Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky H.

Y., nar. XX. M. XXXX, bytom Q. XXXX/XX X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 31. októbra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. októbra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke právo na
náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 3.októbra 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola navrhovateľka pri
konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na svoj nepriaznivý fyzický aj
psychický zdravotný stav, ktorý ju spoločensky znevýhodňuje a žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť
preskúmaný.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že zmenila ošetrujúceho
psychiatra, prvýkrát ho navštívila v auguste 2014, s plánovanými kontrolami 1x mesačne. Došlo k zmene
jej psychiatrickej liečby.

Odporkyňanavrhlanapadnutérozhodnutiepotvrdiťakozákonnéavecnesprávne,pretožeanipopodaní
odvolania navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru ohľadom toho, že jej

invaliditanevznikla,pretožejejpracovnáschopnosťnepokleslaoviacakoo40%vporovnanísozdravou
fyzickou osobou a posudkový záver zostal nezmenený aj po dodatočnom posudkovom vyhodnotení
psychologického nálezu z apríla 2014.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi
správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou

navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o

40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1, 6,7 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej

schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické, ich stredne ťažké formy)
vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento sa určuje s ohľadom na vývoj osobnosti v afektívnej,
emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho
zaradenia.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 2.júla 2013 žiadosťou z 3.októbra 2013. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval zdravotný

stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku
z 3.októbra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychiatrických,
psychologických, interných a chirurgických vyšetrení z priebehu roka 2013 a za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľky označil bipolárnu afektívnu poruchu, tj. duševné ochorenie so zaradením pod
kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej

schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 22-
ročná navrhovateľka je dispenzarizovaná psychiatrom pre bipolárnu afektívnu poruchu, zatiaľ bez liečby.
Bola vyšetrená psychológom, ktorý konštatoval narušenie kognitívnych funkcií, slabší organický terén
centrálnej nervovej sústavy a znížený úsudok bez potreby ústavného liečenia. Liečba navrhovateľky je
len sporadická. Pridružené diagnózy a to obezita, arteriálna hypertenzia, hyperurikemia, či chronická

venózna insuficiencia dosahovali len ľahký stupeň závažnosti, preto ich považoval za posudkovo
nevýznamné. Konštatoval, že invalidita navrhovateľky nevznikla. Svoj posudkový záver nezmenil ani po
podaní odvolania navrhovateľky a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu sa stalo podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,

posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici. V posudku z 31.januára 2014 vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako
prvoposudzovateľ aj z doplnených psychiatrických, psychologických, interných a chirurgických vyšetrení
a z MR vyšetrenia ľavého členka z priebehu roku 2013, 2014 a 2009. Dospel k rovnakému posudkovému
záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sú v

popredí psychické problémy bez pravidelného odborného sledovania a liečby. Prvýkrát bola psychiatrom
vyšetrená v roku 2011 pre poruchy emócií počas dospievania s úzkostne depresívnymi známkami,
následne bola bez pravidelnej liečby. K dispozícii bolo jediné psychiatrické vyšetrenie v ktorom bolo
konštatované, že odborné kontroly neabsolvuje, jej liečba je len sporadická bez ordinovania chronickej
psychiatrickej liečby. Predložené psychologické vyšetrenie dokumentovalo narušenie kognitívnych

funkcií, tj. schopnosť učenia sa novému, prispôsobovanie sa a pod. a zhoršenie krátkodobej pamäte u
mentálne subnormnej osobnosti. Pri akceptovaní odborného nálezu, avšak bez chronickej pravidelnej
liečby a využitia iných liečebných možností považoval stanovený pokles jej pracovnej schopnosti
na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia za maximálny. Jej pridružené zdravotné ťažkosti
somatického charakteru neodôvodňovali percentuálne zvýšenie, pretože kŕčové žily dolných končatín

sú ľahkého stupňa, na vyššie hodnoty kyseliny močovej užíva lieky, porucha krvného tlaku a porucha
tukov sú na liečbe kompenzované, astma je v pokoji, bez pravidelnej liečby. Stav po úraze ľavého členka
je konsolidovaný. Uviedol, že môže vykonávať jednoduché pomocné práce podľa svojho vzdelania. Svoj
posudkový záver nezmenil ani po dodatočnom posudkovom vyhodnotení psychologického vyšetrenia
zo 7.apríla 2014 na žiadosť krajského súdu. Uviedol, že toto vyšetrenie potvrdzuje známy psychický

status navrhovateľky bez zistenia mentálnej retardácie, s prítomnými poruchami osobnosti. Naďalej
konštatoval, že navrhovateľka nie je v pravidelnej odbornej starostlivosti.Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na základe predložených odborných

lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich

vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti,
pretože podľa zákonných kritérií invalidita predpokladá pokles pracovného potenciálu pod zákonom

stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne,
ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153
ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného
stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach
navrhovateľky a ich závažnosti považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné

ochorenie,ktorésohľadomnaprejavyochoreniasprávnezaradilpodpríslušnúpoložku4vrámci prílohy
č.4kzákonuosociálnompoisteníavzhľadomnakrátkodobosťanepravidelnosťliečbypriznaljej pokles
pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť
navýšenia percenta jej zníženej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie ochorenia, ktorými trpí, pretože podľa
odborných lekárskych nálezov nebol ani u jedného z nich zistený taký stupeň závažnosti, ktorý mal

zákonompredpokladanývplyvnajejpracovnúschopnosť.Vyslovenýposudkovýzávernemohliovplyvniť
ani odborné lekárske nálezy predložené na pojednávaní pred krajským súdom, pretože psychologický
nález z 8.septembra 2014 obsahoval nezmenený diagnostický záver v porovnaní s psychologickým
nálezom zo 7.apríla 2014, ktorý bol posudkovo vyhodnotený. Psychiatrickým nálezom z 23.augusta
2014, po zmene ošetrujúceho psychiatra bola u navrhovateľky v diagnostickom závere konštatovaná

recidivujúca depresívna porucha s terajšou miernou epizódou, čo nie je posudkovo významné a
bipolárna afektívna porucha, terajšia manická epizóda bez psychotických príznakov, tzn. nejde o horší
stav jej zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári doposiaľ vychádzali. Priebeh liečby
a jej účinnosť, ako aj prípadný vplyv na jej pracovnú schopnosť v posudkovo významnom rozsahu
bude možné vyhodnotiť až s dostatočne dlhým časovým odstupom, pretože vznik invalidity predpokladá

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v zásade trvajúci viac ako 1 rok v takom stupni závažnosti, ktorý
znižuje pracovnú schopnosť poistenca o viac ako o 40 %. Splnenie týchto zákonných predpokladov
nebolo možné konštatovať ani po predložení citovaného psychiatrického nálezu.

V nadväznosti na vyššie správne zistené skutkové okolnosti, týkajúce sa zdravotného stavu
navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu zisteniu, že jej invalidita nevznikla, v dôsledku čoho jej

nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok je dávka dôchodkového zabezpečenia,
ktorá sa odvíja od invalidity poistenca. Pokiaľ poistenec nie je uznaný invalidným, nárok na invalidný
dôchodok mu nevzniká. Uvedené odporkyňa správne vyhodnotila tak, že žiadosť navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku s ohľadom na neexistenciu jej invalidity zamietla.

Náhradutrovkonaniakrajskýsúd navrhovateľkenepriznal,pretoževkonanínebolaúspešnározhodujúc

podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniachprostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.