Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212149
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713212149.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. M.-L. XXX/XX, XXX XX
L.Á., o zaplatenie zmenkovej sumy 492,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 492,56 €, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 492,56 € od 22.11.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 492,56 €
od 30.03.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 1,64 €, ako aj trovy konania na účet právneho

zástupcu navrhovateľa v sume 29,50 € - súdny poplatok a v sume 320,65 € - trovy právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 16.12.2008
na zmenkovú sumu 492,56 €, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 22.11.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 16.12.2008 na sumu 492,56 €, pričom do

jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 0 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol súdu, aby v
zmysle Nariadenia podľa čl. 7 vydal rozsudok, v ktorom zaviaže odporcu na vyššie uvedené sumy s
príslušenstvom, ako aj trovami konania.

Navrhovateľ k návrhu predložil výpis navrhovateľa z Obchodného registra a zmenku, v ktorej ako

vystaviteľ vystupuje odporca a ako remitent vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava s
tým, že táto zmenka bola vystavená dňa 16.12.2008 na sumu 14.838,86 Sk.

Súd dňa 24.09.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručil odporcovi kópiu tlačiva
(návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď s tým, že odporca na
uvedené tlačivo žiadnym spôsobom nereagoval.V predmetnej veci sa dňa 05.12.2013 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom navrhovateľ predniesol návrh
súhlasne s písomným vyhotovením návrhu. K veci ďalej uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok z
platne vyplnenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom

zmenkovým a šekovým, a preto trvá na podanom návrhu a žiada mu vyhovieť. Odporca sa k veci vyjadril
tak, že po vysvetlení, že sa jedná o zmenku, ktorú vyplnil pre spoločnosť Pohotovosť, tak k tomu by
som chcel uviesť, že keď ja som robil, mne cez exekúcie boli strhávané isté platby, teda on tento nárok
čiastočne plnil a v súčasnosti je nezamestnaný, a teda nemajú mu z čoho strhávať s tým, že on sa nevie
presne vyjadriť, že či mu boli strhávané finančné prostriedky aj v tejto veci. Je ochotný splácať, ale

nevie akým spôsobom.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 16C/144/2013-93 zo dňa 05.12.2013 rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, keď nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda
veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o
úvere. Potom, keďže výška úveru bola 265,55 €, aj za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len
časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 79,66 €, teda 30

% istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského
úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 345,21 €. V danom prípade zmenková suma v
čase vyplnenia bola 492,56 €, a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru,
presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z..
Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 345,21 €, tak ako to upravoval

zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 492,56 €, bola vyplnená v rozpore so zákonom. Potom,
keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z
úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku
navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh navrhovateľa nebol dôvodný, a preto súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/202/2014-132 zo dňa 29.05.2014 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd okrem
iného uviedol, že prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať v zmysle Nariadenia,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách

jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého účelom je zjednodušenie
a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať v zmysle Zákona
zmenkového a šekového, to tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje právo z predloženej
zmenky ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, pokiaľ nejaké uvedie a
posúdi ich v zmysle čl. I § 10a § 17 ZŠZ. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporných

strán. Uplatnený nárok celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 04.09.2014 bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 04.08.2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,

keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 toho istého zákona, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 toho istého zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 toho istého zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí,

že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 toho istého zákona, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 toho istého zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 toho istého zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 toho istého zákona, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa článku I. § 10 toho istého zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou

nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 toho istého zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 toho istého zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na to, že podľa právneho názoru súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne
požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol
relevantnénámietkyvzmysle§17ods.1Zákonač.191/1950Sb.aanivzmysle§10Zákonač.191/1950

Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel,
a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti
zákonného úroku, keďže aj tejto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 29,50 € tak, ako si to uplatnil právny zástupca navrhovateľa v podaní súdu
doručenom dňa 22.08.2014, ako aj z trov právneho zastúpenia v sume 320,65 €. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby po 51,45 € bez DPH, a to prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 05.12.2013 a podanie odvolania

voči rozsudku, pričom za tieto úkony prináleží navrhovateľovi aj náhrada režijného paušálu v celkovej
sume31,24€(7,81€x4).Taktiežvnáhradetrovprávnehozastúpeniajezahrnutáajnáhradacestovného
a náhrada za stratu času, pričom tu súd pristúpil ku kresaniu uplatnenej náhrady z nižšie uvedených
dôvodov. Navrhovateľ si uplatnil cestovné a náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli v súvislosti s
jeho prítomnosťou na pojednávaní uskutočnenom dňa 05.12.2013. Avšak v tento deň sa navrhovateľ

zúčastnil na 2 pojednávaniach na tunajšom súde a preto súd považoval za spravodlivé, keď náhradu
za stratu času a cestovné vydelil počtom pojednávaní uskutočnených v predmetný deň. Tento spôsob
výpočtu považuje súd za spravodlivý aj s poukazom na znenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré predpokladá
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. A
preto súd je toho názoru, že cestovné a náhradu za stratu času v sume 206,49 € (102,41 € cestovné

+ 104,08 € náhrada za stratu času) je potrebné vydeliť počtom pojednávaní, keď náklady v tejto sume
vynaložil navrhovateľ aj v súvislosti s inými právnymi vecami ako len s touto. Potom vzhľadom na vyššie
uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,65 €, pričom táto
suma pozostáva z odmeny za právne služby spolu s režijným paušálom v sume 164,04 €; cestovného v
sume 51,13 € (102,41 €: 2); náhrady za stratu času v sume 52,04 € (104,08 €: 2) a DPH, kdeže právny

zástupca je platiteľom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek
možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).