Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208200185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3208200185.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:Sociálnapoisťovňa,sosídlomvBratislave,Ul.29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18,
955 37 Topoľčany proti povinnému: HEMI SK, s.r.o., naposledy so sídlom Slatinka nad Bebravou č. 104,
IČO: 36 339 725, o vymoženie 287,16 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 2Er/1774/2008-20 zo dňa 02. apríla 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Krajský súd odvolanie oprávneného proti vo výroku II. o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 06.02.2014 vymazaný ex offo z Obchodného registra § 8a ods.
1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov a oprávneného

zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej trovy exekúcie vo výške 29,83 €, do troch
dní. V odôvodnení uviedol, že dôvodom výmazu povinného z Obchodného registra bolo to, že povinný
bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/69/2010-73 zo dňa 16. augusta 2013 zrušený bez
likvidácie. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. § 196

Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnej do 30.04.2008, spolu vo výške 29,83 €, vrátane 20% DPH (4,97 €), ktoré predstavujú:
a) paušálnu odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie), t.j. 3 x 3,32 € = 9,96 €; b) odmenu za účelne
vynaložený čas 1 hod. x 6,64 €, t.j. 6,64 €; c) hotové výdavky vo výške 8,26 € (poštovné); d) 20% DPH
zo sumy 24,86 €, t.j. 4,97 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi sumu 6,64 € za 1 hodinu z dôvodu,

že vzhľadom na úkony, ktoré vykonal súdny exekútor, súd považoval za účelne vynaložený čas na
výkon exekúcie jednu začatú hodinu. Takto určený čas považoval súd za potrebný, s ohľadom na účel
vykonávanejexekúcieaspoukazomnacharakterrealizovanýchúkonov,overenýchzexekučnéhospisu.
V prípade úkonov získanie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie a príkaz na začatie exekúcie si
súdny exekútor duplicitne uplatnil nárok na odmenu, jednak paušálnu a jednak časovú, pričom mu bola
priznaná paušálne určená odmena za dané úkony exekučnej činnosti. Z nepriznaných súm tak nemohol

súd priznať ani DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Namietol nesprávne právne posúdenie veci,
keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že tento dôvod zastavenia exekúcie by
musel byť daný v čase rozhodovania súdu, teda v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko povinný zanikol výmazom z obchodného registradňa 06.02.2014, stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Povinný bol v čase rozhodovania súdu
o zastavení exekúcie vymazaný z obchodného registra takmer 2 mesiace, teda v čase rozhodovania
súdu neexistoval. Je toho názoru, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej namietol, že by procesne zavinil zastavenie exekúcie;
v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z
Obchodného registra. S poukazom na uvedené nie je daný dôvod, aby znášal trovy exekúcie. Navrhol,
aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor sa písomne vyjadril k odvolaniu oprávneného s tým, že rozhodnutie súdu považoval

za správne. Uviedol, že zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony predchádzala tá
skutočnosť,žepovinnýjenemajetnýaprávenedostatokmajetkubolvpríčinnejsúvislostisjehozánikom.
V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 49/06 zo dňa 14. septembra 2006
a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 2MCdo 1/2006 zo dňa 30.11.2006, 4MCdo 14/2006 zo dňa
29.03.2007, 7MCdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011 atď.). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.03.2014,
súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku

z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra a navrhol, aby súd zaviazal
oprávneného k náhrade trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra má súd za preukázané, že
uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/69/2010-73 zo dňa 16. augusta 2013, právoplatným
dňa 11.10.2013 súd zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie podľa § 68 ods. 9
Obchodného zákonníka z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok. Povinný tak bol dňa 06.02.2014

podľa § 8a ods. 1 písm. c) Obchodného registra ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd
prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní
povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by

postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto
osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe
právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti
z obchodného registra.

Podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák.č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri, súd aj bez návrhu vykoná výmaz

spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok.

Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa, ako aj s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012 dospel k záveru, že v
predmetnej exekučnej veci je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V súlade s ust. § 68Obchodného zákonníka zánik obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) nastáva dňom jej výmazu z
obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou
alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo, ak celý jej majetok prechádza na

právneho nástupcu v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z
obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k právnemu nástupníctvu, z čoho možno vyvodiť,
že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/69/2010-73 zo dňa 16. augusta 2013 zrušil
obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie, povinný, ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu
zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zastavil exekúciu
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie, krajský súd uvádza, že podľa
§ 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného

zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych
pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ods. 3 cit. zák. ust. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré

bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V predmetnej veci súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného
poriadku a o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že bolo
dané poučenie o tom, že proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie
(§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti uzneseniu súdu prvého stupňa proti výroku o trovách exekúcie oprávnený
odvolanie dňa 16.04.2014 podal.

Z dikcie ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013. Vzhľadom k tomu, že odvolanie oprávneného bolo podané po 31. októbri 2013
proti rozhodnutiu vydanému sudcom, je potrebné na daný prípad aplikovať právnu úpravu účinnú po
31.10.2013, t.j. zákon č. 299/2013 Z.z. zo dňa 04. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, v zmysle ktorého bolo s
účinnosťou od 01.11.2013 novelizované i ustanovenie § 58 ods. 6 EP. Citované zákonné ustanovenie
v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v
rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie

v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, výslovne neustanovuje (§ 202 ods. 2 O.s.p.) , krajský
súd dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné.

Na základe uvedených skutočnosti krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.