Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 13, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/166/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1611203493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľa: Art

Glass Park s.r.o., Ivánska cesta 15, Bratislava, IČO: 35 735 864, zast. JUDr. Miloslav Šimkovič,
advokát, Galandova 3, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mesto Stupava, Hlavná 1/24, Stupava, zast. advokátskou
kanceláriou 4E LEGAL, s.r.o., Pernikárska 1, Žilina, IČO: 36 866 351 o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Odporcovi sa proti navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.04.2011 domáhal od odporcu zaplatenia náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a to vo výške celkom
386.161,58 eur. Návrh odôvodnil tým, že Mesto Stupava v rámci preneseného výkonu štátnej správy ako
stavebný úrad a teda v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. orgán verejnej moci od roku 2006
v územnom konaní začatom na základe žiadosti žalobcu o umiestnenie stavby doručenej stavebnému
úradu dňa 28.9.2006 vykonáva svoju právomoc orgánu verejnej moci v rozpore s príslušnými pravidlami

upravenými v správnom poriadku ako aj v stavebnom zákone, t.j. nesprávne úradne postupuje, pretože
v priebehu celého územného konania postupuje bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, bez
zákonného dôvodu a v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku pri výkone svojej právomoci
prekračuje všetky zákonné ako aj určené lehoty na rozhodovanie, čím opakovane spôsobuje zbytočné
prieťahy v konaní a v súčasnosti je v rámci vedeného územného konania úplne nečinný.
Navrhovateľ uviedol, že k začatiu územného konania došlo dňa 28.9.2006 a to doručením žiadosti o
vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby „Bytový dom 18 b.j." na pozemku vo vlastníctve

žalobcu pare. č. XXXX/X v k.ú. O. spolu s potrebnými dokladmi a projektovou dokumentáciou, pričom
mesto Stupava ako príslušný stavebný úrad oznámilo začatie územného konania dňa 2.11.2006.
Dňa 11.10.2006 vydalo mesto Stupava v rámci výkonu samosprávnej funkcie záväzné stanovisko, v
ktorom sa uvádza, že mesto Stupava s pripravovanou výstavbou bytového domu na pozemku pare. č.
1912/1 súhlasí za stanovených podmienok, pričom v odôvodnení záväzného stanoviska mesto Stupava
konštatovalo, že predmetná stavba je v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou
mesta Stupava a z hľadiska funkčného využitia nie je s ňou v rozpore. Uvedené stanovisko bolo vydané

po schválení aktualizácie územného plánu mesta Stupavy mestským zastupiteľstvom dňa 20.4.2006.
Dňa 25.4.2007, t.j. viac ako šesť mesiacov po uplynutí zákonom určenej lehoty na vydanie rozhodnutia,
mesto Stupava v rámci preneseného výkonu štátnej správy ako príslušný stavebný úrad rozhodlo
o zastavení územného konania, ktoré odôvodnilo rozporom navrhovaného rozsahu stavby s platnouúzemno-plánovacou dokumentáciou mesta Stupava. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu zo dňa
20.8.2007 bolo rozhodnutie mesta Stupava ako príslušného stavebného úradu pre jeho nezákonnosť,
t.j. rozpor s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona zrušené a vec bola vrátená na

nové prejednanie a rozhodnutie. Po doručení rozhodnutia Krajského stavebného úradu dňa 22.10.2007
mesto Stupava ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím prerušil územné konanie a zároveň vyzval
žalobcu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil návrh o územno-plánovaciu informáciu, z
ktorej bude zrejmé, že ním predložený návrh nie je v rozpore s právoplatným územným plánom mesta
Stupava. Žalobca na predmetnú výzvu reagoval bez zbytočného odkladu listom doručeným stavebnému

úradu dňa 9.11.2007 v ktorom poukázal na skutočnosť, že územnoplánovacia informácia ako aj záväzné
stanovisko s takýmto obsahom boli predložené už v rámci žiadosti o vydanie územného rozhodnutia,
vzhľadom na neexistenciu inej územnoplánovacej informácie ako už predloženej je výzva stavebného
úradu nevykonateľná a zároveň že stavebný úrad v územnom konaní opakovane v rozpore so zákonom
č. 71/1967 Zb. nerešpektuje zákonom stanovené pravidlá konania, lehoty a podmienky rozhodnutia, t.j.
že postup stavebného úradu v územnom konaní je nesprávny a v rozpore so zákonom. Navrhovateľ

poukázal na to, že správne orgány v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku majú v konaní postupovať
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Prerušenie konania a výzva stavebného úradu mesta
Stupava boli v rozpore s ustanoveniami § 29 ods. 1 správneho konania v spojení sust. § 140a ods. 1
písm. b) ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona. Obce v prípadoch, keď vystupujú v konaní ako stavebný
úrad, nie sú oprávnené vydávať záväzné stanoviská. Preto nedoloženie nového záväzného stanoviska

ako aj územnoplánovacej informácie ako aktu nižšej právnej sily nemohli byť takým nedostatkom
podania, na základe ktorého sa začalo územné konanie, v dôsledku ktorého bol stavebný orgán
oprávnený územné konanie prerušiť. Odo dňa doručenia uvedeného listu žalobcu na stavebný úrad,
t.j. od 9.11.2007 stavebný úrad v rozpore so zákonom o správnom konaní nevykonal žiadny úkon v
územnom konaní a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu v konaní nepokračoval. Mesto Stupava súvislé

porušovalo povinnosť rozhodnúť v zákonných lehotách a vybaviť vec včas a v súlade so zákonom,
pričom ako orgán verejnej moci sa navyše v predmetnom územnom konaní stal úplne nečinným. Išlo
o opakované nedodržanie lehôt ako pred nezákonným zastavením konania. Nezákonnosť postupu
stavebného úradu potvrdil i dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky, ktorý v upovedomení
z 12.6.2009 konštatoval zistenie nezákonnosti postupu stavebného úradu v územnom konaní, pričom

vytkol stavebnému úradu nečinnosť i viaceré ďalšie pochybenia. Prokurátor zároveň stavebnému úradu
uložil príslušné opatrenia a jedným z nich bolo zákonným spôsobom odstrániť nečinnosť stavebného
úradu a rozhodnúť vo veci najneskôr do 30 dní. Prokurátorská lehota na odstránenie nečinnosti márne
uplynula dňa 15.7.2009. Stavebný úrad v lehote uloženej prokurátorom nielenže nerozhodol ale bol i
naďalej nečinný. Až dňa 3.8.2009 bol doručený list stavebného úradu - „Nariadenie ústneho rokovania",

ktorým stavebný úrad nariadil na deň 11.8.2009 prerokovanie upozornenia prokurátora. Predmetným
nariadenímústnehorokovaniastavebnýúradnenapravilnezákonnýstav,alenaopakpostupstavebného
úradu bol opätovne nezákonný. Týmto postupom stavebný úrad mesta Stupava porušil zákonné pravidlá
upravené správnym poriadkom, keď nariadil ústne pojednávanie v rozpore s § 21 správneho poriadku.
Povaha upozornenia prokurátora a jeho prerokovanie nemá za následok objasnenie skutkového

