Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010218
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010218.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

T..L.I.,preprečinkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346ods.2Tr.zákona,nahlavnompojednávaní
konanom dňa XX.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T.. L. I., nar. XX.XX.XXXX v J. W., trvale bytom X. č. XXX, nezamestnaný, slobodný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 11.00 hod. v budove Okresného súdu Námestovo, ako svedok na
hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej proti obžalovanému L. R., vedenej pod sp. zn. XT/XX/
XXXX, po zložení prísahy v predpísanom znení podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku, po riadnom
poučení o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede,
úmyselne uviedol nepravdu, keď sám a spontánne okrem iného vypovedal, že z okna kancelárie starostu

obce X. videl, ako po slovnej roztržke pán R. odišiel od pána U., ktorý sa zapotácal, potkol alebo zakopol
sa o schodík a narazil tvárou o zábradlie pred živým plotom, po čom sa a postavil, chytil si tvár rukami a
odpotácal so do krčmy, žiadnu krv na ňom nevidel, čo bolo v rozpore so súdom zistenou skutočnosťou,
čímuviedolnepravdu,pretožeobžalovanýL.R.,bolrozsudkomOkresnéhosúduNámestovo,sp.zn.XT/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podľa ktorého

sa skutku dopustil dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 16.00 hod. pred vchodom do miestneho kultúrneho
strediska v obci X., okr. B.,

t e d a

v trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný
význam pre rozhodnutie,

t ý m s p á c h a l

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 346 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podal dňa XX.X.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na T.. L. I. pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného
zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, svedkov Y. U. a L. R., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovná skutočnosti:

Obžalovaný T.. L. I. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. že
je nevinný. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že nesúhlasí s posúdením žalovaných
skutkov ako trestných činov. Vypovedal, že ako svedok v trestnej veci obž. L. R., po riadnom poučení
a zložení prísahy vypovedal pravdivo s skutočnostiach, ktoré videl z okna kancelárie starostu. Z okna

videl ako p. R. sa vzďaľoval od U., U. mal neistú chôdzu, pravdepodobne zakopol lebo sa zapotácal,
približovalsatvároukzábradliu,priblížilsidlanektváriazmiestapádusavzdialil.Nevidel,žebyU.tiekla
krv, a to aj vzhľadom na typ krvácania a novembrové stmievanie. Zápisnica z hlavného pojednávania z
XX. 9. XXXX je nepresná, nie je formulovaná správne. V zápisnici nie sú uvedené otázky a tiež v nej
nie sú zaznamenané jeho odpovede tak, ako na otázky odpovedal. V ďalšej časti výpovede rozporoval

hodnotenia dôkazov v rozhodnutiach súdov v trestnej veci, v ktorej vypovedal ako svedok.

Svedok Y. U. vypovedal, že dňa XX. XX. XXXX mal pred vchodom do kultúrneho strediska v obci X.
incident s p. R., okrem tohto incidentu v ten deň iný incident nemal a uvedeného dňa nezakopol a na
zem nespadol. Počas incidentu, ktorý mal s p. R. sa nestalo, že by sa mal potknúť o nejaký schodíka
a spadnúť na zábradlie. Následne svedok na predloženej fotodokumentácii označil miesto, kde sa mal

uvedený incident udiať.

Svedok L. R. potom ako bol poučený o možnosti odoprieť výpoveď na hlavnom pojednávaní, keďže vo
veci súvisiacej so skutkovými okolnosťami, bolo voči nemu vedené trestné konanie, vypovedať chcel a
následne vypovedal, že bol síce právoplatne odsúdený, že Y. U. zlomil nos, ale celé je to vymyslené.
Obžalovaného pozná ako bývalého starostu, bol zamestnancom obecného úradu a ich vzťahy boli len

na pracovnej úrovni. Obžalovaného stretol v máji, alebo v júni v roku 2012, pričom počas rozhovoru
mu povedal, že U. ho dal na súd, že mu mal zlomiť nos. Obžalovaný sa ho opýtal, že kedy sa to malo
stať a povedal mu, že bol svedkom incidentu, videl ho z okna. Obžalovaného preto požiadal, aby mu
prišiel svedčiť na súd, kde obžalovaný aj ako svedok vypovedal, vypovedal že videl ako U. spadol na
železný plot a to isté povedal aj jemu pri stretnutí. Pokiaľ ide o samotný incident, za ktorý bol právoplatne

odsúdený, išiel vtedy od auta smerom ku skladu a cestou stretol Y. U., ktorý sa potácal a vulgárne
nadával, že ide za starostom (obžalovaným), na čo ho iba upozornil, že aby za starostom nechodil, že mu
opäť stiahne 50 € za alkohol. Keď sa pootočil, tak už len videl, ako U. zakopol o schodík pred vchodom
do kultúrneho domu a padal smerom na železné zábradlie. Ďalej si ho nevšímal, aby niekto nepovedal,
že ho zhodil alebo také niečo a odišiel do skladu. Rozhovor medzi ním a U. prebehol hlasnejšie a tiež

uviedol, že počul, že U. sa chválil po krčme, že ide od obžalovaného vytrieskať nejaké peniaze a že p.
B., ktorá býva oproti obecnému úradu, keď sa mal stať incident doma nebola, bola vtedy v pohostinstve
a incident nemohla vidieť, pretože v pohostinstve sú okná neprehľadné.

