov vyplýva, že matka odporcu N. U. dala návrh na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov ako aj vyslovene uviedla, že ona súhlasí taktiež s určením otcovstva tohto odporcu, a to v
zápisnici z pojednávania na čl. 4 súdneho spisu. Odporca bol vypočutý, kde odmietol uznať súhlasným
vyhlásením otcovstvo z dôvodu, že bude platiť výživného, avšak nepoprel to, že v rozhodnej dobe súložil
s navrhovateľkou a mal s ňou ešte ďalšie 2 deti. To vyplýva zo zápisnice na čl. 18 súdneho spisu.

Čo sa týka trov konania, súd nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov, pretože navrhovateľke

žiadne nevznikli a neuplatnila si ich a odporca si náhradu trov neuplatnil a v konaní bol neúspešný..

Navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdnych poplatkov, a teda podľa výsledku konania by mal
zaplatiť súdny poplatok odporca, tento je však nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi a preto
mu súd neuložil zaplatiť súdny poplatok, pretože ho nemá z čoho platiť a spĺňa podmienky na priznanie
oslobodenia od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.