stavu veci a splnenie predmetu územného konania. Postup stavebného úradu, keď v uloženej lehote
nepostupoval v súlade so zákonným upozornením prokurátora a po jej márnom uplynutí o takmer
dva mesiace nariadil nezákonné ústne prejednanie bol naďalej nezákonný, t.j. stavebný úrad mesta
Stupava opätovne nesprávne úradne postupoval. Na predmetnom rokovaní dňa 11.8.2009 mesto
Stupava ako príslušný stavebný úrad vykonávajúc svoju pôsobnosť v rámci preneseného výkonu štátnej

správy nepredložil nijaké riešenie ďalšieho postupu stavebného úradu v rámci územného konania,
t.j. postupu na odstránenie nezákonného stavu v územnom konaní. Výsledkom bola výzva, aby sa
navrhovateľ vyjadril k prípadnej otázke zmeny územného plánu mesta Stupavy, ktorú zástupcovia mesta
Stupava ako aj príslušného stavebného úradu navrhovali vykonať, čo je však samosprávna právomoc
mesta Stupava (§ 27 a § 30 stavebného zákona) a nie prenesený výkon štátnej správy. Na základe

predmetnej výzvy navrhovateľ zaslal stavebnému úradu stanovisko zo dňa 9.9.2009, kde poukázal
na to, že na účely rozhodnutia o žiadosti o umiestnenie stavby v územnom konaní, nie je potrebné
meniť územný plán mesta, nakoľko takýmto postupom by došlo k ďalším zbytočným prieťahom v
územnom konaní, keďže ide o časovo dlhodobý proces s neistým výsledkom, vzhľadom na množstvo
dotknutých orgánov, účastníkov konania a procesu rozhodovania samosprávneho orgánu - mestského

zastupiteľstva. Navyše súlad projektu žalobcu s územným plánom mesta Stupava potvrdzuje i záväzné
stanovisko mesta Stupava z 11.10.2006, vydané po aktualizačnej zmene územného plánu mesta
Stupavy ako aj samotný územný plán. Nejasnosti sú výsledkom samosprávnych funkcií resp. právomocí
mesta Stupava a nemôžu mať vplyv na rozhodovanie v rámci preneseného výkonu štátnej správy.Vzhľadom na pretrvávajúci nesprávny a nezákonný postup stavebného úradu mesta Stupava, keď v
územnom konaní nerozhodol v súlade so zákonom a bol nečinný a to i napriek upozorneniu prokurátora
a jeho výzvy na odstránenie nezákonného stavu, doručil navrhovateľ dňa 10.11.2009 mestu Stupava

návrh na odkúpenie pozemku pare, č. 1912/1 mestom Stupava za všeobecnú hodnotu určenú znalcom v
obore 115,99 €/m2 pozemku t.j. za kúpnu cenu celkom vo výške 133.852,46€, čím by sa aspoň čiastočne
napravilo zmarenie investície a v príčinnej súvislosti s tým škody spôsobenej žiadateľovi. Samospráva
mesta Stupava návrh na odkúpenie pozemku rozhodnutím prijatým mestským zastupiteľstvom dňa
28.1.2010 neprijala.

Navrhovateľ uviedol, že nezákonný stav v územnom konaní pre nesprávny úradný postup žalovaného
pretrváva ku dnešnému dňu, v dôsledku čoho o žiadosti o umiestnenie stavby, ktorá bola podaná ešte
dňa 28.9.2006 dosiaľ nie je rozhodnuté ani na prvom stupni. Navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradnýmpostupom.Podľaustanovenia§3ods.2cit.zákonazodpovednostipodľaodseku1sanemožno

zbaviť a na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa za nesprávny úradný postup
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Navrhovateľďalejuviedol,ževdôsledkunesprávnehoanezákonnéhoúradnéhopostupumestaStupava

v rámci výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy ako stavebného úradu v územnom konaní je
realizácia projektu - výstavby bytového domu, vzhľadom na jeho povahu a očakávania realizácie v
rozumnom čase nesprávnym úradným postupom úplne zmarená. V dôsledku nesprávneho úradného
postupu žalovaného nebolo právoplatné územné rozhodnutie vydané, čím bola žalobcovi zároveň v
rozpore s jeho legitímnymi očakávaniami odňatá možnosť v rozumnom čase podať žiadosť o vydanie

stavebného povolenia, ktorého vydanie s poukazom na ust. §39, §58 a §60 stavebného zákona bolo
možné legitímne očakávať, a začať s realizáciou projektu - výstavby bytového domu a odpredaja
bytových jednotiek do vlastníctva tretích osôb. Žalobca tak nemohol v súlade s jeho legitímnymi
očakávaniami s poukazom na zákonné lehoty a upravený postup v stavebnom zákone ohľadom
vydávania územného rozhodnutia realizovať projekt v čase, ktorý možno považovať za rozumný v

medziach zákonného rozhodovania. V dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného nie je
právoplatné územné rozhodnutie vydané ani ku dnešnému dňu, čím je realizácia projektu žalobcu
zmarená v celom rozsahu a ani nemôže byť v rozumnom čase realizovaná.
Žalobcovi v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postup orgánu verejnej moci vznikla škoda
spočívajúcanielenvskutočnejškode(nákladyvynaloženénainžinierskuaprojektovúčinnosť)aleajušlý

zisk v dôsledku zmarenej realizácie projektu - výstavby bytového domu a jeho následného odpredaja za
trhové ceny v rozumnom čase a mieste a za zodpovedajúcich trhových podmienok. Príčinná súvislosť v
žalovanom prípade je v súlade s ustálenou judikatúrou a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.Cdo60/2003 v zmysle ktorého „úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností, preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov." Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
V zmysle uvedeného žalobca dňa 16.4.2010 doručil na príslušné ministerstvo žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 21.10.2010 bola žalobcovi doručená zamietavá odpoveď.
Žalobcovi v dôsledku zmarenia realizácie projektu v celom rozsahu opakovaným nezákonným postupom

stavebného úradu mesta Stupava v rámci preneseného výkonu štátnej správy ako stavebného úradu
v územnom konaní vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku ako aj skutočnej škode celkom vo výške
386.161,58 €. Uplatňovaný nárok na náhradu škody v uvedenej výške spočíva v skutočnej škode vo
výške 42.504,94 € v súvislosti s vynaloženými nákladmi na vypracovanie projektu pre územné konanie
ako aj nákladmi na právne služby vynaloženými v súvislosti s uplatňovaním práv a právom chránených

záujmov žalobcu v územnom konaní voči nezákonne postupujúcemu orgánu verejnej moci a v ušlom
zisku vo výške 343.656,64 €, ktorý vychádza z hodnoty nerealizovaného projektu v dôsledku úplného
zmarenia projektu nesprávnym úradným postupom žalovaného. Žalobca nemohol v súlade s jeho
legitímnymi očakávaniami s poukazom na zákonné lehoty a upravený postup v stavebnom zákone asprávnom poriadku ohľadom vydávania územného rozhodnutia realizovať projekt v čase, ktorý možno
považovať za rozumný v medziach zákonného rozhodovania. V danom období a lokalite bol pritom
spoločnosťou RETEP SLOVAKIA s.r.o. realizovaný bytový komplex Harmoni (84 bytov), ktorý je už v

súčasnosti 100% zrealizovaný, t.j. postavený, skolaudovaný a predaný do vlastníctva tretích osôb. Tá
istá spoločnosť zároveň v súčasnosti realizuje v danej lokalite výstavbu ďalšieho projektu - bytového
komplexu Agátky Stupava (cca 109 bytov). V dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného a
nevydania právoplatného územného rozhodnutia ani ku dnešnému dňu, nemôže byť realizácia projektu
žalobcu realizovaná ani v súčasnosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, nesprávnym úradným postupom

bola žalobcovi odňatá reálna možnosť uskutočniť projekt (18 bytov) a výhodne ho speňažiť, keď RETEP
SLOVAKIAs.r.o.vdanomčaseodpredalniekoľkonásobneviacbytovýchjednotiek,čímžalobcovivznikla
škoda spočívajúca nielen v škode skutočnej, ale aj v ušlom zisku, ktorý žalobcovi ušiel nerealizovaním
projektu a ktorý bolo možné s poukazom na vyššie uvedené legitímne očakávať.

