Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312230074
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312230074.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: Stavebné

bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, IČO: 34 099 069, so sídlom Esterházyovcov 709/12, 924 01
Galanta, proti odporcovi: Z.. N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. Y. XXX, XXX XX F. Y., zast. JUDr. Róbertom
Bockaničom, advokátom, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o zaplatenie sumy 506,41 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 30,- Eur a trov právneho
zastúpenia v sume 489,22 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 19. 11. 2012 žiadal súd, aby odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 506,41 Eur s 9 percentným ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 506,41 Eur od 4. 4. 2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že listom zo
dňa 31. 1. 2012 bol navrhovateľ Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava,
IČO:36062235 vyzvaný na úhradu poistného plnenia a to z dôvodu, že dňa 26. júla 2011 bola spôsobená
motorovým vozidlom vo vlastníctve navrhovateľa EVČ:E. XXX O. značky Škoda Superb, VIN: P.
XTXASXXXXXX, ktoré riadil odporca, škoda na vozidle X. S., H. X, Q. M., P.: Q. XXX P., značky U.
XXX, T. B. v rozsahu - " poškodené čelné sklo ". Šetrením Slovenskou kanceláriou poisťovateľov bolo

zistené, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo motorové vozidlo vo vlastníctve navrhovateľa
Škoda Superb, ktoré riadil odporca poistené, a tak škoda na vozidle poškodeného nemohla byť hradená
z povinného zmluvného poistenia, ktoré by takúto škodu pokrývalo. Vzhľadom na túto skutočnosť
Slovenská kancelária poisťovateľov podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písmeno b) zákona číslo 381/2001
Z.z. poskytla z poistného garančného fondu hore uvedenému poškodenému poistné plnenie vo výške
502,81 Eur. Zároveň bol navrhovateľ požiadaný, aby v súlade s ustanovením § 24 ods. 7 zákona číslo
381/2001 Z.z. uhradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 502,81 Eur v lehote do 29. 2. 2012.

V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ dôvodil, že predmetnú čiastku Slovenskej kancelárii poisťovateľov
uhradil dňa 4. 4. 2012 . Oprávnenosť nároku Slovenskej kancelárie poisťovateľov navrhovateľovi
vyplynula aj z " oznámenia škodovej udalosti " zo dňa 2. 8. 2012 v pobočke v Galante odporcom, ktorý
priebeh udalostí v tomto oznámení popísal a zavinenie priznal. Odporca bol v čase škodovej udalosti
zamestnancom navrhovateľa s pracovným zaradením vedúci technického a prevádzkového úseku,
pričom jeho pracovný pomer trval do 5. 12. 2011. Automobil navrhovateľa ktorým došlo k spôsobeniu
škody nebol odporcovi nikdy zverený na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a nebolo tomu

tak ani v rozhodný deň, kedy došlo ku škodovej udalosti. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že ku škodovej
udalosti nedošlo ani pri plnení pracovných povinností odporcom ani v priamej súvislosti s nimi, ktoráskutočnosť by zakladala jeho zodpovednosť podľa ustanovenia § 179 a nasledujúcich zákonníka práce,
keďže v čase od 25. 7. 2011 do 29. 7. 2011 čerpal odporca dovolenku. Podľa názoru navrhovateľa
odporca dňa 26. 7. 2011 použil vozidlo bez vedomia navrhovateľa a bez jeho zverenia navrhovateľom

odporcovi, v čase kedy čerpal dovolenku na oddych a neplnil si žiadne pracovné povinnosti a jazdil na
vozidle bez dokladu nevyhnutného na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z týchto dôvodov potom
navrhovateľ bol toho právneho názoru že odporca v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka porušil právnu povinnosť, ktorou spôsobil škodu vo výške 502,81 Eur, ktorú za neho plnil

navrhovateľ, ktorý si ho týmto spôsobom uplatňuje v tomto konaní ako regresný nárok.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výzvu Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 31. 1.
2012, príkaz na úhradu zo 4. 4. 2012, upomienku zo dňa 9. 3. 2012, Oznámenie o škodovej udalosti
poisteným z 2. 8. 2011, Pracovnú zmluvu z XX. X. XXXX, potvrdenie o zamestnaní z 5. 12. 2011,
dovolenkový lístok z 18. 7. 2011 , Nájomnú zmluvu zo dňa 26. 8. 2011, povolenie na jazdu do zahraničia
z 26. 8. 2009, faktúru na kúpu vozidla číslo A. XXXXXXXX, zmluvu o sprostredkovaní predaja, preberací

protokol, výkaz o spotrebovaných PHM - Škoda Superb za rok 2011, výkaz o spotrebovaných PHM -
Škoda Fabia za rok 2012, výkaz o spotrebovaných PHM - Škoda Superb za rok 2013 do 31. 10. 2013
a zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov z XX. X. XXXX.

Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod
číslom konania 27 Ro 2375/2012 - 14 zo dňa 10. 12. 2012, ktorým rozhodnutím odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom. Voči tomuto platobnému
rozkazu podal odporca odpor podaním doručeným súdu 11. 1. 2013, v ktorom namietal nepravdivosť
tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu a to najmä, že by predmetné motorové vozidlo dňa
26.7.2011 udalosti použil bez toho, že by mu bolo riadne zamestnávateľom zverené a bez vedomia
zamestnávateľa. V tejto súvislosti ďalej namietal, že predmetné vozidlo Škoda Superb mu bolo

navrhovateľom dané do užívania na pracovné účely, pričom on sám nikdy predmetné vozidlo nepoužíva
na súkromné účely, ale vždy iba na plnenie jeho pracovných povinností. Aj v deň, kedy došlo v
súvislosti s prevádzkou predmetného motorového vozidla ku škodovej udalosti bol navrhovateľ plne
uzrozumený s tým, že bude motorové vozidlo používať, nakoľko bolo potrebné, aby v tento deň navštívil
dodávateľa navrhovateľa za účelom vybavenia reklamácie. Potvrdil, že v daný deň čerpala dovolenku,

