Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225466
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113225466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa Home

Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zast. Advokátska kancelária
Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcovi V. t. č. na neznámom mieste, zast. pre toto
konanie opatrovníčkou Andreou Bachratou, tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 1025,01 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 407,65 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súd určuje, že zmluvné podmienky dohodnuté v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
účastníkmi 17. 6. 2010 v bode 54 zmluvy- ročná úroková sadzba 40,37 %, v bode 55 zmluvy -
RPMN 49,7%, bode 57 - celkové náklady spotrebiteľa 484,08 eur, v Úverovej zmluve, a v Hlave

8, 11 Úverových zmluvných podmienok v časti o revolvingovom úvere I., II sú
ako neprijateľné n e p l a t n é.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 04.12.2013 č. k. 7Ro/194/2013-23.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zostatku úveru s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada od odporkyne zaplatenie žalovanej čiastky na tom základe,
že dňa 17. 6. 2010 uzavreli účastníci Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX3, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi úver vo výške 978 eur. Žalovaný mal tento úver splácať v splátkach po 60,92 eur

mesačne. V zmysle § 3 Hlavy 7 ÚP je žalobca oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru v prípade
omeškaniaaspoň2splátok.Omeškaniežalovanéhojezrejmézosplátkovéhokalendára.Žalobcakudňu
28. 4. 2011 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 15 dní. Úverová zmluva má všetky zákonom
stanovené náležitosti v zmysle § 53 Obč. zák. ako aj zákona č. 129/2010.Opatrovníčka navrhla rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

Dňa 17. 6. 2010 uzavreli účastníci Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi úver vo výške 978 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať splátkami vo výške

60,92 eur mesačne. Pre prípad omeškania dlžníka si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania 0,25%
denne, jednorazovú zmluvnú pokutu 8% z čiastky, s úhradou ktorej je odporca v omeškaní, celkové
náklady spotrebiteľa 484,08 eur, RPMN vo výške 49,7 %. Odporca z celkovo čerpaného úveru neuhradil
splátky v priznanej výške, resp. relevantným spôsobom nepreukázal úhradu splátok. V zmysle výpisu
splátok, predložených navrhovateľom, odporca uhradil 9x60,92 eur, 1x22,07 eur, spolu teda uhradil

570,35 eur. Z celkového úveru - istiny vo výške 978 eur zostalo tak k úhrade 407,65 eur.

Podľa § 51 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy môže byť aj poskytnutie
peňažných prostriedkov /§ 53 ods. 6 OZ/.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení novely /ktoré treba v záujme ochrany spotrebiteľa aplikovať aj na vzťahy
vzniknuté pred účinnosťou zákona/ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Spotrebiteľom teda dlžníkom z úveru, je fyzická osoba, ktorá tak nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je vzťah potrebné posudzovať podľa Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 53 d OZ spotrebiteľská zmluva ,ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Najvyššia prípustná výška odplaty

- Dvojnásobok pri obdobnom úvere alebo pôžičke

- 30% ročne ak ide o úver /pôžičku/ do 100 eur alebo do 3 mesiacov

- 2,5-násobok pri lízingu, ak súčasťou odplaty je aj havarijné postenie

- Sa posudzuje ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi a sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa
zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,

7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 657 Obč. zák. dlžník je povinný predmet pôžičky, v danom prípade peniaze, vrátiť.

V danom prípade si žalovaný, teda osoba poberajúca úver, svoju povinnosť tento uhradiť, nesplnil a

ku dňu rozhodnutia dlhuje na úvere žalovanú čiastku. S poukazom na citované ustanovenie zákona
je návrh v časti neuhradeného zostatku úveru dôvodný a preukázaný, odporca ho žiadnym spôsobom
nevyvrátil.. Preto súd v časti istiny žalobe vyhovel.

Spornou zostala tak otázka dohodnutých úrokov z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak je dlžník
v omeškaní s platením peňažného dlhu, je povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške ustanovenej

osobitným predpisom, v danom prípade nar. Vl. č. 87/95 Zb. V zmysle citovaného ustanovenia súd aj
priznal úroky z omeškania odo dňa omeškania do zaplatenia priznanej pohľadávky.

V danom prípade žalobca uplatňuje voči žalovanému úroky z omeškania vo výške 0,25% denne, čo
predstavuje celkový úrok 40,37% ročne. Naviac si uplatňuje dohodnutú zmluvnú pokutu, nároky z
revolvingových úverov- podľa ďalej uvedeného neprijateľné zmluvné podmienky.

Žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.)

V časti o zaplatenia zostatku úveru žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku žalobcu na zaplatenie zostatku úveru.

Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o úrokoch z omeškania. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe
na zaplatenie úrokov z omeškania, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp

proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v
Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred

pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre úroky z
omeškania, ktoré žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby zaplatenia.

V danom prípade výška úrokov z omeškania niekoľkonásobne prevyšuje stanovené prípustné úroky z
omeškania, ktorá skutočnosť je v rozpore s ust. § 3 OZ o dobrých mravoch.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo

predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z

ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských

štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou
tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy - samotnej listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti úrokov z omeškania. Len čiastočné zneplatnenie tohto
ustanovenia zmluvy by nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade
súdnej kontroly by boli len sporadicky úroky z omeškania zmoderované, ale predsa len by zostali
a neprimerane by regulovali vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie
súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti

zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia
byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

Rovnaké dôvody pre neprijateľnosť, a teda neplatnosť platia i pre ostatné zmluvné podmienky, uvedené
v zamietajúcej časti tohto rozhodnutia.

V časti revolvingového úveru I, II je potrebné uviesť, že navrhovateľ si uplatňuje nároky z neuhradenia
záväzku vzniknutého z tejto zmluvy, pričom sa jedná o neprijateľnú podmienku - bez možnosti

odmietnutia. Obdobná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú /Rozsudok OS Žilina č. k. 14C
86/11-77, Rozsudok KS Žilina 9Co 37/2012 zo dňa 17. 5. 2012/. „ Zmluvná podmienka v zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C/Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle
len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov
o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno

je neprijateľná.“ Teda i v tejto časti nároku sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky.

Súd má za to, že navrhovateľovi s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve účastníkov. Súd na žalobcom predložené sadzobníky poplatkov
neprihliadol, keďže nemal za preukázané, že tieto sadzobníky sú súčasťou zmluvy o úvere. Pokiaľ je
odporca v omeškaní s platením peňažného dlhu, je možné priznať mu len úroky z o meškania vo výške

určenej nar. vl. č 87/1995 Z. z.

Z uvedených dôvodov (absencia zmluvných dojednaní o povinnosti platiť poplatky za upomienky,
poplatky za vstup do vymáhania, oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu) súd
návrh navrhovateľa v časti týchto nárokov nepovažuje za dôvodný, keďže navrhovateľ nad akúkoľvek
pochybnosť nepreukázal existenciu svojej pohľadávky nad rámce skutočne poskytnutého úveru, teda

istiny. Dohodnuté úroky, zmluvná pokuta a ďalšie poplatky sú v zmysle citovaných ustanovení zákona
neprijateľné a neplatné.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.
Súd preto žalobu o plnenie nad rámec neuhradenej istiny zamietol.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

V zmysle § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.