Navrhovateľmázato,ženazákladevyššieuvedenýchskutočnostíneexistovalzákonnýdôvodnato,aby

stavebný úrad nepokračoval v územnom konaní a nerozhodol v konaní na základe žiadosti z 28.9.2006
ani od 9.11.2007 keď bola stavebnému úradu doručená odpoveď na jeho výzvu z 22.10.2007 a ani od
15.7.2009, keď bolo vydané prokurátorské opatrenie. Vyššie uvedeným postupom stavebného úradu
mesta Stupava je jednoznačne naplnená skutková podstata nesprávneho úradného postupu v konaní v
zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Mesto Stupava opakovane porušovalo povinnosť rozhodnúť

v zákonných lehotách a vybaviť vec včas a v súlade so zákonom, pričom ako orgán verejnej moci sa
navyše v predmetnom územnom konaní stal úplne nečinným.

Na pojednávaní navrhovateľ v súvislosti s ušlým ziskom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3586/2006, v ktorom je vyslovené, že ušlý zisk nemôže predstavovať

iba zmarenie zamýšľaného ziskového zámeru či prísľubu možného zárobku, ak nie je takýto majetkový
prínos podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať,
že ak by nebolo škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Navrhovateľ uviedol, že bol
pripravený na zrealizovanie stavby, ako dôkaz predložil výpis z účtu manželky navrhovateľa, z ktorého
vyplýva že ku dňu 29.05.2008 disponovala sumou 16.500.000,-sk. Navrhovateľ mal so spoločnosťou

Alfa Stavba s.r.o. uzatvorenú dohodu na realizáciu stavby. Ďalej navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods.
4 Správneho poriadku, podľa ktorého majú správne orgány postupovať tak, aby v skutkovo zhodných
alebo obdobných veciach nedochádzalo k rozdielom v rozhodovacej činnosti. Uviedol, že v období roku
2006 bolo vykonané na tom istom mieste iné územné konanie , ktorého účastníkom bola aj spoločnosť
navrhovateľa. Konanie sa viedlo pod č. SU 1789/2006 na oblasť IBV Mast 1 na 13 rodinných domov.

V tomto konaní mesto Stupava rozhodovalo o umiestnení stavby 13 rodinných domov aj na pozemku
parc. č. XXXX/XX, ktorého vlastníkom bol v 1/12 navrhovateľ. Navrhovateľ poukázal na to, že v tomto
konaní stavebný úrad neriešil otázku súladu s územným plánom. Pozitívne rozhodnutie bolo vydané dňa
20.09.2006 a na základe tohto rozhodnutia bolo vydané stavebné povolenie a stavba bola zrealizovaná.

Odporca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci") je: existencia nesprávneho úradného
postupu, t. j. postupu ktorý je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy

vyjadriteľnejvpeniazoch,anapokonpríčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnymúradnýmpostupom.
Naúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodysavyžaduje,abybolisúčasnesplnenévšetkyzákonom
ustanovené podmienky. Pretože zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci bližšie
nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba v tejto súvislosti aplikovať príslušné
ustanovenia všeobecnej právnej úpravy, a to § 442 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") a škodu vo všeobecnosti chápať ako
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
ako všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, teda
ušlý zisk. Podľa ustáleného právneho názoru judikatúry sa za skutočnú škodu pokladá majetková ujma

vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku, príp. strate, zničení) existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do
predošlého stavu nebolo dobre možné, alebo účelné.Ďalším predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a škodou ako následkom príčin jej vzniku. Existencia príčinnej súvislosti
na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez ohľadu na to, či povinnosť na náhradu škody

je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že
protiprávnosť v konaní musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou.
Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej
súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.

Zo spisového materiálu predloženého Krajským stavebným úradom v Bratislave (ďalej len „krajský
stavebný úrad") vyplýva, že podaním doručeným na stavebný úrad dňa 28. 09. 2006 právny predchodca
navrhovateľa - spoločnosť IMUNA, s.r.o., Závodná 3, 821 14 Bratislava (ďalej len „IMUNA, s.r.o.") podala
návrhnaumiestneniestavby.Nazákladeuvedenéhonávrhustavebnýúradlistomsp.zn.SÚ-2944/2006/
Pa zo dňa 02. 11. 2006 oznámil začatie územného konania vo veci umiestnenia predmetnej stavby.
V spisovom materiáli sa nachádza taktiež doklad mesta Stupava - list zn. č. 1902/430/2007/Vi zo dňa

26. 03. 2007 - doplnenie stanoviska mesta k uvažovanej investičnej výstavbe, ktorý vo vzťahu k stavbe
upozorňuje na dodržanie regulácie stabilizovaného územia vyplývajúcej z textovej časti územného
plánu mesta Stupava z októbra 2005 (ďalej len „UPN") a zároveň uvádza, že o túto podmienku sa
doplňuje stanovisko mesta Stupavy č. j. 1696/768/06-11 zo dňa 11. 10. 2006 .´Následne stavebný úrad
rozhodnutím č. SÚ-2944/06-07/Pa zo dňa 25.04. 2007 vydal rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o

umiestnení stavby; ako dôvod uviedol rozpor s územno-plánovacou dokumentáciou mesta Stupava
v časti D: Záväzná časť, Stabilizované územia - regulácia. Proti citovanému rozhodnutiu stavebného
úradu o zastavení konania podala IMUNA, s.r.o v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský
stavebný úrad v odvolacom konaní rozhodnutím č. A82007/1803/KIZ zo dňa 20. 08. 2007 (právoplatné
dňa 17. 09. 2007) podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil rozhodnutie stavebného úradu o

zastavení konania a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad v
intenciách právneho názoru vysloveného v citovanom rozhodnutí krajského stavebného úradu v novom
konaní o pôvodnom návrhu zo dňa 28. 09. 2006 rozhodnutím č. SU-2944/06-07/Pa zo dňa 22. 10.
2007 prerušil konanie vo veci umiestnenia stavby a zároveň vyzval navrhovateľa, aby v ním určenej
lehote predložil do konania územno - plánovaciu informáciu, z ktorej bude zrejmé, že návrh nie je v