avšak zároveň dôvodil, že neodkladnosť situácie si vyžadovala aby aj napriek tomu si plnil pracovné
povinnosti a za tým účelom použil pridelené osobné motorové vozidlo. V tejto súvislosti ďalej dôvodil,
že takáto situácia nebola ničím výnimočným, nakoľko aj v minulosti sa opakovane vyskytli situácie,
keď musel počas čerpania dovolenky riešiť naliehavé a neodkladné pracovné povinnosti a za tým
účelom využívať pridelené motorové vozidlo. Takáto situácia by vôbec nenastala, ak by si navrhovateľ

splnil svoju zákonnú povinnosť, teda riadne zaplatil poistné na povinné zmluvné poistenie predmetného
motorovéhovozidla.Napreukázaniesvojichtvrdenípredložilsúdulistinunazvanú „uzneseniezjednania
zo dňa 26. 7. 2011“.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 16. 5. 2013 navrhovateľ v podstate len predniesol návrh v súlade s
písomne podaným a žiadal súd, aby tomuto návrhu vyhovel. Odporca na tomto pojednávaní žiadal návrh

ako nedôvodný zamietnuť. Opätovne zdôraznil, že osobné motorové vozidlo ktorým bola spôsobená
škoda a ktoré v čase škodovej udalosti riadil ako vodič mal navrhovateľom riadne pridelené ako
zamestnanec a podľa jeho vedomostí na toto vozidlo bola riadne uzatvorená zmluva o zákonnom
poistení pričom on sám mal k dispozícii doklady, ktoré to preukazovali a o tom, že navrhovateľ
nezaplatil poistné nevedel. Na pojednávaní ďalej prehlásil, že je nesporné že dňa 26. 7. 2011 viedol

predmetné osobné motorové vozidlo navrhovateľa - Škoda Superb evidenčného čísla E. XXX O., pričom
počas jazdy spod vozidla vystrelil kameň, ktorý narazil do čelného skla za ním jazdiaceho vozidla
značky BMW 525, evidenčné číslo Q. XXX P., ktoré vlastnícky patrilo pánovi X. S., H. I..Č.. X, Q. M..
Zároveň prehlásil, že považuje za nesporné aj skutkové tvrdenia navrhovateľa, že Slovenská kancelária
poisťovateľov poškodenému vyplatila poistné plnenie v sume 502,81 Eur s tým, že nerozporuje ani výšku

tohto plnenia. Taktiež potvrdil, že v čase škodovej udalosti bol zamestnancom navrhovateľa v pozícii
vedúceho technického úseku, pričom jeho pracovný pomer trval do 5. 12. 2011. Pokiaľ si pamätá,
predmetnémotorovévozidlomuzamestnávateľombolozverenépravdepodobnelenústne,avšakreálne
predmetnémotorovévozidloakozamestnanecnavrhovateľanapracovnéúčelyužívalodkedysavozidlozakúpilo, až do dňa, kedy s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer. V tejto súvislosti ďalej dôvodil,
že vozidlo používal len na pracovné účely, pričom so súhlasom zamestnávateľa bolo garážované u
neho doma. V súvislosti s používaním tohto vozidla navrhovateľ nikdy nevystavoval žiaden príkaz na

jazdu, pričom zo strany navrhovateľa mu bol určený „paušál na palivo“ s tým, že evidencia pracovných
ciest sa žiadnym spôsobom neviedla. Pracovných ciest mával veľa, keďže aj po večeroch navštevoval
bytovky, ktoré spravoval navrhovateľ. Pracovné cesty uskutočňoval s vedomím riaditeľa navrhovateľa.
U navrhovateľa bolo pravidlom, že o takýchto pracovných cestách informoval riaditeľa navrhovateľa
telefonicky s tým, že riaditeľ navrhovateľa mu na pracovné cesty dával súhlas taktiež len neformálne, v

rámci telefonických rozhovorov. Po pracovnej ceste nerobil žiaden záznam o priebehu pracovnej cesty,
nakoľko to zamestnávateľ nevyžadoval. Zvykol riaditeľovi navrhovateľa predložiť záznam o priebehu
rokovania,aksatakýtozáznampritej,ktorejpracovnejcestevyhotovovalzúčastnenýmistranami.Pokiaľ
ide o škodovú udalosť odporca uviedol, že dňa 26. 7. 2011 u navrhovateľa čerpal riadnu dovolenku s tým,
že aj počas tejto dovolenky mal k dispozícii služobné motorové vozidlo ako aj služobný telefón. V tento
deňboltelefonickyvyzvanýriaditeľomnavrhovateľapánomH.F.,abyišielriešiťreklamáciu,ktorávznikla

na bytovke nachádzajúcej sa v Galante na Železničiarskej ulici číslo 1429. Na základe takéhoto pokynu
jazdil predmetným služobným motorovým vozidlom z obce F. Y. Č. D. XXX na adresu Q., O. O. Č. XX k
dodávateľovi okien a dverí do predmetnej bytovky, teda do sídla spoločnosti BEAS s.r.o. Cabajská cesta
číslo 42 Nitra. O predmete rokovania predložil písomný záznam nazvaný " Uznesenie z jednania z 26.
7. 2011 ". V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že ku škodovej udalosti došlo pri ceste M. Q. D. F. Y.. O poistnej

udalosti upovedomil riaditeľa navrhovateľa ako aj poisťovňu. Pokiaľ ide o samotné riešenie reklamácie a
jej dôvod odporca uviedol, že predmetné rokovanie sa uskutočnilo v sídle spoločnosti BEAS s.r.o. v Nitre
za prítomnosti odporcu, konateľa spoločnosti BEAS s.r.o. aj jeho sekretárky. Predmetom reklamácie boli
problémy s dverami nachádzajúcimi sa v predmetnej bytovke, ktoré po ich osadení dodávateľom sa v
mieste svojho uloženia posunuli a tento problém bolo potrebné vyriešiť. Odporca sa na otázky právneho

