Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Morozová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200590.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Opálové bane Dubník, a. s., Dubník 082 07 Červenica,
IČO: 364 72 395, zastúpeného členom predstavenstva S. S., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom
Kotusom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Hlavnému
banskému úradu v Banskej Štiavnici, Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti 1) Obce
Červenica, 082 07 Červenica, 2) Lesov Slovenskej republiky, OZ Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01
Prešov, 3) Opálových baní Libanka, s.r.o., Floriánova 12, 080 01 Prešov, právne zastúpených JUDr.
Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, 080 01 Prešov, 4) Nadácie Dubnícke
opalové bane, 082 07 Červenica, zastúpenej správcom nadácie Martinom Jančokom, 5) Rudných baní,
š.p. Banská Bystrica, Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti a postupu
žalovaného zo dňa 17. apríla 2013 č. 494-776/2013-III na základe žaloby takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. apríla 2013 č.: 494-776/2013-III v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 09. januára 2013 č.:
43-44/2013-II podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 7,08 Eur,
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 528,41 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Vladimírovi Kotusovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného
v úvodnej časti tohto rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v
Košiciach zo dňa 09. januára 2013 č.: 43-44/2013-II o zastavení konania, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.
Žalobca v žalobe dôvodí tým, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 43-44/2013-
II, ktorým bolo zastavené konanie o povolenie banskej činnosti (zabezpečenia a likvidácie starého
banského diela) v dobývacom priestore „F.“ v katastrálnom území F. vo veci povolenia banskej činnosti
pri demontáži materiálu náučného chodníka v štôlni C. v k.ú. F. a v dobývacom priestore F. podľa § 17
ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. a rozhodnutím žalovaného zo dňa 17. apríla 2013 došlo k nezákonnosti
a nemôže s týmito rozhodnutiami súhlasiť, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
a zároveň stanovením neprimeranej lehoty zo strany Obvodného banského úradu došlo k porušeniu
jednej zo základných zásad správneho konania zo strany správneho orgánu zakotvenej v § 19 ods. 3Správneho poriadku, čím došlo v obidvoch konaniach správnych orgánov k takej vade, ktorá mala vplyv
na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Žalobca nesprávne právne posúdenie zdôvodňuje poukazom na ustanovenie § 46 Zákona o banskej
činnosti, z ktorého vyplýva, že na konania o povolení banskej činnosti sa vzťahujú ustanovenia
správneho poriadku, hlavne § 19 ods. 3, na základe ktorého správny orgán mal a mohol predĺžiť
primerane stanovenú lehotu. V rozhodnutí sa mal správny orgán riadiť ustanovením § 47 ods. 3
Správneho poriadku a uviesť, ako sa vyporiadal s touto žiadosťou o predĺženie lehoty.
Poukazom na postup správnych orgánov v rozpore s § 19 ods. 3 Správneho poriadku upozornil žalobca
na vadu v konaniach, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutí vzhľadom k tomu, že žalobca nemal
možnosť ovplyvniť vydanie a predloženie stanoviska Krajského úradu životného prostredia Prešov
vzhľadom k tomu, že k 31.12.2013 boli tieto úrady zrušené. Správne orgány tak neumožnili žalobcovi
konať pred správnym orgánom prvého stupňa a neumožnili mu podania doplniť v primeranej lehote.
Poukázal na to, že vinou správnych orgánov by musel opätovne zaplatiť správne poplatky za konania
a opätovne predkladať vyjadrenia a stanoviská, ktoré už boli doložené, nakoľko žalovaný argumentoval
vo svojom rozhodnutí o odvolaní s tým, že žalobca môže podávať nové žiadosti o povolenie banskej
činnosti. Týmto postupom prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, opomenul zásadu materiálnej pravdy zakotvenú v § 33 Správneho poriadku. Podľa neho
má účastník správneho konania takéto oprávnenia vo všetkých fázach konania, nielen v konaní pred
žalovaným.
Na základe uvedených skutočností žalobca zdôraznil, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neaplikovali a nedodržali dotknuté ustanovenia správneho
poriadku, ako aj konania správnych orgánov v dôsledku nestanovenia primeranej lehoty (v rozpore
s ustanovením § 19 ods. 3 Správneho poriadku) a zároveň neumožnením žalobcovi pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie (§ 33 ods.
2 Správneho poriadku) došlo k takým vadám, ktoré spôsobili nezákonnosť rozhodnutí napadnutých
žalobcom, nakoľko odňali žalobcovi možnosť efektívne sa brániť a vyjadriť.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 26.08.2013 vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení poukázal
na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, dôvody odvolania, ako aj na dôvody napadnutého
rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa s plnom rozsahu stotožnil a navrhol žalobu ako nedôvodnú s
poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd jednoznačne preukázané, že prvostupňový
správny orgán Obvodný banský úrad v Košiciach dňa 09. januára 2013 pod č. 43-44/2013-II ako mieste
príslušný správny orgán podľa § 41 ods. 2 písm. h) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti vo veci
povolenia banskej činnosti (zabezpečenia a likvidácie starých banských diel) „pri demontáži materiálu
náučného chodníka v štôlni C. v k.ú. F. a v dobývacom priestore F.“ rozhodol tak, že podľa § 17 ods. 5
zákona zastavil konanie o povolenie banskej činnosti (zabezpečenia a likvidácie starých banských diel)
v dobývacom priestore „F.“ v k. ú. F..