rozpore s právoplatným ÚPN. Na výzvu stavebného úradu na predloženie potrebných dokladov reagoval
navrhovateľ listom doručeným na stavebný úrad dňa 09. 11. 2007, v ktorom poukázal na už predložené
citované záväzné stanovisko mesta Stupavy zo dňa 11. 10. 2006 a územnoplánovaciu informáciu mesta
Stupava zo dňa 22. 11. 2005 a žiadal pokračovať v konaní. V predloženom spisovom materiáli sa
nachádza taktiež podanie Okresnej prokuratúry Malacky (Pd 26/09-8 zo dňa 11. 06. 2009) - upozornenie

prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V
upozornení prokurátora bolo konštatované zistenie nezákonnosti spočívajúcej v nečinnosti správneho
orgánu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky vyslovil názor, že písomnosti mesta Stupava zo dňa
11.10.2006 a 23. 3. 2007 nie sú záväzným stanoviskom dotknutého orgánu v zmysle § 140bstavebného
zákona. Mesto Stupava nie je v danom konkrétnom prípade dotknutým orgánom v konaní o umiestnení

stavby podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona. Na vydanie takéhoto záväzného stanoviska nie je
obec splnomocnená ani iným osobitným právnym predpisom. Obec ako stavebný úrad je povinná
posúdiť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby predovšetkým so základným podkladom
na jeho vydanie - územným plánom obce a v prípade nesúladu s územným plánom, návrh zamietne.
Navrhovateľ sa síce v návrhu odvoláva na záväzné stanovisko, ale mesto Stupava ako stavebný

úrad nebol dotknutým orgánom v danom stavebnom konaní, a teda nebol oprávnený vydať záväzné
stanovisko. Stavebný úrad listom č. SÚ-2944/06-09/Pa zo dňa 20. 07. 2009 nariadil v intenciách cit.
upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky prerokovanie upozornenia prokurátora na deň
11. 08. 2009; ako vyplýva zo záznamu zo dňa 11. 08. 2009 na prerokovaní bol navrhovateľ umiestnenia
upozornený na zmenu územného plánu mesta Stupava. V spisovom materiáli sa nachádza list mesta

Stupava zo dňa 22. 02. 2010 - oznámenie o začatí zmeny UPN Stupava a žiadosť o spoluprácu, v
ktorom mesto Stupava navrhovateľovi oznamuje, že na základe predchádzajúcich rokovaní v rámci
územného konania na stavbu predmetného bytového domu na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX/X, k. ú. O. zahájilo proces zmeny UPN Stupava v predmetnej časti. V rámci tejto zmeny
dôjde k úprave funkčného využitia uvedených pozemkov z pôvodnej funkcie F1 - Malopodlažná bytová

výstavba na funkciu F2 - Bytová výstavba vo forme bytových domov, súčasťou uvedenej zmeny bude
aj premiestnenie komunikácie v rámci výkresovej časti UPN Stupava podľa existujúceho fyzického
vyhotovenia a majetkovo-právnych pomerov.Odporca po preštudovaní predloženého spisového materiálu a vlastným šetrením na stavebnom úrade
zistil, že v návrhu na umiestnenie stavby sa navrhuje umiestnenie stavby na území, pre ktoré v čase
konania a rozhodovania na stavebnom úrade platila regulácia funkčných plôch uvedená v záväznej časti

ÚPN vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta Stupava č. 1/2006. Zo spisového materiálu
a z porovnania s cit. reguláciou je zrejmé, že navrhovaná stavba sa navrhovala umiestniť v časti na
stabilizovanom území určenom v ÚPN pre bytovú výstavbu vo forme bytových domov a v časti Fl-
B-25, ktorá je z hľadiska funkčného využitia zadefinovaná pre malopodlažnú bytový zástavbu. Záväzná
časť upravená v časti „D" ÚPN uvádza pre stabilizované územia celkové možné zvýšenie existujúceho

stavebného objemu v danej ploche 15 % pôvodného stavebného objemu a pre zónu Fl-B-25, je určený
max. index zastavanosti 0,25, min. index zelených plôch 0,5 a podlažnosť max. 2 podlažia. Návrh
podanýspoločnosťouIMUNA,s.r.o.,naumiestneniestavbyjevrozporesuvedenoureguláciou.Navyše
z grafickej časti ÚPN vyplýva, že návrh nerešpektuje v danom území lokálny komunikačný systém -
obslužné komunikácie.
Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona návrh je potrebné doložiť dokumentáciou stanovenou

vykonávacími predpismi k stavebnému zákonu spracovanou oprávnenou osobou a dokladmi
ustanovenými osobitnými predpismi. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška ministerstva životného
prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len
„vyhláška"). Podľa § 4 písm. a) vyhlášky k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa
podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné

rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne zrejmé
údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Ako vyplýva z ÚPN,
územnoplánovacia dokumentácia bola v čase konania schválená. Z vyššie uvedeného jednoznačne
vyplýva, že v čase konania a rozhodovania stavebného úradu a krajského stavebného úradu o návrhu
navrhovateľa na umiestnenie stavby, tento bol v rozpore s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona.

Ako vyplýva zo spisového materiálu navrhovateľ bol upozornený už v územnoplánovacej informácii zo
dňa22.11.2005vydanejmestomStupavanariziko,ževyužitiepredmetnéhoúzemiaprenímnavrhovaný
zámer nie je až do schválenia aktualizácie územného plánu isté; napriek tomuto riziku kúpil pozemok
parcela č. XXXX/X, k. ú. O. a podal návrh na vydanie územného rozhodnutia a tiež, ako sám uvádza,
dal vypracovať aj projektovú dokumentáciu stavby pre stavebné konanie, čo možno vyhodnotiť ako jeho

vlastné riziko, nakoľko v tom čase ešte nebolo vydané ani právoplatné územné rozhodnutie. V návrhu
sa navrhovateľ odvoláva na legitímne očakávania uskutočnenia stavby, avšak v danom prípade išlo iba
o možnosť uskutočniť stavbu za predpokladu, že by návrh na uskutočnenie stavby mal všetky zákonom
požadované náležitosti, čo v danom prípade nebolo splnené.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, až v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby sa určujú

záväzné podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné konanie. Podľa § 60
stavebného zákona stavebník je povinný v dokumentácii pre stavebné konanie dodržať podmienky
právoplatného územného rozhodnutia, pokiaľ to nebude splnené, tak stavebný úrad stavebné konanie
zastaví. Z uvedeného je zrejmé, že dokumentáciu pre stavebné konanie je možné zadať spracovať
až keď sú známe podmienky vyplývajúce z právoplatného územného rozhodnutia. Obstarávanie a

schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce (§ 18 a § 26 stavebného zákona) je vo výlučnej
pôsobnosti obce ako samosprávneho orgánu (§ 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov), preto za túto činnosť nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu. Stavebný úrad
má povinnosť v územnom konaní rozhodovať v súlade s platným územným plánom (§ 37 a § 39
stavebného zákona), preto zisťovanie súladu s územným plánom obce v územnom konaní nemožno

posudzovať ako nesprávny úradný postup. V intenciách ust. § 37 ods. 1 a § 39 stavebného zákona
možno územné rozhodnutie vydať len v súlade s územným plánom (s jeho záväznou časťou vyhlásenou
VZN obce).
K výške vzniknutej skutočnej škody a ušlého zisku odporca uviedol, že podľa § 32 stavebného zákona
umiestňovať stavby v území možno len na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby.

