Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 30P/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208321
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114208321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou v právnej veci navrhovateľky V. H., F.. A.,

D.. X.X.XXXX, H. N. V. A. XX, A., proti odporcovi V. H., D.. XX.X.XXXX, H. N. W. Č.. XX, A. v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Z. H., D.. XX.X.XXXX, N. A., V. A. XX, zastúpeného
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov V.D. H., F.. A., D.. X.X.XXXX V. V. H., D.. XX.X.XXXX, X. XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstva matričného úradu Prešov vo zväzku č. XX, F. Č.. XXXX na strane č. XXX,
pod poradovým číslom 565 r o z v á d z a.

Maloletého Z. H., D.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. H.V., D.. XX.X.XXXX sumou vo výške
50,-€ mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20- dňa v mesiaci vopred, počnúc

právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna.

Styk maloletého s otcom n e u p r a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhompodanýmnatunajšomsúdedňa24.3.2014domáhala,abysúdjejmanželstvo
s odporcom rozviedol, pričom svoj návrh odôvodnila, tým, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti.
Uviedla, že sa medzi nimi vyskytovali nezhody kvôli odlišným názorom vo viacerých oblastiach
manželského spolužitia. Uviedla, že kvôli nevydarenému podnikaniu v roku 2008, manžel odišiel za
prácou do okresu Poprad. Z dôvodu, že manžel chodieval domov nepravidelne a časom len sporadicky

ich citový vzťah ochladol, pričom asi pred štyrmi rokmi sa manžel úplne odsťahoval a tým pokladá ich
manželstvo za úplne rozvrátené. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel navštevoval syna asi päť až
šesťkrát v roku, pričom počas tohto obdobia jej prispel sumou 250,-Eur na syna. Z uvedeného dôvodu
žiada, aby bol ich syn zverený do jej starostlivosti a zo strany otca určené výživné vo výške 100,-Eur
mesačne.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že s rozvodom
manželstva súhlasí ako aj so zverením maloletého syna do starostlivosti navrhovateľky. Uviedol, že
s výškou výživného v sume 100,-Eur mesačne nesúhlasí. Svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že ich

manželstvo nebolo harmonické hneď od začiatku. Uviedol, že manželka si do manželstva priniesla úver
na splatenie ktorého použila celý príspevok v materstve. Celé financovanie domácnosti bolo na ňom.
Uviedol, že počas manželstva zobrali niekoľko úverov, kde výška splátok činila okolo 700,-Eur. Uviedol,
že z dôvodu stupňujúcich sa rozporov odišiel začiatkom roka 2011 zo spoločnej domácnosti, pričom
do marca 2011 pravidelne prispieval na chod domácnosti ako aj na nájom a spláca všetky úvery. Za

maloletého syna platí poistenie vo výške 7,-Eur. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že na
syna za toto obdobie prispel len sumou 250,-Eur, ale bola to sumy 990,-Eur, čo vie aj dokladovať. V
závere uviedol, že splátky úverov, ktoré nabrali počas manželstva spláca on sám a ešte niekoľko rokov
ich bude splácať.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá. Uviedla, že v roku
2004 uzavreli s odporcom manželstvo, pričom odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v roku

2010. Uviedla, že odvtedy nežijú ako manželia, ona nevie povedať, prečo ju manžel nechal, povedal jej
len, že ho nepodržala, keď to potreboval. Na obnovení manželského spolužitia nemá záujem. Uviedla,
že trvá na zverení syna do jej starostlivosti a trvá na výške výživného 100,-Eur mesačne zo strany
odporcu.Uviedla,žemomentálnepracuje,alejetolennadobuurčitú,kdemápríjem330,-Eurmesačnev
čistom.Jejvýdajesú160,-Eurinkaso,60,-Eurnájom,40,-EWurmesačnestrava,družinapresyna12-eur

mesačne. Tento rok potrebuje pre syna zaplatiť poplatok za absolvovanie školy v prírode vo výške 120,-
Eur. Uviedla, že syn nenavštevuje žiadne krúžky, pretože si to z finančných dôvodov nemôže dovoliť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedol, že je
pravdou, že niekedy koncom roka 2010 odišiel zo spoločnej domácnosti. Predchádzalo tomu to, že v
rokoch 2008 až 2009 mu nevyšlo podnikanie z ktorého mu ostali veľké dlhy, preto si musel nájsť prácu,

