Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 7, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/92/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211516
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211211516.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: M. Y.,

nar.XX.X.XXXX, bytom X., W. I. č.XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, so sídlom
Advokátskej kancelárie Vazovova 9/A, Bratislava, proti odporkyni: G. R., nar.XX.X.XXXX, bytom X.,
F. I. č.XX/X, právne zastúpený: JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie
Komárno, Záhradnícka 16/II, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Tatrabanka, a.s., so
sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:00 686 930, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia
odporkyne v sume 541,96 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.7.2011 domáhal, aby súd určil, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi W. F. a odporkyňou, predmetom ktorej je nehnuteľnosť- byt č. X na druhom
poschodí vo vchode č. XX obytného domu s.č.XXXX na parcele č.XXXX- zastavané plochy o výmere
XXX m2 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku XXXX/
XXXXXX vedených správou katastra X. na LV č.XXXX ku ktorej bol povolený vklad do katastra v
prospech odporkyne v druhom rade dňa X.X.XXXX pod č.T je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vo
svojom návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom a W. F. sa vedie na Okresnom súde Komárno súdny

spor sp.zn.XXC/XXX/XXXX, ktorým sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume
48.131,18€.Počaskonaniasadozvedel,žeW.F.vlastníckeprávokuvedenejnehnuteľnostipreviedlana
odporkyňu. Prepísaniu predmetného bytu sa snažil zabrániť podaním návrhu na vydanie predbežného
opatrenia dňa 8.10.2010. Súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, pričom
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Kataster rozhodnutie o nariadení predbežného
opatrenia vrátil ako listinu nespôsobilú na vykonanie zápisu, nakoľko nehnuteľnosť bola od 4.2.2011
vo vlastníctve inej osoby. Navrhovateľ uviedol, že sa dozvedel, že W. F. sa vyjadrila, že navrhovateľ

žiadne peniaze od nej nedostane. Navrhovateľ uviedol, že W. F. kúpnu zmluvu s odporkyňou uzatvorila
zámerne, s úmyslom ukrátiť ho ako veriteľa, aby nemal možnosť uspokojiť jeho pohľadávku voči nej
v prípade, že by súd návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia vedenej pod sp.zn.XXC XXX/XXXX
vyhovel. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na vyslovení neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi W. F. a odporkyňou.Navrhovateľ upresnil svoj návrh podaním doručeným súdu dňa 12.7.2011 a dňa 21.6.2012. Navrhovateľ
uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.4.2012 bola W. F.
zaviazaná navrhovateľovi zaplatiť sumu 48.131,18 € s príslušenstvom a nahradiť náhradu trov konania.

Predmetný byt W. F. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva tak, že ho podviedla. Navrhovateľ na
ňu podal trestné oznámenie. W. F. uvedený byt predala pod cenu narýchlo odporkyni len preto, aby v
prípade, že navrhovateľ vyhrá spor vo veci XXC/XXX/XXXX nemohol uplatniť nárok voči nej o zaplatenie
dlžnej sumy. O úmysle dlžníčky ukrátiť navrhovateľa, odporkyňa mala vedomosti, čo vie hodnoverne
preukázať. Navrhovateľ vyvíjal maximálne úsilie, aby bolo zabránené prepisu vlastníctva k bytu na

R.. Správa katastra zavkladovala kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi F. a R.. V čase odporovateľného
právnehoúkonumalvymáhateľnúpohľadávkuvočiW.F.,čojednoznačnevyplývazrozsudkuOkresného
súdu Komárno sp.zn.XXC XXX/XXXX. Tento právny úkon bol uzatvorený dňa 19.10.2010, čiže v
posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa a o tomto úmysle odporkyňa
vedela. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. R 44/2001 ohľadne pojmu vymáhateľná pohľadávka.
Navrhovateľ zároveň spresnil petit žalobného návrhu.

Dňa 14.6.2012 vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne spoločnosť Tatra banka,
a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:00 686 930. Uviedla, že k predmetnej nehnuteľnosti
bolo v prospech vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zriadené záložné právo, ktoré vzniklo
právoplatným povolením vkladu záložného práva a ktoré je zapísané pod sp. zn. T. v časti „O. na liste
vlastníctva č.XXXX vedenom Správou katastra Komárno, a preto má Tatra banka postavenie záložného

veriteľa k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutím v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu
môžu byť práva a oprávnené záujmy vedľajšieho účastníka ako záložného veriteľa dotknuté. Vedľajší
účastník na strane odporkyne uviedol, že podľa dostupných podkladov niet žiadneho dôvodu pre určenie
neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, resp. nie sú splnené podmienky pre takéto určenie.

Odporkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 4.9.2012 k návrhu vyjadrila a uviedla, že petit návrhu

napriek jeho oprave zo dňa 12.7.2011 a upresneniu zo dňa 21.6.2012 nepovažuje za správny.
Navrhovateľ v návrhu uvádza, že sa domáha neúčinnosti právneho úkonu, pričom v ďalšej časti návrhu
poukazuje na § 80 písm. c) O.s.p. a naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Z
návrhu nie je zrejmé, či sa navrhovateľ domáha neplatnosti právneho úkonu alebo jeho neúčinnosti.
Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ návrh odôvodňuje tým, že W. F. uzatvorila s odporkyňou kúpnu

zmluvu zámerne s úmyslom ukrátiť ho ako veriteľa, aby nemal možnosť uspokojiť pohľadávku vo veci
tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a on nemá možnosť uspokojiť pohľadávku iným spôsobom,
pretože W. F. nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. Odporkyňa uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že W. F. nie je vlastníčkou iných
nehnuteľností. Poukázala na list vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. X.. Tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa

mala vedomosti o úmysle dlžníčky W. F., ukrátiť ho ako veriteľa, zásadne odporkyňa odmietla. Uviedla,
že sporný byt, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy, kupovala cez realitnú kanceláriu a predávajúcu W. F.
nikdy predtým nepoznala. Za byt zaplatila dohodnutú kúpnu cenu, ktorá v tom čase a v danej lokalite
bola obvyklá a bežná. Kúpnu cenu platila prostredníctvom hypotekárneho úveru. Nemala absolútne
žiadne vedomosti o dlhoch predávajúcej voči navrhovateľovi, ani o ich sporoch. Vedela iba o dlžobách

viaznúcich na byte, ktoré sú rozpísané v článku VII. kúpnej zmluvy. Dlžoby predávajúcej podľa toho
činili 14.033,13 € a odporkyňou ako kupujúcou priamo uhradené na účet veriteľa vedený vo VÚB, a.s.,
Bratislava. Sprostredkovaním predaja predmetného bytu poverila realitnú kanceláriu INVESTCONSULT,
s.r.o. Komárno predávajúca W. F.. Odporkyňa považuje napadnutú kúpnu zmluvu za ekvivalentný právny
úkon,toznamená,žezaplnenie,ktorénímdlžníkW.F.stratila(prevádzanénehnuteľnosti)nadobudlainé

plnenie (kúpnu cenu) skutočne ekvivalentnej povahy. Právny úkon W. F. nemal za následok zmenšenie
jej majetku, nakoľko za prevedené nehnuteľnosti obdržala od odporkyne ako kupujúcej, ich obvyklú
cenu. Odporkyňa z uvedených dôvodov navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa podaním doručením tunajšieho súdu dňa 11.9.2012 k podaniu
navrhovateľa z 20.6.2012 vyjadril a uviedol, že základným znakom inštitútu odporovateľnosti právnych

