Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/243/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111217331
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111217331.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/XX, F.,
zastúpeného: JUDr. Milanom Kuhajdom - advokátom, AK so sídlom Vajanského 54, Piešťany, proti
odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, o zaplatenie
sumy 60,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 12. marca 2013, č. k. 10C/154/2011-80 v zamietajúcej časti, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že pripúšťa
späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ruší a konanie z a s t a v u j e.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 95,58 eur z toho 33 eur za
súdne poplatky a 62,58 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Kuhajdu do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zatavil konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 60,28 eur od 16.07.2008 do 08.10.2008, vo zvyšku návrh
zamietol a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 16,50 eur
a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 108,80 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na
odporcovi zaplatenia sumy 60,28 eur s , úrokom z omeškania. Súd po späťvzatí návrhu čiastočne
konanie zastavil. Vo zvyšku teda v časti istiny a príslušenstva návrh zamietol, keď mal za to, že
navrhovateľ je vlastníkom bytu, s odporcom má uzavretú zmluvu o výkone správy, v zmysle ktorej sa
navrhovateľ zaviazal platiť zálohové platby na úhradu služieb. Odporca vyhotovil pre navrhovateľa ročné
vyúčtovanie záloh na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, výsledkom ktorého bol preplatok
vo výške 210,48 eur. Odporca navrhovateľovi z celkového preplatku zaplatil sumu 150,20 eur, takže
zostal nezaplatený preplatok vo výške 60,28 eur. Odporca v predmetnej veci namietol premlčanie,
keď mal za to, že uvedená pohľadávka je bezdôvodným obohatením. Súd prvého stupňa považoval
nárok navrhovateľa za premlčaný, keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí 2-roč.
premlčacej doby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti v zákonom určenej lehote podal
odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v predmetnej veci existovala písomná zmluva o výkone správy
ako právna skutočnosť, ktorá mala za následok vznik právneho vzťahu a na jej základe došlo aj k
vzájomnému plneniu medzi odporcom a navrhovateľom, takže v predmetnej veci sa nemôže jednať o
bezdôvodné obohatenie, ale o plnenie zo zmluvného vzťahu kde je premlčacia doba 3 roky, v dôsledku
čoho tak nárok navrhovateľa nie je premlčaný.V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil žalovanú istinu i príslušenstvo
teda úrok z omeškania, v dôsledku čoho berie návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiada
konanie zastaviť s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania v celkovej výške 286,74 eur.
Odporca uviedol, že so späťvzatím návrhu v celom rozsahu súhlasí, pokiaľ sa týka náhrady trov konania
navrhuje, aby odvolací súd uplatňovanú výšku právneho zastúpenia znížil z dôvodu, že zástupca
navrhovateľa zastupuje v obdobných sporoch na súde nájomníkov jednotlivých bytov, v ktorých sporoch
bol úspešný a boli mu už priznané vo viacerých aj trovy konania v plnej výške.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na právny úkon navrhovateľa späťvzatie návrhu dospel k záveru, že je
dôvodné pripustiť späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
zrušiť a konanie zastaviť.
Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa a jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí ak s tým druhý účastník nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvého stupňa a konanie zastaví.
Návrh na začatie konania možno zobrať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu v celom rozsahu závisí od súhlasu
druhého účastníka konania. Aby späťvzatie návrhu na začatie konania po vynesení rozhodnutia
prvostupňovým súdom bolo účinné je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie návrhu
odvolací súd nepripustí ak druhý účastník s tým nesúhlasí.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť pred nadobudnutím platnosti
napadnutého rozsudku, odporca so späťvzatím návrhu súhlasil odvolací súd postupoval podľa ust. § 208
O.s.p. a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa § 220 O.s.p. zmenil v napadnutej zamietajúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu
prvého stupňa v zamietajúcej časti zrušil a konanie zastavil.
O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že vzniklo právo navrhovateľovi na náhradu trov konania, nakoľko
zastavenie konania zavinil odporca, ktorý uhradil žalovanú pohľadávku až po podaní návrhu, takže návrh
bol podaný dôvodne.
Zároveň je tu však aj ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. rešpektuje nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto
ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími
nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska
odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne
uplatňujú, majú možno výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok za
takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom
na ich množstvo zaujímavé.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho odseku 29 trovy konania by
mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť,aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania vrátane, napríklad
aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom
alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo
prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.
Zo znenia uvedeného ustanovenia nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne
zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte
dôvodovej správy používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné
vychádzať zo zásady primeranosti, resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania
do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak
dôvodová správa, ako aj nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok,
režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a podobne a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že
primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva, t.j. aj súdny
poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si už účastník v drobných sporoch právne zastúpenie
zvolí.
V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 60,28 eur
s príslušenstvom, príslušenstvom bol úrok z omeškania, ktorý navrhovateľ vyčíslil sumou 28,98 eur.
Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania v celkovej výške 286,74 eur (9 úkonov právnej pomoci po 16,60
eur, režijný paušál 5x po 7,41 eur a 1x po 7,81 eur, súdny poplatok z návrhu 16,50 eur, súdny poplatok
za odvolanie 16,50 eur, náhrada cestovného v sume 24,04 eur a náhrada za stratu času 52,04 eur).
Odvolací súd za takejto situácie má za to, že aj v danom prípade bolo treba usudzovať na stav
neprimeranosti trov konania navrhovateľa voči pohľadávke, nakoľko v danom prípade šlo práve o prípad
niekoľkonásobného presahu náhrady nad pohľadávkou. V danej veci bolo treba pri rozhodovaní o tom,
v akej výške by mala byť úspešnému navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania, zohľadniť aj tú
okolnosť, že tu ide podľa vedomostí odvolacieho súdu z iných ním prejednávaných vecí toho istého
predmetu konania o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná aj nízka právna
zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby a tiež faktor viac než dvojnásobného
presahu požadovanej náhrady nad tzv. istinou. Bez povšimnutia okrem toho nebolo možno ponechať
ani to, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie advokátom nemožno zásadne upierať nikomu.
Odvolací súd riadiac sa uvedenými úvahami preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba
považovať za primeranú mieru redukcie navrhovateľovi inak prislúchajúcej náhrady trov konania na
tretinu, čím sa táto suma priblíži sume žalovanej pohľadávky( 60,28 eur +28,98 eur), keďže tretina zo
sumy 286,74 eur je 95,58 eur. Preto určil odporcovi zaplatiť titulom trov konania sumu 95,58 eur.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.