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že organizácia na úrad predložila žiadosť z 18.01.2011 o povolenie
banskej činnosti bez predloženia rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia o povolení resp.
nepovolení výnimky zo zásahu podľa § 67 písm. f) a i) a podľa § 83 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zároveň poukázal na to, že vyzval organizáciu
na doplnenie podania listom zo dňa 10.10.2012 o vyššie uvedené rozhodnutie, nakoľko KÚ ŽP vo
svojom vyjadrení k navrhovanej činnosti vydanom dňa 27.01.2012 podľa § 103 ods. 6 citovaného
zákona podmienil vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti ich súhlasom, resp. povolením alebo
nepovolením výnimiek zo zákazov. V tejto výzve zároveň úrad určil lehotu na doplnenie podania do
31.12.2012 a súčasne organizáciu poučil o tom, že v prípade nedoplnenia podania v určenej lehote
konanie zastaví podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona.Vzhľadom na to, že podanie do uplynutia určenej lehoty nebolo doplnené o vyššie citovaný doklad, úrad
v súlade s poučením uvedeným v poslednom odseku citovanej výzvy rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O odvolaní žalobcu zo dňa 31.01.2013 rozhodol žalovaný už vyššie v rozsudku citovaným napadnutým
rozhodnutím dňa 17. apríla 2013 pod č.: 495-776/2013-III, ktorým ako odvolací orgán zamietol odvolanie
a prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 09. januára 2013 pod č.:
43-44/2013 potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na priebeh správneho konania po podaní
odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré odvolanie najskôr posudzoval
ako neskoro podané, avšak po preukázaní včasnosti podania odvolania ako odvolací orgán rozhodol
podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb. a ako príslušný banský úrad a podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku, pričom vychádzal z listinných dôkazov popísaných v rozhodnutí o odvolaní. Ďalej
citoval príslušné ustanovenia § 17, 18, 18a a 18b zákona č. 51/1988 Zb., ako aj ustanovenie § 6, 7 a
11 Vyhlášky č. 87/1988 Zb.
Zdôraznil obsah ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. a jeho vzťah k § 30 ods. 1 písm. d)
Správneho poriadku, z ktorého podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v § 17 ods. 5 citovaného
zákona je taxatívne dané zastavenie konania formulované v zákone, pričom z § 30 ods. 1 písm. d)
Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán konanie zastaví, ak účastník neodstráni nedostatky
konania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
Žalovaný uviedol, že z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že kým podľa Správneho poriadku u
procesných úkonov možno lehotu, ktorú sám správny orgán určil predĺžiť, v uvedenom prípade podľa
špeciálneho predpisu mu to zákon neumožňuje a prípadnú žiadosť o predĺženie lehoty musí zamietnuť.
Na následky meškania lehoty a o zastavení konania pri nedoplnení podania bol žalobca upozornený
listom zo dňa 10.10.2012. Neodôvodnenie nevybavenia žiadosti o predĺženie lehoty zdôraznil žalovaný
poukazom na ustanovenie § 17 zákona č. 51/1988 Zb., z ktorého tento krok jednoznačne vyplýva. Pokiaľ
podľa neho zákonodarca týmto ustanovením obmedzil voľnosť správneho orgánu a úpravu procesu o
povolení banskej činnosti, správny orgán podľa tohto ustanovenia postupoval.
Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán zastavil správne konanie, pretože nebolo po výzve
doplnené v lehote a neboli doložené doklady o vyriešení stretov záujmov v zmysle zákona č. 51/1988 Zb.
(konkrétne§17ods.2),zktoréhojednoznačnevyplývapovinnosťorganizácieanemožnonímzaťažovať
konanie o povolení banskej činnosti a ani jeho riešenie prenášať a ponechať na správny orgán.
Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Srž/38/2011 z 08. novembra 2011
a zásadu, podľa ktorej „patria práva len bdelím“, teda tým, ktorý sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorý svoje procesné práva uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. Ešte v závere žalovaný doplnil, že podľa § 56 Správneho poriadku upovedomil s
odvolaním ostatných účastníkov a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal možnosť účastníkom
vyjadriť sa k odvolaniu a pred vydaním rozhodnutia o odvolaní možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom
i k spôsobu jeho zistení, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Na vyjadrenie určil v zmysle § 27 ods. 1
Správneho poriadku 7 dňovú lehotu, v ktorej sa organizácia nevyjadrila.
Na vykonanom pojednávaní sa vyjadrili aj zástupcovia účastníkov konania a to právny zástupca
Opálových baní Q., ktorý sa v celom rozsahu pripojil k právnemu názoru zástupcu žalovaného a čo
sa týka argumentácie a procesných hodnotení a stanovísk, táto oblasť je vecou samotného žalobcu,
ako uviedol. Poukázal na to, že súdu je známy žalobca ako aktívny účastník s poukazom na viaceré
opakované žaloby. Čo sa týka lehoty je potrebné poukázať na to, že išlo o poriadkovú lehotu, nie o
zákonnú lehotu, ktorou by mal byť správny orgán viazaný a nič nebránilo žalobcovi, pokiaľ sa domnieval,
že táto lehota je neprimeraná, požiadať o predĺženie lehoty, čo taktiež neurobil. Navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
Splnomocnený zástupca účastníka konania Rudné bane š.p. Banská Bystrica uviedol, že spolupracoval
s členom predstavenstva Opálových baní Dubník s pánom S. ako odborníkom, pričom jeho názor v danejpodľa jeho subjektívneho názoru je irelevantný, pretože ide o to, že stret záujmov nebolo možné vyriešiť
medzi Opálovými baňami Libanka a žalobcom, pretože Opálové bane Libanka sa k tomuto kategoricky
negatívne postavili. Ponechal na rozhodnutie súdu čo sa týka podanej žaloby.