úkonov je ochrana veriteľa pred takým dlžníkom, ktorý sa zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z
neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorými by dostatočne zdôvodnil svoj návrh, ale na takéto dôkazy v konaní ani nepoukázal. Uviedol, že
podmienkami úspešného odporovania právneho úkonu je preukázanie, že došlo k zmenšeniu majetkudlžníka, zostávajúci majetok dlžníka nepochybne nepostačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky, dlžník mal v úmysle ukrátiť veriteľa, nakoľko veriteľ musí jednoznačne preukázať existenciu
úmyslu jeho dlžníka ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, tento úmysel bol druhej zmluvnej

strane úkonu známy, a to v čase vykonania právneho úkonu, nie dodatočne, pretože ak by aj došlo
k zmenšeniu majetku, ak by aj zostávajúci majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie veriteľa, a
ak aj bol preukázaný úmysel dlžníka, o tomto úmysel musela odporkyňa vedieť, resp. veriteľ musí
preukázať, že tento úmysel bol odporkyni známy v čase vykonania právneho úkonu, teda v okamihu
uzavretia kúpnej zmluvy. Navrhovateľ musí uniesť dôkazné bremeno, že jeho dlžník zmenšil svoj

majetok, že toto zmenšenie je kvalifikované z pohľadu rozsahu jeho zvyšného majetku, že dlžník úkon
vykonal v úmysle ukrátiť jeho osobu ako svojho veriteľa a tento úmysel bol odporcovi známy. Vedľajší
účastník na strane odporkyne namietol pasívnu legitimáciu odporkyne, nakoľko pasívne legitimovaná
na základe odporovacej žaloby je vždy len tá osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu
prospech. Odporkyňou uzatvorený napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, pričom odporkyňa
nemohla za žiadnych okolností mať z neho prospech. Z uvedených dôvodov vedľajší účastník na strane

odporkyne navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Okresný súd Komárno na pojednávaní dňa 20.11.2012 za účasti všetkých účastníkov konania
uznesením pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi W. F., nar.XX.X.XXXX na strane predávajúcej a žalovanou G. R., nar.XX.X.XXXX
na strane kupujúcej predmetom ktorej je X izbový byt č. X na druhom poschodí vo vchode č. XX

obytného domu súpisné číslo XXXX, parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č.
XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX s podielom priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku XXXX/XXXXXX k celku vedený Y. katastra X. na LV č. XXXX
pre k.ú. X. ku ktorej vklad bol povolený správou katastra X. pod č. V-XXXX/XXXX zo X.X.XXXX je voči
žalobcovi právne neúčinný. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov Z.. G.
W., M. Y., svedkyne D. F., svedka A. X., svedka R. Mihaleka, svedkyne W. F., rozsudkom tunajšieho
súdu č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z katastra nehnuteľností pre LV č.XXXX
pre k.ú. X., uznesením OR PZ v Komárne ČVS:K.-XXX/OEK-KN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom

z obchodného registra realitnej kancelárie Invest Consult, s.r.o., stanoviskami realitných kancelárií k
trhovej cene nehnuteľností- Prima property s.r.o. a Goldberg reality, s.r.o., oboznámením obsahu spisu
správy katastra Komárno č. V-XXXX/XXXX, a to kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX,
rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva č. T oboznámením trestného spisu Okresného súdu
Komárno sp.zn.XT/XX/XXXX, najmä rozsudok č.k.XT/XX/XXXX-XX zo dňa 23.8.2012, zápisnicou

o výsluchu svedkyne G. R., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXC/XXX/XXXX, a to najmä
rozsudok tunajšieho súdu č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.4.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre č.k.XCoXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ spolu s W. F. majú spoločné dieťa. Navrhovateľ bol
vlastníkom X-izbového bytu. W. F. ho presvedčila na zháňanie väčšieho bytu. Ona našla 2-izbový byt

dosť rýchlo. Uvedený byt mal kúpnu cenu 1.550.000 Sk /51.450,57 €/. Navrhovateľ uviedol, že ak 2-
izbový byt bude napísaný na jeho meno, tak je ochotný hneď vyplatiť sumu 1.450.000 Sk /48.131,18 €/.
Realitná kancelária mala požiadavku na preukázanie solventnosti. Navrhovateľ pred svedkom doniesol
sumu 1.450.000 Sk /48.131,18 €/ s tým, že byt bude napísaný na Horváthovú a potom byt prepíše na
navrhovateľa. Navrhovateľ nesúhlasil, aby bol byt prepísaný na F.. Ona byt napísala na seba a povedala,

že následne byt bude prepísaný na navrhovateľa. Neskôr sa v auguste 2010 rozišli. Navrhovateľ na
políciu podal trestné oznámenie vo veci podvodu, pričom W. F. bola uznaná vinnou a bol jej uložený
trest. Navrhovateľ sa následne dozvedel, že W. F. byt predala za 750.000 Sk. Navrhovateľ byt kúpil za
1.450.000,-Sk /48.131,18 €/. Keď sa to dozvedel, začal hneď vo veci konať. Navrhovateľ uviedol, že
vo veci tunajšieho súdu sp.zn.13C/314/2010 bol úspešný, pričom Terézia Horváthová je povinná mu

zaplatiť sumu 1.450.000 Sk /48.131,18 €/ spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Navrhovateľ
uviedol, že odporkyňa musela vedieť čo sa deje, nakoľko v tom čase sa takéto byty pohybovali okolo
1.150.000 Sk /38.173 €/ až 1.200.000 Sk /39.832.70 €/. O tom, že byt predala Horváthová sa navrhovateľdozvedel v mesiaci september až október 2010. Navrhovateľ uviedol, že návrh podal až po 2 rokoch,
nakoľko boli v kontakte s W. F. a mal záujem vyriešiť túto vec, nakoľko išlo o jeho bývalú priateľku.

Výsluchom odporkyne súd zistil, že odporkyňa dlhšiu dobu hľadala byt na F. ulici v X. alebo v blízkom

okolí. X. realitnej kancelárie Investconsult, s.r.o. ju oboznámil o ponuke na byt. Išlo o X izbový byt
na F. ulici. Hneď prebehli konzultácie ohľadne bytu. Odporkyňa pracuje v banke a konateľ realitnej
kancelárie prišiel do banky, aby banka ponúkala tento byt na predaj. Odporkyňa si dohodla stretnutie
s konateľom realitnej kancelárie. Keď prišla do realitnej kancelárie, tak bola tam už predávajúca W. F.,
ktorá ju oboznámila s uvedeným bytom, pričom cena bola ňou stanovená. Išlo o štandardnú cenu. V tom

období výrazne klesli ceny nehnuteľností, preto odporkyňa v tom nevidela nič iné. Dohodli sa na ohliadke
uvedeného bytu, ktorá sa uskutočnila dňa 20.9.2010 až 22.9.2010. Na ohliadke bola prítomná jej dcéra
a maklérka. Následne odporkyňa kontaktovala maklérku, ktorá sprostredkovávala predaj uvedeného
bytu. Odporkyňa mala záujem o kúpu uvedeného bytu. Na ďalšom stretnutí jej bolo oznámené, že z
kúpnej ceny sa bude vyplácať úver, nedoplatok bytovému družstvu a podmienky ohľadom zmluvy. Na
stretnutí dňa 24.9.2010 bolo zložených 500 € ako záloha a dňa 28.9.2010 zložila zálohu 2.000 € u

Mgr. Oravczovej. Prešli si všetky podmienky ohľadne zmluvy o budúcej zmluve a všetko tak ako bolo
dohodnuté. Vybavila si úver, ktorý jej bol schválený a dňa 19.10.2010 bola podpísaná kúpna zmluva. U
notára boli overené podpisy. Dňa 28.10.2010 bola prevedená suma pani F. a na vyplatenie úveru, tak
ako sa dohodli v kúpnej zmluve. Bolo potrebné preukázať, že ona je vlastníkom nehnuteľnosti a preto
bol potrebný aktuálny list vlastníctva. Na liste vlastníctva nebola žiadna poznámka, ani nič iné okrem

veci, ktoré boli prerokované. W. F. bola jediným vlastníkom a nemala dôvod jej nedôverovať, nakoľko
aj realitná kancelária má dobré meno a sprostredkovávala predaj uvedeného bytu. Dňa 4.11.2010 si
odovzdali kľúče od bytu a spravili prepisy ohľadne elektriny, plynu a bytového družstva. S W. F. sa pred
uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy nepoznala. Videla sa s ňou prvý krát na prvom stretnutí v realitnej
kancelárii. W. F. sa jej nezmienila o žiadnych ďalších dlžobách, ktoré by zaťažovali uvedený byt okrem

