Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611202125
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3611202125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy

Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci žalobcu Z. S., a.s., IČO: 31335004, so sídlom v
I., I. č. XX, proti žalovaným: 1/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., č. XX, v skutočnosti bytom
v Z., E. č. XXX/XX, 2/ I. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., S. č. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Z. I.,
advokátom so sídlom v E., M. D. č. XXX a 3/ K. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., č. XX,
v skutočnosti bytom v Z., E. č. XXX/XX, o zaplatenie 5.112,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti výroku o čiastočnom zamietnutí rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. októbra 2011, č.
k. 5C/75/2011-55, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol v časti zamietnutý návrh žalobcu, p o t
v r d z u j e .

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. októbra 2011, č. k. 5C/75/2011-55, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.875,53 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 4.313,48 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume
278,12 Eur, pričom žalovaní 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných s tým, že na zaplatenie prisúdenej sumy

s príslušenstvom a trovami konania povoľuje súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ splátky v sume 300 Eur
mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným
1/ až 3/ zaplatenia sumy 5.112,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy
4.408,50 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných z titulu nesplateného úveru.

V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2479089201 bola so žalovanými
uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.06.2004, v súlade s ktorou
poskytol žalovaným 1/ a 2/ mimoriadny medziúver v sume 5.609,77 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne pravidelnýmisplátkami v sume 45,28 Eur mesačne a do nasporenia 35 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o
stavebnom sporení pravidelné vklady v sume 27,88 Eur; po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní 1/ a 2/
zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými splátkami v sume

69,71 Eur mesačne. Žalovaná 3/ prevzala ručenie za splnenie pohľadávky žalobcu žalovanými 1/ a 2/.
Žalovaní 1/ a 2/ si neplnili zmluvné povinnosti preto ich vyzýval na riadne a včasné uhrádzanie splátok,
títo však dlžné splátky nedoplatili; žalovaná 3/ na upomienky tiež nereagovala. Z dôvodu podstatného
porušenia zmluvnej povinnosti omeškaním v splácaní listom zo dňa 02.10.2009 odstúpil od zmluvy
o úvere a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred

dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote, žalovanej 3/ dal odstúpenie od zmluvy na vedomie
listom zo dňa 02.10.2009 s upozornením, že ak nebude dlh v stanovenej lehote splatený, bude
nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou aj voči žalovanej 3/. Žalovaní 1/ a 2/ finančné
prostriedkynevrátili,žalovaná3/sinesplnilapovinnosťvyplývajúcuzručenia,pretopristúpilkvymáhaniu
pohľadávky prostredníctvom súdu. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.03.2011 predstavuje sumu 5.112,22
Eur(dlžnásuma)a12,79%ročnéúrokyzomeškaniazosumy4.408,50Eurod01.04.2011dozaplatenia.

Žalovaní 1/ a 3/ so žalobou žalobcu súhlasili, žalovaná 2/ so žalobou žalobcu nesúhlasila.

Okresný súd ďalej uviedol, že z výpovede žalovaného 1/ zistil, že so žalobou súhlasí. Ja pravda, že
spornú zmluvu zo dňa 23.06.2004 so žalobcom uzavrel. Bola mu vyplatená aj časť úveru, nepamätá
si presne, o akú sumu išlo. Vie, že zostatok úveru mal byť vyplatený po predložení bločkov, to sa však
už nestalo. Nepopieral, že je žalobcovi dlžný nesplatenú sumu. Spočiatku úver aj splácal, potom už

prestal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keď manželka, teda žalovaná 3/, zostala doma s
dieťaťom. Priebeh splácania bol taký, ako uviedol žalobca vo výpise z účtu úveru, ktorý doručil súdu,
tento nespochybňuje. Je pravda, že žalobca od spornej zmluvy odstúpil z dôvodu nesplácania úveru. Je
pravda aj to, že žalovanú 2/ spolu so žalovanou 3/ oslovili, aby im išla ručiť za sporný úver, teda táto mala
byť ručiteľkou úveru. Oni so žalovanou 3/ žalobcu oslovili cez jeho pobočku o uzavretie zmluvy o úvere

