Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15P/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112224764.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého H.

C., X.. X. X. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov: H. J., X.. X. X. XXXX, L. X. C. XXX/X, H., zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.
r. o., Kolárska 8, Bratislava, a F. C., X.. XX. XX. XXXX, L. R. X. Y. XX, zast. JUDr. Darinou Kurňavovou,
advokátkou, Kapitulská 5, Trnava, o zníženie výživného a zmenu úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 28.3.2011 č.k. 20P/25/2011-8 v časti úpravy styku tak,

že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00
hod., v prítomnosti starej matky maloletého.

Rodičia sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy štátu, a to matka vo výške
638,11 eur a otec vo výške 424,37 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého, nakoľko od

poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Zároveň sa domáhal zmeny úpravy
styku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada znížiť výživné zo sumy 140 eur na 70 eur mesačne na tom základe,

že od poslednej úpravy došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, keď predtým pracoval v
Holandsku, kde dosahoval zárobok 1000 eur mesačne, pracovný pomer s ním bol skončený, pretože
firma sa sťahovala na Slovensko. Predtým do 28. 2. 2013 rok pracoval v Čechách, kde mal príjem 13000
Kč, pracovný pomer ukončil, lebo priateľka tam nemala zamestnanie. Nad rámec bežného výživného
na maloletého neprispieva. V domácnosti žije s priateľkou, ktorá je brigádnicky zamestnaná. Žiadal tiež
zmenu úpravy styku. Návrh matky na zákaz styku je účelový. Je pravdou, že od Veľkej noci 2012 sa
nedomáhal úpravy styku, pretože pracoval v Čechách. Nepožíva žiadne návykové látky, alkohol požíva

príležitostne. Má záujem stretávať sa so synom čo najčastejšie, ale neumožňuje mu to vzdialenosť
miesta bydliska.Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Maloletý od septembra nastupuje do škôlky, má
zvýšené náklady s ortopedickými pomôckami - každé tri mesiace má s tým spojené náklady 50 eur.
Rýchlo rastie, musí mu kupovať oblečenie. Býva u rodičov v rodinnom dome, platí 80 eur energie a

40 eur na stravu. Otcovi nebráni v styku s maloletým, tento má upravený v prítomnosti starej matky
vzhľadom na to, že rodičia spolu nekomunikujú. Otec si bol pre maloletého dva alebo trikrát. Napriek
tomu, že styk sa realizoval, otec ju oznámil na polícii, že styk mu neumožňuje. Z Holandska sa vrátil
6. 2. 2013, v septembri išiel pracovať do Čiech. Otec nadmieru užíval marihuanu aj počas ich vzťahu,
výživné neplatí pravidelne a nad rámec bežného výživného na maloletého neprispieva. Žiadala zákaz

styku otca s maloletým, nakoľko otec užíva nadmieru alkohol a tiež marihuanu, nie je schopný sa o
maloletého postarať. Doposiaľ upravený styk sa riadne nerealizoval pre nezáujem otca.

Svedkyňa Y. stará matka maloletého, uviedla, že asi 2 mesiace po narodení maloletého sa otec
odsťahoval, pretože maloletý plakal. Dcéra mala ovčie kiahne, teploty, nepomáhal jej a o maloletého sa
staral len keď bol dobrý. Potom k nim chodil raz za dva týždne. Ale keď bol maloletý mrzutý, nevenoval

sa mu a pozeral stále na hodiny. Potom mal upravený styk na každý týždeň, zo začiatku chodil, potom
telefonoval, že má niečo s rukou. V júni odišiel do Holandska, neozval sa až do Veľkej noci 2012, keď
bol na Slovensku, ale oznámila mu, že ďalšie stretnutie sa nemôže uskutočniť, pretože majú plánovaný
pobyt na chate a on jej neskoro oznámil, že je na Slovensku. Odvtedy sa neozval. K maloletému podľa
svedkyne nemá žiadny vzťah a keď aj prišiel, javil sa ako pod vplyvom návykovej látky. Pokiaľ u nich

býval, javil tieto známky tiež a dcéra mu našla marihuanu. Maloletý otca nepozná a uteká od neho.
Naposledy s maloletým strávil asi hodinu a pol, sledovala komunikáciu. Otec si k maloletému iba čupol
a knísal sa. Maloletý nechtiac do neho sotil, otec mu povedal „nebi ma“. Po odchode otca bol maloletý
nervózny a mali problém ho utíšiť, asi sa otca bál. V kontakte s cudzími ľuďmi je maloletý kľudný.