Na pojednávaní takisto vypovedal správca Nadácie Opálové bane Dubník, ktorý uviedol, že súhlasí
s podanou žalobou, nakoľko povolenie banskej činnosti Q.-východ aj demontáž materiálu náučného
chodníka, teda zastavenie týchto konaní poškodzuje jednak majetkové záujmy, ale aj majetkové práva
žalobcu, ako aj ich nadácie, pretože nadácia po zrušení viacerých rozhodnutí vydaných banským
úradom a žalovaným, sa podieľala v týchto konaniach už formou partnerstva alebo formou sponzorských
darov materiálne a došlo k tomu, že viaceré finančné podpory, ktoré boli zo strany Európskych fondov
EÚ museli byť navrátené, pretože došlo k týmto stretom záujmov medzi Opálovými baňami Libanka a
žalobcom. Potvrdil aj tú skutočnosť, že banský úrad s lehotami koná ako uzná za vhodné. Potvrdil, že
spolupracoval ako nadácia s Opálovými baňami, ako aj Rudnými baňami ako uviedol poverený zástupca
na jednom projekte. Pritom Opálové bane Dubník mali výnimku na zásad na výkon niektorých činnosti v
rámciochranychránenéhoareáluOpálovébaneDubníktaktovykonávaliaspolupracovalisichnadáciou
na viacerých projektoch. Podľa vyjadrenia správcu nadácie postup Hlavného banského úradu mal za
následok značnú škodu, tak pre nadáciu, ako aj pre SR, pretože sa museli vracať finančné prostriedky
z európskych mechanizmov a nadácia ich nemala možnosť vyčerpať, pretože SR ich musela vrátiť. Čo
sa týka samotného posúdenia žaloby navrhol tejto vyhovieť a napadnuté rozhodnutia zrušiť.
Na pojednávanie sa ospravedlnili účastníci konania zástupkyňa Obce Červenica, starostka K. N., ktorá
súhlasila, aby súd vykonal pojednávanie bez ich prítomnosti, ako aj zástupca Lesov SR, ktorý takisto
súhlasil, aby sa pojednávanie vykonalo bez jeho prítomnosti.
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu
právoplatných rozhodnutí tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 249 ods. 1,2 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom
žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. V zmyslom všetkých procesných procesov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to
prostriedkami,ktoréobjasňujúokolnostirozhodnépreposúdenieveci,aabyúčastníkovi,oktoréhopráva
a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.
Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, a to hlavne s hmotnými a procesnými právnymi predpismi.
V zmysle § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
Uznesením zo dňa 1. apríla 2014 pod sp. zn. 2S/27/2013-81 podľa § 250 ods. 1 O.s.p. preto súd pribral
do konania dotknutých účastníkov správneho konania.
Z administratívneho spisu, ktorý bol žalovaným predložený mal súd za preukázané, že Obvodný banský
úrad Košice dňa 09. januára 2011 zastavil konanie vo veci č.: 44-45/2013-II podľa § 17 ods. 5 zákona
č. 51/1988 Zb.
V zákone č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti o výbušninách a o banskej správe v § 1 ods. 1 je upravený
účel tohto zákona, ktorým je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej
banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a
prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu
a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.
V § 2 ods. 2 citovaného zákona je uvedené, čo sa rozumie v tomto zákone pod banskou činnosťou
a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné
ložisko"),
b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,
c) zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov,
d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,
e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v
písmenách a) až d),
f) osobitné zásahy do zemskej kôry,
g) zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel,
h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a
práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až § 13 s
predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr tri mesiace pred plánovaným
začatím prác obvodnému banskému úradu.Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a
záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný
podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie banskej činnosti
podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného ložiskového územia a
dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v určenej lehote doplnila,
prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy, keď žiadosť neobsahuje
všetkydokladyovyriešenístretovzáujmov.Počaslehotyurčenejorganizáciinadoplneniežiadostilehoty
neplynú.
Podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona, obvodný banský úrad zastaví konanie o povolenie banskej
činnosti, ak žiadosť nebola doplnená v lehote určenej podľa odseku 3.
Podľa § 18 ods. 1 účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické
osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 12d), a obec, v
územnom obvode
ktorej sa má banská činnosť vykonávať.
Podľa § 18 ods. 2 povolenie banskej činnosti podľa odseku 1 vydáva obvodný banský úrad v konaní
spojenom s miestnou ohliadkou; náklady na znalecké posudky, ktoré sú v konaní potrebné, uhradí
žiadateľ.
Podľa § 18 ods. 3 obvodný banský úrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom štátnej správy a
účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou najneskôr 10 dní pred
ústnym pojednávaním. Súčasne ich upozorní na to, že svoje stanoviská alebo námietky môžu uplatniť
najneskôr pri ústnom pojednávaní, prípadne pri miestnej ohliadke a že sa na neskôr podané stanoviská
alebo námietky nemusí prihliadnuť. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje v odôvodnených
prípadoch na riadne posúdenie veci dlhší čas, obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred
jej uplynutím primerane predĺži.
V zmysle § 18a povolenie obvodného banského úradu sa vyžaduje na
a) ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska banskými dielami, a to zvislými banskými dielami
hlbšími ako 40 m, vodorovnými alebo úklonnými banskými dielami s dĺžkou väčšou ako 100 m, alebo
aj uvedenými banskými dielami kratšími, ako sú z nich razené ďalšie banské diela, ktorých dĺžka spolu
s uvedenými dielami presiahne 100 m; povolenie sa vyžaduje aj na zabezpečenie a likvidáciu týchto
banských diel,
b) otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska, ako aj na zabezpečenie banských diel a lomov a
likvidáciu hlavných banských diel a lomov,
c) osobitné zásahy do zemskej kôry vrátane banských diel geologického prieskumu na tieto účely, ak
svojím rozsahom zodpovedajú rozmerom a podmienkam uvedeným v písmene a),
d)zabezpečeniealikvidáciustarýchbanskýchdielvrátaneichzisťovania,aksatotozisťovanievykonáva
banskými dielami v rozsahu uvedenom v písmene a),
e) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a práce na ich
udržiavaní v bezpečnom stave.V zmysle § 18b ods. 1 obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma
najmä
a) úplnosť plánu a dokumentácie,
b) vyriešenie stretov záujmov,
c) dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania výhradného ložiska,
d) banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca.