Podľa § 54 a § 55 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu
uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebné
povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebno-technické vyhotovenie, účel
a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri

stavebných úpravách. Podľa § 76 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na
samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ
tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe právoplatného kolaudačného
rozhodnutia. Pri podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia vo veci umiestnenia stavby napríslušný stavebný úrad bolo na slobodnej vôli navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, aby vo
vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti a s ňou súvisiaceho plánovaného odpredaja bytových priestorov v
predmetnom bytovom dome zvážil časové lehoty (riziká), a to najmä s prihliadnutím na lehoty správneho

konania. Ani vydanie právoplatného územného rozhodnutia na predmetnú stavbu by ešte nezakladalo
stavebníkovi právo začať stavbu realizovať; realizovať stavbu možno až na základe právoplatného
stavebného povolenia. Možno teda jednoznačne konštatovať, že stavebné povolenie, ktoré oprávňuje
stavebníka začať stavbu realizovať nebolo príslušným stavebným úradom nikdy vydané a taktiež nebolo
vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo stavbu následne právoplatne užívať. Zároveň

je potrebné mať na zreteli tú skutočnosť, že navrhovateľ nemohol predpokladať, v akých lehotách a s
akým výsledkom by boli tieto konania ukončené a či vôbec by došlo k vydaniu takýchto rozhodnutí. Z
tohtodôvodu,všetkyrozhodnutianavrhovateľaaprávneúkonytykajúcesastavbyjepotrebnépovažovať
zaúkonytýkajúcesajehopodnikateľskejčinnosti,ktoréniesúvpríčinnejsúvislostisosprávnymkonaním
stavebného úradu. Predpoklad, že byty v uvedenom bytovom dome by mohli byť predmetom budúcich
kúpnych zmlúv s tretími osobami na prelome rokov 2007 a 2008, tak ako to uvádza v návrhu, čo bolo

súčasťou jeho investície, a tým by mal navrhovateľ zabezpečený príjem z tohto predaja v ním vyčíslenej
výške (uvádza ho ako rozdiel medzi predpokladaným výnosom a všeobecnou hodnotou projektu
oceneného v znaleckom posudku č. 25/2010 zo dňa 31. 03. 2010 vypracovaným znalcom L., Bratislava
(ďalej len „znalecký posudok"), čo predstavuje jeho predpokladaný zisk, nemožno považovať za právne
relevantný vo vzťahu k ním uplatňovanej náhrade škody, najmä s poukazom na to, že zisk predstavuje

zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý
bolomožnéočakávaťsprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadu,nonenastalosatakvdôsledkuškodnej
udalosti - v danej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Inštitút náhrady škody nemá byť
prostriedkom získania zväčšenia majetku navrhovateľa o náhradu škody, ale má vyvážiť ujmu, ktorá
navrhovateľovi o náhradu škody skutočne vznikla. Zo znaleckého posudku vyplýva, že úlohou znalca

bolo stanovenie všeobecnej hodnoty - nerealizovaného bytového domu na O., na parcele č. XXXX/X, k.
ú. O. obec Z. okres Malacky a účelom tohto posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
ako technického podkladu pre potrebu objednávateľa v súvislosti s právnymi úkonmi spojenými s
uplatnením náhrady predpokladanej straty výnosu z dôvodu nerealizovania plánovanej investície v
dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušného stavebného úradu - výstavby bytového domu a

jeho možného ďalšieho zhodnotenia formou predaja bytov za bežných obchodných podmienok v danom
čase a priestore. Na strane 2 znaleckého posudku, II. Posudok, 1. Všeobecné údaje, 1.2. Porovnanie
dokumentácie nehnuteľnosti so skutočnosťou pri obhliadke znalec uviedol, že stavba bytového domu
nie je realizovaná. Žiadosť o vydanie územného rozhodnutia bola podaná v máji 2006 a ak by všetky
procesné úkony štátnej správy spojené s vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia

prebehli v stanovených lehotách, znalec uvádza, že je predpoklad, že by stavba mohla byť začatá v
druhej polovici roku 2006 a ukončená v roku 2007 a mohli byť byty poodpredávané alebo prenajímané.
Takéto konštatovanie znalca je nad rámec jeho oprávnenia. Vychádza iba z jeho predstavy ideálnej
modelovej situácie, ktorá nie je podložená reálnymi faktami.
S prihliadnutím na povoľovací proces podľa stavebného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami

správneho poriadku (riadny opravný prostriedok - odvolanie), nemohol navrhovateľ predpokladať, v
akých lehotách a s akým výsledkom by bolo toto konanie ukončené a či by vôbec došlo k vydaniu
rozhodnutia o umiestnení stavby. Treba zohľadniť aj tú skutočnosť - predpoklad, že konanie v danej
veci nemuselo byť ukončené na stavebnom úrade ako prvostupňovom správnom orgáne; rozhodnutie
stavebného úradu o umiestnení stavby mohlo byť niektorým z účastníkov konania napadnuté riadnym

opravným prostriedkom - odvolaním, v tom prípade treba zohľadniť aj čas konania a rozhodovania
druhostupňového správneho orgánu. Tiež je potrebné vziať do úvahy ustanovenia stavebného zákona
a správneho poriadku, ktoré v presne špecifikovaných prípadoch zmocňujú stavebný úrad, aby konanie
prerušil, zastavil alebo žiadosť zamietol (napr. v prípade, keď je návrh v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou).

Treba zdôrazniť tú skutočnosť, že podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia nevzniká
navrhovateľovi žiadne oprávnenie na uskutočňovanie stavby, dokonca ani na základe právoplatného
územného rozhodnutia nevzniká navrhovateľovi oprávnenie stavbu začať uskutočňovať. Stavbu je
možné začať realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia. Možno teda jednoznačne
konštatovať, že stavebné povolenie, ktoré by navrhovateľa ako stavebníka oprávňovalo začať stavbu

realizovať nebolo príslušným stavebným úradom nikdy vydané a taktiež nebolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo stavbu následne právoplatne užívať. Zároveň je potrebné mať na
zreteli tú skutočnosť, že navrhovateľ nemohol predpokladať, v akých lehotách a s akým výsledkom by
boli tieto konania ukončené a či vôbec by došlo k vydaniu takýchto rozhodnutí.Je potrebné konštatovať, že pri podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia vo veci stavby na
príslušný stavebný úrad bolo na slobodnej vôli navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, aby vo
vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti zvážil všetky možné prípadné riziká, napr. aj časové, a to najmä

s prihliadnutím na lehoty správneho konania.
Predpoklad, že by stavba mohla byť ukončená v roku 2007 a následne by mohli byť byty odpredávané
alebo prenajímané, je čisto hypotetický (bez zváženia reálneho časového obdobia potrebného na
získanie všetkých uvedených právoplatných rozhodnutí podľa stavebného zákona a správneho
poriadku). Z tohto dôvodu výšku ušlého zisku vypočítaného navrhovateľom ako rozdiel medzi

predpokladaným výnosom a všeobecnou hodnotou projektu oceneného v znaleckom posudku nie je
možné zohľadniť.
Nevyhnutnou súčasťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia podľa stavebného zákona (§ 35
stavebného zákona v spojení s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z), je podľa miesta, druhu, rozsahu a
predpokladaných účinkov stavby aj dokumentácia pre územné rozhodnutie, pričom jej zabezpečenie
(vypracovanie) treba jednoznačne chápať ako jeden z predpokladov uskutočnenia podnikateľského

zámeru navrhovateľa.
V čase uzavretia zmluvy o dielo zo dňa 15.12.2005, predmetom ktorej bol výkon inžinierskej a
investorskej činnosti a zmluvy o dielo zo dňa 4.3.2006, predmetom ktorej bola dodávka projektovej
dokumentácie (z plnenia ktorých odvodzuje navrhovateľ vznik skutočnej škody) (ďalej len „Zmluvy")
nemohol ešte navrhovateľ vedieť v akom časovom horizonte bude vydané územné rozhodnutie, aké v