zástupcu navrhovateľa na tomto pojednávaní nevedel vyjadriť k tomu, taký vysoký bol tzv. „paušál“ na
užívanie predmetného motorového vozidla daný mu zamestnávateľom, koľko kilometrov najazdil počas
obdobia čo mal predmetné motorové vozidlo k dispozícii, koľkých školení sa zúčastnil počas svojho
pôsobenia u navrhovateľa, ani kto kontaktoval riaditeľa navrhovateľa o predmetnej reklamácii. Pokiaľ
ide o doklady preukazujúce uzatvorenie poistnej zmluvy o zákonnom poistení predmetného motorového

vozidla odporca uviedol, že aj v čase škodovej udalosti mal u seba bielu kartu o poistení predmetného
motorového vozidla, pričom nikdy nebol navrhovateľom vyzvaný, aby toto motorové vozidlo neužíval.
Zároveň prehlásil, že zamestnávateľ ho pred nástupom na dovolenku nevyzvala na vrátenie motorového
vozidla. Taktiež poprel, že by ho navrhovateľ upozornil, že nie je zaplatené poistné na predmetné vozidlo
alebo, že by ho vyzval, aby z takéhoto dôvodu vozidlo neužíval.

K výpovedi odporcu na pojednávaní súdu sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 3. 12. 2013,
v ktorom namietal pravdivosť tvrdení odporcu, že v čase škodovej udalosti disponoval bielou kartou,
nakoľko z oznámenia škodovej udalosti je zrejmé, že v predmetnom oznámení nie je v prislúchajúcej
kolónke uvedené číslo poistnej zmluvy z čoho navrhovateľ vyvodil, že odporca nemal pri sebe bielu kartu
na, ktorej je číslo poistnej zmluvy uvedené a z tohto dôvodu v čase vypĺňania tohto oznámenia takouto

kartou nedisponoval. Obdobne z predmetného oznámenia škodovej udalosti je zrejmé, že spolu s týmto
oznámením neboli predložené doklady o poistení predmetného motorového vozidla, keďže takýto údaj
nie je uvedený v kolónke predmetného oznámenia označenej " odovzdané prílohy ". Z týchto listín
navrhovateľ dospel k záveru, že odporca v čase škodovej udalosti nemala k dispozícii bielu kartu hoci
ako vodič motorového vozidla ju bol povinný počas prevádzky motorového vozidla mať pri sebe, aby sa

ňou vedel preukázať príslušníkovi policajného zboru pri kontrole. Navrhovateľ ďalej namietal pravdivosť
tvrdení odporcu, že predmetné motorové vozidlo používa len na pracovné účely, nakoľko samotný
odporca vypovedal v tom zmysle, že s vozidlom parkoval doma a teda toto používa aj na svoju dopravu z
domu do práce a späť. Okrem toho poukázal na to, že za obdobie od 26. 8. 2009 do 5. 12. 2011 odporca
na predmetnom motorovom vozidle najazdil viac ako 60 000 kilometrov, čo v prepočte na kalendárne

dni predstavuje vzdialenosť 102 kilometrov za deň. V tejto súvislosti poukázal na to, že v správe
navrhovateľa sú bytové domy v meste Galanta, Sládkovičovo a v priľahlých obciach, pričom v tomto
čase navrhovateľ využíva služobný automobil Škoda Fabia na účel, ktorý využíval aj odporca automobil
Škoda Superb v čase, kedy zastával pozíciu vedúceho technického úseku, pričom odporca za rok 2011
spotreboval pre dotknutý automobil pohonné hmoty v hodnote 2 490,28 Eur a navrhovateľ pre automobil

Škoda Fabia za rok 2012 spotreboval pohonné hmoty len vo výške 389,36 Eur a za rok 2013 do 31. 10.
2013 v hodnote 342,09 Eur. Navrhovateľ zároveň poprel tvrdenia odporcu o tom, že dňa 26. 7. 2011bola technická porucha na dverách na bytovom dome nachádzajúcom sa v Galante na Železničiarskej
ulici číslo 1439, nakoľko takúto skutočnosť nepotvrdili vlastníci bytov predmetnej bytovky na svojej
schôdzi konanej dňa XX. X. XXXX. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu zo schôdze vlastníkov, v

zmysle ktorej nikto zo zúčastnených vlastníkov nemal vedomosť o vadách, ktorými boli postihnuté okná
a vchodové dvere od zhotovenia s výnimkou brana, na ktoré poukázal niekdajší zástupca vlastníkov
pán O., ktorý uviedol, že problémy s branom vznikli na jar v roku 2012 a následne boli odstránené
zhotoviteľom. Tvrdenia odporcu na pojednávaní súdu považoval za účelové a vymyslené, pričom jednou
z možných spriaznených osôb, ktoré by boli ochotné svedčiť nepravdivo v prospech odporcu bol práve

pán R. U., ktorý je bratom A. U.eňa, konateľa spoločnosti Technospol Slovakia, s.r.o.. spolu s ktorou
odporca založil spoločnosť Galasprav s.r.o. s hlavným predmetom činnosti " správa a údržba bytového
a nebytového fondu ", ktorý bol hlavným predmetom činnosti aj navrhovateľa, a z ktorého dôvodu bol s
odporcom okamžite skončený pracovný pomer vo vzťahu k navrhovateľovi. Z týchto dôvodov vzhľadom
na úzkosť prepojenia odporcu a konateľa spoločnosti BEAS s.r.o. navrhovateľ žiadal súd, aby odporcom
predložený dôkaz o pracovnej ceste odporcu do Nitry považoval za nepreukázaný a nepravdivý.