V zmysle § 18b ods. 2 ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov
záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť. V povolení uvedie, ak je žiadateľom
a) fyzická osoba podnikateľ,
1. meno, priezvisko, titul a adresu fyzickej osoby vrátane údajov o odbornej spôsobilosti, ak je zároveň
zodpovedným vedúcim zamestnancom,
2. obchodné meno a miesto podnikania,
3. názov dobývacieho priestoru, v ktorom sa má banská činnosť vykonávať,
4. meno, priezvisko, titul a adresu zodpovedného vedúceho zamestnanca, ak ním nie je sám žiadateľ,
vrátane údajov o odbornej spôsobilosti,
5. dátum vydania povolenia,
6. identifikačné číslo,
7. ak je zahraničnou osobou fyzická osoba, uvedie sa jej pobyt na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
8. iné náležitosti podľa druhu povoľovanej banskej činnosti,
b) právnická osoba,
1. obchodné meno a identifikačné číslo,
2. sídlo,
3. názov dobývacieho priestoru, v ktorom sa má banská činnosť vykonávať,
4. meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu zodpovedného vedúceho zamestnanca vrátane
údajov o odbornej spôsobilosti,
5. dátum vydania povolenia,
6. ak je zahraničnou osobou, sídlo alebo organizačnú zložku na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou
Dohody o Európskom hospodárskom priestore; ak je zahraničnou osobou právnická osoba, ktorá
nemá sídlo alebo organizačnú zložku na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, sídlo alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
7. iné náležitosti podľa druhu povoľovanej banskej činnosti.
V zmysle § 18b ods. 3 v povolení banskej činnosti obvodný banský úrad podľa
potreby určí aj osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov
konania.V zmysle § 18b ods. 4 obvodný banský úrad doručí organizácii spolu s povolením
banskej činnosti jedno overené vyhotovenie plánov podľa odseku 1 písm. a) a inej technickej
dokumentácie.12a) Ostatným účastníkom konania sa zasiela len rozhodnutie o povolení banskej
činnosti.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 89/1988 Zb., žiadosť o povolenie banskej činnosti obsahuje
a) názov a sídlo organizácie, ktorá bude banskú činnosť vykonávať,
b) druh banskej činnosti, na ktorú sa žiada povolenie,
c) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, 3) a kód okresu, 4) prípadne bližšie označenie
miesta činnosti (napríklad parcelné čísla pozemkov dotknutých plánovanou banskou činnosťou),
d) pri banskej činnosti podľa § 5 písm. b) údaje o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho
priestoru,
e) pri banskej činnosti podľa § 5 písm. c) údaje o určení chráneného územia na osobitné zásahy do
zemskej kôry,
f) plánované začatie a ukončenie, prípadne prerušenie banskej činnosti,
g) názov a sídlo spracovateľa plánu, prípadne dokumentácie a organizácie, ktorá bude niektoré práce
banskej činnosti vykonávať pre organizáciu uvedenú v písmene a),
h) názvy a adresy účastníkov konania o povolenie banskej činnosti.5)
Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, organizácia vyhotoví a predloží k žiadosti o povolenie
a) vyhľadávania a prieskumu výhradného ložiska banskými dielami dokumentáciu podľa prílohy č. 1,
b) zabezpečenia a likvidácie banských diel vyhľadávania a prieskumu výhradného ložiska banskými
dielami dokumentáciu podľa prílohy č. 2,
c) otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska
1. hlbinným a povrchovým spôsobom plán otvárky, prípravy a dobývania podľa prílohy č. 3,
2. ropy, horľavého zemného plynu a technicky využiteľného prírodného plynu plán ťažobnej otvárky a
ťažby podľa prílohy č. 4,
3.lúhovanímpomocouvrtovzpovrchuplánprípravy,otvárkyadobývanialúhovaciehopoľapodľaprílohy
č. 5,
d) zabezpečenia banských diela a lomov a likvidácie hlavných banských diel a lomov
1. pri hlbinnom a povrchovom spôsobe dobývania plán zabezpečenia banských diel a lomov a likvidácie
hlavných banských diel a lomov podľa prílohy č. 6,
2. pri ťažbe ropy, horľavého zemného plynu a technicky využiteľného prírodného plynu plán
zabezpečenia a likvidácie vrtov a sond podľa prílohy č. 7,
3. pri dobývaní lúhovaním pomocou vrtov z povrchu plán zabezpečenia a likvidácie lúhovacieho poľa
podľa prílohy č. 8,
e) osobitných zásahov do zemskej kôry dokumentáciu podľa príloha č. 9 a 10,
f) zabezpečenia a likvidácie starých banských diel plán zabezpečenia a likvidácie starých banských diel
podľa prílohy č. 11.Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, organizácia priloží k žiadosti o povolenie banskej činnosti
a) doklady o vyriešené záujmov, ak banskou činnosťou sú ohrozené objekty a záujmy chránené podľa
osobitných predpisov, 6)
b) zoznam výnimiek, ktoré boli na plánovanú banskú činnosť organizácii povolené príslušným orgánom,
c) doklad o schválení projektovej dokumentácie podľa osobitnéhopredpisu, 7) ak ide o stavby, ktoré
povoľuje obvodný banský úrad, 8)
d) doklad o schválení postupu podľa osobitného predpisu, 9) ak ide o povolenie vyhľadávania a
prieskumu výhradného ložiska banskými dielami, prípadne o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie
týchto banských diel,
e) výsledok hospodárenia so zásobami výhradného ložiska, 2) ak ide o povolenie zabezpečenia
banských diel a lomov alebo likvidácie hlavných banských diel a lomov.
Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky, žiadosť o povolenie banskej činnosti s plánom, prípadne s
dokumentáciou sa obvodnému banskému úradu predkladá vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky, plán a dokumentáciu z hľadiska podrobnosti treba prispôsobiť
miestnym podmienkam. Grafické prílohy sa vyhotovujú v takej veľkej mierke, aby sa zabezpečila
prehľadnosť zobrazovaných údajov a skutočností; pri zachovaní prehľadnosti možno rôzne údaje a
skutočnosti zobraziť na jednej grafickej prílohe.
Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, ako plán, prípadne dokumentácia podľa odseku 1 sa môže predložiť
aj dokumentácia alebo jej časť vyhotovená na iné účely podľa osobitných predpisov10) v rozsahu
požadovanom touto vyhláškou.
Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, plán a dokumentáciu schvaľuje vedúci organizácie. V pláne a
dokumentácii a ich jednotlivých častiach sa musí uviesť dátum vyhotovenia, mená a podpisy
spracovateľov a ich funkcie, ako aj vedúcich pracovníkov, ktorým patrí kontrola správnosti a úplnosti
jednotlivých častí plánu a dokumentácie.
Podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, ohlásenie obsahuje
a) názov a sídlo organizácie, ktorá bude činnosť vykonávať,
b) druh činnosti12) a jej označenie, ktoré organizácia používa v mapách a výkazoch,
c) účel a plánovaný rozsah činnosti,
d) okres, obec a katastrálne územie s bližším označením miesta činnosti,
e) dátum začatia a plánovaného ukončenia, prípadne prerušenia činnosti,
f) druh a typ používaného technického zariadenia,
g) spôsob a rozsah trhacích prác, údaje o ich povolení,
h) opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky,
i) spôsob zahladenia následkov činnosti.Podľa § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky, k ohláseniu sa pripojí mapa s vyznačením miesta a druhu činnosti.
Čo sa týka vzťahu k správnemu poriadku s poukazom na obsah ustanovenia § 46 zákona č. 51/1988
Zb., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 4, 8, 24, 25, 26 ods.
5 a § 40 ods. 5 písm. b).
Z uvedeného vyplýva, že na predmetné konanie posudzované v zmysle zákona č. 51/1988 Zb. sa
vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
Podľa§32ods.2citovanéhozákona,podkladomprerozhodnutiesúnajmäpodania,návrhyavyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa§59ods.1citovanéhozákona,odvolacíorgánpreskúmanapadnutérozhodnutievcelomrozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 60a citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie
o odvolaní.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Súd zdôrazňuje skutočnosti s poukazom na komentár k správnemu poriadku, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že správne konanie je vybudované na určitých procesných zásadách a týmito zásadami sa
správny poriadok odlišuje jednak od ostatných procesov prebiehajúcich v oblasti verejnej správy, ako
aj o procesný základ uplatňovaný inými orgánmi štátnej moci, najmä súdmi. Uvedenými procesnými
zásadami sa spravuje celé správne konanie vo všetkých jeho štádiách.
Premietnutie procesných zásad do zákona z nich vytvorilo záväzné pravidlá správania. Základné
pravidlá konania plnia v podstate dve funkcie, z ktorých jedna je, že sú záväzným právnym nástrojom pre
postup správnych orgánov a ich nerešpektovanie, alebo opomenutie predstavuje vadu konania, ktorá
podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia.
Zásada materiálnej, teda objektívnej pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne
zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, čo vyplýva z ustanovenia §
32 ods. 1 a § 46 zákona. Táto zásada veľmi úzko súvisí zo zásadou zákonnosti. Zistením skutočného
stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym
predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky a to
úplnosť a presnosť zistenia. Úplnosť znamená pre správny orgán povinnosť zistiť všetky rozhodujúce
skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech, alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie
je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí
zodpovedať skutočnosti, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na
rôznorodosť možných situácií, správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom, ktorý je uvedený
v § 32 ods. 1 zákona.Zo Správneho poriadku ďalej vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie
správny orgán. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia
správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom
musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri
ich hodnotení správal (§ 47 ods. 3).
S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku, ako aj s dôrazom na výrok
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorého predmetom je zastavenie konania s poukazom
na citované ustanovenie špeciálneho zákona č. 51/1988 Zb. konkrétne § 17 ods. 5 je potrebné poukázať
na to, že v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak
a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré
môže začať správny orgán,
b)účastníkkonaniavzalsvojnávrhnazačatiekonaniaspäťakonaniesanetýkainéhoúčastníkakonania
alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať
správny orgán,
c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie
sa týkalo len tohto účastníka konania,
d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania
a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j) tak ustanoví osobitný zákon, ktoré dôvody ustanovuje predmetné citované ustanovenie správneho
poriadku, až vtedy správny orgán konanie vo veci zastaví.
Zastavenie konanie je pritom jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom.
Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo
veci samej. Voľná úvaha je v podstate v tomto procesnom postupe vylúčená.
V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že právna úvaha žalovaného, že v predmetnom konaní bol
povinný rozhodnúť striktne podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. a nebol pri tomto
rozhodovaní vôbec viazaný Správnym poriadkom je podľa názoru súdu mylná.
Rozhodnutie o zastavení konania sa javí svojim charakterom, že je procesným rozhodnutím, avšak
netýka sa vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Tu poukazuje súd na
Judikát Najvyššieho súdu Er 85/2004.
Pri rozhodnutí o zastavení konania predmetné rozhodnutie musí mať však náležitosti podľa § 47
Správneho poriadku. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že aj pri uvádzaní dôvodu na zastavenie konania
platí princíp subsidiarity. To znamená, že dôvod na zastavenie podľa osobitného zákona má prednosť
pred dôvodom podľa správneho poriadku, avšak za predpokladu dodržania jeho ustanovení v konaní
správneho orgánu.Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z
dôvodov uvádzaných v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a jednohlasne dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj pre nedostatočne zistený skutkový
stav veci a vo veci bola zistená taká vada konania, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového rozhodnutia.
Súd musí zdôrazniť, že správne orgány sa dôsledne neriadili ustanoveniami Správneho poriadku v
predmetnom konaní. Pokiaľ prvostupňový správny orgán zastavil konania podľa § 17 ods. 5 zákona č.