ňom budú podmienky a kedy nadobudne právoplatnosť, resp. ako sa budú vyvíjať ďalšie konania podľa
stavebného zákona vo veci umiestnenia stavby. Navrhovateľ pritom nadobudol pozemok parc. č. XXXX/
X,k.ú.O.ďalejlen„pozemok")nazákladekúpnejzmluvyV-489/06právopl.až15.03.2006aZmluvyboli
uzatvorené už pred dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, teda predtým, ako navrhovateľ
vôbec mal vlastnícke právo k pozemku, pričom zo Zmlúv vyplýva, že navrhovateľ preukáže zhotoviteľom

Zmlúv vlastnícke právo k pozemku.
K nákladom vynaloženým na právne služby v súvislosti s predmetným územným konaním odporca
uviedol, že v konaniach, ktoré orgány štátnej stavebnej správy vedú podľa stavebného zákona a
správneho poriadku, nemá účastník konania zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom;
taktiež sa nevyžaduje, aby písomnosti (návrhy, žiadosti, doklady, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo

veci) predkladané do týchto konaní boli vypracované osobou s právnickým vzdelaním, napr. advokátom.
Pokiaľúčastníksprávnehokonaniavyužijeslužbyprávnehoporadenstva,urobítaknazákladevlastného
uváženia, preto nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu. Uvedené platí tak pri využití riadneho ako aj
mimoriadneho opravného prostriedku.
Vznik škody vo forme ušlého zisku vo výške, tak ako je uvedený v návrhu predpokladá, že by muselo

dôjsť k naplneniu uvádzanej ideálnej modelovej situácie a síce, že by začiatok výstavby bola druhá
polovica roku 2006 a jej ukončenie rok 2007 - čo je vzhľadom na lehoty a postup konania v územnom,
stavebnom a kolaudačnom konaní čisto hypotetický predpoklad, pričom zároveň by muselo dôjsť k
ideálnej situácii uzatvárania budúcich kúpnych zmlúv - financovania odpredaja alebo prenajímania bytov
v predmetnom bytovom dome, čo sa neopiera o reálne fakty (najmä v čase krízy a poklesu predaja

nehnuteľností).
Odporca ďalej uviedol, že zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo sa v dôsledku škodnej udalosti - v danej veci v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. Inštitút náhrady škody nemá byť prostriedkom získania zväčšenia majetku navrhovateľa o

náhradu škody, ale má vyvážiť ujmu, ktorá navrhovateľovi o náhradu škody skutočne vznikla. Vzhľadom
na uvedené nie je možné v danom prípade vyvodzovať zodpovednosť štátu. Pri vyššie uvedenej
kvalifikácii škody nie je možné považovať za škodu uvádzanú domnienku o ušlom zisku.
Odporca ďalej v o vyjadrení uvádza, že z dikcie zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci nevyplýva, že za nesprávny úradný postup je možné podľa konkrétnych okolností toho - ktorého

prípadu považovať činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre
konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. V oblasti štátnej správy nemôže byť každý nesprávny úradný postup

základom nároku na náhradu škody, najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych
noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu; štát totiž zodpovedá len za rozpornosť s platným právom
a nie za zákonom dovolenú alternatívu riešenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, postup stavebného
úradu a krajského stavebného úradu v danej veci po preskúmaní nevykazuje znaky nesprávnehoúradného postupu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, t. j. .nemožno
ho považovať za nesprávny úradný postup.

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca žiadal návrh ako nedôvodný a neopodstatnený
zamietnuť.

Vedľajší účastník poukázal na vyjadrenie odporcu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov a listinnými dôkazmi a to: rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Bratislave zo dňa 20.08.2007, rozhodnutie stavebného úradu mesta Stupava zo dňa
25.04.2007 č.j. : SÚ-2944/16-07/Pa, oznámenie o začatí konania zo dňa 02.11.2006, stanovisko mesta
Stupava zo dňa 11.10.2006, odpoveď stavebného úradu Mesta Stupava na výzvu k rozhodnutiu č. k. SÚ-
2944/06-07/Pa zo dňa 22.10.2007, rozhodnutie stavebného úradu Mesta Stupava zo dňa 22.10.2007
č.j. SÚ- 2944/06-07/Pa, stanovisko účastníka územného konania k priebehu konania zo dňa 09.09.2009,

návrh na odkúpenie pozemku parc. č. XXXX/X zo dňa 10.11.2009, Upovedomenie Okresnej prokuratúry
Malacky k podnetu zo dňa 11.06.2009 č. k. Pd 26/19-8, Odpoveď Ministerstva vnútra SR k žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.10.2010 č. SLV-PS-1063/2010, faktúra
č. 2006030 zo dňa 31.07.2006 na sumu 200.000,-Sk, zmluva o dielo č. 1/2005 zo dňa 15.12.2005,
informácie z internetu o projekte Harmoni a Agátky, Zmluva o dielo 1/2006 zo dňa 04.03.2006, faktúra

č. 050209 zo dňa 01.03.2009 na sumu 4.000,-eur, znalecký posudok č. 25/2010 zo dňa 31.03.2010,
vpracovaný znalcom L., žiadosť o vydanie územného rozhodnutia, žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody zo dňa 15.04.2010, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, doplnenie
stanoviska mesta Stupava zo dňa 23.03.2007, nariadenie ústneho rokovania zo dňa 20.07.2009,.
záznam z ústneho rokovania zo dňa 11.08.2009, oznámenie mesta Stupava k návrhu na odkúpenie

pozemku zo dňa 15.02.2010, oznámenie o začatí zmeny UPN Stupava a žiadosť o spoluprácu zo
dňa 22.02.2010, cenová ponuka zo dňa 19.04.2007, mandátna zmluva zo dňa 15.01.2007, výpis z
účtu majiteľa L.. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom spisu konania o vydanie územného rozhodnutia
vedeného na stavebnom úrade Meste Stupava č. SÚ - 2944/2006-Pa.

Vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov a to výsluch svedkov A. - manželky konateľa navrhovateľa,
A. - bývalého druhého konateľa a spoločníka navrhovateľa a p. A. - pracovníka stavebného úradu a
vykonanie listinného dôkazu - oboznámenie sa s obsahom spisu územného konania obdobnej stavby
č. SÚ 1789/2006-Pa, IBV O. na 13 rodinných domov súd zamietol a to z dôvodu, že považoval
takéto dokazovanie za nadbytočné. Nebolo pre rozhodnutie dôležité zisťovať či manželka konateľa

navrhovateľa peniaze, ktoré mala na účte chcela použiť na realizáciu stavby. Nebol potrebný výsluch ani
bývalého konateľa ani pracovníka stavebného úradu, v podstate ani nebolo pri navrhnutí týchto svedkov
uvedené, čo by sa malo ich výpoveďou dokázať a aké boli prijaté rozhodnutia a ako sa v územnom
konaní postupovalo je zrejmé zo spisového materiálu konania, ktorý mal súd k dispozícii. K rozhodnutiu
nebolo ani potrebné bližšie sa oboznamovať so spisom územného konania č. SÚ 1789/2006-Pa, IBV

O. na 13 rodinných domov, nakoľko nebolo v konaní spochybnené, že takýto projekt bol schválený a
realizovaný.

Súd má za to, že dokazovanie tak ako bolo vykonané bolo dostačujúce na zistenie skutkového stavu
veci , posúdenie prípadu a rozhodnutie.

Podľa ust. § 3 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne
sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

Podľa ust. § 2 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na
účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) a d) z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)

nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 5 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. §9 ods. 1 a 2 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mocištátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Zanesprávnyúradnýpostup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 18 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom.
Podľa ust. § 18 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade možno konštatovať, že došlo

k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci a to Mesta Stupava ako stavebného úradu.
Nesprávny úradný postup spočíva v nečinnosti stavebného úradu, ktorý do dnešného dňa nevydal
rozhodnutie v územnom konaní. Nečinnosť úradu jednoznačne vyplýva z predloženého spisového
materiálu k územnému konaniu na stavbu navrhovateľa Bytový dom 18 b.j. na pozemku p.č. XXXX/
X, k.ú. O. Je preukázané, že navrhovateľ - stavebník podal dňa 28.09.2006 na stavebný úrad Mesto

Stupava žiadosť o vydanie územného rozhodnutia . Do dnešného dňa nedošlo k vydaniu konečného
rozhodnutia. Nečinnosť skonštatoval aj prokurátor v upovedomení o vybavení podnetu navrhovateľa zo
dňa 11.06.2009, v ktorom uvádza, že nezákonnosť v postupe stavebného úradu spočíva predovšetkým
v jeho nečinnosti, keď po vydaní rozhodnutia o prerušení konania a po uplynutí 30 dní od doručenia
výzvy na doloženie požadovaného dokladu, ďalej vo veci žiadnym spôsobom nekonal, hoci dôvody

na prerušenie konania týmto pominuli. Tento stav pretrváva. Ďalej vyplýva zo spisového materiálu, že
navrhnutý rozsah stavby je podľa názoru stavebného úradu v rozpore s územným plánom. Prokurátor
v upovedomení uviedol, že písomnosť Mesta Stupava zo dňa 11.10.2006 označená ako záväzné
stanovisko, nie sú záväznými stanoviskom dotknutého orgánu v územnom konaní. Obec ako stavebný
úrad je povinná samostatne posúdiť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby predovšetkým

(a okrem iného) so základným podkladom pre vydanie - územným plánom obce a v prípade zistenia
nesúladu s týmito podkladmi návrh zamietne ( §37 ods. 4 stavebného zákona). Do dnešného dňa
bez akýchkoľvek relevantných dôvodov stavebný úrad takto nepostupoval a nerozhodol. Súd musí
konštatovať, že nečinnosť tu je daná.
Súd nezistil, že by bolo v danom prípade dôvodné domáhať sa škody z titulu nezákonného rozhodnutia,

keď tu nie je právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, a ktoré by bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľovi v súvislosti s nečinnosťou úradu vznikla taká škoda,
ako si uplatňuje navrhovateľ v návrhu. Tu súd dospel k záveru že nie je možné priznať navrhovateľovi
škodu titulom ušlého zisku, skutočnú škodu a škodu spočívajúcu v trovách konania ako ju navrhovateľ

uplatňuje a vyčísľuje, nakoľko takáto škoda navrhovateľovi nevznikla.

Navrhovateľ uplatňuje ako náhradu škody ušlý zisk vo výške 343.656,64 eur, pri určení ktorého
vychádzal z hodnoty nerealizovaného projektu, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom
znalca L. Súd dospel k záveru že k navrhovateľom uplatnenému ušlému zisku nedošlo z nižšie

uvedených dôvodov.
Nemožno konštatovať, že navrhovateľ mohol oprávnene očakávať iba pozitívne rozhodnutie v konaní
o umiestnení stavby. Súd sa stotožňuje so zistením odporcu, že zo spisového materiálu k územnému
konaniu vyplýva, že umiestnenie stavby sa navrhuje na území, pre ktoré v čase konania a rozhodovania
na stavebnom úrade platila regulácia funkčných plôch uvedená v záväznej časti Územného plánu mesta
vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta Stupava č. 1/2006. Zo spisového materiálu a z

porovnaniasregulácioujezrejmé,ženavrhovanástavbasanavrhujeumiestniťvčastinastabilizovanom
území určenom v Územnom pláne mesta pre bytovú výstavbu vo forme bytových domov a v časti Fl-
B-25, ktorá je z hľadiska funkčného využitia zadefinovaná pre malopodlažnú bytovú zástavbu. Záväzná
časť upravená v časti „D" Územného plánu mesta uvádza pre stabilizované územie celkové možné
zvýšenie existujúceho stavebného objemu v danej ploche 15 % pôvodného stavebného objemu a pre

zónu Fl-B-25, je určený max. index zastavanosti 0,25, min. index zelených plôch 0,5 a podlažnosť max.
2 podlažia. Návrh podaný spoločnosťou navrhovateľa na umiestnenie stavby je v rozpore s uvedenou
reguláciou. Súd nemôže nechať tieto skutočnosti bez povšimnutia pri posúdení, či mohol navrhovateľ
reálne očakávať rozhodnutie územného konania, ktoré by ho oprávňovalo následne žiadať o vydanie
stavebného povolenia. Ďalej je dôležité, že územné rozhodnutie ešte neoprávňuje navrhovateľa začať s

výstavbou. K tomu je potrebné povolenie stavebné a k užívaniu stavby je následne potrebné rozhodnutie
kolaudačné. Nebolo reálne možné očakávať ako je to uvedené v znaleckom posudku, že by stavba
mohla byť ukončená v roku 2007 a následne by mohli byť byty odpredávané alebo prenajímané. Súd
považuje takýto predpoklad za čisto hypotetický bez zváženia reálneho časového obdobia potrebného
na získanie všetkých uvedených právoplatných rozhodnutí podľa stavebného zákona a správneho

poriadku, vzhľadom na rozsah výstavby, množstvo účastníkov v konaní, možnosť odvolacieho konania.
Súd v plnom rozsahu poukazuje na argumentáciu odporcu, s ktorou sa stotožňuje, a to, že je dôležité
že samotné rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje k začatiu výstavby, že pri podaní návrhu
na vydanie územného rozhodnutia vo veci stavby na príslušný stavebný úrad bolo na slobodnej vôli
navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, aby vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti zvážil všetky