Z výpovede svedka H. F. bytom Y.Č., U. XXXX/X na pojednávaní súdu konanom dňa 3. 12. 2013 súd
zistil, že predmetný svedok bol v mesiaci júl 2011 riaditeľom navrhovateľa. Túto funkciu zastával už od
roku 1992. Odporca v tomto čase zastával funkciu technického námestníka. Pokiaľ ide o prevádzkovanie
služobných vozidiel navrhovateľa, svedok uviedol, že počas jeho pôsobenia u navrhovateľa vozidlo
bolo pridelené technickému alebo ekonomickému úseku. Na každé vozidlo bol stanovený limit spotreby

PHM a limit počtu najazdených kilometrov. S prideleným vozidlom zabezpečovali jednotliví pracovníci
všetku činnosť v rámci celého družstva. Navrhovateľ viedol záznamy o prevádzke vozidla a na konci
každého kalendárneho mesiaca robil vyúčtovanie PHM a počtu najazdených kilometrov. Pokiaľ ide o
sporné motorové vozidlo Škoda Superb evidenčného čísla E. XXX O., toto bolo pridelené na technický
úsek a jednotliví pracovníci ho používali nielen v pracovných dňoch, ale aj v dňoch pracovného pokoja

a počasie sviatkov ak plnili úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľ nevystavoval príkazy na jazdu pre to
ktoré vozidlo a pracovníci si len na rannej porade povedali čo treba zabezpečiť a následne sa tieto úlohy
počas dňa zabezpečovali. Svedok potvrdil, že každé vozidlo navrhovateľa mal pridelený zodpovedný
pracovník a bol oprávnený s týmto vozidlom parkovať doma. Svedok si nepamätal akým spôsobom a
formou sa prideľovali jednotlivé motorové vozidlá zamestnancom navrhovateľa, ani to či u navrhovateľa

existoval nejaký záväzný právny predpis, ktorý by určoval práva a povinnosti zamestnancov súvisiace
s používaním zverených motorových vozidiel. Svedok ďalej prehlásil, že platenie zákonného poistenia
za motorové vozidlá realizovala učtáreň navrhovateľa, pričom odsúhlasenie jednotlivých platieb, ktoré
sa mali realizovať vykonával svedok s ekonomickou námestníčkou alebo s predsedom družstva. Pokiaľ
ide o sporné motorové vozidlo Škoda Superb ktorým bola spôsobená škoda svedok prehlásil, že

dňa 26. 7. 2011 toto vozidlo bolo pridelené odporcovi. Pokiaľ išlo používanie motorových vozidiel
navrhovateľa počas dovolenky konkrétneho pracovníka ktorému bolo zverené motorové vozidlo, svedok
uviedol, že bol harmonogram služieb a keď na toho, ktorého pracovníka vyšla služba, tak plnil úlohy
zamestnávateľa bez ohľadu na to či čerpal dovolenku. Takéto služby držal predovšetkým svedok
a odporca. Vždy sa telefonicky dohodli, kto bude problém ktorý sa počas služby vyskytol riešiť.

Svedok si nepamätal ako to bolo dňa 26. 7. 2011. Svedok ďalej prehlásil, že odporca mal súhlas na
použitie predmetného motorového vozidla na plnenie pracovných úloh aj počas dovoleniek. Na otázku
sudcu či odporca bol oprávnený použiť osobné motorové vozidlo navrhovateľa aj na osobné účely
svedok uviedol, že u navrhovateľa sa to neriešilo tak detailne. Zodpovedný pracovník bol obmedzovaný
zamestnávateľom počtom najazdených kilometrov a v prípade, že by tento limit výrazne prekročil, potom

by to zamestnávateľ riešil, čo sa však nestalo. Svedok sa pre odstup času nepamätal, či sporná poistná
udalosť zo dňa 26. 7. 2011 mu bola nahlásená. Pokiaľ ide o limity na PHM a počet kilometrov svedok
si tieto pre odstup času nepamätal. Opätovne potvrdil, že jednotlivé motorové vozidlá navrhovateľa
jednotliví pracovníci používali bežne na plnenie pracovných úloh bez ďalších povoľovaní a príkazov.
Pokiaľ dodržali limity na PHM a počet kilometrov, nepotrebovali k použitiu vozidla žiaden ďalší súhlas

alebo doklad.

Podaním doručeným súdu dňa 11. 2. 2014 navrhovateľ doplnil svoje skutkové tvrdenia v tom zmysle,
že bolo povinnosťou odporcu voči svojmu zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti prípadne potvrdenie o prevzatí zverenej veci, ktoré však nikdy nepodpísal, nakoľko
sporné motorové vozidlo užíval bez zverenia a na súkromné účely a to aj dňa 26. 7. 2011, ktoré

skutočnosti podľa jeho názoru vyplynuli aj z výpovede svedka H. F.. Navrhovateľ tvrdenia vypočutéhosvedka o zabezpečení havarijnej služby odporcom prípadne samotným svedkom považoval za
nepravdivé, nakoľko tieto úlohy plnila externá spoločnosť na zmluvnom záväzku, ktorej kontaktné čísla
sú vyvesené v každom bytovom dome v spoločných priestoroch. Dvere, o ktorých odporca tvrdil, že ich

bol reklamovať u dodávateľa v tom čase nevykazovali žiadne vady a v prípade, že by aj vady vykazovali,
nešlo o havarijný stav.

Z výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa 31. 1. 2012 súd zistil, že Slovenská kancelária
poisťovateľov vyzvala navrhovateľa na zaplatenie sumy 502,81 Eur ako náhrady za poistné plnenie,
ktoré za navrhovateľa poskytla poškodenému X. S. v súvislosti so škodou na jeho majetku, ku ktorej

došlo dňa 26. 7. 2011 motorovým vozidlom navrhovateľa značky Škoda Superb, evidenčné číslo E. XXX
O..

