Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205087
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614205087.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Š.
Č., F.. XX. XX. XXXX, T. A. E., U. XXXX/XX, proti odporkyni Ž. Č., F.. XX. XX. XXXX, T. U. XXXX/XX,
A. E., v konaní o určenie výživného na manžela, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 04. 06. 2014, doplneným podaním zo dňa 21. 07. 2014, navrhovateľ
žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu s ktorou sú v rozvodovom konaní, prispievať mu na výživu mesačne
po 30,-eur. Návrh odôvodnil tým, že býva u svojej matky, výdavky na bývanie predstavujú viac ako
dostáva dávku v hmotnej núdzi. Jeho príjem je 61,-eur mesačne, iný príjem nemá a nakoľko mu tento
nepostačuje ani na úhradu základných životných potrieb žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na platenie
výživného.

Navrhovateľ sa na pojednávanie neustanovil, aj keď bol riadne a včas predvolaný, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnil. Súd podľa § 101 od s. 2 O. s. p. vec prejednal aj v neprítomnosti
navrhovateľa, pričom prihliadol na obsah spisu a súdom vykonané dôkazy.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že sama je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a sama
sa stará o tri maloleté deti, ktoré pochádzajú z manželstva s navrhovateľom. Navrhovateľ pritom neplatí
ani výživné na deti, aj keď bol na to zaviazaný rozsudkom súdu. Uviedla, že navrhovateľ nepracuje a
aj v čase keď spolu žili, nemal záujem riadne zabezpečovať rodinu. Za dostatočný príjem pre rodinu
považoval to, čo dostávali a nezaujímalo ho, z čoho ona zaplatí stravu, oblečenie deťom a všetky ostatné
poplatky.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci uzavreli manželstvo druhýkrát dňa 16. 06. 2012. Z
manželstva pochádzajú tri maloleté deti a to Š. Č., F.. XX. XX. XXXX, E. Č., F.. XX. XX. XXXX I. A. Č., F..
XX. XX. XXXX. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 10P/39/2014 zo dňa
08. 09. 2014, ktorým súčasne boli všetky tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec
detí bol zaviazaný prispievať na každé z detí minimálnym výživným, t. j. 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudok o rozvode manželstva zatiaľ nie je právoplatný. Pretože
navrhovateľ - otec detí, si ani do rozvodu manželstva neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, vedie
sa na tunajšom súde, pod sp. zn. 10P/34/2014, aj konanie o určenie výživného k mal. deťom na čas s do

rozvodu manželstva ich rodičov. Aj v tejto veci bol vyhlásený rozsudok na pojednávaní dňa 08. 09. 2014,
pričom otec bol zaviazaný prispievať od 03. 06. 2014 na každé z detí minimálnym výživným. Zo spisu
7C/153/2014 bolo zistené, že návrhom, doručeným súdu dňa 27. 06. 2014, odporkyňa (Ž. Č.) žiadala
zaviazať navrhovateľa (Š. Č.) na platenie manželského výživného, pričom rozsudkom 7C/153/2014-37
zo dňa 10. 07. 2014, bol návrh zamietnutý - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 21. 07. 2014.

Ani jeden z účastníkov v súčasnom období nepracuje. Navrhovateľovi bola priznaná dávka v hmotnej
núdzi od júna 2014 po 61,60 eur mesačne. Podľa vlastného tvrdenia a výpovede odporkyne navrhovateľ
býva u svojej matky a s odporkyňou nevedie spoločnú domácnosť. Odporkyňa býva s tromi maloletými
deťmi v nájomnom byte, za ktorý mesačne platí 137,-eur. Je takisto nezamestnaná a v súčasnom období
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 321,10 eur mesačne (od júna 2010, predtým poberala túto dávku
vo výške 364,30 eur mesačne). Okrem toho odporkyňa poberá rodinné prídavky na každé z detí po
23,52 eur (spolu 70,56 eur).

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci sú aktuálne v rozvodom konaní - rozsudok a
rozvode manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva a rozsudok o určení výživné k maloletým deťom na čas do rozvode manželstva
doteraz nenadobudli právoplatnosť, ale účastníci sa na pojednávaní v obidvoch veciach odvolania vzdali.
Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ani jeden z nich nie je zamestnaný. V súčasnom období
jediným zdrojom príjmu navrhovateľa aj odporkyne sú dávky v hmotnej núdzi. Z manželstva účastníkov
pochádzajú deti, ktoré však boli zverené do starostlivosti odporkyne, pričom navrhovateľ si vyživovaciu
povinnosť voči deťom neplní. Navrhovateľ nepracuje, pričom neboli preukázané objektívne dôvody
(napr. nepriaznivý zdravotný stav a pod.), ktoré by bránili navrhovateľovi pracovať.

Podľa § 75 Zákona o rodine

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Vzhľadom na zistené pomery a citovanú právnu úpravu mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný. Ani jeden z účastníkov dlhodobo nepracuje - navrhovateľ od 01. 01. 2010. Odvtedy
rodina žila len z dávok v hmotnej núdzi, ktoré boli priznané obidvom účastníkom s prihliadnutím na
starostlivosť o tri maloleté deti. Po rozchode manželov sa odporkyni čiastočne znížila dávka v hmotnej
núdzi, nakoľko navrhovateľ prestal byť spoločne posudzovanou osobou a naopak, navrhovateľovi bola
priznaná individuálna dávka v hmotnej núdzi. Odporkyňa z príjmu ktorý poberá, zabezpečuje bývanie,
stravu, oblečenie a aj ostatné potreby nielen pre seba, ale aj pre tri maloleté deti pochádzajúce z
manželstva. Navrhovateľ si neplní ani zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Za takejto
situácie by bolo v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine, aby súd navrhovateľovi priznal
voči odporkyni výživné. Neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by navrhovateľovi znemožnili
zamestnať sa čo aj len v príležitostných profesiách a týmto spôsobom si zabezpečovať prostriedky na
obživu. Nakoľko odporkyňa okrem dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov, ktoré poberá na tri
maloleté deti, nemá iný príjem, nebolo možné zaviazať ju za takejto situácie na platenie výživného voči
navrhovateľovi. Súd preto návrh zamietol.

Ani jeden z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. Nakoľko
odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, súd účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.