Súd prečítal listinné dôkazy oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, predovšetkým
overenou fotokópiou zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa XX. 9. XXXX sp. zn. XT/XX/XXXX arozhodnutiami Okresného súdu Námestovo č.k. XT/XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX a Krajského súdu v
Žiline č.k. XTo/XXX/XXXX-XXX z 8. 1. XXXX.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný nepopieral, že na hlavnom pojednávaní, dňa XX. 9. XXXX tak, ako mu to kladie za vinu
obžaloba, pred svojim výsluchom v pozícii svedka bol poučený a zložil predpísanú prísahu. Bránil sa
tým, že na hlavnom pojednávaní ako svedok pravdivo popísal skutkový dej tak, ako ho vnímal svojimi
zmyslami. Z okna svojej bývalej pracovne videl, že už keď sa R. vzďaľoval od U., ten mal neistú chôdzu,

pravdepodobne zakopol lebo sa zapotácal a videl ako sa tvárou približoval k zábradliu a priblížil si dlane
k tvári a z miesta pádu sa vzdialil. Táto jeho časť výpovede však bola vyvrátená výpoveďou svedka
U., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že predmetného dňa nespadol, nepotkol sa o schodík a nespadol
na zábradlie. Ďalej bola obrana obžalovaného vyvrátená zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa
XX. 9. XXXX v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX, kde svedok U. zhodne

vypovedal, že v inkriminovanom čase ho L. R. bezdôvodne udrel čelom do hlavy, pričom iný incident
spolu nemali. Obžalovaný v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že cez okno kancelárie
počul hlasný rozhovor medzi L. R. a Y. U., čo ho prinútilo vstať zo stoličky a z okna videl, ako R.
odchádza od U., U. tam ostal stáť a následne videl ako U. spadol. Na otázky prokurátora upresnil, že
videl ako sa U. potáca s tým, že predpokladá, že sa potkol alebo zakopol o schodík a narazil tvárou

o zábradlie pred živým plotom, náraz stlmil rukami, videl ako sa udrel tvárou o zábradlie. Opakovane
vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uvádzal, že videl ako U. spadol a videl ako narazil tvárou
o zábradlie. Svojou svedeckou výpoveďou, v podstate podporil obranu obžalovaného L. R. v trestnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp zn. XT/XX/XXXX, s ktorou sa vysporiadali tak prvostupňový
ako aj odvolací súd, pričom súdy oboch stupňov výpovedi svedka T.. L. I. neuverili a vyhodnotili ju

ako tendenčnú a obž. L. R. bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. XT/XX/
XXXX-XXX z XX.X.XXXX uznaný vinným z ublíženia na zdraví Y. U. Rozhodnutie prvostupňového súdu
bolo preskúmané aj odvolacím súdom, ktorý sa vo svojom rozhodnutí č.k. XTo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
X.X.XXXXshodnotenímdôkazovprvostupňovéhosúdu,vráteneobranyobžalovanéhoL.R.asvedeckej
výpovede Mg. L. I. stotožnil. V ďalšej časti svojej výpovede a obrany obžalovaný analyzoval rozhodnutia

súdov v trestnej veci, v ktorej podal svoju svedeckú výpoveď a vytýkal im nedostatočne zistený skutkový
stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Zároveň sa bránil tým, že posúdenie jeho svedeckej výpovede
ako nevierohodnej ešte neznamená, že bola aj nepravdivá a tiež predniesol záver, že konanie kladené
mu za vinu nenapĺňa ani objektívne znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 ods. 2 Tr. zákona, pre naplnenie ktorej sa vyžaduje, aby páchateľ v trestnom konaní pred

súdom po zložení prísahy uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie.
V tejto súvislosti poukázal, že jeho výpoveď nemala podstatný význam pre rozhodnutie v konkrétnej veci
a odkázal na existujúcu súdnu prax v konkrétnych súdnych rozhodnutiach. V žiadnom prípade nemožno
súhlasiť s tvrdením obžalovaného, že v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej
voči obž. R. nevypovedal o okolnosti dôležitej pre rozhodnutie súdu a jeho výpoveď (podľa záverečnej

reči obžalovaného) bola úplne bezvýznamná. S takto postavenou obranou obžalovaného nemožno v
žiadnom prípade súhlasiť, obžalovaný si musel byť vedomý, že vypovedal ako svedok vo veci trestného
činu ublíženia na zdraví, ktorého následkom bolo práve spôsobenie ujmy na zdraví poškodenému, teda
že vypovedal o podstatnej skutočnosti. Výpovede očitých svedkov pri takýchto trestných činov, ktorí sa
vedia vyjadriť k možnému vzniku zranení, majú vždy podstatný význam pre rozhodnutie v merite veci,