s tým, že on a žalovaná 3/ budú dlžníci, na pobočke žalobcu im povedali, že potrebujú aj ručiteľa, tak
osloviližalovanú2/,ktoráimišlaručiťzaúver.Celýčasvočižalobcovivystupovalitak,žeonsožalovanou
3/ budú dlžníci a žalovaná 2/ ručiteľ. Zmluvu podpisovali všetci traja naraz a až neskôr si všimli, že
žalovaná 2/ je v zmluve uvedená ako spoludlžník a žalovaná 3/ ako ručiteľ, pričom to malo byť pôvodne
naopak. Chyba sa stala na pobočke žalobcu. Túto chybu ani nijako nenamietali a všimli si to vlastne

až v súvislosti s týmto súdnym konaním. Žiadal, aby mu súd povolil splácať žalovanú sumu v splátkach
po 300 Eur mesačne, čo odôvodňuje ich pomermi so žalovanou 3/. Je zamestnaný, dosahuje príjem
v sume 420 Eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť, platia nájomné v sume 240 Eur mesačne,
telefóny v sume 20 Eur mesačne a bežné výdavky na stravu a oblečenie. Nehnuteľnosti a ani cenné
hnuteľné veci nevlastní. Z výpovede žalovanej 2/ okresný súd zistil, že žalovaná 3/ bola jej kolegyňa v

práci, žalovaný 1/ bol jej priateľ. Táto ju poprosila, či by im nešla ručiť za úver, že potrebujú peniaze na
prestavbu, tak súhlasila. Išli na pobočku žalobcu do Z., tam už bolo všetko pripravené, popodpisovali sa
papiere. Zmluvu podpisovala s vedomím, že je ručiteľ. Je pravda, že zmluvu si zbežne prečítala, vtedy
si to nejako neuvedomila, ako je v zmluve uvedená, myslela si, že sú tam dvaja ručitelia a jeden dlžník.
Z úveru nedostala žiadne finančné prostriedky. Asi dva roky sa nič nedialo, potom prišla upomienka

od žalobcu, že sa úver nespláca, to bolo asi v roku 2005. Vtedy kontaktovala žalovaných, sľúbili, že
zaplatia. Potom bola pracovne na Cypre, upomienky chodili ďalej, bolo tam aj nejaké predvolanie na
polícii, žalovaní 1/ a 3/ stále sľubovali, že zaplatia, vec však dospela do tohto súdneho sporu. Samotné
uzavretie zmluvy nespochybňuje, je si vedomá, že ju podpísala, ale myslí si, že žalovanú sumu by mali
zaplatiť žalovaní 1/ a 3/. Z výpovede žalovanej 3/ okresný súd zistil, že so žalobou súhlasí. Je pravda,

že spornú zmluvu zo dňa 23.06.2004 so žalobcom uzavrela. Je pravda aj to, čo vypovedal žalovaný 1/ o
výplate úveru a splácaní úveru z ich strany. Mala aj vedomosť, že žalobca od spornej zmluvy odstúpil z
dôvodunesplácania.Jepravda,žemalabyťvzmluveakoďalšídlžníkaažterazsivšimli,žejenazmluve
uvedená ako ručiteľ, pričom ručiteľom mala byť žalovaná 2/. Pripojila sa k žiadosti o splátky v sume 300
Eurmesačne.Jezamestnanáspríjmomvsumeokolo320Eurmesačnevčistom,másľúbenúajbrigádu,

tento mesiac by mala ísť na školenie. So žalovaným 1/ bývajú v spoločnej domácnosti, sú manželia,
majú jedno maloleté dieťa, dcéru, ktorá chodí do materskej školy, za ktorú platia 30 Eur mesačne.