tých, ktoré boli prejednané. Predávajúca jej uviedla, že predáva byt z dôvodu, že má úver a aj na
bytovom družstve, že má nedoplatok. Išlo o úver, ktorým bol zaťažený list vlastníctva. Pri vybavovaní
a schvaľovaní úveru na byt bolo potrebné predložiť aktuálny list vlastníctva, kúpnu zmluvu, ktorou
predávajúca nadobudla vlastnícke právo bytu a zmluvy k úveru, ktorý bude vyplácaný. Zálohové platby
boli platené tak, že prvú časť zálohy vo výške 500 € odovzdala 24.9.2010 v realitnej kancelárii maklérke,

druhú časť zálohy vo výške 200 € odporkyňa odovzdala v kancelárii advokátky Mgr. K.. V zmluve o
budúcej zmluve bola uvedená suma dokopy vo výške 2.500 €. Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 22.500
€ dostala F.. Na vyplatenie úveru vo VÚB banke bola poukázaná suma 14.033,13 € a zvyšná časť v
sume 8.466,87 € bola vyplatená na účet, ktorý uviedla predávajúca F.. Nedoplatok v bytovom družstve
vo výške 1.000 € bol vyplatený zo zálohy. Zvyšné peniaze boli poukazované bezhotovostným spôsobom

cez banky. Išlo to priamo z hypotekárneho úveru.

Z obsahu spisu Správy katastra Komárno č.V-XXXX/XXXX, z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
z rozhodnutia Y. katastra X. č. V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX o povolení vkladu súd zistil, že dňa
19.10.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou W. F. a kupujúcou G. R., predmetom
ktorejbolbytč.8na2.poschodívovchodečísloXXobytnéhodomusosúpisnýmčíslomXXXXvedeného

ako stavba postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX nachádzajúcej sa v X. na F. ulici, zapísaný Správou
katastra Komárno na liste vlastníctva č.XXXX k.ú. X., v celosti a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
XXXX/XXXXXX k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parcele
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

510 m2 (prevádzaná výmera je 11,61 m2), zapísaný Správou katastra Komárno na liste vlastníctva
číslo XXXX k. ú. X., ktoré tvoria výlučné vlastníctvo predávajúcej. Strany sa dohodli na kúpnej cene
v sume 25.000 €, pričom časť vo výške 2.500 € bola uhradená na základe zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy ako preddavok a zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 22.500 € sa kupujúca zaviazala
uhradiť z hypotekárneho úveru poskytnutého jej Tatra bankou, a.s. Prednostne bola uhradená dlžoba na

zabezpečenie v prospech Všeobecnej úverovej banky v celej výške vrátane všetkých poplatkov, úrokov,
úrokov z omeškania a sankcií v celkovej výške 14.033,13 € a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vo
výške 8.466,87 € bol uhradený predávajúcej na jej účet vedený v Poštovej banke. Rozhodnutím Správy
katastra Komárno č. V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v katastrálnom území Komárno k predmetnému bytu a k spoluvlastníckemu podielu naspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech odporkyne G. R.. Vklad bol povolený
dňa 4.2.2011, ktorý týmto dňom nadobudol právoplatnosť a právne účinky vkladu nastali dňa 4.2.2011.

Z výsluchu svedkyne Ing. G. W. súd zistil, že ako pracovníčka Tatra banky zabezpečovala schválenie

hypotekárneho úveru pre odporkyňu. Uviedla, že žiadosť o hypotekárny úver bola podaná v septembri
2010, boli predložené všetky potrebné doklady k vybavenie hypotekárneho úveru, pričom úver následne
bol schválený a pani F. prišla podpísať záložné zmluvy. Zo všetkým súhlasila, čo obsahovala uvedená
zmluva a doniesla vyčíslenie z VÚB banky ohľadne ťarchy, ktorá sa nachádzala na uvedenom byte v
prospech VÚB banky. Svedkyňa uviedla, že celý proces prebehol štandardne, pričom pani Horváthová

sa vôbec nevyjadrila, že by sa s odporkyňou poznali, alebo že by sa dohodli s kupujúcou. Kúpna cena
uvedeného bytu bola reálna, trhová cena bola štandardná v tom čase, pričom išlo o cenu 25.000.-
€. Úver bol vyčerpaný na účet pani Horváthovej a VÚB banky, z čoho sa vyplácala hypotéka VÚB
banky. Čerpanie prebehlo koncom októbra 2010. Žiadosť o hypotekárny úver podala odporkyňa R.. K nej
predložila občiansky preukaz, predkúpnu zmluvu, list vlastníctva, katastrálnu mapu a úverovú zmluvu z
VÚBbanky.Bankaposlalasvojhoznalca,abyohodnotiltentobyt.Svedkyňauviedla,žezlistuvlastníctva

zistila, že uvedený byt je zaťažený ťarchou v prospech VÚB banky. Predávajúca W. F. neuvádzala
žiadne iné dlhy okrem tých, ktoré boli na liste vlastníctva, pričom po schválení úveru bolo zistené, že i
bytové družstvo má ťarchu na uvedenom byte. Išlo o podlžnosti vo vzťahu k správcovi bytového domu.
Uviedla, že štandardné vybavovanie úveru trvá približne dva týždne, pričom tento úver bol vybavovaný
približne mesiac. S W. F. sa svedkyňa stretla dvakrát a to prvýkrát, keď prišla podpísať záložné zmluvy

a druhýkrát, keď doniesla vyčíslenie z VÚB banky. Svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o tom, že
by sa odporkyňa s W. F. poznali. Odporkyňa si vyhľadala uvedený byt cez katalóg v realitnej kancelárii.
Pri tomto bola i ona osobne. S predávajúcou Horváthovou sa vždy rozprávali ako cudzí ľudia. Ďalej
svedkyňa uviedla, že doklady v súvislosti so sprostredkovaním predaja bytu zabezpečovala výlučne
realitná kancelária ako sprostredkovateľ. Ďalej uviedla, že okrem znaleckého posudku sa do úverového

spisu prikladajú aj rôzne ponuky konkurenčných realitných kancelárii, ktoré boli v tom čase porovnateľné
s kúpnou cenou uvedeného bytu v danej lokalite. V tom čase sa pohybovali ceny dvojizbových bytov
v Komárne v štandardnom rozmedzí od 22.000.- € do 27.000.- €. Tento byt nebol drahší ani lacnejší
ako ostatné byty v lokalite.

Z výsluchu svedka Ing. M. Y., konateľa realitnej kancelárie Investconsult s.r.o. súd zistil, že pani F.

navštívila ich realitnú kanceláriu v lete 2010 za účelom sprostredkovania predaja jej bytu. Zmluva o
sprostredkovaní bola podpísaná v mesiaci august 2010. Bolo zistené z kataster portálu, že na uvedený
byt existuje záložné právo od VÚB banky a od pani F. bolo zistené, že na bytovom družstve má
nedoplatky. Začali so sprostredkovaním predaja uvedeného bytu, uverejnením bytu na internete a v
inzertnýchčasopisoch.PaniR.prejavilazáujemokúpupredmetnéhobytu.Štandardnýmspôsobombola

podpísaná predbežná dohoda, pričom zmluvu o budúcej zmluve pripravila advokátka Mgr. K.. Cena bytu
bola vyplácaná sčasti v hotovosti a väčšia časť z úveru. Bola vyplatená aj dlžoba na bytovom družstve.
Bolo zisťované od pani F., či existujú ďalšie dlžoby k predmetnému bytu, pričom ona im uviedla, že
žiadne ďalšie dlžoby neexistujú. Dôvodom predaja uvedeného bytu bolo to, že nevie platiť úver a taktiež
nedoplatky z bytového družstva. Hrozila jej z tohto dôvodu exekúcia a chcela jej predísť. Z toho dôvodu

bola znížená cena bytu. Svedok uviedol, že opakovane viackrát predávajúcej F. sa pýtali, či existuje iná
prekážka, ktorá by bránila predaja bytu, pričom opakovane tvrdila, že neexistuje. Pani PN. prejavila už
skôr záujem v ich realitnej kancelárii o kúpu dvojizbového bytu, pričom realitná kancelária ju následne o
tejto ponuke informovala. Ohľadne trhovej ceny bytu sa pani F. pýtala na náš názor. Ona chcela byt za
krátku dobu predať v období do dvoch týždňov až do jedného mesiaca. Bola jej navrhnutá cena, ktorá

bola uverejnená v inzercii, pričom jej odporúčali reálnu trhovú cenu. Svedok uviedol, že pokiaľ chce
niekto predať byt v krátkom čase, táto skutočnosť sa prejaví na cene bytu ako keď niekto predáva byt
jeden rok. Výsledná cena v tomto konkrétnom prípade bola približne o 10 % nižšia ako ponúkaná cena.
Svedok uviedol, že pani F. pozná len z videnia a v súvislosti s predajom bytu sa stretli približne tri krát.
Predtým ju poznal len z videnia.