51/1988 Zb. ako špeciálneho právneho predpisu pri svojom postupe bol povinný dodržať ustanovenie §
46 tohto predpisu a postupovať jednoznačne v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku,
z ktorých mu vyplývala povinnosť zaoberať sa každým návrhom účastníka konania s poukazom na §
47 ods. 3 Správneho poriadku.
Pokiaľ prvostupňový správny orgán nereagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 07.12.2012 doručenú
správnemu orgánu 11.12.2012, konal tak v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku.
Ďalej správny orgán s dôrazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku odňal žalobcovi právo
ako účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia ešte pred jeho vydaním i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Konštatovanie žalovaného, že túto povinnosť si správny
orgán splnil, keď vyzval žalobcu po podaní jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 7
dní určenej v písomnom podaní žalovaného je v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku.
V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že dôvody na zastavenie konania musia byť aj podľa
špeciálneho právneho predpisu jednoznačne splnené. V tejto súvislosti súd rovnako ako žalobca
poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku a na to, že pri vybavovaní žiadosti o
predĺženie lehoty na predloženie príslušných písomných dokladov zo strany správneho orgánu voči
žalobcovinebolpostupvsúladesozákonom.Zuvedenéhoustanoveniacitovanéhozákonajednoznačne
vyplýva,žeožiadostižalobcuakoúčastníkasprávnehokonaniabolopotrebnézostranyprvostupňového
správneho orgánu rozhodnúť a v prípade neakceptovania túto žiadosť zamietnuť, ale touto žiadosťou
sa bolo potrebné vyporiadať. Argumentácia žalovaného, že sa žiadosťou zaoberal v prvostupňovom
rozhodnutíniejepravdivá.Listomztohoistéhodňa,t.j.09.01.2013oznámilprvostupňovýsprávnyorgán
žalobcovi zamietnutie žiadosti o predĺženie lehoty bez zdôvodnenia a toho istého dňa, tzn. 09.01.2013
vydal rozhodnutie o zastavení konania, pričom v samotnom napadnutom rozhodnutí sa žiadosťou o
predĺženie lehoty podanou žalobcom z decembra 2012 vôbec nezaoberal. Zdôvodnenie správnosti tohto
postupu žalovaným je podľa názoru súdu v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku.
Je síce pravdou, že z ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. vyplýva, že úrad konanie zastaví,
ak nebola žiadosť doplnená v určenej lehote a zároveň na toto nesplnenie povinnosti bol účastník
konania upozornený, avšak súd je opačného názoru, ako vyslovil žalovaný v rozhodnutí o odvolaní
a podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak
účastník konania neodstránil nedostatky konania a teda v tomto prípade bolo jednoznačne povinnosťou
správneho orgánu prvého stupňa o žiadosti o predĺženie lehoty aj rozhodnúť.
Ako mal súd za preukázané z administratívneho spisu predloženého žalovaným žalobca na základe
žiadosti podanej dňa 19.01.2011 o povolenie banskej činnosti predložil ako prílohu plán zabezpečenia
a likvidácie starých banských diel v dvoch vyhotoveniach.
Výzvou na doplnenie zo strany prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.03.2011 bol žalobca
vyzvaný na doplnenie podania najneskôr v lehote do 01.09.2011 o doklady a údaje:
1. Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR o povolení výnimiek z príslušných ustanovení
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vyjadrenie podľa §
9 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 3 tohto zákona - požiadavka § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a §
6 ods. 3 písm. a) vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovanía ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky
SBÚ č. 16/1992 Zb. (ďalej len „vyhláška“).
2. Povolenie výnimky príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 31 ods. 6
zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov - požiadavka § 17 ods. 2 zákona č.
51/1988 Zb. a § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky.
3. Poverenie (stanovisko) Ministerstva hospodárstva SR na vykonanie zabezpečenia a likvidácie
predmetných starých banských diel (§ 35 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného
bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov - požiadavka § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988
Zb. a § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky.
4. Dohodu (súhlas) s organizáciou Lesy SR, š.p. ako správcom dotknutých lesných pozemkov -
požiadavka § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky.
5. Zoznam výnimiek, ktoré boli na plánovanú banskú činnosť povolené - požiadavka § 6 ods. 3 písm.
b) vyhlášky.
6. V dokumentácii - spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z vyššie požadovaných rozhodnutí
a vyjadrení orgánov a dohody s organizáciou Lesy SR š.p. - požiadavka bodu 1.4 prílohy č. 11 vyhlášky.
Zároveň prvostupňový správny orgán predmetné konanie vo veci do 01.09.2011 prerušil.
Na základe uvedenej výzvy žalobca doplnil svoje podanie zo dňa 19.01.2011 a to písomným podaním
zo dňa 26.08.2011 doručené prvostupňovému správnemu orgánu 30.08.2011 a to o rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia SR o povolení výnimiek zo zákona č. 543/2002 Z. z., súhlasným
záväzným stanoviskom Obvodného lesného úradu v Prešove, stanoviskom Ministerstva hospodárstva
SR a to zo dňa 19.04.2011, ako aj stanoviskom správcu pozemkov organizácie Lesy SR, o.z. Prešov
zo dňa 15.07.2011.
Na základe predložených listinných dôkazov bolo vykonané ústne konanie dňa 02.11.2011, o čom
svedčí aj spísaná zápisnica z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou. Z tejto zápisnice
jednoznačne vyplýva, že na základe písomného stanoviska Krajského úradu životného prostredia v
Prešove sa tento správny orgán zaviazal predložiť písomné vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č.
543/2002 Z. z., ktoré zašle na Obvodný banský úrad Košice poštou, ako to vyplýva z vyjadrenia zástupcu
krajského úradu životného prostredia RNDr. S. I..