kde by zarábal viac. Uviedol, že oni s manželkou sa viackrát rozchádzali a dávali dokopy, teraz však
už nie je možné obnoviť medzi nimi manželské spolužitie. Uviedol, že súhlasí s tým, aby bol maloletý
Z. zverený do starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasí však s výškou výživného, ktoré navrhovateľka
požaduje. Uviedol, že momentálne spláca viacero úverov, úver mesačne vo výške 337,-Eur, spotrebný
úvernakúpuvecídodomácnostipočasmanželstvavovýške50,-Eurmesačne,20,-Eurmesačnesplátka

kreditnej karty, platí stavebné sporenie z ktorého počas manželstva rekonštruovali byt, úver z VÚB vo
výške11,92,-Eurmesačne,životnúpoistkusynovivovýške17,-erumesačne,pričomjehopríjemjeokolo
400 až 500,-eur mesačne. Ďalej uviedol, že z dôvodu, že mal firmu s.r.o., ktorá nie je úplne zlikvidovaná
musí si mesačne platiť zdravotné poistenie vo výške 56,-Eur. Uviedol, že momentálne býva s priateľkou,
kde jej nedáva žiadne peniaze na domácnosť, občas jej niečím prispeje. Odporca ďalej ešte uviedol,

že koncom roka 2013 splatil pôžičku vo výške 150,- eur na kúpu auta počas manželstva. Uviedol, že
vzhľadom k takémuto jeho finančnému zaťaženiu žiada, aby mu bolo určené výživné na syna vo výške
30,-Eur mesačne.

Súd na pojednávaní oboznámil listinné dôkazy a to sobášny list, rodný list, potvrdenie o trvalom pobyte,
správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, potvrdenia o príjme navrhovateľky a odporcu, výpis

z účtu odporcu, výpis zo súkromnej kreditnej karty odporcu.

Podľa § 23 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 odsek 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 odsek 3 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 odsek 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

-4- 30P 46/2014

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, ako aj
jej písomným vyjadrením, vypočutím odporcu mal za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo
rozvrátené. Táto skutočnosť vyplýva jednak z vyjadrení oboch účastníkov konania a predovšetkým z
toho, že účastníci konania ako manželia spolu už dlhodobo nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, pričom

nemajú ani snahu o obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého
Z. prihliadol na vyjadrenie účastníkov konania teda rodičov maloletého ako aj k správe kolízneho
opatrovníka, kde mal za preukázané, že o maloletého sa od narodenia ako aj po tom, čo sa odporca
odsťahoval zo spoločnej domácnosti stará navrhovateľka. Súd vzhľadom k tejto skutočnosti keďže je to
v záujme maloletého dieťaťa rozhodol o jeho zverení do starostlivosti matky. Styk maloletého s otcom

súd neupravil, vychádzajúc z vyjadrení účastníkov konania, že styk nežiadajú upraviť, vedia sa na tom
dohodnúť.Súdpriurčovanívýživnéhovychádzalzodôvodnenýchpotriebmaloletéhoakoajmajetkových
a zárobkových možností otca. U maloletého ide o deväť ročného chlapca, ktorý navštevuje 2. ročník ZŠ v
Prešove. Nenavštevuje školský klub, kde je mesačný poplatok 12,-Eur, strava v školskej jedálni 23,-Eur
mesačne, cestovné 10,- eur mesačne. Matka zároveň na pojednávaní uviedla, že maloletý nenavštevuje

žiadny krúžok z finančných dôvodov. Ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o maloletého sú náklady
spojené s jeho stravou doma, oblečením, školskými pomôckami, výletmi zo školy, pričom má absolvovať
aj pobyt v škole v prírode, kde je poplatok 120,-Eur. Súd tu zároveň poukazuje na to, že okremvyššie uvádzaných výdavkov je potrebné zabezpečiť, aby sa dieťa ako osobnosť vyvíjalo vo všetkých
smeroch a jeho osobnosť sa formovala k čomu prispieva nielen návšteva školy, ale aj rôznych krúžkov
či už športových, spoločenských, rôznych podujatí a akcií organizovaných školou alebo vyplývajúcich z

mimoškolských aktivít. Na druhej strane pri určovaní výšky výživného je samozrejme potrebné prihliadať
ajkmajetkovýmazárobkovýmpomeromotca,kdevzhľadomnavykonanédokazovaniesúdurčilvýživné
vo výške 50,-Eur, ktoré síce nie je dostatočné vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého syna,
ale vzhľadom k finančnej situácii otca vyššie výživné nebolo možné určiť, tak, aby ho mohol otec riadne
platiť. V prevyšujúcej časti, preto súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. veta prvá, podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.