Z príkazu na úhradu zo dňa 4. 4. 2012 súd zistil, že príkazca - majiteľ účtu vedeného v OTP banke, číslo
účtu XXXXXX/XXXX ( pravdepodobne navrhovateľ) dal príkaz v tejto banke na úhradu sumy 506,41
Eur v prospech účtu príjemcu číslo XXXXXXXXXX/X XXX.

Z upomienky spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., Údernícka 5, Bratislava zo dňa 29. 3. 2012

adresovanejnavrhovateľovisúdzistil,žepredmetnáspoločnosťakosplnomocnenýzástupcaSlovenskej
kancelárie poisťovateľov vyzvala navrhovateľa na úhradu pohľadávky vzniknutej Slovenskej kancelárii
poisťovateľov z titulu náhrady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom navrhovateľa značky Škoda
evidenčné číslo E. XXX O. v sume 506,41 Eur. Plnenie bolo potrebné uhradiť na účet číslo
XXXXXXXXXX/X XXX .

Z Oznámenia o škodovej udalosti poisteným zo dňa 2. 8. 2011 súd zistil, že dňa 26. 7. 2011 o 16,00 hod
bola spôsobená škoda osobným motorovým vozidlom navrhovateľa značky Škoda Superb evidenčného
čísla E. XXX O. na osobnom motorovom vozidle značky BMW 525, evidenčné číslo Q. XXX P. a to tým
spôsobom, že počas jazdy osobného motorového vozidla navrhovateľa, ktoré riadil odporca, spod tohto
vozidla bol vymrštený kameň a poškodil čelné sklo vozidla jazdiaceho za týmto vozidlom.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 28. 9. 2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že
odporca bol počnúc dňom 1. 10. 2007 zamestnancom navrhovateľa v pozícii vedúceho technicko
- prevádzkového úseku. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté mesto Galanta. Zmluva bola
dohodnutá na dobu neurčitú.

Z potvrdenia o zamestnaní vystaveného navrhovateľom zo dňa 5. 12. 2011 súd zistil, že odporca bol

zamestnancomnavrhovateľavobdobíod13.6.2007do5.12.2011napozíciivedúcitechnickéhoúseku.

Z dovolenkového lístku podpísaného len odporcom zo dňa 18. 7. 2011 súd zistil, že odporca požiadal
o dovolenku na zotavenie od 25. 7. 2011 do 29. 7. 2011 vrátane, teda 5 pracovných dní. Predmetný
dovolenkový lístok nie je podpísaný zástupcom navrhovateľa v časti schválil, ani v žiadnej inej časti .

Z písomného záznamu označeného ako " Uznesenie z jednania zo dňa 26. 7. 2011 ", zo dňa 26.

7. 2011 v spojení s vyjadrením sa odporcu súd zistil, že odporca sa dňa 26. 7. 2011 zúčastnil
jednania s konateľom spoločnosti BEAS s.r.o. Čabajská cesta 42, Nitra , kde predmetom jednania bolo
prerokovanie odstránenia a funkčnosti plastových dverí na objekte Železničiarska 1439, kde zúčastnené
strany sa dohodli, že závady budú odstránené v rámci záručného servisu.

Z nájomnej zmluvy na predvádzacie vozidlo uzatvorenej medzi spoločnosťou Autoprofit, s.r.o., Šalská

743/2, Galanta ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom súd zistil, že predmetom nájmu
bolo osobné motorové vozidlo Škoda Superb evidenčného čísla E. G. XXX O., ktoré pri odovzdaní do
nájmu vykazovalo stav tachometra 10 kilometrov. Nájomný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 22.
11. 2009.Z faktúry spoločnosti Autoprofit s.r.o., Šaľská 743/2, Galanta číslo A. XX XXXXXX zo dňa 3. 12. 2009
súd zistil, že predmetná spoločnosť fakturovala navrhovateľovi kúpnu cenu za predmetné motorové
vozidlo Škoda Superb vo výške 25 670 Eur.

Zo Zmluvy o sprostredkovaní uzavretia kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Autohorvath
s.r.o., Nebojsa 14, Galanta a navrhovateľom zo dňa 16. januára 2012 súd zistil, že ku dňu 16.
januára 2012 na predmetnom motorovom vozidle Škoda Superb evidenčného čísla E. XXX O. bol stav
tachometra 60 700 kilometrov .

Z vyúčtovania PHM vystaveného navrhovateľom pre vozidlo Superb za obdobie od 1.1.2011 do
2.12.2013 súd zistil, že navrhovateľ v súvislosti s prevádzkou tohto vozidla zúčtoval pohonné hmoty v

hodnote 2 490,28 pravdepodobne Eur .

Z vyúčtovania PHM vystaveného navrhovateľom pre vozidlo Fabia za obdobie od 1. 1. 2012 do
31.12.2012 súd zistil, že navrhovateľ v súvislosti s prevádzkou tohto vozidla zúčtoval pohonné hmoty
v hodnote 389,36 pravdepodobne Eur.

Z vyúčtovania PHM vystaveného navrhovateľom pre vozidlo Fabia za obdobie od 1. 1. 2013 do na

31.10.2013 súd zistil, že navrhovateľ v súvislosti s prevádzkou tohto vozidla zúčtoval pohonné hmoty
v hodnote 342,09 pravdepodobne Eur .

ZoZápisnicezoschôdzevlastníkovbytovbytovéhodomunaŽelezničiarskejulicičíslo1439/40vGalante
zo dňa XX. J. XXXX súd zistil, že zástupca správcu sa spýtal zúčastnených na zhodnotenie plastových
okien v spoločných priestoroch ako aj vchodových dverí v bytovom dome číslo 1439/40 aj ich prípadné

vady s tým, že nik zo zúčastnených vlastníkov vrátane zástupkyne J.. T. nemal vedomosť o vadách,
ktorými by boli postihnuté okná a vchodové dvere od momentu ich zhotovenia s výnimkou brana, na
ktoré poukázal niekdajší zástupca vlastníkov pán O., ktorý uviedol, že problémy s branom ktoré vznikli
na jar v roku 2012 boli odstránené zhotoviteľom.