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2479089703 zo dňa 23.06.2004 v spojení
so všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie (č.l. 8-11 spisu) a notárskou zápisnicou JUDr. C.
K. zn. N 456/2004 (NZ 53956/2004) zo dňa 23.06.2004 okresný súd zistil, že žalobca ako veriteľ na

jednej strane a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci na strane druhej sa dohodli na poskytnutí úveru v sume210.000,- Sk (tzv. mimoriadneho medziúveru), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2479089201 v sume 136.500,- Sk
(článok I bod 1 zmluvy o úvere); účastníci dojednali záväzný účel úveru (článok I bod 2 písm. a/ až

h/ zmluvy o úvere) s tým, že celý úver bude použitý v súlade s týmto účelom, žalovaní 1/ a 2/ sa
zaviazali poukazovať na účet stavebného sporenia sumu 840,- Sk (27,88 Eur) mesačne a súčasne
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne splátkami v sume 1.364,- Sk (45,28
Eur) mesačne a stavebný úver v rátane úrokov vo výške 4,7 % ročne splátkami v sume 2.100,- Sk (69,71
Eur) splatnými prvého každý mesiac s úhradou do 15. dňa mesiaca - prvá splátka so splatnosťou v

mesiaci nasledujúcom po poskytnutí medziúveru, strany sa dohodli, že výplata úveru bude poukázaná
na účet žalovaného 1/ (článok II zmluvy o úvere); žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali okrem iného splácať
všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas (článok V bod 1 zmluvy
o úvere); pre prípad omeškania boli dojednané úroky z omeškania 5 % ročne nad dohodnutú sadzbu
úroku mimoriadneho medziúveru a to aj v prípade odstúpenia od zmluvy (článok VI bod 2 zmluvy o
úvere, článok VII bod 6 zmluvy o úvere); súčasne bolo dojednané právo žalobcu odstúpiť od zmluvy

o úvere, ak žalovaní okrem iného porušia svoju povinnosť podľa zmluvy o úvere (článok VII bod 2
písm. i/ zmluvy o úvere), pričom odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok žalovaných ani ručiteľa splatiť
pohľadávku žalobcu s príslušenstvom (článok VII bod 5 zmluvy o úvere), odstúpením od zmluvy zmluva
zaniká a to dňom doručenia oznámenia, všetky oznámenia žalobcu sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte po oznámení na adrese uvedenej v zmluve o úvere, v prípade

vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný
alebo neznámy sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa vrátila žalobcovi (článok VII bod 7
zmluvy o úvere); žalovaná 3/ prevzala ručenie za splnenie záväzku žalovaných 1/ a 2/, ak ho nesplnia
sami; žalovaní 1/ a 2/ uznali dlh zo zmluvy o úvere voči žalobcovi aj do notárskej zápisnice zo dňa
23.06.2004.Listomzodňa02.10.2009(č.l.12spisu,č.l.13p.v.spisu)odstúpilžalobcaodzmluvyoúvere

z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas (omeškanie s viac ako dvomi splátkami viac
ako dva mesiace), pričom žalovanému 1/ doručoval oznámenie o odstúpení od zmluvy dňa 02.10.2009
prostredníctvom pošty na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve o úvere, zásielka bola uložená na
pošte dňa 13.10.2009 a vrátila sa žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa "zásielka neprevzatá
v odbernej lehote" (č.l. 12 p.v.- 13 spisu); žalovanej2/ doručil žalobca odstúpenie od zmluvy do vlastných

rúk dňa 13.10.2009 prostredníctvom pošty (č.l. 14 spisu); žalovanej 3/ doručil žalobca oznámenie o
odstúpení od zmluvy zo dňa 02.10.2009 ako aj samotné odstúpenie od zmluvy zo dňa 02.10.2009 do
vlastných rúk dňa 12.10.2009 prostredníctvom pošty (č.l. 15 spisu), súčasne žalobca vyzval žalovaných
na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov do 7 dní od doručenia listu a žalovanú 3/ upozornil na
možnosťvymáhaniadlžnejsumyvprípade,žejuneuhradiažalovaní1/a2/. Zvyjadreniakpohľadávkea