Svedkyňa D. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedenej veci bola v súvislosti s predajom bytu
vyhotovená riadna kúpna zmluva až keď pani Princzovej schválili úver na kúpu bytu z Tatra banky.
Konateľ realitnej kancelári Ing. Y. dal telefonický kontakt na W. F. ohľadne sprostredkovania predaja
jej bytu. Po jej skontaktovaní pani F. prišla do ich kancelárie osobne a po vytlačení listu vlastníctvana uvedený byt a osobnej konzultácii bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní predaja bytu, pričom
navrhnutá kúpna cena bola vo výške 28.500.-€. Na liste vlastníctva boli dve ťarchy, jedno bolo zákonné
záložné právo v prospech bytového družstva a druhé záložné právo banky. Od pani F. bolo zistené,

že zvyšná časť úveru predstavuje sumu cca. 8.000.- € a nedoplatok k bytovému družstvu má vo
výške približne 800.-€. Bola dojednaná ohliadka bytu, aby sa mohla vyhotoviť ponuka, urobiť fotografie a
popísať technický stav bytu. Po vyhotovení ponuky začala byt ponúkať záujemcom na internete a oslovili
aj iných záujemcov. Predávajúca sa o týždeň vrátila do realitnej kancelárie, že by chcela znížiť cenu
bytu, lebo by potrebovala zaplatiť nedoplatky z predaja bytu. Pán Y. konateľ realitnej kancelárie jej dal

kontakt na pani R., o ktorej mal informácie, že hľadá dvoj alebo trojizbový byt. Svedkyňa oslovila pani
R., oboznámila ju s ponukou bytu a dohodli si termín ohliadky. Upozornila ju vyplývajúc z listu vlastníctva
na ťarchy viaznúce k uvedenému bytu. Následne sa pani R. ozvala, že má záujem o kúpu tohto bytu.
Začali zisťovať presné vyčíslenie uvedených dlžôb. Na bytovom družstve zistili, že nedoplatky tvoria
približne1.000.-€azVÚBbankybolatiežzistenézvyšnádlžnásumaúveru,ktorápredstavovalaťarchuk
uvedenému bytu. Následne boli podklady predložené právničke realitnej kancelárie, ktorá mala pripraviť

zmluvu o budúcej zmluve a návrhy kúpnej zmluvy. Po ich vyhotovení boli predložené na schválenie
kupujúcej R. a predávajúcej F.. Podklady, ktoré žiadala banka boli odovzdané aj pani R. na základe čoho
jej bol schválený úver a bola vyhotovená kúpna zmluva Mgr. K.. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že
predávajúca F. pri stretnutiach nikdy nespomínala, že by mali byť na uvedený byt viaznúce aj iné dlžoby
prípadne, že by existovali iné prekážky súvisiace s predajom bytu. Svedkyňa uviedla, že predávajúca

F. s kupujúcou pani R. sa prvýkrát videli na obhliadke uvedeného bytu. Zmluvu o budúcej zmluve bolo
potrebné uzavrieť kvôli vybaveniu úveru z banky, bolo potrebné vytvoriť čas na to, aby sa dozvedeli, či
bude úver schválený alebo nie. Predávajúca Horváthová uviedla, že nemá prácu a potrebuje byt predať,
aby mohla vyplatiť dlhy na bytovom družstve a nevedela splácať úver, ktorý sa viazal k tomuto bytu
od banky. Podklady pre banku pre poskytnutie hypotekárneho úveru zabezpečovala realitná kancelária

spoločne s pani F.. V súvislosti s predajom bytu s pani Horváthovou sa rozprávala približne 5 krát.
Svedkyňa uviedla, že dňa 4.2.2011 kontaktovala pani F. kvôli zápisom v katastri nehnuteľností na čo ich
upozornilaichprávnička,ktorejprišlooznámenie,žesozápisomjenejakýproblém.Svedkyňauviedla,že
pritakýchtoproblémochkontaktujúobezmluvnéstranyazároveňvyrozumejúprávnika.Takétoproblémy
sa však často nevyskytujú.

Z výsluchu svedka A. X. súd zistil, že niekedy v októbri 2010 prišiel do obchodu pána Y. kúpiť batériu,
ktorý má v X. predajňu batérií. Svedok uviedol, že keď bol v obchode, prišla do obchodu pani R. a
hľadala pána Y.. Ona prišla ohľadne bytu. Pýtala sa kde je pán Y. a následne sa s pánom Y. pozdravili
a ona povedala, že prišla ohľadom bytu. Pán Y. sa jej spýtal, že či vedela, že ten byt bol jeho. Pani R.
povedala, že pani W. F. jej povedala, že nemá mať obavy, že ten byt vybaví. Viac svedok nepočul. Jeho

to ani nezaujímalo, nakoľko išiel pozrieť batérie a odišiel potom z obchodu. Pána Y. pozná, lebo chodí
k nemu nakupovať, ale pozná ho len z videnia. Odporkyňu R. pozná len z videnia. S pánom Y. nie sú
kamaráti a ani s ním nebol kamarát. To, že si tak dobre pamätá tieto veci z roku 2010 vie, lebo pán Y.
začal rozprávať veľmi nahlas. Myslel si, že ide o niečo horšie. Svedok uviedol, že vtedy v obchode boli
prítomní okrem R. traja ľudia, pani Y. za pultom, pán Y. za stolom a on bol v predajni. Koľko bolo vtedy

hodín, to si svedok nepamätal. Pani R. pozná z videnia a vie, že robí v Tatra banke. Svedok uviedol, že
on si v obchode pani R. obzrel a videl, že je to pani odporkyňa. Svedok uviedol, že ako dlho sa zdržala
pani R. v obchode s odstupom času nevie uviesť. V tom čase bola jeseň, presne však nevedel uviesť,
v ktorom mesiaci to bolo. Uviedol, že mohlo to byť v mesiaci október.

Odporkyňa k výpovedi svedka uviedla, že ona v uvedenej predajni nebola a pána Y. pozná len z

pojednávania, kde bola ako vedľajší účastník v inej právnej veci, ktorá sa viedla na tunajšom súde.

Výpoveďou svedka R. J. súd zistil, že v roku 2010 sa mal stretnúť s pánom O. H. z Prahy. Stretli sa v
obchode u pána Y.. Ako debatovali tak do obchodu prišla pani R.. Oni od nich stáli asi 4 metre a počuli
o čom tam je reč. Počuli, že sa jednalo o nehnuteľnosť. Pani R. prišla a hovorila, že sa chce vyrovnať s
pánom Y., lebo vedela, že byt patrí pánovi Y.. R. R. hovorila, že všetky záležitosti ohľadne bytu vybavuje

pani F.. Rozlúčili sa tak, že sa nedohodli a pán Y. jej povedal, že sa stretnú na súde. Svedok uviedol,
že pani R. pozná z videnia, pričom poznal ju z videnia aj pred svojim výsluchom na pojednávaní dňa
28.3.2013. V čase stretnutia sedeli v kúte pri okne. Svedok uviedol, že od pána Y. vedel, že uvedený
byt patril jemu. Pani F. nemala nikdy peniaze, mal ich pán Y.. V tom čase bol v predajni pán O., pánY., svedok, ďalej bol v predajni pán X., ktorý tam nakupoval, bola prítomná manželka pána Y. Svedok
uviedol, že oni sedeli pri stolíku v kúte pri okne, pričom tento stolík od predajne nie je ničím oddelený.
Pána A. X. priamo nepozná, ale zdravia sa. Keď prišla pani R. do obchodu, tak išla k pultu sa spýtať

pani Y., kde je pán Y. a následne prišla k stolíku, kde sedel pán Y.. Potom sa pán Y. postavil a približne
4 metre od stolíka sa začali so slečnou R. rozprávať. Pani R. sa osobne predstavila. Celý rozhovor trval
približne 3 až 5 minút. My sme počuli, čo sa rozprávali, lebo pán Y. zvýšil hlas a oni sa prestali rozprávať
a počúvali o čo ide. Pani R. prišla a rozprávali sa o byte, pričom sa chcela s ním vyrovnať. Zrejme sa
chcela vyrovnať s ním finančne. Pán Y., keď pani R. odišla, tak si k nim prisadol a ako rozčúlený im niečo

povedal o tejto veci. Keď sa skončil ich rozhovor, sadol si a zopakoval im, že pani R. prišla za ním a
chcela sa vyrovnať za byt. Uviedol im, že vedela o tom, že veci ohľadom bytu vybavuje pani Horváthová
a že byt patril pánovi Y.. To, že by pán Y. prijal vyrovnanie od pani R., pán Y. nepovedal.