Podľaust.§177ods.1Zákonníkapráce,zamestnávateľjepovinnýsvojimzamestnancomzabezpečovať

také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182

a 185.

Podľa ust. § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa ust. § 219 ods.1) Zákonníka práce, zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok
na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v

rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté
inak. (Ustanovenie upravuje regresný nárok zamestnávateľa v prípade, keď nahradil poškodenému
zamestnancovi škodu spôsobenú inou právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá zodpovedá podľa
osobitného predpisu, napríklad podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.)

Podľa ust. § 220 ods.1 a 2 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností

vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktoráje predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej
skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má
proti nemu postih.

Skutkové okolnosti:

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených
navrhovateľom avšak aj z výpovedí samotných účastníkov konania na pojednávaniach súdu a z
výpovede v konaní vypočutého svedka mal súd za preukázané, že dňa 26. júla 2011 bola spôsobená
škoda osobným motorovým vozidlom vlastnícky patriacim navrhovateľovi, evidenčného čísla E. XXX

O., značky Škoda Superb, ktoré v čase škodovej udalosti riadil odporca. Škoda vznikla na vozidle
X. S., bytom H. Č. X Q. M.J., evidenčné číslo vozidla Q. M. XXX P. značky BMW 525 a to tak, že
počas jazdy osobného motorového vozidla navrhovateľa spod tohto vozidla bol vymrštený kameň,
ktorý narazil do čelného skla vozidla pána X. S. a spôsobil mu škodu v celkovej výške 502,81 Eur. V
konaní bolo nesporné, že v čase škodovej udalosti predmetné motorové vozidlo navrhovateľa ktorým

bola spôsobená škoda nebolo havarijne poistené, z ktorého dôvodu predmetná škoda na poškodenom
motorovom vozidle nebola hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré by takúto škodu pokrývalo,
ale poškodenému ju uhradila Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta číslo 82, Bratislava,
ktorá si v súlade s ustanovením § 24 ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov uplatnila voči navrhovateľovi regresnú náhradu v sume 502,81 Eur, ktorú čiastku navrhovateľ
Slovenskej kancelárii poisťovateľov ( cestou jej právneho zástupcu, spoločnosti EOS KSI Slovensko,
s.r.o. Bratislava) uhradil dňa 4. 4. 2012 v plnej výške. V konaní ďalej bolo nesporné že odporca v
čase škodovej udalosti bol zamestnancom navrhovateľa s pracovným zaradením vedúci technického a
prevádzkového úseku a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX.

Samotný navrhovateľ vymedzil predmet sporu vo svojom návrhu na začatie konania tak, že si v
tomto konaní uplatňuje právo na náhradu (regres) ním poskytnutého plnenia Slovenskej kancelárii
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, v sume 506,41 Eur, ktoré finančné prostriedky jej
navrhovateľ uhradil ako náhradu poistného plnenia poskytnutého týmto subjektom z poistného
garančnéhofondupoškodenémuatozdôvodu,ženavrhovateľvčaseškodovejudalostinemalmotorové

vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda tretej osobe zákonne poistené. Regresný nárok si
navrhovateľ voči odporcovi uplatnil poukazom na ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že odporca 26.7.2011 použil vozidlo:

- bez vedomia navrhovateľa a bez jeho zverenia navrhovateľom odporcovi,

- v čase, keď čerpal dovolenku na zotavenie a neplnil si žiadne pracovné povinnosti,- jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vzhľadom na takto právne kvalifikovaný návrh na začatie konania samotným navrhovateľom je potrebné

uviesť, že podľa názoru súdu ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka neupravuje regresné nároky, ale
upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu, ktorú spôsobili porušením
právnej povinnosti. Pokiaľ si teda navrhovateľ voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie žalovanej
sumy podľa Občianskeho zákonníka, titulom regresnej náhrady a takejto kvalifikácii trval aj počas celého
konania súdu je potrebné uviesť, že všeobecnú úpravu regresných nárokov v občiansko - právnych

vzťahoch upravuje vyššie citované ust. § 440 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník upravuje viac prípadov, v ktorých niekto
zodpovedá za iného. Typickým prípadom je zodpovednosť upravená v § 420 ods. 2, podľa ktorého
je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti
tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. V tomto prípade teda niekto zodpovedá za škodu
spôsobenú niekým iným. Prichádza to do úvahy aj v niektorých prípadoch osobitnej zodpovednosti.

Ak je zodpovednosť za škodu spôsobená napríklad prevádzkovou činnosťou (pozri 420a, 421, 422, §
427 a nasl., § 432, § 433 a nasl.), zodpovedá spravidla prevádzkovateľ tejto prevádzky, hoci škodu
mohla spôsobiť iná osoba, ktorá vykonávala činnosť prevádzkovateľa. Pre všetky tieto prípady, v ktorých
za škodu zodpovedá osoba odlišná od osoby, ktorá svojou činnosťou alebo nečinnosťou spôsobila
tretej osobe škodu, platí zásada, že ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má

voči nemu právo postihu. Postih (regres) je viazaný na podmienku, že ide o zodpovednosť za škodu
spôsobenú zavinením iného. Ak by takéto všeobecné ustanovenie o postihu chýbalo, mohlo by sa stať,
že v niektorých prípadoch by musel nahradiť škodu spôsobenú zavinením iného bez toho, aby mal právo
proti nemu uplatniť postih. Postih, ktorý je uvedený v § 420 ods. 2, totiž nepokrýva všetky prípady, keď
niekto zodpovedá za iného, ale len tie, keď medzi tým, kto je zodpovedný za škodu, a medzi tým, ktorý

pri vykonávaní jeho činnosti spôsobil škodu, bol pracovnoprávny alebo obdobný právny vzťah, na ktorý
možno použiť ustanovenia o pracovnoprávnej zodpovednosti.