Zo znaleckého posudku Mgr. H. č. 14/2013, ktorý doplnil na pojednávaní, vyplýva, že vzťah maloletého
s otcom je vzhľadom na absenciu pravidelného kontaktu nerozvinutý. Maloletý otca nepozná a nemá
vytvorenú k nemu citovú väzbu. Na prítomnosť otca reaguje indiferentne. V prítomnosti oboch rodičov pri
hre nejaví známky psychického napätia ani subjektívnej neistoty, strachu z otcovej blízkosti. Maloletý s
otcom priamo nekomunikuje, neprejavuje voči nemu emócie. U otca ide o nezrelú osobnosť so sklonom

k úzkostne-depresívnym náladám, s tendenciou k látkovej či vzťahovej závislosti, pretrvávajúcou
zhoršenou sociálnou a existenčnou adaptáciou. Otec nie je aktuálne dostatočne osobnostne a prakticky
pripravený na realizáciu požadovaného pravidelného stretávania s maloletým, preto znalec odporučil
pokračovať v stretávaní sa otca s maloletým za prítomnosti matky, resp. starej matky v mieste trvalého
bydliska maloletého. Podľa vyjadrenia otca tento je schopný realizovať styk iba každú druhú sobotu

na 3-4 hodiny. Znalec neodporúčal zákaz styku otca s maloletým, nakoľko neboli zistené známky
psychického distresu, napätia, strachu u maloletého. Rovnako u otca neboli zistené skutočnosti, ktoré by
zákazstykuodôvodňovali.Jepotrebnépravidelnéadlhodobéstretávaniesaotcasmaloletým,abysaich
vzťah mohlo postupne rozvíjať. Otec sa v kontakte s maloletým prejavuje pasívne, nedáva dostatočne
najavo, že mu na maloletom záleží. Momentálne nie je dostatočne motivovaný a pripravený prispôsobiť

si svoj súkromný život tak, aby s maloletým mohlo udržiavať čo najintenzívnejší kontakt. Otec udal
sporadickú konzumáciu alkoholu a ukončené experimentovanie s užívaním marihuany, nebola zistená
klinická abstinenčná symptomatika. Je vhodné upraviť styk v prítomnosti tretej osoby. Nie sú dané
osobnostné charakteristiky zo strany otca, ktoré by ho diskvalifikovali pre realizáciu styku s maloletým.
Stretávanie otca je limitované možnosťami otca, jeho osobnostnými charakteristikami a motiváciou. Nie

je možná úprava styku na každý druhý celý víkend vzhľadom na objektívne prekážky na strane otca
a jeho samotné vyjadrenie realizovať styk maximálne každú druhú sobou 3-4 hodiny. Sám otec nemá
záujem bývať bližšie k maloletému. Snaha, resp. záujem otca o dieťa, je malá, na strane druhej maloletý
na otca nereagoval negatívne. Ak bude maloletý na styk pripravený a otec úpravu nevyužije, môže do
viesť k frustrácii maloletého.

Kolízny opatrovník doporučil návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého
a styk upraviť podľa posudku, nakoľko rozvíjanie vzťahu otca s maloletým je v jeho záujme.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Priurčení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik

novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,

miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 6. 2012

č. k. 20P 113/12-22, keď výška výživného bola určená sumou 140 eur mesačne, súd matka mala pred
podaním návrhu na zvýšenie výživného príjem z brigádnickej činnosti 360-400 eur, bývala s maloletým
u rodičov, ktorým prispievala sumou 80 eur na energie, iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec mal
príjem 1000 eur mesačne /pracoval v Holandsku/, iné vyživovacie povinnosti nemal.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28. 3. 2011 č. k. 20P 25/11-8 bol upravený styk otca s maloletým
na každú párnu stredu od 13,00 do 15,00 hod., na každý nepárny piatok od 14,00 do 16,00 hod. v
prítomnosti starej matky.

V čase podania návrhu matka bola na MD, poberala rodičovský príspevok 217,24 eur, býva u rodičov,

ktorým prispieva na domácnosť. Otec pred podaním návrhu ukončil prácu v Holandsku, od 14. 12. 2012
pracoval v spoločnosti H. a.s., kde ukončil pracovný pomer dobrovoľne na vlastnú žiadosť, pričom u
tohto zamestnávateľa dosahoval príjem 12.750 Kč mesačne, osobné ohodnotenie 4250 Kč mesačne.
V súčasnej dobe otec pracuje znova v Holandsku. Vyživovacia povinnosť otcovi ku ňu rozhodovania vo
veci nepribudla.

Otec návrh na zníženie výživného odôvodnil zmenou pomerov na jeho strane, keď v čase posledného
rozhodnutia pracoval v zahraničí - v Holandsku, v čase podania návrhu v Českej republike a príjmom
13.000 Kč. Rozhodnutie o poslednej úprave výživného nadobudlo právoplatnosť 27. 6. 2012, návrh
podal otec 3. 12. 2012.

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby maloletého v súvislosti s
jeho vekom a rastom, v neposlednom rade zdravotným stavom - ortopedické pomôcky, ktoré sa týmto
zvýšili. Predmetom konania nie je síce zvýšenie výživného, ale na tieto okolnosti je potrebné prihliadnuť
aj v prípade návrhu na zníženie výživného.