Ďalšou výzvou prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.12.2011, ktorou mal žalobca doplniť svoje
podanie v lehote do 30.06.2012 bol požiadaný Obvodným banským úradom v Košiciach o zaslanie
vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia v Prešove podľa § 9 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9
ods. 3 zákona č. 543/2002 - podľa § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 89/1988 Zb. ako aj na preukázanie
verejného záujmu vyplývajúce z predloženia stanoviska Ministerstva hospodárstva SR z 01.04.2011 pre
povolenie banskej činnosti. Uvedené doplnenie mal žalobca vykonať najneskôr do 30.06.2012.
Na základe tejto výzvy žalobca predložil vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia Prešov podľa
§ 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 543/2002 Z. z. zo dňa 10.03.2012 prvostupňovému správnemu orgánu.
Uvedené doplnenie žalobca zaslal prvostupňovému správnemu orgánu podaním zo dňa 29.06.2012,
ktoré obsahovalo citované vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia z príslušného dňa, ako aj
preukázanie verejného záujmu vyplývajúce z predloženého stanoviska Ministerstva hospodárstva SR
z 01.04.2011.
Na základe ďalšej výzvy Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 10.10.2012 bol žalobca
vyzvaný na doplnenie svojho podania zo dňa 19.01.2011 v lehote do 31.12.2012 o doklad:1. Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove o povolení výnimiek zo zákazov o
vydaní súhlasov určených zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov v rámci kompetencie určenej § 67 písm. f) a i) a § 83 ods. 1 citovaného zákona - požiadavka
§ 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom
využívaní výhradných ložísk, o povoľovaním a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti
vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky SBÚ č. 16/1992 Zb.
Zároveň upozornil prvostupňový správny orgán žalobcu, že prípade nedoplnenia podania v určenej
lehote správny orgán podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. konanie zastaví. Rozhodnutím o prerušení
konania zo dňa 10.10.2012 prvostupňový správny orgán konanie prerušil. Ako ďalej vyplýva z obsahu
administratívneho spisu žalobca svojou žiadosťou o predĺženie lehoty do 31.03.2013 žiadal o uvedené
predĺženie lehoty na základe výzvy zo dňa 10.10.2012 práve z dôvodu, že podľa vyjadrenia RNDr.
S. I. z krajského úradu životného prostredia je zrejmé, že odborné posúdenie vplyvov na životné
prostrediepodľa§28Zákonaobanskejčinnostijepotrebnévyžiadaťodorgánuochranyprírodyakrajiny.
Okamžitepotomtooznámeníuvedenejpracovníčky,žalobcapožiadal09.11.2012krajskýúradživotného
prostredia o odborné posúdenie vplyvov plánov zabezpečenia, ktoré tvoria súčasť jeho žiadosti, na
životné prostredie. Toto odborné posúdenie vykonáva pre krajský úrad životného prostredia Štátna
ochrana prírody, Regionálna správa ochrany prírody a krajiny Prešov a podľa telefonických informácií
z tohto dňa, teda kedy bola spísaná žiadosť o predĺženie lehoty zo 07.12.2012 nebolo ešte stanovisko
vypracované. Na základe tohto podstatného dôvodu žalobca žiadal o predĺženie lehoty uvedenej v liste
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.10.2012.
Ako vyplýva z prvostupňového správneho orgánu tento aj napriek podanej žiadosti zo dňa 07.12.2012,
ktorá mu bola doručená dňa 11.12.2012 rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 09.01.2013 vlastne
ukončil správne konanie bez toho, aby sa žiadosťou o predĺženie lehoty podanou žalobcom vyššie
citovaným písomným podaním vôbec zaoberal.
Súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným je aj žiadosť o predĺženie lehoty a následne
z administratívneho spisu nevyplýva okrem rozhodnutia o zastavení z 09.01.2013 žiadny iný postup
prvostupňového správneho orgánu, ktorý by sa zaoberal predmetnou žiadosťou o predĺženie lehoty.
Na základe zisteného skutkového stavu zo samotného administratívneho spisu ako aj vyjadrení
správnych orgánov a žalobcu, Obvodný banský úrad Košice zároveň toho istého dňa 09.01.2013 pod
č. 43-44/2013 rozhodol o zastavení konania a ďalej sa žiadosťou o predĺženie lehoty vôbec nezaoberal.
Zdôvodnil zastavenie konania citáciou § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, z ktorého
ustanovenia špeciálneho zákona podľa neho jednoznačne vyplýva jeho povinnosť zastaviť konanie v
prípade nepredloženia príslušných dokladov.
Súd argumentuje ďalej tým, že s poukazom na odsek ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
ako aj ostatných ustanovení vyššie citovaných jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie
podkladu pre vydanie rozhodnutia nesie správny orgán, aj keď v danej veci osobitný právny predpis t.
j. zákon o banskej činnosti č. 51/1988 Zb. mu to výslovne neustanovuje.
Podľa názoru súdu správnemu orgánu prvého stupňa nič nebránilo v postupe v správnom konaní
potom ako mu bola doručená žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti o stanovisko
(vyjadrenie) Krajského úradu životného prostredia v Prešove, aby tento štátny orgán ako účastníka
konania on sám vyzval na urýchlené predloženie tohto stanoviska, čo mu vyplývalo nielen z ustanovenia
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, v spojení s ustanovením § 44 Správneho poriadku, ale aj zo všeobecnej
zásady zákonnosti § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj z osobitného ustanovenia § 18 ods. 1 a 3
zákona č. 51/1988 Zb.Napriek týmto skutočnostiam vyplývajúcich zo zákonných ustanovení vyššie citovanými viacerými
výzvami žiadal správny orgán žalobcu o predloženie dokladov v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2
zákona č. 51/1988 Zb. a § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 89/1988 Zb. (má na mysli súd ustanovenie §
67 písm. f) a i) zákona č. 543/2003 Z. z.)