ich výpovede slúžia ako podklad pre vyhotovenia odborných vyjadrení, príp. znaleckých posudkov a
sú podstatnými pri určení mechanizmu vzniku zranení, pri posúdení vierohodnosti výpovedí svedkov a
pod. V rámci svojho prednesu obžalovaný tiež vyjadril svoje presvedčenie, že orgány činné v trestom
konaní v rámci vyšetrovania trestnej veci v ktorej bola na neho podaná obžaloba procesne pochybili,
pričom z dôvodu procesných pochybení nemožno vo veci zákonne rozhodnúť. V rámci namietaného

procesnéhopostupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,uviedol,ževovecibolonezákonnevykonávané
skrátené vyšetrovanie, pretože došlo k prekročeniu lehoty 2 mesiacov určenej v § 203 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku a tiež bolo porušené jeho právo na obhajobu aj tým, že doposiaľ nebolo zákonným
spôsobom rozhodnuté o ním podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, keďže o sťažnosti
rozhodoval prokurátor, ktorý dal pokyn na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia. Pokiaľ sa

jedná o výhradu obžalovaného, že v predmetnej veci napriek uplynutiu lehoty 2 mesiacov vo veci neboloprokurátorom nariadené vyšetrovanie s poukazom na ust. § 203 ods. 1 1 písm. c/ Tr. por., k uvedenému
súd uvádza, že už zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v skrátenom vyšetrovaní
možno pokračovať aj po uplynutí 2-mesačnej lehoty a prokurátor je oprávnený (nie povinný) nariadiť

vyšetrovanie. V prípade ďalšej námietky obžalovaného v súvislosti s porušením práva na obhajobu, že
doposiaľ nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa v časti
vznesenia obvinenia z XX. 2. XXXX, nakoľko o sťažnosti rozhodoval prokurátor okresnej prokuratúry,
ktorá dala pokyn na vznesenie obvinenia, súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú, nakoľko tak ako
to vyplýva aj zo samotného znenia odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia z XX. 2. XXXX, vydaniu

predmetného uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor iba odstúpil poznatok vo veci podozrenia zo
spáchania trestného činu (tieto skutočnosti zároveň vyplynuli aj z listiny na čl. 297), pričom policajt,
ktorému bol poznatok odstúpený vykonáva všetky úkony s výnimkou úkonov na ktoré potrebuje súhlas
alebo rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora samostatne, v súlade so zákonom a
včas. Podľa § 230 ods. 2 písm. a /Tr. por. pri výkone dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné
pokyny, ktoré sú však v zmysle uvedeného ustanovenia súčasťou spisu a v danom prípade pokyn

prokurátora na vznesenie obvinenia súčasťou spisu nie je.

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného
konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie, alebo túto okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov.

Keďže súd mal za preukázané, že obžalovaný v pozícii svedka, po zložení prísahy, ako to vyplynulo

zo zápisnice z hlavného pojednávania č.k. XT/XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX vypovedal nepravdu
o okolností, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie a bol si vedomý možných následkov
svojej nepravdivej svedeckej výpovede vrátane trestnoprávnych následkov, súd tak obžalovaného uznal
vinným v zmysle podanej obžaloby.

Pokiaľ súd odmietol vykonať návrhy na doplnenie dokazovania prednesené obhajobou spočívajúce vo

výsluchu ďalších svedkov, pripojení trestného spisu sp. zn. XT/XX/XXXX, vykonania vyšetrovacieho
pokusu a nariadenia dôkazu detektorom lži, bolo tomu tak preto, že tieto návrhy považoval vzhľadom na
zistený skutkový stav za nedôvodné, prekračujúce rámec predmetu dokazovania. Návrhy obžalovaného
na výsluchy svedkov, všeobecný návrh na pripojenie trestného spisu a vykonanie vyšetrovacieho
pokusu smerovali k opätovnému preskumávaniu skutkového stavu v trestnej veci, o ktorej už bolo

súdom právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. XT/XX/XXXX-XXX
z XX.X.XXXX. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal, aby súd nariadil jeho psychofyziologické vyšetrenie na
detektore lži, k tomu súd uvádza, že ak má byť v trestnom konaní niečo použité ako dôkaz, musí spĺňať
jednak podmienku, že taký dôkaz prispeje k náležitému objasneniu veci a jednak, že dôkaz musí byť
získaný zákonným spôsobom. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že Trestný poriadok dôkaz - vyšetrenie

na detektore lži nepozná a takýto navrhnutý dôkaz tak nespĺňa náležitosti predpokladané zákonom.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že pred spáchaním
žalovaného skutku nebol postihnutý v priestupkovom konaní (s výnimkou priestupkov na úseku cestnej
premávky) a nemá záznam ani v registri trestov. Zo správ k osobe obžalovaného žiadne relevantné
skutočnosti nevyplynuli.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd uložil obžalovanému, po vyhodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil s
určením skúšobnej doby po dobu 2 rokov. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2

Trestnéhozákonanapomeramieruzávažnostipoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností,pričomzistil, že na strane obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností (pred spáchaním trestného
činu,viedolriadnyživot),priťažujúcaokolnosťzistenánebola.Súdobžalovanémusprihliadnutímnajeho
doposiaľ bezúhonný život uložil mu trest na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.