Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/6/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708200650
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6708200650.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky
G.. G. Ľ., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. D. Č.. XX, t.č. bytom W., S. Č.. XX, zastúpená JUDr.
Jurajom Mackom, advokátom so sídlom Bratislava, Ružinovská 1, proti odporkyni Y. I., nar. X. X. XXXX,
trvale bytom N., U.. W. Č.. XXXX/X, zastúpená Mgr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Zvolen,
Dukelských hrdinov 34, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľka G.. G. Ľ., rod. Ľ., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. D. Č.. XX,
je výlučnou vlastníčkou stavby - letnej kuchyne, označenej súpisným číslom XX, nachádzajúcej sa na
pozemku parcela číslo XXX/X o výmere 524 m2, druh pozemku zastavané plochy, katastrálne územie
X. D., obec X. D., okres T., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX.

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 18. 1. 2008 domáhala,

aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou stavby - letnej kuchyni - označenej súpisným číslom XX,
nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. XXX/X o výmere 524 m2, druh pozemku: zastavané plochy,
katastrálne územie X. D., obec X. D., okres N., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenej Správou
katastra T..
Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej dňa 20. 8. 1995 medzi ňou ako
obdarovanou a jej otcom G.. U. Ľ., nar. XX. X. XXXX, jej otec daroval do výlučného vlastníctva všetky

predmet zmluvy tvoriace nehnuteľnosti tak, ako ich v čase uzatvorenia darovacej zmluvy vlastnil a ako sú
opísané v bode 1. darovacej zmluvy a v znaleckom posudku č. XX/XX zo dňa 14. 6. 1995, vypracovanom
znalcom Ing. Jánom Drozdíkom. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k.ú. X. D., zapísané Katastrálnym úradom W. W., Správa katastra N., na LV č. XX ako KN parc.č. XXX,
záhrady o výmere 144 m2, KN parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 524 m2, KN parc.č. XXX/
X, záhrady o výmere 221 m2 spolu so stavbou rodinného domu súp.č. XX postavenom na KN parc.č.
XXX/X a vedľajšími stavbami, maštaľou, humnom, letnou kuchyňou k nemu patriacimi. V znaleckom

posudku boli špecifikované oceňované nehnuteľnosti okrem iných letná kuchyňa, súp.č. XX, postavená
v roku 1978 ako provizórne ubytovanie. V roku 1999 sa môj otec zoznámil s odporkyňou, ktorá v
septembri 2003 sa nasťahovala do spoločnej domácnosti k otcovi a postupne sa začali zhoršoval aj
moje vzťahy s otcom. V septembri 2004 som sa dobrovoľne odsťahovala z rodinného domu. Môj otec sa
dokonca domáhal vrátenia vyššie darovaných nehnuteľností v konaní vedenom pod sp.zn. XXC XXX/
XXXX, ktoré bolo skončené právoplatným rozsudkom. Už v priebehu tohto súdneho konania sa môj

otec a odporkyňa začali vyjadrovať v tom zmysle, že ja nie som vlastníčkou rodinného domu, ktorú
označovali ako letnú kuchyňu. Po smrti otca som sa dozvedela tú skutočnosť, že vlastníčkou rodinného
domu so súp.č. XX, stojaceho na pozemku parc.č. XXX/X je odporkyňa. Titulom nadobudnutia mala byťdarovacia zmluva uzatvorená medzi otcom navrhovateľky ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou,
ktorej vklad bol povolený pod č. Q. 743/2004. Následne som požiadala Správu katastra T. o opravu
nesprávneho zápisu v evidencii nehnuteľností, na základe čoho bolo zahájené katastrálne konanie,

ktorým bola žiadosť o opravu zápisu zamietnutá. V skutočnosti však nastal omyl pri zápise, ktorý sa
uskutočnil po povolení vkladu darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 8. 1995, na základe ktorej mne
otec ako darca daroval nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v bode 1. predmetnej zmluvy. Môj otec teda
nemoholdruhoudarovacouzmluvou,uzatvorenouvroku2004previesťvlastníctvokrodinnémudomuso
súp.č. XX nachádzajúcom sa na parc.č. XXX/X na odporkyňu, pretože v čase uzatvorenia tejto darovacej

zmluvy už nebol vlastníkom tejto stavby. Na základe týchto skutočností žiadam, aby súd rozhodol tak,
ako je vyššie uvedené.