Vdanomprípadejepotrebnéskúmaťpodstatnúatrvalúzmenunastraneotca,ktorýsadomáhazníženia
vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodnutia, od ktorého do podania návrhu uplynulo krátke
časové obdobie, však nedošlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane otca ako povinnej osoby.
Otec prestal pracovať v Holandsku, kde v čase poslednej úpravy pracoval a dosahoval príjem 1000

eur mesačne, v čase rozhodnutia už však znova v Holandsku pracoval. Súd v záujme hospodárnosti
konania nepreveroval terajší aktuálny príjem otca /nejavilo sa to ani ako účelné a naviac ak otec žiada
výživné znížiť, dôkazné bremeno o znížení príjmu a zmene pomerov spočíva na otcovi/. I napriek
tomu, že terajší pracovný pomer otca je na dobu určitú do 29. 6. 2014, nemožno na jeho strane
konštatovať, že by došlo k trvalej a podstatnej zmene pomerov. Naviac medzičasom sa otec dobrovoľne

vzdal zamestnania v Čechách s príjmom 13.000 Kč, teda je potrebné vychádzať i z tohto zárobku.
Nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý tento pracovný pomer ukončil /podľa jeho vyjadrenia jeho priateľka
nemala prácu/, rozhodujúcou je práve skutočnosť, že sa v rozpore s citovaným ustanovením zákona
dobrovoľne vzdal zamestnania. Otec sa opakovane zamestnal v Holandsku, teda ním uvádzané dôvodyboli len prechodného charakteru, ktoré nemôžu byť dôvodom na zníženie výživného. Samotný návrh bol
predčasný a v priebehu konania sa ukázal ako nedôvodný.

Neboli zistené také zásadné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, pretože toto by ani
nebolo v záujme maloletého, ktorého objektívne potreby neustále rastú. Pri rozhodovaní o takom návrhu
je potrebné, aby došlo k podstatnej a dlhodobej, resp. trvalej zmene pomerov, čo však v danom prípade
na strane otca zistené nebolo. V každom prípade otec je povinný počínať si tak, aby bol schopný plniť si
riadne vyživovaciu povinnosť tak, aby výchova a výživa maloletého nebola ohrozená. Na strane matky

je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloletého, rovnako je potrebné prihliadnuť na skutočnosť,
že otec nad rámec bežného výživného na maloletého neprispieva.

V zmysle ust. § 25 ods. 5 Zák. o rodine súd zmenil úpravu styku otca s maloletým s prihliadnutím na
jeho potreby a závery znalca.
Súd pri úprave styku dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku o styku s oboma rodičmi. Zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca
neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletým. Súd prihliadol
na skutočnosť, že maloletý nemá k otcovi vytvorený vzťah vzhľadom na absenciu realizácie doterajšej
úpravy styku, na druhej strane je potrebné rozvíjať vzťah otca s maloletým a je na otcovi, do akej miery

túto možnosť využije. Nebolo zistené, že by stretávanie maloletého s otcom ohrozovalo zdravý vývoj
maloletého. Rovnako neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by sa otec s maloletým nemohol stretávať /
nadmerné požívanie alkoholu alebo iných omamných látok/ a i v tomto smere pre taký prípad je maloletý
chránený prítomnosťou starej matky. Je aj v záujme maloletého tráviť dostatok času s otcom v záujme
udržiavaniaarozvíjaniasatohtovzťahu,isprihliadnutímnaskutočnosť,žemaloletýpotrebujeajmužský

vzor. Upravený styk je podľa názoru súdu postačujúci práve z dôvodu, že maloletý otca v podstate
nepozná, otec sám nejaví záujem stretávať sa s maloletým viac ako 3-4 hodiny každý druhý týždeň.
Prihliadnuc na skutočnosť, že styk sa nerealizoval pomerne dlhé obdobie, upravený styk považuje za
súčasnej situácie súd za postačujúci s možnosťou jeho prípadného rozšírenia. Upravený styk sa javí
primeraným z hľadiska dĺžky jeho trvania i s prihliadnutím na režim maloletého vzhľadom na jeho vek.

Styk súd ponechal v prítomnosti starej matky v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím súdu, nakoľko
je to v záujme maloletého, ktorý k otcovi nemá vytvorený vzťah.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. súd zaviazal rodičov na platenie trov štátu titulom znalečného, keď na strane

matky bolo potrebné odrátať zložený preddavok 150 eur, otcovi bolo priznané oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v rozsahu 30%. Znalečné predstavuje čiastku 1192,56 eur, za pojednávanie 19,92
eur, spolu 1212,48 eur. Na každého z rodičov by pripadala potom čiastka 606,24 eur /1212,48:2/, otec
je oslobodený do výšky 30%, teda na neho pripadajúcu čiastku 181,87 eur znáša matka a zvyšok je
povinný uhradiť otec vo výške 424,37 eur. Matka je tak potom povinná uhradiť na znalečnom 606,24 eur

+ 181,87 eur = 788,11 eur, z ktorej sumy je potrebné odrátať zloženú zálohu 150 eur, teda matka bola
zaviazaná na úhradu čiastky 638,11 eur. Na zaplatenie trov štátu zaviazal súd oboch rodičov z dôvodu,
že nemožno ani u jedného z nich konštatovať úspech v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanienedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.