Odporkyňa k výpovedi svedka uviedla, že trvá na tom, že v uvedenej predajni nebola. R. Y. pozná len z
pojednávania, ktoré sa viedlo na tunajšom súde v inej právnej veci.

Z výsluchu svedkyne W. F. mal súd preukázané, že svedkyňa mala vedomosť o tom, že navrhovateľ

chce získať naspäť ten byt, ktorý ona predala. Uviedol jej, že jej dá poslednú šancu, aby na pojednávaní
vypovedala v jeho prospech. Taktiež uviedol, že potom jej nezoberie byt, ktorý má na mene od svojho
otca. Svedkyňa však uviedla, že chce uviesť v danej veci pravdu. Na mene svedkyne bol predmetný
byt napísaný dva roky predtým ako ho predala. Svedkyňa sa s navrhovateľom rozišla a kvôli tomu
sa stalo všetko, čo sa teraz prejednáva. To, že svedkyňa sa chce vysťahovať z bytu a uvedený byt

predať, oznámila navrhovateľovi koncom mesiaca august v roku 2010. Z tohto dôvodu navštívila realitnú
kanceláriu, kde podpísala zmluvu o sprostredkovaní. Presťahovala sa bývať na dedinu. Zo zmluvy o
sprostredkovaní vyplýva, že navrhovaná kúpna cena bola 28.200.-€, čo bola v tej dobe podľa nej reálna
trhová cena a pán M. Y. ako konateľ realitnej kancelárie jej uviedol, že keď spustí z kúpnej ceny sumu
približne 3.000.- €, tak budú mať hneď na uvedený byt aj kupujúceho. Uviedol, že jedna pani z Tatra

banky má o uvedený byt vážny záujem, pričom asi za jeden mesiac môžu byť vybavené všetky papiere.
Podpísali zmluvu o budúcej zmluve. Svedkyňa uviedla, že si overovala aj v iných realitných kanceláriách,
ako sa pohybujú trhové ceny obdobných bytov. Pozerala to v tom období buď na internete alebo v inzercii
Grátis. Tam zistila, že ceny obdobných bytov sa v tom čase pohybovali v Komárne v rozmedzí okolo
28.000.-€. Svedkyňa uviedla, že s pani R. sa predtým vôbec nepoznali, prvý krát sa videli vtedy, keď

prišla na ohliadku uvedeného bytu. Pri ohliadke sa pani R. jej pýtala, že či je to jej byt, či je k bytu
pivnica, nič viac sa pri ohliadke nepýtala. Vtedy sa jej, aj jej priateľovi uvedený byt páčil. S predajom sa
svedkyňaponáhľalaztohodôvodu,ženemalažiadnepeniaze,nakoľkonavrhovateľjejzrušilpodnikanie,
zostala úplne bez haliera a tak potrebovala rýchlo byt predať. Chcela sa odsťahovať z Komárna, pričom
mala už nájomnú zmluvu pripravenú na Obecnom úrade vo Veľkých Kosihách. Svedkyňa uviedla, že

navrhovateľ žiadal peniaze, ktoré poskytol na kúpu bytu až v mesiaci september 2010, teda ešte predtým
ako predala uvedený byt. Mal aj taký návrh, že by sa byt prepísal v polovici na neho a v polovici na ich
spoločnú dcéru. Uviedol jej, že žiadny muž nemôže byť v tom byte a svedkyňa uviedla, že ani nemôže,
lebo ona ho predá. Svedkyňa uviedla, že pani R. neuviedla, že navrhovateľ chce od nej peniaze za
kúpu predmetného bytu. Svedkyňa ďalej uviedla, že účet, ktorý uviedla v zmluve o budúcej kúpnej

zmluve bol podnikateľský účet, avšak medzitým odovzdala všetky papiere k živnosti a zrušila živnosť aj
podnikateľský účet. V novej zmluve bol uvedený iný účet. V zmluve bol uvedený účet jej matky, pretože
jej dôverovala. Ona vôbec nemala zriadený účet v banke a ani doteraz ho nemá zriadený. Svedkyňa
uviedla, že v druhovskom pomere s navrhovateľom žili približne 23 rokov. Rozišli sa keď mu povedala,
že si našla niekoho iného. Bolo to 14.8.2010. Počas obdobia 23 rokov svedkyňa hradila náklady na

domácnosť a mala aj nedoplatky. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol doručený v jeseni
roku 2010, pričom už bývala vo Veľkých Kosihách. Tam bývali od 3.11.2010. Toto bolo až po uzavretí
kúpnej zmluvy na predmetný byt. Naposledy bola s navrhovateľom v jeho obchode dňa 19.10.2012,
kde prišla aj so svojim otcom. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy na predmetný byt, svedkyňa nebola
v osobnom kontakte s navrhovateľom. Oni boli rozídení a bola rada, že ho nevidí. Svedkyňa uviedla,

že osobu A. X. pozná, nakoľko ide o zmrzlinára tu v Komárne. V predajni u navrhovateľa, keď u neho
bol svedok Čako Kemal v roku 2010 nebola a nebola prítomná, ani keď bol v predajni svedok R. J..
Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ uvádzal po Komárne, že kúpil som baby ten byt a jedine komu to
nehovoril, tak to bola jeho manželka. Uvedený byt bol na jej mene dovtedy, dokým sa nerozišli. Ohľadne
úveru, ktorý bol viazaný na predmetný byt, tak svedkyňa uviedla, že potrebovala peniaze, keďže krčma

v tom období nefungovala, tak najprv založila jednoizbový byt a potom keď sa sťahovala tak dokopyzlúčila spotrebné úvery. Kúpnu cenu, ktorú obdržala v časti od pani R. za predmetný byt použila tak, že
vyplatila dlžoby a zvyšných 8.000.-€ použila na réžiu, z ktorej žila. Tieto peniaze spotrebovala. Použila
ich dovtedy, dokým si nenašla zamestnanie.

Navrhovateľ k výpovedi svedkyne uviedol, že sa nesnažil ovplyvňovať svedkyňu, len jej povedal, že nech
na súde povie to, čo o celej veci vie a nech povie pravdu. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa vedela, že
medzi nimi sa riešia tieto veci a zároveň vedela, že W. F. potrebuje čo najrýchlejšie tento byt predať.

Odporkyňa uviedla k tomuto konštatovaniu, že ona tieto veci nevedela a nemala to ani odkiaľ vedieť.

Stanoviskami realitných kancelárií k trhovej cene nehnuteľností- stanovisko realitnej kancelárie Prima
property s.r.o. a Goldberg reality, s.r.o. súd zistil, že realitná kancelária Prima property s.r.o. správou zo

dňa 10.1.2013 uviedla, že zrekonštruované dvojizbové byty s rozlohou XX m2 v X. v lokalite sídliska
T.. v Komárne sa v roku 2010 predávali za cenu 38.000 €. Zo správy Goldberg reality, s.r.o. zo dňa
30.1.2013 súd zistil, že realitná kancelária podala správu, že v roku 2010 sa dolná hranica obdobných
bytov pohybovala na úrovni 37.547,-€ a horná hranica sa pohybovala na úrovni 42.438,-€. Rozdiel
minimálnej a maximálnej ceny zohľadňuje stav nehnuteľnosti zodpovedajúci jej vybaveniu, zhotoveniu,

rekonštrukcii a lokalite.