špecifikácie pohľadávky zo dňa 25.07.2011 (č.l. 38 spisu) a výpisu z účtu úveru (č.l. 39-40 spisu) okresný
súd zistil, že úver bol poskytnutý dňa 08.07.2004 v sume 5.576,58 Eur (168.000,- Sk); pravidelné vklady
na účet sporenia a úroky z úveru žalovaní od júla 2004 do septembra 2009, žalobca odstúpil od zmluvy
s účinnosťou od 01.11.2009, dlžná suma ku dňu 02.10.2009 predstavovala 4.493,33 Eur po zaúčtovaní
nasporenej sumy z účtu stavebného sporenia v sume 1.442,51 Eur; istina v sume 4.408,50 Eur bola

vypočítaná tak, že k dlžnej sume z odstúpenia 4.493,33 Eur sa pripočítali riadne úroky za obdobie od
03.10.2009 do 01.11.2009 v sume 26,15 Eur a zohľadnila sa úhrada zo dňa "22.01.2011" (pozn. súdu
- zrejme správne 22.01.2010); do účinnosti odstúpenia od zmluvy (01.11.2009) sa úver úročil úrokom
7,79 % ročne, po odstúpení sa úročí úrokmi z omeškania vo výške 12,79 % ročne (7,79 % + 5 %); v
žalobe bola vyčíslená dlžná suma ku dňu 31.03.2011 v sume 5.112,22 Eur, ktorá pozostáva z istiny v

sume 4.408,50 Eur a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 12,79 % ročne od 01.01.2010 do
31.03.2011 v sume 703,72 Eur.

Okresný súd poukázal na znenie § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 303, § 306 ods. 1 prvá veta, § 369 ods.
1 prvá a druhá veta, § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od

01.04.2004 a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), § 879f ods. 3 a 4 prvá veta Občianskeho zákonníka, § 53
ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008
Z. z., článku 1 bod 1, článku 6 bod 1, čl. 10 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica 93/13/EHS") a § 160 ods. 1 O.s.p..Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca a žalovaní
1/ až 3/ uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 23.06.2004. Na základe zmluvy o úvere poukázal žalobca na
účet žalovaného 1/ dňa 08.07.2004 úver v sume 168.000,- Sk (5.576,58 Eur) a žalovaní 1/ a 2/ sa

zaviazali splácať dojednaný úrok vo výške 7,79 % ročne z úveru splátkami v sume 1.364,- Sk (45,28 Eur)
vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom august 2004, súčasne sa zaviazali na účet stavebného
sporenia vkladať sumu 840,- Sk (27,88 Eur) mesačne a sumu 2.100,- Sk (69,71 Eur) mesačne, žalovaná
3/ žalobcovi podľa znenia zmluvy písomne vyhlásila, že splní záväzok zo zmluvy o úvere v prípade, že
ho nesplnia žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci podľa zmluvy. Žalovaný 1/ čerpal úver dňa 08.07.2004. Nebolo

medzi účastníkmi sporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.), že žalovaní 1/ a 2/ svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver dojednanými platbami neplnili riadne a včas. Keďže žalovaní túto svoju povinnosť nesplnili, žalobca
dôvodne odstúpil od zmluvy o úvere listom zo dňa 02.10.2009 a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na splnenie
záväzku (dlžná suma k 02.10.2009 predstavovala 4.493,33 Eur) do siedmich dní od jeho doručenia,
doručenie uvedeného listu žalovaným 1/ až 3/ a tiež oznámenia o odstúpení od zmluvy o úvere žalovanej
3/, mal okresný súd preukázané dňom 12.10.2009, resp. 13.10.2009 v zmysle zmluvy o úvere (článok