Súd o tomto návrhu rozhodol dňa 31. 3. 2009 rozsudkom č.k. XC/X/XXXX-XXX, ktorým návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Na základe tohto odvolania Krajský súd Banská
Bystrica svojim uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, vydaným dňa 30. 12. 2009, rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd predovšetkým poukázal na to, že okresný súd sa mal
podrobnejšie venovať najmä okolnostiam, ktoré boli dôležité pri uzatvorení darovacej zmluvy právnym
predchodcom navrhovateľky a to najmä pokiaľ sa v predmete darovania objavila stavba súp.č. XX,
charakterizovanáakoletnákuchyňastým,žeztvrdenianavrhovateľky,avšakajzoznaleckéhoposudku,

ktorý bol pre účely tejto darovacej zmluvy vyhotovený vyplýva, že predmetnom darovania sa stal nielen
rodinný dom, ale aj vedľajšie stavby a to maštaľ, humno, letná kuchyňa so súp.č. XX.
Zároveň sa mal zaoberať tou skutočnosťou, či letná kuchyňa súp.č. XX nebola k rodinnému domu so
súp.č. XX len vedľajšou vecou, pričom hlavnou vecou by bol rodinný dom súp.č. XX. Na základe tohto
má súd doplniť svoje dokazovanie, či niektorá z týchto stavieb je hlavnou a ostatné sú len súčasťou

hlavnej veci tak, ako tomu nasvedčuje obsah darovacej zmluvy.
Zároveň na strane 3 v odstavci 5 krajský súd poukazuje na to, že je potrebné doplniť dokazovanie
aj o skúmanie obsahu prejavu vôle právneho predchodcu navrhovateľky v čase, keď táto darovacia
zmluvabolauzatváranávtomsmere,akýbolúmyseldarcu,pretoževýslovnekrajskýsúdvtomtoodseku
uvádza, že v tej dobe bola letná kuchyňa (stavba o ktorú v tomto konaní ide) považovaná za vedľajšiu

stavbu, čo muselo byť nepochybne obom účastníkom tohto zmluvného vzťahu jasné, o ktorý objekt
sa jedná a práve z tohto pohľadu malo byť dôležité, na čom sa zakladala charakteristika stavieb a to
rodinného domu, prípadne vedľajších stavieb. Z uvedených dôvodov sa uvádza, že má súd doplniť
dokazovanie v naznačenom smere, prípadne aj znaleckým posudkom a taktiež podrobným vypočutím
účastníkov, ako aj vyžiadaním si listín ako sú napríklad stavebné a kolaudačné rozhodnutia a podobne.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností, s poukázaním na § 226 O.s.p. vo veci vykonal

dokazovanie v tom smere, ako to bolo uvedené v zrušujúcom uznesení krajského súdu.
Zároveň súd považuje za potrebné opätovne poukázať aj na niektoré dôkazy, ktoré už boli vykonané:

Na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi G.. U. Ľ., nar. XX. X. XXXX (otec navrhovateľky)
ako darcom a G. Ľ., nar. XX. X. XXXX - navrhovateľkou bolo zistené, že predmetom tejto zmluvy bolo

darovanie nehnuteľností zapísaných v Katastrálnom úrade W. W., Správa katastra N. na LV č. XX ako
KN parc.č. XXX, záhrady o výmere 144 m2, KN parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 524 m2, KN
parc.č. XXX/X, záhrady o výmere 221 m2, spolu so stavbou rodinného domu súp.č. XX, postavenom
na KN parc.č. XXX/X a vedľajšími stavbami - maštaľou, humnom, letnou kuchyňou k nemu patriacimi. V
bode II. sa uvádza, že darca daruje všetky predmet zmluvy tvoriace nehnuteľnosti tak, ako ich vlastní a

ako sú opísané v bode I. darovacej zmluvy a v znaleckom posudku znalca Ing. Jána Drozdíka, A. Hlinku
2317/34, Zvolen, do výlučného vlastníctva svojej dcére.