Z rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre č.k.XCo/XXX/XXXX-XXX súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX
zo dňa 17.4.2012 bola W. F. uložená povinnosť zaplatiť M. Y. sumu XX.XXX,XX € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 48.131,18 € od 25.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov

konania v sume 2.986,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania zamietol. Nárok bol navrhovateľovi M. Y. priznaný titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Nitre uznesením
č.k.XCo/XXX/XXXX-XXX dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúceho
sa výroku o náhrade trov konania účastníkov potvrdil. Rozsudok tunajšieho súdu č.k.XXC/XXX/XXXX-

XXX nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX a čo do výroku o trovách konania dňa XX.X.XXXX.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k.XT/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že W. F. bola uznaná
vinnou zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe,
že po tom, čo jej M. Y. dňa X.XX.XXXX v Komárne poskytol finančnú hotovosť vo výške 1.450.000,-
Sk (48.131,18 €) za účelom jej použitia na úhradu kúpnej ceny za kúpu bytu v Komárne na Ulici

F. č.XX/X, súpisné číslo XXXX, od predávajúcej Z.. H. Q. na kupujúceho M. Y., v rozpore s účelom
zverenia tieto prostriedky použila dňa 9.10.2008 v Komárne na kúpu uvedenej nehnuteľnosti do svojho
výlučného vlastníctva, čím spôsobila M. Y., škodu vo výške 1.450.000,-Sk (48.131,18 €). Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2012.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne G. R. zo dňa 31.10.2011, ktorú uskutočnila vo veci tunajšieho súdu

sp.zn.XT/XX/XXXX ( v prípravnom konaní pred políciou vo veci ČVS: K.-XXX/OEK-KN-XXXX) súd zistil,
že vo svojej výpovedi uviedla, že uvedený byt nadobudla na základe kúpnej zmluvy medzi ňou a W. F.
a predaj sa realizoval cez realitnú kanceláriu Z. v mesiaci september 2010. Na podmienkach sa dohodli
v realitnej kancelárii pred uzavretím zmluvy a byt jej predala s tým, že potrebuje súrne peniaze, pričom
mala vedomosť, že má meškanie na pôžičkách ako aj nedoplatok voči bytovému družstvu. Týmto chcela

pani F. vyriešiť svoju platobnú neschopnosť, že predá byt. Odporkyňa kúpila byt za 25.000.- € s tým,
že zložila zálohu v sume 500.-€, neskôr pri podpise zmluvy o budúcej zmluve sumu 2.000.-€, pred
advokátkou Mgr. K., ktorá vyhotovila kúpnu zmluvu a zvyšných 22.500.- € išlo z účtu hypotekárneho
úveru z Tatra banky. Uviedla, že byt bol v čase kúpy ohodnotený súdnym znalcom od Tatra banky za
sumu 32.000.- €. V čase kúpy tým, že pani Horváthová potrebovala uhradiť svoje záväzky pristúpila

na predaj bytu. Predaj bytu prebehol hladko a rýchle, ale keď čakala na prepis nehnuteľnosti, tak pri
kontrole zbadala, že má pozastavené konanie a že bolo vydané predbežné opatrenie tunajším súdom.
Preto zavolala predávajúcej, nech jej vysvetlí, čo sa deje, ale ani ona nevedela o čo sa jedná. Odporkyni
R. až potom povedala, že mala problémy s bývalým druhom pánom Y.. Uviedla, že sa viedla na tunajšomsúde vec pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX o zaplatenie sumy XX.XXX,XX €. Zároveň pán Y. podal ďalší návrh
na súd, v ktorej veci sa jedná i o nariadenie predbežného opatrenia o nemožnosti predaja nehnuteľnosti
z mojej strany.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to

najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebob) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
nebol podaný dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 19.10.2010 bola uzatvorená kúpna
zmluva medzi predávajúcou W. F.u a kupujúcou G. R., predmetom ktorej bol byt č. X na 2. poschodí vo
vchode číslo XX obytného domu so súpisným číslom XXXX vedeného ako stavba postavená na parcele
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 nachádzajúcej sa v X. na F. ulici, zapísaný Správou katastra X. na liste vlastníctva č.XXXX
k.ú. Komárno, v celosti a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX k celku na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape parcelné číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (prevádzaná výmera je 11,61
m2), zapísaný Správou katastra X. na liste vlastníctva číslo XXXX k.ú. Komárno, ktoré tvoria výlučné

vlastníctva predávajúcej. Strany sa dohodli na kúpnej cene v sume 25.000 €, pričom časť vo výške 2.500
€ bola uhradená na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ako preddavok a zostávajúcu časť
kúpnej ceny vo výške 22.500 € sa kupujúca zaviazala uhradiť z hypotekárneho úveru poskytnutého jej
Tatra bankou, a.s. Prednostne bola uhradená dlžoba na zabezpečenie v prospech Všeobecnej úverovej
banky v celej výške vrátane všetkých poplatkov, úrokov, úrokov z omeškania a sankcií v celkovej výške

14.033,13 € a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vo výške 8.466,87 € bol uhradený predávajúcej na jej
účet vedený v Poštovej banke. Rozhodnutím Správy katastra Komárno č. V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v katastrálnom území Komárno k
predmetnému bytu a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v prospech odporkyne G. R.. Vklad bol povolený dňa 4.2.2011, ktorý týmto dňom nadobudol

právoplatnosť a právne účinky vkladu nastali dňa 4.2.2011. Súd v konaní zistil, že celý proces predaja
predmetného bytu prebiehal cez realitnú kanceláriu Investconsult, s.r.o. Súd mal v konaní preukázané,
že W. F. sa obrátila ako vlastníčka predmetného bytu na sprostredkovanie predaja jej bytu na realitnú
kanceláriu. Z výsluchov svedkov súd zistil, že W. F. navštívila realitnú kanceláriu v lete 2010 za účelom
sprostredkovania predaja jej bytu. Zmluva o sprostredkovaní bola podpísaná v mesiaci august 2010.

Bolo zistené z kataster portálu, že na uvedený byt existuje záložné právo od VÚB banky a že na
bytovom družstve má nedoplatky. Začali so sprostredkovaním predaja uvedeného bytu, uverejnením
bytu na internete a v inzertných časopisoch. Odporkyňa R. prejavila záujem o kúpu predmetného bytu.
Štandardným spôsobom bola podpísaná predbežná dohoda, pričom zmluvu o budúcej zmluve pripravila
advokátka Mgr. K.. Cena bytu bola vyplácaná sčasti v hotovosti a väčšia časť z úveru. Bola vyplatená

aj dlžoba na bytovom družstve. Pracovníčka realitnej kancelárie Investconsult, s.r.o. zisťovala od W. F.,
či existujú ďalšie dlžoby k predmetnému bytu, pričom ona uviedla, že žiadne ďalšie dlžoby neexistujú.
Dôvodom predaja uvedeného bytu bolo to, že nevie platiť úver a taktiež nedoplatky z bytového družstva.
Hrozila jej z tohto dôvodu exekúcia a chcela jej predísť. Konateľ realitnej kancelárie Z.. M. Y. sa
opakovane viackrát predávajúcej F. pýtal, či existuje iná prekážka, ktorá by bránila predaju bytu, pričomopakovane tvrdila, že neexistuje. Odporkyňa R. prejavila už skôr záujem v ich realitnej kancelárii o kúpu
dvojizbového bytu, pričom realitná kancelária ju následne o tejto ponuke informovala. Ohľadne trhovej
ceny bytu sa W. F. pýtala na názor realitnej kancelárie, ktorá jej odporučila predajnú cenu 28.500,-€.