VII bod 7 zmluvy o úvere). Žalovaní 1/ a 2/ svoj záväzok vrátiť nesplatenú časť úveru riadne a včas
nesplnili (plnili len čiastočne), preto im okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.875,53
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.313,48 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia,
pričom žalovaným 1/ a 3/ uložil túto povinnosť spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Napriek tomu, že v

spornej zmluve o úvere sú žalovaní 1/ a 2/ uvedení ako dlžníci a žalovaná 3/ ako ručiteľ, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že úmyslom žalovaných bolo uzavrieť so žalobcom zmluvu tak, aby žalovaní 1/ a
3/ bolo dlžníci a žalovaná 2/ ručiteľ, takto prebiehali podľa výpovede žalovaných aj rokovania o uzavretí
zmluvy so žalobcom, ktorému teda tento úmysel žalovaných bol známy. Okresný súd preto prejav vôle
účastníkov zmluvy a jej obsah vyložil (§ 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka) tak, že žalovaní 1/ a

3/ uzavreli zmluvu ako dlžníci a žalovaná 2/ ako ručiteľ a takýmto spôsobom zaviazal žalovaných na
plnenie prisúdenej sumy s príslušenstvom žalobcovi.

Okresný súd ďalej uviedol, že z charakteru spornej zmluvy o úvere je zrejmé, že nejde o spotrebiteľský
úver (§ 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov). Na druhej strane je však zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1, 2 a

3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004). I keď zmluva o úvere predstavuje tzv.
absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah(§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka),predmetnázmluva
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože
pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda
na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa
ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru okresného súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto
na právny vzťah žalobcu a žalovaných založený zmluvou o úvere aplikoval okresný súd ustanovenia
Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere) je potrebné vykladať v súlade s obsahom
smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého je súd povinný
vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje
len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

Okresný súd poukázal na to, že v prejednávanom vzťahu Pre prípad omeškania dojednali účastníci
úroky z omeškania vo výške 12,79 % ročne z dlžnej sumy. V čase uzavretia zmluvy bola úprava úrokov z
omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a
v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzavretia spornej zmluvy

o úvere výšku úrokov z omeškania pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občianskyzákonník neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa

výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne
významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa;
spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznávaaleboinakzhoršiť
svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného nemohli žalovaní so žalobcom pre prípad omeškania
dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške určenej v ustanoveniach občianskeho práva a z tohto
právneho názoru okresný súd vychádzal pri svojom pri rozhodovaní. Žalovaní po vyhlásení splatnosti
úveru a odstúpení od zmluvy žalobcom zaplatili už len dňa 22.01.2010 sumu 206 Eur (č.l. 40 spisu),
keď táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Dlžná istina ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy o úvere (01.11.2009) predstavovala sumu 4.519,48 Eur (č.l. 40 spisu).

Po zohľadnení uvedenej čiastočnej platby v sume 206 Eur tak dlžná istina ku dňu rozhodnutia súdu
predstavovala 4.313,48 Eur. K tomu žalobca vyčíslil úroky z omeškania v sume 798,74 Eur. Pri vyčíslení
úrokov z omeškania vychádzal žalobca z dojednanej výšky 12,79 % ročne, dôvodné boli však len úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne, pretože žalovaní sa do omeškania dostali dňom 20.10.2009 (po uplynutí
lehoty na plnenie, ktorú žalobca poskytol v odstúpení od zmluvy o úvere v trvaní sedem dní). K tomuto

dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 1 % ročne, teda žalobcovi
vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (1 % + 8 %), po prepočte dôvodne uplatnené
vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 31.03.2011 (podľa uplatnenia žalobcu - § 153 ods. 2 O.s.p.)
predstavujú sumu 562,05 Eur (keď 12,79 % predstavuje sumu 798,74 Eur, 1 % predstavuje 62,450 Eur, a
teda pri úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne tieto po vyčíslení ku dňu 31.03.2011 predstavujú sumu