Súd zo znaleckého posudku č. XX/XX, vypracovaného Jánom Drozdíkom zistil, že obsahom posudku
bolo vypočítanie ceny nehnuteľností - rodinného domu, vedľajšej stavby a pozemku. Na strane 3,

pod bodom 2/ znaleckého posudku sa uvádza: Vedľajšie stavby, písm. c/ Letná kuchyňa, súp.č. XX
postavená v roku 1978 ako provizórne ubytovanie.Na základe výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX, kat.úz. X. D. súd zistil, že navrhovateľka je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to pozemkov parc.č. XXX - záhrady o výmere 144 m2, parc.č.
XXX/X - zastavané plochy o výmere 524 m2, parc.č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 53 m2, parc.č.

XXX/X - záhrady o výmere 221 m2 a rodinný dom so súp.č. XX postavený na parc.č. XXX/X.

Súd z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX, kat. úz. X. D. zistil, že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, uvedených na tomto LV je odporkyňa, pričom jednou z týchto nehnuteľností je rodinný
dom súp.č. XX na parc.č. XXX/X. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva označená pod Q. 743/2004

- XX/XXXX a kúpna zmluva č. Q. 1055/06 - XXX/XXXX.

Súd na základe uznesenia o dedičstve T. XXXX/XX, T. XXX/XX zo dňa 10. 4. 1995 zistil, že jediným
dedičom po poručiteľke N. Ľ. je G.. U. Ľ., jej syn. K nehnuteľnostiam, ktoré patria do dedičstva po
poručiteľke, je okrem iného aj rodinný dom súp.č. XX na parc.č. XXX/X, kat.úz. X. D., ktoré nadobudla
poručiteľka dedením v zmysle rozhodnutia T. XXXX/XX.

Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 27. 9. 2004 medzi G.. U. Ľ., nar. XX. X. XXXX a
Y. I. - odporkyňou ako obdarovanou bolo zistené, že touto zmluvou darca daruje v podiele 1/1-ina
a obdarovaná s poďakovaním prijíma do svojho vlastníctva nehnuteľnosť opísanú v bode I., ktorou
je rodinný dom súp.č. XX, postavený na KN parc.č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 524 m2,

zapísaného na Správe katastra T., v kat.úz. X. D. na LV č. XX. Na uvedenej darovacej zmluve sa
nachádza pečiatka „Správa katastra T.“, vklad povolený dňa 25. 10. 2004 pod č. Q. 743/04.

Súd na základe vyjadrenia - „Vec: Oznámenie výsledku prešetrovania postupu k podaniu zo dňa 12. 8.
2010“ Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (č.l. 264 spisu) zistil, že v uvedenom

sa okrem iného pod bodom A. uvádza, že podľa originálu listu vlastníctva č. 37, k.ú. Slatinské Lazy ako
vlastník je uvedený Ľ. U. v celosti na základe výkazu zmien 2/71 a 24/95. Okrem iného je tu daný aj
zápis vlastníckeho práva k stavbe č. XX a parc.č. XXX/X a vlastnícke právo k stavbe súp.č. XX na parc.č.
XXX/X. Titul nadobudnutia je rozhodnutie T. XXXX/XX, T. XXX/XX - XX/XX.
Dôležité v uvedenom vyjadrení je v bode A.3 to, že „Na základe rozhodnutia ONV vo Zvolene číslo

výstavby XXXX/XXX-XXXX z 8. 7. 1961 prístavba k rodinnému domu č. XX pod samostatným súpisným
číslom XX na KN parc.č. XXX, k.ú. X. D. v celosti.“ Pod uvedeným vyjadrením je uvedené, že došlo
k chybe v písaní, pretože rozhodnutie, na ktoré sa poukazuje v tomto odseku zo dňa 8. 7. 1961,
neobsahuje súpisné číslo XX, ale číslo domu XX a teda sa jedná o zrejmú chybu v písaní uznesenia
o dedičstve T. XXXX/XX, T. XXX/XX. V ďalšom bode uznesenia o dedičstve T. XXXX/XX, T. XXX/