možné prípadné riziká, napr. aj časové, a to najmä s prihliadnutím na lehoty správneho konania. Vznik
škody vo forme ušlého zisku vo výške, tak ako je uvedený v návrhu predpokladá, že by muselo dôjsť
k naplneniu uvádzanej ideálnej modelovej situácie a síce, že by začiatok výstavby bola druhá polovica
roku 2006 a jej ukončenie rok 2007, čo je vzhľadom na lehoty a postup konania v územnom, stavebnom
a kolaudačnom konaní čisto hypotetický predpoklad, pričom zároveň by muselo dôjsť k ideálnej situácii

uzatvárania budúcich kúpnych zmlúv - financovania odpredaja alebo prenajímania bytov v predmetnom
bytovom dome, čo sa neopiera o reálne fakty.
Navrhovateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3586/2006,
uvádza, že: „ ušlý zisk nemôže predstavovať iba zmarenie zamýšľaného výnosového zámeru či prísľubu
možného zárobku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými

okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že ak by nebolo škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku
by skutočne došlo“. Ďalej bolo v konaní poukázané na rozhodnutie uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 Cdo 319/2008 zo dňa 28.04.2010, v ktorom sa uvádza definícia ušlého zisku nasledovne:
„ ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt , hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý

zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu
veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“ V
danom prípade nie je možné dospieť k záveru, že ak by tu nebola nečinnosť stavebného úradu, že by

k zamýšľanému výnosu skutočne došlo.
Navrhovateľ vychádza pri konštatovaní, že mohol reálne predpokladať v rozumnom čase, že budú
vydané všetky potrebné rozhodnutia k realizácii výstavby a že všetky byty budú predané z porovnania
iného projektu v okolí a to spoločnosti RETEP SLOVAKIA - bytový komplex Harmoni. Súd je toho názoru,že takéto porovnanie nie je možné. Absolútne sa neberie do úvahy o aké išlo byty, na akom mieste,
za akú cenu sa predávali, o byty akej rozlohy išlo, atď. Neberie navrhovateľ pri tomto porovnaní vôbec
do úvahy, že výstavbu, ktorú mal v zámere realizovať nezodpovedá územnému plánu. To že byty v

inom projekte boli predané, ešte neznamená, že oprávnene mohol navrhovateľ očakávať, že aj byty v
jeho projekte budú všetky predané. Navrhovateľ ďalej ako príklad ďalšej výstavby v období roku 2006
na pojednávaní uviedol výstavbu 13 rodinných domov v oblasti IBV Mást 1, kde bolo v krátkom čase
vydané územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie. Uviedol pri tom, že stavebný úrad v tomto
územnom konaní neskúmal súlad s územným plánom. Poukázal na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku,

podľa ktorého majú správne orgány postupovať tak, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných veciach
nedochádzalo k rozdielom v rozhodovacej činnosti. Už z prvého pohľadu, keď išlo o výstavbu rodinných
domov je zrejmé, že išlo o úplne neporovnateľný projekt s projektom navrhovateľa. Nie je možné dospieť
k záveru, že ak pri tomto projekte stavebný úrad neskúmal súlad s územným plánom, nemá stavebný
úrad ani v predmetnom územnom konaní s poukazom na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku skúmať
súlad projektu navrhovateľa s územným plánom a to z dôvodu, že zákon vyžaduje a ukladá stavebnému

úradu súlad skúmať a nie je možné vyžadovať, aby nekonal v súlade so zákonom len z dôvodu, že tak
neurobil v inom prípade.

Navrhovateľ ďalej uplatňuje náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na vypracovanie projektu pre
územné konanie.

Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona návrh je potrebné doložiť dokumentáciou stanovenou
vykonávacími predpismi k stavebnému zákonu spracovanou oprávnenou osobou a dokladmi
ustanovenými osobitnými predpismi. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška ministerstva životného
prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len
„vyhláška"). Podľa § 4 písm. a) vyhlášky k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa

podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné
rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne zrejmé
údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Podľa § 39a ods. 1
stavebného zákona, až v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby sa určujú záväzné podmienky
pre spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné konanie. Podľa § 60 stavebného zákona

stavebníkjepovinnývdokumentáciiprestavebnékonaniedodržaťpodmienkyprávoplatnéhoúzemného
rozhodnutia, pokiaľ to nebude splnené, tak stavebný úrad stavebné konanie zastaví.
Ten kto podáva návrh na umiestnenie stavby musí predložiť k návrhu potrebnú dokumentáciu.
Jej zabezpečenie treba chápať ako jeden z predpokladov uskutočnenia podnikateľského zámeru
navrhovateľa. Návrh sa rozhodol navrhovateľ podať slobodne v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Do

náhradyškodyspočívajúcejvnákladochnavypracovanieprojektovejdokumentáciezahrnulnavrhovateľ
náklady Zmluvy o dielo č 1/2005 uzatvorenej dňa 15.12.2005, na základe ktorej bola dňa 31.07.2006
fakturovaná navrhovateľovi suma 200.000,-Sk za inžiniersku činnosť a Zmluvy o dielo č. 01/2006 zo
dňa 04.03.2006, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť dokumentáciu pre územné konanie vrátane
konceptu a prípadnej štúdie, projektu stavby pre stavebné povolenie a realizáciu stavby a výkon

odborného a autorského dohľadu. V čase uzatvorenia zmlúv nebolo ešte vydané územné rozhodnutie,
ktoréjepredokumentáciuvstavebnomkonanínevyhnutné.Zmluvyodieloboliuzatvorenéspredmetom,
ktorý sa vzťahuje k stavebnému konaniu, ktoré nasleduje až po územnom konaní a to v čase, kedy
ešte nebol ani podaný návrh na územné konanie. Takéto náklady plne spadajú pod podnikateľské riziko
navrhovateľa a nemajú súvislosť s nečinnosťou stavebného úradu v konaní o umiestnení stavby.

Ďalej si navrhovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.000,-eur.
K návrhu je predložená faktúra vystavená právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 26.02.2009 ,
predmetomktorejjevyúčtovaniepreddavkuzaprávneslužbynazákladezmluvyoposkytovaníprávnych
služieb uzatvorenej dňa 26.02.2009.

Podľa ust. § 18 ods. 2 a 3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom a súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom.

Navrhovateľom uplatnená náhrada škody spočívajúca v trovách právneho zastúpenia nie je uplatnená
a vyčíslená podľa vyššie uvedených ustanovení zákona. Predložené vyúčtovanie preddavku v sume
4.000,-eur za právne služby nemôže súd akceptovať. Bolo na navrhovateľovi aby jednoznačne trovy
konania rozpísal, presne podľa zákona, teda uviedol aké trovy vznikli v súvislosti s nečinnosťou a ak išloo trovy právneho zastúpenia bolo potrebné tieto uplatniť podľa osobitného predpisu ( vyhlášky MS SR
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), čo však navrhovateľ neurobil.
Súd preto nemohol priznať náhradu škody spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, nakoľko nie je

uplatnená v súlade so zákonom.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je nepochybne
existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného dospel k záveru, že je tu existencia
nesprávneho úradného postupu, avšak nie je tu existencia škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom tak ako ju uplatnil a vyčíslil navrhovateľ. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Úspech v konaní mal odporca, ktorý si náhradu trov neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa odporcovi voči
navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Malacky, dvojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).