562,05 Eur), a teda čo do sumy 95,02 Eur uplatnenej istiny s uplatneným príslušenstvom z nej (do ktorej
žalobca zahrnul aj vyčíslené úroky z omeškania v rozpore s dojednaním v článku VII bod 10 zmluvy o
úvere) a do sumy 141,67 Eur (ako vyčíslených úrokov z omeškania) okresný súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. Prisúdená suma tak pozostáva z dlžnej istiny v sume 4.313,48 Eur a vyčíslených
úrokov z omeškania ku dňu 31.03.2011 v sume 562,05 Eur, súčasne okresný súd žalobcovi prisúdil aj

úroky z omeškania z dlžnej istiny vo výške 9 % ročne od 01.04.2011 do zaplatenia. Z vyššie uvedených
dôvodov v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na
zaplatenie prisúdenej sumy s príslušenstvom povolil okresný súd žalovaným splátky v sume 300 Eur
mesačne, a to vzhľadom na ich súčasné osobné a príjmové pomery, keď podľa názoru okresného súdu
povolenie splácania žalovanej sumy v splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov

žalobcu. V prípade nezaplatenia čo len jednej splátky sa stane splatný celý zvyšok nezaplateného dlhu,
a to v deň splatnosti nezaplatenej splátky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Vo veci bol vzhľadom na predmet konania a výrok rozsudku pomerne úspešnejší

žalobca, ktorému vzniklo voči žalovaným 1/ až 3/ právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z celkovej uplatnenej sumy a istiny bez nevyčísleného
príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.875,53
Eur, t.j. 95,37 %, v časti o zaplatenie sumy 236,69 Eur boli úspešní žalovaní, t.j. 4,63 %, žalobcovi tak
vzniklo právo na náhradu 90,74 % (95,37 % - 4,63 % = 90,74 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby na súd v sume 306,50 Eur (č.l. 23
spisu), z ktorej sumy 90,74 % predstavuje sumu 278,12 Eur. Iné trovy konania nežiadal žalobca nahradiť.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá, podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní
uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu ohľadne výšky úrokov z omeškania a
započítania úhrady na istinu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na

to, že zmluvný vzťah účastníkov na základe uzavretej zmluvy sa riadi režimom Obchodného zákonníka.
Výška úroku z omeškania bola dohodnutá v čl. VII. bod 8. Aj v prípade, ak by odvolací súd posúdil
zmluvu ako spotrebiteľskú, spôsob započítavania platieb bol dohodnutý v zmluve a podľa § 351 ods.
1 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej
vôlestránalebovzhľadomnasvojupovahumajútrvaťajpoukončenízmluvy.Okresnýsúdsanezaoberal

touto skutočnosťou, ani právnym posúdením veci z tohto hľadiska a vec posúdil iba ako spotrebiteľskúzmluvu, s čím žalobca nesúhlasí. Vytýkal okresnému súdu, že pri určovaní úrokov z omeškania a
výšky úrokovej sadzby od účinnosti od odstúpenia sa nezaoberal s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonníka z hľadiska výšky odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu a neskúmal, či ide o

podstatné prevýšenie odplaty. Podľa názoru výška úrokovej sadzby 12,79 % ročne nie je neprijateľná
a nejde o úžeru, ani o rozpor s dobrými mravmi. Do roku 2010 súdna prax akceptovala takúto výšku
úroku z omeškania v obchodoch uzavretých v roku 2004. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi
5.112,22 Eur, s 12,79% úrokom z omeškania zo sumy 4.408,50 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia ako

aj trovy 278,12 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných, a to splátkach 300 Eur mesačne splatných do 15.dňa v mesiaci počnúc mesiacom
po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.
Keďže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu, žalobca navrhol, aby odvolací súd pripustil
dovolanie (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, žalobca namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci v

rozsudku okresného súdu, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto

stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého
rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