Súd musí zároveň zdôrazniť, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v iných
správnych konaniach a iných účastníkoch správneho konania Obvodný banský úrad Košice rozhoduje o
predĺžení žiadosti na predloženie dokladov resp. o predložení dokladov v primeranej lehote, ktorú určí.
Táto lehota vyplýva podľa názoru súdu nielen z ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,
ale jednoznačne aj z ustanovení správneho poriadku.
V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
3S 62/2013, v ktorom ide o konanie, kde je účastníkom žalobca a ako účastník správneho konania
žiadateľ vystupuje spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o., kde prvostupňový správny orgán nielenže
dal žiadateľovi primeranú lehotu na predloženie dokumentácie, ale aj on sám žiadal vyjadrenia a
stanoviská. Ide o preskúmanie rozhodnutia o vydaní povolenia banskej činnosti pre organizáciu Opálové
bane Libanka, s.r.o. Prešov, rozhodnutie Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 404-991/2012
z 15.05.2012, kde sám Obvodný banský úrad Košice listom zo dňa 07.03.2012 pod č. 404-496/2012-II
žiada Krajský úrad životného prostredia v Prešove o súčinnosť a vyjadrenie ako podklad k rozhodnutiu
podľa § 67 písm. i) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že správny orgán nepostupuje voči všetkým účastníkom správneho konania rovnako a
neposudzuje rovnako ani podobné správne konania, čo je v rozpore s tým, čo zástupca žalovaného na
pojednávaní tvrdil a na čo poukázal aj vo svojom vyjadrení k žalobe, že v obdobných veciach postupujú
voči všetkým účastníkom správne orgány rovnako.
Ak teda prvostupňový správny orgán zastavil konanie ohľadom žiadosti o povolenie banskej činnosti
žalobcu,maltakpostupovaťjednoznačneajvzmysleustanovenívšeobecnéhozákona,konkrétnepodľa
§ 30 ods. 1 Správneho poriadku a teda podľa podmienok ustanovených v tomto citovanom ustanovení.
Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán vo svojom postupe a konaní aplikoval síce ustanovenie
§ 17 ods. 5 Zákona o banskej činnosti, avšak v dôsledku toho, že k zastaveniu konania došlo
napriek tomu, že bol nedostatočne zistený skutkový stav a následne rozhodnutia neobsahovali dostatok
dôvodov na to, aby súd mohol jednoznačne dospieť k záveru, že rozhodnutia boli vydané v súlade
so zákonom a sú preskúmateľné, pretože ani odvolací orgán sa s poukazom na ustanovenie § 59
ods. 2 Správneho poriadku, pochybeniami prvostupňového správneho orgánu nezaoberal a tieto
neodstránil, musí súd jednoznačne konštatovať, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov bolo
preto potrebné zrušiť. Pretože uvedeným postupom a následným vydaním nezákonných rozhodnutí na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmetné rozhodnutia sú aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.
Spoukazomnapostupprvostupňovéhosprávnehoorgánu,sktorýmsavkonečnomdôsledkustotožnilaj
žalovaný ako odvolací orgán došlo tým, že nerozhodol o žiadosti o predĺženie lehoty podanej žalobcom k
takej vade konania, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto súd zrušil predmetné
rozhodnutia oboch správnych orgánoch aj z dôvodu uvedeného v ustanovení § 250j ods. 2 písm. e)
O.s.p.
V tomto konaní je súd toho názoru, že ak má správny orgán rozhodnúť na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu aj podľa ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti musia
rozhodnutia správnych orgánov obsahovať presnú identifikáciu skutočností, z ktorých správny orgán pri
svojom rozhodovaní vychádzal, pričom je potrebné jednoznačne zdôrazniť, že je najdôležitejšie, aby bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na základe len preukázaných skutočností aby správne orgány
vydali rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní.Vzhľadom na vyššie popísané procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú dôvodné
pochybnosti o tom, či správne orgány konali a postupovali v súlade so zákonnými právnymi normami
súd s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav,
rozhodnutia, ktoré na základe toho vydali sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a okrem iného
v konaní správnych orgánov bola zistená taká procesná vada, ktorá spôsobila ich nezákonnosť.
V ďalšom konaní sú správne orgány povinné postupovať v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami tak správneho poriadku, ako aj zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, pričom sú
v plnom rozsahu viazané právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku s poukazom na
ustanovenie § 250j ods. 7 O.s.p. a v budúcnosti sú povinné v predmetnej veci opätovne rozhodnúť na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutia presvedčivo a náležite odôvodniť
a pritom použiť také úvahy, ktoré by zdôvodňovali reálnosť postupu a konania správneho orgánu pred
jeho vydaním vo veci samej. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že je potrebné rozhodnúť o každej jednej
žiadosti, ktorú účastník konania v správnom konaní podá správnemu orgánu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech
priznal trovy konania vo výške 7,08 Eur spolu. Právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Vladimírovi Kotusovi
súd priznal trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z nasledovných právnych úkonov:
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 21.06.2013 130,16Eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13
ods. 1 písm. a) vyhlášky) + režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,81 Eur.
- podanie žaloby zo dňa 24.06.2013 130,16 Eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,81 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 28.08.2014 134 Eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 1 písm. d) vyhlášky)
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 8,04 Eur
- hotové výdavky za účasť na pojednávaní dňa 28.08.2014 vo výške 10,75 Eur
- náhrada za stratu času v sume 16,08 Eur.
Spolu bez DPH 417,98, 20% DPH nakoľko je advokát platiteľ DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky 83,60
Eur, spolu vrátane DPH 528,41 Eur.
Trovy konania pozostávajúce vo výške 7,08 Eur je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a trovy konania pozostávajúce vo výške 528,41 Eur je povinný žalovaný
zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Vladimíra Kotusa na č. účtu v tvare IBAN: SK 11 0200 0000 0025 5273 2356, BIC: SUBA SK BX.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.