W. F. chcela byt predať za krátku dobu. Výsledná cena v tomto konkrétnom prípade bola približne o
10 % nižšia ako ponúkaná cena. Taktiež svedkyňa D. F., ktorá ako zamestnankyňa realitnej kancelárie
Investconsult, s.r.o. bola poverená zabezpečovaním sprostredkovania predaja predmetného bytu vo
svojej výpovedi uviedla, že v súvislosti s predajom bytu bola vyhotovená riadna kúpna zmluva až keď
odporkyni R. schválili úver na kúpu bytu z Tatra banky. Konateľ realitnej kancelárie dal telefonický kontakt

na Teréziu Horváthovú ohľadne sprostredkovania predaja jej bytu. Po jej skontaktovaní W. F. prišla do ich
kancelárie osobne a po vytlačení listu vlastníctva na uvedený byt a osobnej konzultácii bola uzatvorená
zmluva o sprostredkovaní predaja bytu, pričom navrhnutá kúpna cena bola vo výške XX.XXX.-€. Na liste
vlastníctva boli dve ťarchy, jedno bolo zákonné záložné právo v prospech bytového družstva a druhé
záložné právo banky. Od W. F. bolo zistené, že zvyšná časť úveru predstavuje sumu cca. 8.000.-€ a
nedoplatok k bytovému družstvu má vo výške približne 800.-€. Bola dojednaná ohliadka bytu, aby sa

mohla vyhotoviť ponuka, urobiť fotografie a popísať technický stav bytu. Po vyhotovení ponuky začala
byt ponúkať záujemcom na internete a oslovili aj iných záujemcov. R. sa o týždeň vrátila do realitnej
kancelárie, že by chcela znížiť cenu bytu, lebo by potrebovala zaplatiť nedoplatky z predaja bytu. Svedok
M. Y. konateľ realitnej kancelárie jej dal kontakt na odporkyňu R., o ktorej mal informácie, že hľadá
dvoj alebo trojizbový byt. Po zistení presných dlžôb viaznucich sa na byt bolo zistené, že na bytovom

družstve zistili, že nedoplatky tvoria približne 1.000.-€ a z VÚB banky bola zistená zvyšná dlžná suma
úveru, ktorá predstavovala ťarchu k uvedenému bytu. Svedkyňa D. F. vo svojej výpovedi uviedla, že
predávajúca F. pri stretnutiach nikdy nespomínala, že by mali byť na uvedený byt viaznúce aj iné dlžoby,
prípadne, že by existovali iné prekážky súvisiace s predajom bytu. Svedkyňa uviedla, že predávajúca F.
s kupujúcou R. sa prvýkrát videli na obhliadke uvedeného bytu. Zmluvu o budúcej zmluve bolo potrebné

uzavrieť kvôli vybaveniu úveru z banky, bolo potrebné vytvoriť čas na to, aby sa dozvedeli, či bude
úver schválený alebo nie. Predávajúca F. uviedla, že nemá prácu a potrebuje byt predať, aby mohla
vyplatiť dlhy na bytovom družstve a nevedela splácať úver, ktorý sa viazal k tomuto bytu od banky.
Podklady pre banku pre poskytnutie hypotekárneho úveru zabezpečovala realitná kancelária spoločne s
W. F.. Rovnako tak svedkyňa Z.. G. W. uviedla, že žiadosť o hypotekárny úver bola podaná v septembri

2010. Boli predložené všetky potrebné doklady k vybaveniu hypotekárneho úveru, pričom úver následne
bol schválený a W. F. prišla podpísať záložné zmluvy. Zo všetkým súhlasila, čo obsahovala uvedená
zmluva a doniesla vyčíslenie z VÚB banky ohľadne ťarchy, ktorá sa nachádzala na uvedenom byte v
prospech VÚB banky. Svedkyňa uviedla, že celý proces prebehol štandardne, pričom W. F. sa vôbec
nevyjadrila, že by sa s odporkyňou poznali. Odporkyňa vo svojej výpovedi presne popísala proces

sprostredkovania predaja predmetného bytu, proces schvaľovania hypotekárneho úveru, uzatvárania
kúpnej zmluvy a proces vkladového konania. Odporkyňa vo svojej výpovedi viackrát uviedla a zotrvala
na svojej výpovedi, že s W. F. sa pred tým vôbec nepoznala. Súd zároveň v konaní zistil, že navrhovateľ
mávočiW.F.pohľadávkupriznanúvsúdnomkonanítunajšiehosúduč.k.XXC/XXX/XXXX-XXXvspojení
s uznesením X. súdu v Q. č.k.XCo/XXX/XXXX-XX. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.XXC/XXX/XXXX-

XXX zo dňa 17.4.2012 bola W. F. uložená povinnosť zaplatiť M. Y. sumu 48.131,18 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 48.131,18 € od 25.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov
konania v sume 2.986,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania zamietol. Nárok bol navrhovateľovi M. Y. priznaný titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Nitre uznesením

č.k.XCo/XXX/XXXX-XXX dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúceho
sa výroku o náhrade trov konania účastníkov potvrdil. Rozsudok tunajšieho súdu č.k.XXC/XXX/XXXX-
XXX nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX a čo do výroku o trovách konania dňa XX.X.XXXX.

Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Právnym
dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Navrhovateľ sa v žalobe proti odporkyni

domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2010. Uvedený návrh podal v zákonnej
3-ročnej lehote. Súd však dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno
pri preukázaní zákonných podmienok na určenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu.
Predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ v konaní preukázať
je, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie

veriteľovej pohľadávky, že dlžník mal v úmysle ukrátiť veriteľa a že tento úmysel bol druhej strane známy
a to v čase vykonania úkonu.Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol odporkyni známy úmysel
predávajúcej ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedkov Ing. G.
W., Ing. M. Y., svedkyne D. F. a samotnej predávajúcej W. F.. Aj samotná odporkyňa uviedla, že pred

kúpou predmetného bytu sa s ňou nepoznala a do kontaktu sa s ňou dostala až pri sprostredkovávaní
predaja predmetného bytu cestou realitnej kancelárie Investconsult, s.r.o. Odporkyňa o osobnom živote
predávajúcej W. F. a jej vzťahoch s navrhovateľom a prípadných jej dlhoch voči navrhovateľovi nevedela.
Malavedomostilenodlhoch,ktoréjejbolizistenéanásledneajvzmluváchriešené.Pokiaľbyodporkyňa
mala v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že navrhovateľ si nárokuje vlastnícke právo k

predmetnému bytu prípadne, že predávajúca má nevysporiadané podlžnosti voči navrhovateľovi, ktoré
majú súvislosť s predmetným bytom, predmetný byt by nekúpila, nebola by si vybavovala hypotekárny
úver cez banku, ktorý jej bol schválený. Odporkyňa kupovala byt v dobrej viere, pričom nemala
dôvod pochybovať o hodnovernosti údajov uvedených na liste vlastníctva. Navyše celý predaj bytu
sprostredkovávala realitná kancelária, ktorá na trhu pôsobí dlhšiu dobu a kúpna zmluvy bola vyhotovená
prostredníctvomadvokátky.SúdvtejtosúvislostivyhodnotilsvedeckévýpovedeA.X.aR.J.akoúčelové

v snahe preukázať skutočnosť, že odporkyňa mala vedomosť o úmysle predávajúcej W. F. ukrátiť
navrhovateľa ako jej veriteľa. Svedok A. X. uviedol, že niekedy v októbri 2010 prišiel do obchodu pána
Szaba kúpiť batériu, pričom keď bol v obchode, prišla do obchodu pani R. a hľadala pána Y.. Povedala,
že prišla ohľadom bytu. Pán Y. sa jej spýtal, že či vedela, že ten byt bol jeho. Pani R. povedala, že pani
W. F. jej povedala, že nemá mať obavy, že ten byt vybaví. Svedok uviedol, že v tom čase boli v obchode

prítomní pani Y. za pultom, pán Y. za stolom a on. Svedok R. J. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy
v mesiaci október 2010 prišla pani Princzová do obchodu navrhovateľa, ktorá hľadala navrhovateľa.
Uviedol, že prišla k stolíku, kde sedel pán Y.. Potom sa pán Y. postavil a približne 4 metre od stolíka
sa začali so slečnou R. rozprávať. Pani R. sa osobne predstavila. Celý rozhovor trval približne 3 až 5
minút. Počuli čo sa rozprávali, lebo pán Szabó zvýšil hlas a oni sa prestali rozprávať a počúvali o čo ide.