Nakoľko však z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom ako
osobou zodpovednou za škodu vzniknutú tretej osobe prevádzkou jeho motorového vozidla ( §427
OZ) a odporcom, ktorý pri vykonávaní jeho činnosti spôsobil tretej osobe škodu bol v čase škodovej

udalosti pracovnoprávny vzťah bolo potrebné na zodpovednosť odporcu ako zamestnanca navrhovateľa
voči navrhovateľovi ako zamestnávateľovi použiť ustanovenia o pracovnoprávnej zodpovednosti a nie
ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne
za preukázané, že v čase keď došlo ku škodovej udalosti - dňa 26.7.2011 bol odporca zamestnancom

navrhovateľa a plnil úlohy navrhovateľa ( prepravoval sa motorovým vozidlom z obchodného rokovania).
Tieto skutočnosti mal súd za preukázané jednak z výpovede odporcu ako aj z odporcom predloženého
zápisu z jednania v spoločnosti BEAS s.r.o., Cabajská cesta č. 42, Nitra a nepriamo aj z výpovede
v konaní vypočutého svedka H. F.. Prevádzateľom osobného motorového vozidla Škoda Superb,
prevádzkou ktorého došlo ku škode na majetku tretej osoby bol navrhovateľ, ktorý v zmysle ust. §

427 ods.2 Občianskeho zákonníka zodpovedal poškodenému za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky. Pokiaľ teda navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že odporca v čase
škodovej udalosti neplnil úlohy navrhovateľa je potrebné uviesť, že takéto svoje tvrdenia v konaní
pred súdom nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že odporca v čase škodovej udalosti
čerpal dovolenku je potrebné uviesť, že z výpovede svedka H. F. ako aj výpovede odporcu mal

súd za preukázané, že odporca bežne plnil úlohy navrhovateľa aj počas čerpania dovolenky, pričom
takýto spôsob zabezpečenia pohotovosti bol u navrhovateľa v tom období zaužívaný a bežný. Tieto
skutočnosti potvrdil aj svedok H. F., ktorý v tom čase u navrhovateľa vykonával funkciu riaditeľa družstva
a sám takýto spôsob plnenia úloh navrhovateľa zaviedol. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca použil
v čase škodovej udalosti osobné motorové vozidlo navrhovateľa neoprávnene , takéto svoje tvrdenia

súdu taktiež nepreukázal. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že odporca aj v
čase škodovej udalosti používal osobné motorové vozidlo navrhovateľa Škoda Superb, prevádzkouktorého došlo ku škode oprávnene s vedomím a súhlasom navrhovateľa a to zo účelom plnenia úloh
navrhovateľa.Natakétopoužívaniemotorovéhovozidlaodporcom navrhovateľnevyžadovalpodpísanie
dohodyohmotnejzodpovednostizazverenévozidlo(akotonamietalnavrhovateľ)avšaktoneznamená,

že ak takúto dohodu s navrhovateľom nemal podpísanú nebol oprávnený predmetné vozidlo používať -
ako sa to snažil v konaní podsúvať súdu navrhovateľ. Svedok H. F. pred súdom jednoznačne potvrdil,
že ako riaditeľ družstva v rámci svojich oprávnení predmetné vozidlo ešte v roku 2009 odporcovi
zveril do užívania a tento ho bol oprávnený užívať bez akýchkoľvek ďalších písomných obmedzení
akými sú napríklad navrhovateľom vystavené príkazy na jazdu a podobne. Okrem toho Zákonník

práce rozoznáva len dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby
materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať ( §
182) a dohodu o zodpovednosti za stratu zverených predmetov - nástrojov, ochranných pracovných
prostriedkov a iných obdobných predmetov ( § 185). Obdobne pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca
jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , takéto svoje

tvrdenia v konaní nepreukázal. Skutočnosť, že na Oznámení o škodovej udalosti ( zo dňa 2.8.2011) nie
je uvedené v príslušnej kolónke číslo poistnej zmluvy , prípadne, že poistná zmluva nebola pripojená k
takémuto oznámeniu podľa názoru súdu nepreukazujú skutočnosť, že dňa 26.7.2011 odporca jazdil bez
potvrdenia o zaplatení povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou
účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako
inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za

pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch,
kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j.
kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,

že táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno preukázania vyššie tvrdených skutkových okolností, na ktorých postavil svoju právnu
argumentáciu odôvodnenosti jeho nárokov uplatnených v tomto konaní.

Pokiaľ si teda navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na náhradu regresnej náhrady, ktorá mu bola
uložená v dôsledku porušenia predpisov jeho zamestnancom ( ako to uvádzal v návrhu na začatie

konania) a tieto jeho tvrdenia by súdu preukázal, vznikol by mu voči jeho zamestnancovi nárok
na náhradu škody podľa ustanovení Zákonníka práce ( viď R 25/1970). Na rozsah tejto náhrady sa
nevzťahujúpriamoustanoveniaoregresnýchnáhradách,prihliadnesavšakktýmtopredpisompriúvahe
o určení výšky náhrady škody zamestnancom ( Zákonník práce Komentár, Helena Batrancová , Sprint ,
september 2011, str. 408).