V súvislosti z obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné dodať, že sa stotožnil s názorom
okresného súdu, podľa ktorého na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy je správny názor okresného súdu, podľa ktorého

je úradnou povinnosťou súdu prihliadať na neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
vzťahoch v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom po uzavretí zmluvy
v zmysle § 879j a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri právnom posúdení veci postupoval správne pri
riešení kolízie použitia konkrétneho právneho predpisu v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy

(Občiansky zákonník versus ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Súdna
prax v súvislosti s riešením uvedenej právnej kolízie ustálila, že pri spotrebiteľských vzťahoch nie je
namieste aplikovať normy pre tzv. „biznismenov“ a preto je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Uvedenú ustálenú súdnu prax dobehla aj samotná zákonná úprava v
ustanovení § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, zakotvená zákonom č. 102/2014 Z.

z.. Z uvedených dôvodov výklad okresného súdu, podľa ktorého aj napriek zneniu ustanovenia § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je na prejednávaný prípad nevyhnutné aplikovať ustanovenia,
ktoré okresný súd citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, nie je možné považovať za svojvoľný
(arbitrálny) alebo z hľadiska ustálenej súdnej praxe za nepredvídateľný.

Nad rámec správnych skutkových a právnych záverov okresného súdu odvolací súd považuje za

potrebné dodať, že napriek uzavretiu zmluvy o úvere medzi účastníkmi dňa 23.06.2004 je na
prejednávaný prípad v zmysle § 879j a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné aplikovať aj ustanovenie§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 a neskôr, ktoré ustanovenie na
rozdiel od znenia účinného v čase uzavretia zmluvy výslovne zaviedlo pojem neprijateľnosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej individuálneho nedojednania. Neprijateľnosť dojednania úroku z omeškania je

potom potrebné vyvodiť zo skutočnosti že išlo typ formulárovej zmluvy, z ktorého dôvodu spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť dojednania o úroku z omeškania, ktoré mu boli týmto nanútené, v zmysle §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu v ustanovení
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že išlo o individuálne dojednanie. Neprijateľnosť
akejto zmluvnej podmienky má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, na ktorú absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaní, podľa ktorých okresný súd sa nezaoberal dohodnutou
odplatou za poskytnutý úver vo forme dohodnutého úroku za poskytnutie úveru, odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že dohodnutý úrok z úveru, ako odplata za poskytnutie úveru, je iným
právnym (zmluvným) nárokom, ako úrok z omeškania (sankčný nárok za porušenie povinnosti). Zo
žaloby pritom nepochybne vyplýva, že žalobca v petite žaloby navrhol priznať nasledovné nároky: 1.

istinu vo výške 5.112,22 eur a 2. úrok z omeškania vo výške 12,79 % p. a. zo sumy 4.408,50 eur od
01.04.2011 do zaplatenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. boli súdy v prejednávanej
veci viazané takto vymedzeným uplatnením nároku žalobcu. Keďže žalobca sa s poukazom na vyššie
uvedené podanou žalobou nedomáhal iného právneho nároku, ako je uplatnená istina a uplatnený úrok
z omeškania, okresný súd nemal zákonný dôvod zaoberať sa úrokom za poskytnutie úveru v dobe po

odstúpeníodúverovejzmluvy.Pretoodvolacísúdnepovažovalzadôvodnénámietkyžalobcuvodvolaní,
v ktorých vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal výškou úrokovej sadzby od účinnosti odstúpenia
od zmluvy z hľadiska primeranosti odplaty za poskytnutý úver v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej časti potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

tak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Spoukazomnavyššieuvedené,súdnoupraxou
ustálené právne závery ohľadne aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa a absenciu potvrdenia
rozhodnutia okresného súdu podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. odvolací súd nedospel že by boli dané
zákonné dôvody pre vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p.. Preto v prejednávanom
prípade nevyslovil prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
S poukazom na uvedené bola odporkyňa v odvolacom konaní nepochybne úspešná. Keďže odporkyni
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd jej nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .