Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221523
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221523.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: N. Č., R..

XX.XX.XXXX, D. N., N. XXXX/XX, T.. Č.. N., XX. R. XX, v konaní zastúpený S.. I. P., R.. XX.XX.XXXX, D.
D., K. XX, proti žalovanej: X.. K. C., W.. H., R.. XX.XX.XXXX, D. N.V., Š. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie
XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške XX,XX Eur, to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal
platobnýrozkaz,ktorýmbyzaviazalodporkyňunazaplateniesumyXXXEurspolusúrokomzomeškania

vo výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako záujemca mal záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy s odporkyňou,
na základe ktorej by si prenajal byt č. X v bytovom dome na ulici V. K. XX v N.. Ako prejav svojho záujmu
na žiadosť odporkyne uhradil vopred dňa XX.XX.XXXX kauciu vo výške XXX Eur, ktorá by slúžila na
vysporiadanie nárokov prenajímateľa v čase skončenia nájmov z titulu poškodenia predmetu nájmu,
neuhradenia nájomného, či úhrad za služby spojené s užívaním bytu. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy
však nedošlo. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie zaplatenej sumy, uhradila mu však len sumu

XXX Eur a nevyplatila žalovanú sumu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že ona mala záujem uzatvoriť
nájomnú zmluvu od XX.XX.XXXX. S navrhovateľom sa dohodli na uzatvorení zmluvy od XX.XX.XXXX,
zároveň sa však dohodli, že navrhovateľ jej poskytne rezervačný poplatok za prednostné právo na
uzavretie nájomnej zmluvy vo výške jedného mesačného nájmu. Tento poplatok mal slúžiť ako istá forma
zábezpeky za ústupok. Vzhľadom k tomu mala odporkyňa za to, že po nasťahovaní sa navrhovateľa do
bytu od XX.XX.XXXX mu bude táto zábezpeka vrátená. Následne po tom, ako jej navrhovateľ oznámil,
že nájomnú zmluvu neuzatvorí, tento byt už neprenajala. Uvádzala, že neprenajatie bytu je v priamej

súvislosti s konaním navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s potvrdením o zaplatení
kaucie zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vyrovnanie záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením
odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX, sumárnou analýzou platieb
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:Odporkyňa ako vlastníčka bytu ponúkla na prenájom dvojizbový byt č. X, ktorý sa nachádza na
X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX na ulici V. K. XX v N.. Hoci mala odporkyňa
záujem o prenajatie bytu od XX.XX.XXXX, nakoniec sa s navrhovateľom dohodli na prenájmu bytu od

XX.XX.XXXX. Na žiadosť navrhovateľa bol návrh zmluvy zaslaný e-mailom na adresu navrhovateľa.

Dňa XX.XX.XXXX sa účastníci osobne stretli v prenajatom byte navrhovateľa. Podľa vyjadrenia
odporkyne v tom čase mala aj iných záujemcov. Vzhľadom však na dojem, aký na ňu urobil navrhovateľ,
ako aj jeho prenajatý byt, sa rozhodla, že uzatvorí zmluvu s ním. Všetky ostatné žiadosti o nájom bytu
odmietla a taktiež stiahla všetky riadkové, ako aj iné inzercie, ktoré mala v rôznych médiách. Tieto

skutočnosti však odporkyňa nijako nepreukázala.

Účastníci na osobnom stretnutí dňa XX.XX.XXXX zmluvu neuzatvorili. Navrhovateľ však vyplatil
odporkyni sumu XXX Eur, pričom účastníci vyhotovili Potvrdenie o zaplatení kaucie, v ktorom sa uvádza:
„na základe nájomnej zmluvy s platnosťou zo dňa XX.XX.XXXX o prenájme bytu č. X, ktorý sa nachádza
v bytovom dome na ulici V. K. XX, svojím podpisom potvrdzujem, že som dňa XX.XX.XXXX od nájomcu
N. Č. prevzala kauciu v sume XXX Eur“. Pod potvrdením sa nachádza dátum XX.XX.XXXX a meno a

podpis odporkyne.

Obaja účastníci zhodne uviedli, že v čase vyplatenia týchto finančných prostriedkov ani jeden z nich
neuvažoval o tom, čo bude s finančnými prostriedkami v prípade neuzatvorenia zmluvy, keďže obaja
predpokladali, že zmluvu uzatvoria.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že finančné prostriedky vnímal ako kauciu, depozit a tiež

zábezpeku. Začiatkom mesiaca R. sa však navrhovateľ rozhodol, že zmluvu neuzatvorí, po konzultácii
so svojou právničkou vzhľadom na znenie návrhu zmluvy. Oznámil túto skutočnosť odporkyni, s
tým, že žiadal o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, krátených o XX Eur, s tým, aby jej
vynahradil všetky nepríjemnosti. Odporkyňa súhlasila, s tým, že peniaze mu vyplatí o mesiac. V
dohodnutej dobe mu však vyplatila sumu XXX Eur. Neskôr mu oznámila, že mu nemala vyplácať žiadne

finančné prostriedky, a že urobila chybu. Navrhovateľ uvádzal, že sám ponúkol vyplatenie finančných
prostriedkov, pričom odporkyňa ani jej manžel, ktorý bol taktiež na stretnutí prítomný, vyplatenie týchto
finančných prostriedkov nepovažovali za potrebné.

Odporkyňa potvrdila, že vyplatenie finančných prostriedkov nežiadala. Odporkyňa finančné prostriedky
charakterizovala ako rezervačný poplatok, zábezpeku. Uviedla, že čo sa týka predmetnej sumy, v

prípade uzatvorenia zmluvy by sa táto suma stala prvou zálohovou platbou za mesiac A.. Bolo by to
ošetrené v písomnom vyhotovení zmluvy. Potvrdila, že súhlasila s vrátením peňazí, krátených o sumu
XX Eur. Uviedla, že vyplatená suma mala byť súčasťou zmluvy a nebola ponímaná ako kaucia v tom
zmysle, že by to bola akási suma vyplatená na začiatku nájmu za prípadné budúce škody. Odporkyňa
uviedla, že tým, že navrhovateľ svoje konanie konzultoval s právničkou, sa považovala v nevýhode,

bola pod akýmsi nátlakom navrhovateľa a ním odmietnutie podpísať zmluvy považovala za traumu z
dôvodu, že odmietla podľa nej predchádzajúcich záujemcov a bola nútená podávať opätovne inzeráty na
prenájom bytu. Odporkyňa tvrdila, že v čase odovzdania finančných prostriedkov považovala finančné
prostriedky za kauciu, s tým, že ide o polovicu finančných prostriedkov, ktoré majú byť vyplatené pri
uzatváraní zmluvy. Potom, keď sa zmluva neuzatvorila, už tieto peniaze považovala za zábezpeku, resp.

rezervačný poplatok. O tejto skutočnosti sa však s navrhovateľom nedohodli.

Podľa článku 7 bod 4 návrhu nájomnej zmluvy, nájomné + mesačné zálohy za prvý a posledný mesiac
(zálohová platba) uhradil nájomca v hotovosti do rúk prenajímateľa vo výške 660 Eur pri podpise tejto
zmluvy, čo prenajímateľ potvrdzuje svojim podpisom.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda

účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že účastníci sa ústne dohodli, že uzatvoria nájomnú
zmluvu k XX.XX.XXXX. K podpisu nájomnej zmluvy však nakoniec nedošlo. Dňa XX.XX.XXXX

odovzdal navrhovateľ odporkyni finančné prostriedky vo výške XXX Eur, čo potvrdzuje Potvrdenie o
zaplatení kaucie. Tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa potvrdili odovzdanie a prevzatie týchto finančných
prostriedkov, s tým, že ani jeden neuvažoval o tom, čo s týmito finančnými prostriedkami bude v prípade
neuzatvorenia zmluvy.

Obaja účastníci v konaní uvádzali rôzne pomenovania tejto sumy. Tvrdili, že ide o kauciu, depozit či

rezervačný poplatok. Ani jeden z týchto inštitútov však nemali písomne dohodnutý a najmä odporkyňa
menila vnímanie týchto finančných prostriedkov podľa situácie, bez toho aby sa na niečom dohodla s
navrhovateľom.

Odporkyňa však vo svojej výpovedi uviedla, že tieto finančné prostriedky vnímala ako polovicu sumy,
ktorá bola potrebná na vyplatenie podľa ňou predloženého návrhu zmluvy navrhovateľovi. Taktiež za

takéto finančné prostriedky to považoval navrhovateľ. Po tom, ako nedošlo k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy, odporkyňa tieto finančné prostriedky, začala vnímať ak rezervačný poplatok.

Čo sa týka samotných pojmov, ktoré účastníci uvádzali, súd poukazuje na to, že v nájomnej zmluve
býva zvyčajne dohodnutá aj takzvaná kaucia. Tú zaplatí nájomník prenajímateľovi s prvým mesačným
nájmom a jej výška by nemala presahovať výšku mesačného nájmu. Slúži ako zábezpeka, že po

skončení bývania odovzdá nájomník vlastníkovi byt v stave, v akom ho prebral s prihliadnutím na jeho
bežné opotrebovanie. To znamená, že ak niečo nájomník poškodí, prenajímateľ má právo nechať si
peniaze, ktoré boli na kauciu vložené. Ak je byt odovzdaný v poriadku, kaucia je po skončení nájmu
vrátená.Čo sa týka rezervačného poplatku, v praxi sa pri prejavení vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti
požaduje zloženie rezervačného poplatku zo strany kupujúceho. Podpísaním rezervačnej zmluvy
sa predávajúci zaväzuje neponúkať ďalej byt na predaj
a nerokovať s inými záujemcami o jeho predaji. Rezervačná zmluva je písomná dohoda medzi
majiteľom a kupujúcim. Kupujúci prejavuje rezervačnou zmluvou vážny záujem o nehnuteľnosť a žiada
predávajúceho, aby ju už ďalej neponúkal. Za to skladá do rúk tretej strany - realitnej kancelárie alebo
makléra - rezervačný poplatok. Ten je stanovený zvyčajne vo výške troch až piatich percent z dohodnutej

kúpnej ceny. Ak sa následne kúpna zmluva alebo zmluva o budúcej kúpnej zmluve neuzavrie pre dôvod
na strane kupujúceho - napríklad preto, že si kúpu rozmyslel, alebo preto, že nemá zaistené financovanie
- je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu zvyčajne vo výške zloženého rezervačného poplatku.

Ak si účastníci chcú niektorý z týchto inštitútov dohodnúť, musia to jasne vyjadriť, slovne či písomne, aby
prejavy ich vôle boli zrejme aj druhej strane, ktorá s tým vyjadrí súhlas, dohodnúť podmienky a zachovať
potrebnú formu. V tomto prípade to však účastníci neurobili.

Súd poukazuje na to, že ak by tieto finančné prostriedky mali byť rezervačným poplatkom, čo je pri
uzatváraní nájomnej zmluvy nezvyklé, o tejto skutočnosti by musel mať vedomosť aj navrhovateľ, čo
všaknepotvrdilažalovanátonepreukázala.Taktiežzvýpovedeodporkynejezrejméto,žedanéfinančné
prostriedky sú rezervačným poplatkom, začala vnímať len ona sama, po tom, ako zmluva uzatvorená
nebola. Predtým tieto finančné prostriedky obaja účastníci považovali za polovicu sumy, ktorá mala byť

zaplatená pri podpise nájomnej zmluvy.

Účastník právneho vzťahu si však nemôže podľa situácie interpretovať poskytnuté finančné prostriedky
v prípade, že sa určitý právny vzťah neuzatvorí, prípadne sa iný právny vzťah skončí.

Za tejto situácie teda súd považoval finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené navrhovateľke za finančné
prostriedky, ktoré predstavovali polovicu sumy, ktorá mala vyplatená pri podpise zmluvy účinnej od

XX.XX.XXXX. Jedine takéto chápanie je možné z prejavov účastníkov konania. Po nepodpísaní zmluvy,
teda bolo zo strany odporkyne potrebné, aby tieto finančné prostriedky navrhovateľovi vrátila. Pokiaľ tak
neurobila ani po dodatočných výzvach, na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie a na základe tohto
potom súd žalobe vyhovel. Odporkyňa v konaní tvrdila, že má nárok na celú navrhovateľom vyplatenú
sumu ako rezervačný poplatok, čo však nepreukázala, iné nároky si neuplatnila.

Ešte raz súd zdôrazňuje, že účastníci právnych vzťahov si nemôžu sami prispôsobovať právne úkony
a plnenia z nich bez toho, aby došlo k dohode s druhým účastníkom tohto právneho vzťahu, tak aby
osoba, ktorá je povinná plniť, po prispôsobení si určitého právneho úkonu, alebo právneho vzťahu bola
z tohto plnenia oslobodená. Je na škodu oboch účastníkov, keďže obaja uviedli, že nechceli, aby ich
spor došiel pred súd, že svoj právny vzťah si neupravili jasne písomne a taktiež si jasne nevymienili, čo

s finančnými prostriedky, ktoré zložil navrhovateľ, v prípade, že sa zmluva neuzatvorí.

Podľa 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,účinnéhok31.01.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Navrhovateľovi súd priznal aj úroky u omeškania. Po oznámení navrhovateľa, že zmluvu nepodpíše,
vyzval už začiatkom R. XXXX odporkyňu na vrátenie finančných prostriedkov. Táto tak urobila len
čiastočne. K X.XX.XXXX už bola odporkyňa v omeškaní, súd teda priznal úroky z omeškania od

navrhovateľom žiadaného dňa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V predmetnom konaní bol navrhovateľ úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ
si trovy konania uplatnil, avšak trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v zákonnej lehote, preto mu súd
ich náhradu nepriznal. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. súd navrhovateľovi priznal iba
náhradu iných trov, ktoré vyplývali zo spisu. Iné trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho

poplatku za návrh vo výške XX,XX Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi
náhradu iných trov konania vo výške XX,XX Eur, na ktorých náhradu zaviazal odporkyňu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.