Pani R. prišla a rozprávala sa o byte, pričom sa chcela s ním vyrovnať. Odporkyňa vo svojej výpovedi
opakovane uviedla, že nikdy v predajni u navrhovateľa nebola a o ničom takom sa s navrhovateľom
nerozprávala. Súd vyhodnotil tieto výpovede ako nedôveryhodné aj z toho dôvodu, že A. X. uviedol, že
boli prítomní v tom čase v obchode tri osoby a svedok R. J. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase jeho
prítomnosti v predajni u navrhovateľa bol okrem neho aj pán O., pán Y., ďalej bol v predajni svedok A.

X. a bola prítomná manželka pána Y.. Svedok uviedol, že oni sedeli pri stolíku v kúte pri okne, pričom
tento stolík od predajne nebol ničím oddelený. Obaja svedkovia uviedli, že boli v predajni u navrhovateľa
niekedy v mesiaci október 2010. Predmetná kúpna zmluva bola podpísaná 19.10.2010. Súd z výpovedí
týchto svedkov nemal preukázané, že v čase podpísania kúpnej zmluvy odporkyňa mala vedomosť o
úmysle predávajúcej W. F. ukrátiť navrhovateľa ako jej veriteľa.

Zároveň po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporkyňa predmetný byt predala za
dohodnutú kúpnu cenu 25.000,-€, ktorá bola v tom čase a na danom mieste obvyklá a bežná. Túto
skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi konateľ realitnej kancelárie Ing. M. Y., ktorý uviedol, že pôvodne
navrhnutá kúpna cena bytu bola stanovená na sumu 28.500,-€ ako reálna trhová cena a bola znížená z
toho dôvodu, že predávajúca W. F. mala nedoplatky voči správcovi domu a byt bol zaťažený záložným

právom v prospech VÚB banky, a.s., ktorý nevedela splácať. Predávajúca sama mala záujem predať
byt v krátkom čase, aby sa jej nezvyšovali nedoplatky na byte a nesplatený úver. V tejto súvislosti sa k
cene vyjadrila aj svedkyňa Z. G. W., ktorá ako zamestnankyňa banky schvaľovala hypotekárny úver pre
odporkyňu. Taktiež ako pracovník, ktorý má na starosti v banke vybavovanie hypotekárnych úverov mal
za to, že cena bytu bola reálna, štandardne trhová. Ceny obdobných bytov sa v uvedenej lokalite v X.

pohybovali v rozmedzí od 22.000 do 27.000 €. Odporca poukázal na výpoveď svedkyne z prípravného
konania vo veci vedenej na tunajšom súde sp.zn.XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde uviedla, že v
čase kúpy bol byt znalcom Tatra banky, a.s. ohodnotený na sumu 32.000 €, čím sa snažila preukázať,
že odporkyňa nekonala v dobrej viere, keďže mala vedomosť, že cena bytu bola znížená takmer o
štvrtinu, a teda že mala vedomosť o tom, že navrhovateľ je v istom riešení s predávajúcou Teréziou

Horváthovou. V konaní však odporkyňa uvedené tvrdenia odmietla. Taktiež výpoveďami svedkov bol
vyvrátený rozdiel v cene predmetného bytu. Navyše sám zástupca vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne skonštatoval, že cena stanovená súdnym znalcom banky je ohodnotením pre účely banky
pre schvaľovaní hypotekárneho úveru, pri ktorej sa zohľadňuje aj dĺžka poskytnutia úveru, ktorá bola
v danom prípade 30 rokov. Navrhovateľ predložil v konaní stanoviská dvoch realitných kancelárii, kde

realitná kancelária Prima property s.r.o. vo svojej správe zo dňa 10.1.2013 uviedla, že zrekonštruovanédvojizbové byty s rozlohou XX m2 v X. v lokalite sídliska T.. v Komárne sa v roku 2010 predávali za cenu
38.000 €. Realitná kancelária Goldberg reality, s.r.o. vo svojej správe zo dňa 30.1.2013 uviedla, že v roku
2010 sa dolná hranica obdobných bytov pohybovala na úrovni 37.547,-€ a horná hranica sa pohybovala

naúrovni42.438,-€.Rozdielminimálnejamaximálnejcenyzohľadňujestavnehnuteľnostizodpovedajúci
jej vybaveniu, zhotoveniu, rekonštrukcii a lokalite. V uvedených stanoviskách je cena určená za obdobie
roka 2010, pričom predmetný byt sa predával v mesiaci október 2010 a taktiež opis bytov v stanoviskách
nie je uvedený dostatočne podrobne. Súd mal tieto stanoviská vyvrátené stanoviskom konateľa realitnej
kancelárie Ing. M. Y. a svedkyne D. F., ktorý cenu predmetného bytu stanovili v čase predaja na sumu

28.500 €.

Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 19.10.2010
nemala za následok, že by na základe nej došlo k zmenšeniu majetku predávajúcej- dlžníčky W.
F. nakoľko za prevedenú nehnuteľnosť obdržala od odporkyne ako kupujúcej, obvyklú cenu bytu.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v konaní, že v
danej veci došlo k zmenšeniu majetku jeho dlžníka W. F., keďže išlo o ekvivalentný právny úkon a

zároveň nepreukázal jednoznačne v konaní, že jeho dlžníčka W. F., predmetný byt predala s úmyslom
ukrátiť ho ako veriteľa. Z kúpnej ceny vyplácala dlžoby vo vzťahu k správcovi bytového domu a vo
vzťahu k VÚB banke, a.s. Súd má taktiež za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v čase uzavretia
kúpnej zmluvy dňa 19.10.2010 bol známy odporkyni úmysel predávajúcej W. F. ukrátiť navrhovateľa
ako veriteľa. Dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Navrhovateľ sa v žalobe

proti odporkyni domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2010. Súd žalobu zamietol,
nakoľko navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno keď nepreukázal základné predpoklady
odporovateľnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporkyni, ktorá bola v
konaní v celom rozsahu úspešná priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje trovy právneho

zastúpenia odporkyne v sume 541,96 €. Právna zástupkyňa odporkyne si uplatnila v súlade s vyhláškou
č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnychslužiebodmenuza3úkony
právnejslužbyvykonanévroku2012po58,69€/1xprevzatieaprípravazastúpenia,1xpodanietýkajúce
sa veci samej, 1x účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012/, ďalej za 1 úkon právnej služby v roku 2013 jej
patrí odmena v sume 120,14 € /1x účasť na pojednávaní dňa 17.1.2013 v čase od 9.00 ho do 11.25 hod./,

ďalej za 3 úkony právnej služby po 60,07 € /3x účasť na pojednávaní dňa 28.3.2013, dňa 29.5.2013 a
dňa 7.8.2013/. Odmena za úkony predstavuje celkovo sumu 476,42 €. Právnej zástupkyni odporkyne
patrí režijný paušál za tri úkony právnej služby vykonanej v roku 2012 po 7,63 € a za päť úkonov právnej
služby v roku 2013 po 7,81 €, celkovo v sume 61,94 €. Celkovo odmena právnej zástupkyni odporkyne
predstavuje sumu 538,36 €. Odporkyňa si uplatnila i hotové výdavky, ktoré jej vznikli pri vyhotovovaní

kópii zo spisu dňa 26.3.2013 v sume 0,50 € a dňa 19.6.2013 v sume 3,10 €. Celkovo trovy právneho
zastúpenia odporkyne predstavujú sumu 541,96 €. Súd priznal trovy právneho zastúpenia odporkyne
bez DPH, nakoľko právna zástupkyňa odporkyne v konaní nepreukázala, že je platcom DPH. Iné trovy
konania si odporkyňa v tomto konaní neuplatnila.

O náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

pričom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd nepriznal žiadnu náhradu trov konania,
nakoľko vedľajší účastník na strane odporkyne si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani ich žiadnym
spôsobom nevyčíslil.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)