Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201232
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: Správa
katastra Michalovce, Sama Chalúpku 18, Michalovce, za účasti: Z. H. X. N. Á. E., Z. XXX/X, Z.,
zastúpený: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. zo dňa 24. mája 2013 č. k.: V 1282/2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. mája 2013, č. k. V 1282/2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (Katastrálny
zákon)onávrhunavkladzáložnéhoprávapodanomdňa26.04.2013,ktoréhoprílohoujezáložnázmluva
rozhodla tak, že návrh na vklad zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že bola povinná pri rozhodovaní o povolaní vkladu vecného práva
skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe
zmluvného zastúpenia (dohoda o splnomocnení), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so
zákonom.

V mene záložcu Z. H. záložnú zmluvu mal na základe dohody o splnomocnení uzavrieť ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci. Zistila, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv.
formulárovejdohody(alebopredtlačenej),keďtedadlžník-záložca-účastníkkonanianemoholovplyvniť
obsah takejto dohody, t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu
- účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú,
nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri

uzatváraníúverovejzmluvydňa18.05.2011,nazabezpečeniepohľadávkynavrhovateľavočiúčastníkovi
konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate aninemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle

účastníčka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve
nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a
obhajobu jeho práv, skôr naopak má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto
právneho úkonu.

Záložnázmluvajeabsolútneneplatnáajvzhľadomnafakt:jezrejmé,žezáložnéprávomalobyťzriadené

na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 500,00 Eur, ďalej
poplatku 484,00 Eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa
dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstatne vyššej hodnote než je výška plnenia
dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka
konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré

mravy.

Preto má zato, že dohoda o splnomocnení je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a
neplatná je aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby sama odporkyňa
preskúmavané rozhodnutie zrušila a jej návrhu na na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam tak, ako

tieto špecifikovala, vyhovela. V prípade, že návrhu nevyhovie žiadala, aby vec bola predložená súdu,
ktorému navrhla preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na správne konanie a súčasne
zaviazať odporkyňu nahradiť jej trovy konania.

Uviedla, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti
pre odporkyňu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený

v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie
povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Rozhodnutie je nezákonné,
pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp,

pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného
združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporkyne zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené
plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na
vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a
splnomocneného združenia ProHelp. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a

včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami a ona ako veriteľ len využila
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu
ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odporkyňa poukazuje v rozhodnutí.

Z odôvodnenia nemožno zistiť, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo
v poplatku za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Uviedla, že je logické s ohľadom na
výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvykle
bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola

požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úveru v
určenom období. Zároveň poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cno 95/2005 a
Komentár Občianskeho zákonníka § 1 až § 459.Účastník konania podľa obsahu písomného vyjadrenia navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.
Uviedol, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. uzavrel zmluvu o úvere, samotný úver už zaplatil a
zaplatil aj 50 % z ich úžerníckych úrokov. Z dôvodu finančných problémov žiadal spoločnosť o zníženie

splátok, ale doposiaľ odpoveď nedostal, len mu bol ponúknutý ďalších úver na zaplatenie skoršieho
úveru,sčímnesúhlasil,alesplátkovýkalendármuponúknutýnebol.Jeochotnýuhradiťajzostatokdlžnej
sumy, ale v nižších mesačných splátkach než 250,-00 Eur. S navrhovateľkou žiadnu záložnú zmluvu
dňa 01.04.2013 neuzavrel.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z

dôvodov, ktoré uviedla v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne,
účastníka Z. H., pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela

s dlžníkom Z. H. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011. Zmluvou o úvere veriteľ
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (Z. H.) úver v sume 500,00 Eur a dlžník sa
zaviazal splatiť úver spolu s poplatkom v sume 484,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne
z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia v mesačných splátkach. Spolu so Zmluvou o úvere dlžník

podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohodu

o splnomocnení dlžník podpísal dňa 18.05.2011, t. j. v deň, keď bola uzavretá aj zmluva o úvere a
zástupca splnomocnenca podpísal dohodu o splnomocnení v Bratislave tiež 18.05.2011.

Dňa 01.04.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-S. medzi záložným
veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a záložcom (Z. H.) zastúpený na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v

prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam, ktorých navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom a sú
zapísané na Liste vlastníctva č. XX katastrálne územie E. na LV č. XXX katastrálne územie M., na LV Č..
XXX katastrálne územie C., na LV č. XXX katastrálne územie E., na LV č. XXX katastrálne územie E.,
na LV č. XXX katastrálne územie M., na LV č. XXX katastrálne územie M. a na LV č. XXXX katastrálne
územie C.. Z Listov vlastníctva vyplýva, že Z. H. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom

ide o ornú pôdu, resp. o trvalé trávnaté porasty. Záložná zmluva bola zriadená za účelom zabezpečenia
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (Nález z Ústavného súdu

Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v článku 20.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava, alebo zákon.Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom
rozsahu a včas.

Zákon o Katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľnosti je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností, súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy

majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorým sa vykonáva zákon NS SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým

mravom a najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej

zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,f) k uzavretiu zmluvy účastníkom nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou
a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako navrhované správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa

vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o jeho zamietnutí.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho

orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa
zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonníka nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení
(§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie
je ustanovená, obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene
splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod..

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľnesmožnýmplnením.Slobodaavážnosťsúzákladnénáležitostivôle.Slobodavôlevychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle

súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej
kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú

podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon
formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť

so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).

Vkladové konanie, ktoré je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne
náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré
má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Pretovpriebehuvkladovéhokonaniasprávakatastraakosprávnyorgánposudzujepodstatnénáležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2
Katastrálneho zákona a v § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzuje skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je
rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o

zriadení vecného práva (v danom prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného
zastúpenia (splnomocnenia) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného
práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi

dlžníkom Z. H. ako splnomocniteľkou podpísanou dňa 18.05.2011 t. j. v deň, keď bola podpísaná
aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011 a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ktoré dohodu o splnomocnení podpísalo v Bratislave svojim zástupcom tiež
18.05.2011, nie je platne uzavretá. Totiž dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného
formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť

alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v budúcnosti v
súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.. Vzhľadom na vopred
stanoveného splnomocnenca (v predtlačnom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento bol
vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľky a zrejme
aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka uzatvoriť v budúcnosti záložnú zmluvu a

skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný dlžník si
vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v konaniach o
preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv. Sám dospel
k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné
zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel v budúcnosti Záložnú zmluvu ohľadne jemu vlastnícky

patriacich nehnuteľnosti, ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj podpísaní dohody
o splnomocnení zrejme vedel presnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktoré mu vlastnícky patria, ako aj
hodnotu týchto nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť
právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú
vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o

splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37
ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka Z. H.. Teda
neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predloženej zmluve o
zriadení záložného práva č. XX/XXXX-S. zo dňa 01.04.2013.

K námietke rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd
nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadavalas otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžník pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č. XX/XXXX-S.
zo dňa 01.04.2013 nebol riadne zastúpený a Záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj na fakt,

že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota
nehnuteľnosti uvedená v Záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia ako nesplatený úver s
príslušenstvom. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako i obsah samej dohody o splnomocnení sa javí,
že táto bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa ako samotného dlžníka.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka si ich náhradu
neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,-
Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.