XX je uvedené, že rodinný dom č. XX na parcele KN č. XXX, ktorý poručiteľka nadobudla a dedila
podľa rozhodnutia T. XXXX/XX Štátneho notárstva vo Zvolene, pričom uvedené rozhodnutie sa stalo
právoplatné 1. 4. 1985, kedy dedila N. Ľ., bytom X. D. XX po nebohej Y. O., rod. Ľ. dom v Slatinských
Lazoch bez pozemku, pričom súd poukazuje, že po N. Ľ. dedil G.. U. Ľ. (otec navrhovateľky) predmetné
nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia T. XXXX/XX, T. XXX/XX. V závere uvedeného

vyjadrenia na strane 3 prvý odsek sa uvádza, že prešetrením uvedených konaní sa zistilo, že v žiadnom
z nich nie je doklad o existencii samostatnej stavby súp.č. XX na parc.č. XXX/X a naopak bolo zistené,
že došlo k chybe v písaní, ktorá sa prenášala do následných katastrálnych konaní.
Vypracovaním darovacej zmluvy zavkladovanej pod Q. 743/04-XX/XXXX bolo síce na základe údajov
evidovaných na LV č. XX, avšak stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X bola zapísaná položkou výkazu

zmien 24/95 až ako uznesenie o dedičstve T. XXXX/XX, T. XXX/XX, zapísaného ako záznamová listina
N. 1046/95, ktoré má pravdepodobnú preklepovú chybu, keď dom súp.č. XX je v skutočnosti pôvodný
č. XX, lebo prvotný doklad o stavbe - rozhodnutie ONV OV číslo výstavby XXXX/XXX-XXXX zo dňa
8. 7. 1961 neobsahuje prístavbu rodinného domu číslo XX, na ktorú sa odvoláva, ale číslo XX pod
samostatným číslom súp.č. XX na parc.č. XXX. Z tohto dôvodu zápis stavby súp.č. XX do katastra

nehnuteľností bez vydania rozhodnutia o určení súpisného čísla o pridelení takéhoto súpisného čísla k
stavbe na pozemku č. XXX/X nemá oporu v zákone a do LV č. XX sa vykonal na základe preklepu v
písaní uznesenia o dedičstve č. T. XXXX/XX, T. XXX/XX.
Podľa bodu C.5 sa uvádza, že číslovanie stavieb aj pre účely evidovania vlastníckeho práva k stavbám
riešila až vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 347/1997 s tým, že na základe § 8 ods. 2, súpisné čísla

vydané pred účinnosťou tejto vyhlášky zostávajú v platnosti a preto aj ich evidovanie v operáte katastra
nehnuteľností do 1. 1. 1998 v náväznosti na dovtedajšiu evidenciu nehnuteľností nebolo dostatočne
upravené. Skutočnosťou však je, že v operáte sa nenachádza žiadna listina o pridelení súpisného čísla
XX k stavbe postavenej na parc.č. XXX/X, resp. na pôvodnej parc.č. XXX.Súd na základe tej skutočnosti, že v zrušujúcom uznesení krajského súdu sa uvádza, že je potrebné
skúmať, či stavba s označením súp.č. XX je hlavnou stavbou, alebo vedľajšou stavbou, resp. aká je

charakteristika tejto stavby, dal vypracovať znalecký posudok vo veci posúdenia, či stavba rodinného
domu, v súčasnosti označená súp.č. XX, postavená na parc.č. XXX/X, k.ú. X. D., je k stavbe súp.č.
XX samostatnou stavbou, resp. nie. V zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného
spoločnosťou ZNALEX, spol. s r. o., znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov Ministerstva
spravodlivosti SR aj v odbore Stavebníctvo, vo veci posúdenia charakteru stavby, pri rodinnom dome