Pokiaľtedasúdposúdilnároknavrhovateľanazaplateniesumy506,41Eurakonáhradyskutočnejškody,
vzniknutej mu údajným porušením povinností odporcu , ktorý podľa názoru navrhovateľa použil jeho
osobné motorové vozidlo Škoda Superb

- bez vedomia navrhovateľa a bez jeho zverenia navrhovateľom odporcovi,

-v čase, keď čerpal dovolenku na zotavenie a neplnil si žiadne pracovné povinnosti,

- jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Je potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 179 ods.1 Zákonníka práce
zákonníka, základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou,zavinenie, existencia pracovného pomeru a skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných
úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného

z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť
zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.
Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná

súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom treba mať
na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom
aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí
byť bezprostredný a nie sprostredkovaný . Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom
prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto súvislosti je potom ďalej potrebné

uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ( o povinnosti
účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli
v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že by
mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 506,41 Eur, ani o tom, že by tieto jeho

tvrdenia boli nepravdivé. Ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľ nepreukázal, že odporca porušil
právnu povinnosť ( označenú navrhovateľom „ použil jeho osobné motorové vozidlo Škoda Superb
bez vedomia navrhovateľa a bez jeho zverenia navrhovateľom odporcovi, v čase, keď čerpal dovolenku
na zotavenie a neplnil si žiadne pracovné povinnosti, jazdil na vozidle bez dokladu nevyhnutného
na použitie vozidla - potvrdenia o zaplatení povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla „) a už vonkoncom, že by medzi údajným protiprávnym
úkonom odporcu a vzniknutou škodou bol vzťah príčiny kedy, protiprávny úkon bol následkom aspoň
jednej z hlavných príčin škody na strane navrhovateľa ( takéto závery by platili aj v prípade, že by
súd posudzoval zodpovednosť odporcu za škodu podľa ust. §420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko predpoklady zodpovednosti v takomto prípade sú obdobné). Pokiaľ by navrhovateľ považoval

za svoju škodu plnenie poskytnuté Slovenskej kancelárii poisťovateľov je potrebné uviesť, že takéto
plnenie bol navrhovateľ povinný poskytnúť v prvom rade preto, lebo v čase škodovej udalosti nemal
na sporné motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ( § 24 ods.7 ZoPZP). Navrhovateľ v konaní netvrdil a nepreukázal, že
práve odporca bol povinný v mene navrhovateľa takéto poistenie zmluvne dojednať, prípadne v určenej

lehote zaplatiť poistné na základe už jestvujúceho poistného vzťahu navrhovateľa s poisťovňou a teda ak
takútosvojupovinnosťnesplnilvzniklanastranenavrhovateľaškoda.Obdobnejemožnékonštatovať,že
bezprostrednou príčinou plnenia navrhovateľa (Slovenskej kancelárii poisťovateľov) nebol vznik škody
na motorovom vozidle tretej osoby, ale skutočnosť, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti a v čase
škodovejudalostinemal naspornémotorovévozidlouzavretépovinnézmluvnépoisteniezodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okrem toho škoda na motorovom vozidle tretej
osoby nevznikla preto, lebo odporca jazdil na nepoistenom vozidle navrhovateľa ( medi týmito dvomi
skutočnosťami nie je bezprostredná príčinná súvislosť). Podľa názoru súdu vodič bez ďalšieho - teda
vo všeobecnosti, nezodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú tým, že zamestnávateľ nahradil
Slovenskej kancelárii poisťovateľov, vyplatené sumy ako náhrady škody a to pre porušenie svojich

vlastných povinností .

Na záver je potrebné uviesť, že súd pri svojom rozhodnutí zohľadnil aj skutočnosť, že podľa ust.§
3 ods.1 a 3 ZoPZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto
je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto

je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Osoba,
na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú
zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Teda ak by navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla
škoda tým, že bol povinný Slovenskej kancelárii poisťovateľov uhradiť žalovanú sumu, tak podľa názoru

súdu za túto škodu by zodpovedal sám a to z dôvodu, že on sám porušil povinnosť uzavrieť poistnúzmluvu na sporné motorové vozidlo, o tejto skutočnosti odporcu neinformoval a svojou nečinnosťou
umožnil odporcovi na takomto motorovom vozidle jazdiť.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Pokiaľ ide o ostatné námietky navrhovateľa a to najmä, že odporca používal motorové vozidlo aj na
súkromné účely súd neprihliadol, nakoľko boli pre rozhodnutie vo veci právne irelevantné.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 os. 1 O.s.p., keďže odporca mal vo veci plný
úspech, súd mu priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za
odpor v sume 30 Eur a trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa ust. § 10, § 13a ods. 1, písm. a/,
b/a c/ a ust. § 15 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 656/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb

1 úkon právnej služby: 33,70 Eur

1 náhrada hotových výdavkov v roku 2013: 7,81 Eur

1 náhrada hotových výdavkov v roku 2014: 8,04 Eur

súdny poplatok 30,- Eur

prevzatie a príprava - 15.05.2013 33,70 Eur

1 x pojednávanie - 16.05.2013 33,70 Eur

1 x pojednávanie - 03.12.2013 33,70 Eur

1 x pojednávanie - 04.03.2014 33,70 Eur

3 x náhrada hotových výdavkov za rok 2013 (3x7,81 Eur) 23,43 Eur

1 x náhrada hotových výdavkov za rok 2014 ( 1 x 8,04 Eur ) 8,04 Eur

amortizácia vozidla 0,18 Eur za KM x 310,2KM ( 6 * 51,7 km ) 55,84 Eur

náhrada za benzín - kombinovaná spotreba 6,0/100 KM x 1,5 Eur/1liter(310,2 km) 27,90 Eur

náhrada za stratu času za každú začatú pol hodinu (rok 2013) 8x13,01 Eur 104,08 Eur

náhrada za stratu času za každú začatú pol hodinu (rok 2014) 4x13,40 Eur 53,6 Eur

Spolu bez DPH 407,69 Eur

DPH 81,53 Eur

Spolu s DPH: 489,22 Eur

teda trovy právneho zastúpenia v sume 489,22 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.