súp.č. XX v súčasnosti označenú stavbu ako súp.č. XX, pravá strana stavby, bolo uvedené, že už
predtým požiadal predchádzajúci vlastník stavby G.. U. Ľ. Okresný národný výbor vo Zvolene dňa 29.
7. 1987 o to, aby bola táto stavba posúdená ako samostatná stavba, pričom ONV, odbor územného
plánovania neuznal posudzované miestnosti ako byt, ale len ako prístavbu k rodinnému domu. Uvedená
skutočnosť bola G.. U. Ľ. oznámená listom č. OUP 1915/327/87 zo dňa 21. 8. 1987, ktorá je uvedená
v prílohe tohto posudku na č.l. 20, pričom súd poukázaním na tento list konštatuje, že podľa Vyhlášky

č. 85/1976 Zb., § 1 ods. 1 /b,c sa uvádza, že stavba dvoch provizórnych izieb a kuchyne je ako
prístavba k rodinnému domu, nakoľko je prevádzkovo spojená s doterajšou stavbou rodinného domu.
Ako prístavba nemôže byť uznaná ako byt, nakoľko podľa vtedajších predpisov nemá predpísanú svetlú
výšku a neobsahuje príslušenstvo (kuchyňu, WC, sklad, obytné plochy, spálňa atď.). Uvedené objekty
sú aj v evidencii nehnuteľností vedené ako ostatné objekty pod č. XX spoločne s rodinným domom, čo

potvrdzujú aj potvrdenia Miestneho národného výboru Slatinské Lazy, ktorých žiadosti sú doložené dňa
21. 8. 1987.
Zároveň v znaleckom posudku na otázku, či uvedená stavba je samostatnou stavbou sa uvádza, že
možno konštatovať, že stavba rodinného domu súp.č. XX (pravá strana stavby) nespĺňa podmienky
rodinného domu s jedným bytom v zmysle Zákona č. 50/1976 Zb., a preto táto stavba ani nespĺňa

podmienky evidovania stavby podľa Zákona č. 162/1995 Zb. (katastrálneho zákona).

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 1. 2. 1012 uviedol, že oni sa pridržiavajú
svojich doterajších návrhov a z vykonaných dôkazov vyplýva tá skutočnosť, že nehnuteľnosť o ktorú v
tomto spore ide, nikdy netvorila hlavnú stavbu a bola iba vedľajšou stavbou, ktorá nespĺňa tieto atribúty.

Na tieto skutočnosti poukazujú aj s ohľadom na stranu 19 a 20 znaleckého posudku kde sa uvádza, že
z rozhodnutia ONV je dané, že táto stavba nebola nikdy evidovaná ako samostatná stavba. Poukazujú
na list Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 24. 8. 2010 kde sa uvádzajú tie isté skutočnosti,
že táto stavba nie je samostatná, že ide o letnú kuchyňu. Aj znalecký posudok, ktorý bol robený
k darovacej zmluve, ktorou otec navrhovateľky daroval všetky nehnuteľnosti navrhovateľke vrátane

stavby, o ktorú v tomto konaní ide, je táto stavba pomenovaná popisom letná kuchyňa a zodpovedá
terajšej stavbe. Na základe týchto skutočností, nakoľko v roku 1994 G.. U. Ľ., otec navrhovateľky jej
všetkytietonehnuteľnostidaroval,nemoholtútoneskôrdarovaťinejosobe,nakoľkoužnemaldispozičné
právo s touto stavbou. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne vo veci posudzovania
či ide o samostatnú stavbu poukázal na to, že pri vypracovávaní znaleckého posudku samotný

pracovník znaleckej organizácie uviedol, že v čase keď sa uvedená stavba stavala, boli predpisy ešte
prísnejšie. Teda neobstojí tvrdenie, že znalec neposudzoval uvedenú stavbu podľa vtedajších predpisov.
Poukazoval na tú skutočnosť, že uvedenej stavbe by nemalo byť pridelené súpisné číslo XX tak, ako
je uvedené v pôvodnej darovacej zmluve a to z toho dôvodu, že uvedené číslo XX sa nachádza aj
na inej stavbe v tomto istom katastrálnom území a zrejme len došlo k preklepu pri dedení v majetku,

kde pôvodné súpisné číslo malo byť XX, čo je uvedené aj vo vyjadrení Úradu geodézie, kartografie a
katastra. Čo sa týka samotného premlčania, resp. že účastníci od zmluvy odstúpili, keďže do 3 rokov
nebolo zavkladované toto číslo stavby, tak poukázal na to, že uvedená skutočnosť je už dávno právnou
praxou prekonaná a nemá sa za to, že sa odstúpilo od zmluvy, resp. že zmluva je neplatná. Na základe
týchto skutočností žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 1. 2. 2012 poukázal na to, že podľa neho
znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci konania a kde je uvedené, že predmetná stavba
nespĺňa prvky samostatnej stavby, bol robený podľa iných predpisov, aké boli platné v čase, keď sa
uvedená kuchynka stavala. Zároveň však na otázku súdu, akým spôsobom navrhuje, aby sa preukázala

tá skutočnosť, či boli pri posudzovaní tejto stavby použité vtedy platné predpisy, resp. nie a či v tejto časti
žiada doplniť znalecký posudok uviedol, že netrvajú na doplnení znaleckého posudku. Taktiež poukázal
na to, že podľa neho ak uvedená nehnuteľnosť mala byť darovaná darovacou zmluvou v roku 1995navrhovateľke, tak nakoľko nebola táto nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva, má sa za to, že sa
od tejto zmluvy v lehote 3 rokov odstúpilo. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd návrh zamietol.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je

potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, ak sa do troch rokov od uzavretia
zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. platného k 20. 8. 1995, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k 20. 8. 1995, ak sa prevádza nehnuteľná vec na
základezmluvy,nadobúdasavlastníctvovkladomdokatastranehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo jednak vykonané pred vydaním prvého rozsudku
okresným súdom, ktorý bol uznesením krajského súdu zrušený a jednak vykonaného po tomto
zrušujúcom uznesení, ktoré súd považoval za potrebné vykonať, nakoľko je viazaný právnym názorom
vysloveným krajským súdom má za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Predovšetkým súd chce
poukázať na to, že v zmysle názoru krajského súdu je potrebné skúmať vôľu a úmysel G.. U. Ľ., nar.

XX. X. XXXX, otca navrhovateľky, či ako darca mal v úmysle darovať navrhovateľke aj nehnuteľnosť
so súp.č. XX, postavenú na parcele č. XXX/X v kat.úz. X. D.. Súd na základe aj tej skutočnosti, že
uvedená nehnuteľnosť sa priamo uvádza aj v znaleckom posudku č. XX/XXXX, kde sa v bode 2.
uvádzajú vedľajšie stavby a pod bodom C je uvedená letná kuchyňa súp.č. XX a v nadväznosti na túto
skutočnosť, že aj samotná darovacia zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a jej

otcomakodarcomG..U.Ľ.O.dňa20.8.1995,vzmyslebodu2uvádza,žedarujevšetkypredmetzmluvy
tvoriace nehnuteľnosti tak ako ich vlastní a ako sú opísané v bode 1 darovacej zmluvy a v znaleckom
posudku znalca Ing. Jána Drozdíka č. 88/1995 zo dňa 14. 6. 1995, má teda za to, že keďže uvedená
nehnuteľnosť, o ktorú v tomto spore ide, sa výslovne v znaleckom posudku uvádza, bolo úmyslom otca
navrhovateľky darovať jej aj tieto nehnuteľnosti. Zároveň súd poukazuje aj na to, že by bolo zo strany

otca navrhovateľky nelogické, aby jej v zmysle tejto darovacej zmluvy daroval pozemok parc.č. XXX/X,
zastavaná plocha o výmere 524 m2, na ktorej je táto predmetná nehnuteľnosť označená v znaleckom
posudku ako letná kuchynka súp.č. XX a na druhej strane si ponechal budovu umiestnenú na tomto
pozemku. Otec navrhovateľky predmetnou darovacou zmluvou, daroval navrhovateľke súbor budov či
už hlavnej, ktorá sa uvádza ako dom súp.č. XX a vedľajších budov, ktoré tvoria akoby jeden celok a preto

aj s ohľadom na to, že otec navrhovateľky touto darovacou zmluvou jej daroval všetky nehnuteľnosti,
ktoré sa v takom ucelenom celku nachádzali, mal podľa súdu vôľu jej darovať aj stavbu letnej kuchyne
súp.č. XX.K námietke právneho zástupcu odporkyne, ktorú uviedol na pojednávaní a to, že nakoľko uvedená
nehnuteľnosť nebola zavkladovaná do troch rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy, má sa za to, že účastníci
od zmluvy odstúpili, zrejme mal na mysli použitie § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje

na to, že táto námietka je bezpredmetná, nakoľko priamo v § 47 ods. 2 sa uvádza, že mohlo by to
byť len za splnenia tej skutočnosti, kedy by nebol podaný návrh na zavkladovanie darovacej zmluvy.
Teda jednoznačne keďže tu návrh na vklad do katastra bol účastníkmi podaný, nedošlo k účinnému
odstúpeniu od tejto zmluvy.

V rámci posudzovania otázky, či uvedená nehnuteľnosť - letná kuchynka súp.č. XX by mohla byť
samostatnou vecou, resp. hlavnou vecou, súd vychádzal z vypracovaného predmetného znaleckého
posudku, kde sa uvádza, že uvedená stavba nemala nikdy charakter samostatnej stavby. Taktiež v rámci
poukazovania na to, že súd má skúmať dôvody označenia stavby súpisným číslom XX súd zistil, že
prakticky uvedená stavba nikdy nemala platné rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XX a k označeniu
tejto stavby a zapísaniu do katastra pod súpisným číslom XX došlo z dôvodu preklepu čísla domu XX

na súp.č. XX v rámci dedičského konania T. XXXX/XX, T. XXX/XX, v ktorom po N. Ľ., nar. X. XX. XXXX
dedil otec navrhovateľky okrem iných nehnuteľností aj túto nehnuteľnosť, pričom sa doslovne uvádza,
že na základe rozhodnutia ONV Zvolen č. 3126/27-1961 z 8. 7. 1961, prístavba k rodinnému domu č.
XX pod samostatným súpisným číslom XX na parc. KN č. XXX, kat.úz. X. D..

Na základe tej skutočnosti, že teda súčasťou darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako
obdarovanou a jej otcom G.. U. Ľ. ako darcom je aj nehnuteľnosť o určenie ktorej vlastníctva v tomto
konaní ide, má súd za preukázané, že táto žaloba je dôvodná. Naliehavý právny záujem v zmysle §
80 písm. c) O.s.p. je navrhovateľkou daný tým, že v súčasnosti predmetná nehnuteľnosť je v katastri
nehnuteľností zapísaná na odporkyňu s tým, že navrhovateľka sa inou ako súdnou cestou nemohla

domôcť svojho práva, aby ona bola vedená ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
Zároveň súd poukazuje na to, že keďže tak, ako bolo vyššie uvedené, predmetnú nehnuteľnosť daroval
otec navrhovateľke darovacou zmluvou zo dňa 20. 8. 1995, tento ju následne nemohol opätovne darovať
aj odporkyni a to darovacou zmluvou zo dňa 27. 9. 2004, kde darcom bol G.. U. Ľ. a obdarovanou bola
odporkyňa a to z toho dôvodu, že otec navrhovateľky ako darca už k uvedenej nehnuteľnosti nemal

žiadne vlastnícke práva a teda nemohol previesť na odporkyňu predmetnú nehnuteľnosť.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).