Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204746
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamila Haverlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414204746.2

Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, v právnej veci navrhovateľa:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705 - zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie
Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Ž. F. U., v
zastúpení ustanovenou opatrovníčkou pre konanie Oľgou Mlynarčíkovou, tajomníčkou informačného
centra Okresného súdu vo W., o návrhu na zaplatenie sumy 336,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 336,00 €, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 336,00 € od 25.02.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy, 336,00 € od 11.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-ina% zmenkovej sumy,
ako aj trovy konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku vo výške 20 € a trov právneho zastúpenia
vo výške 83 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia pod následkom výkonu
rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.04.2014 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súdu Žiar
nad Hronom (čl. 1 - čl. 3) návrh, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 336 € s prísl.
Tunajšiemu súdu sa nepodarilo doručiť odporcovi písomnosti do vlastných rúk preto vykonal šetrenie za
účelom zistenia súčasného pobytu odporcu. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k .
XXC XX/XXXX - XX zo dňa 16.07.2014 v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p. súd potom ustanovil
pre dané konanie až do jeho právoplatného ukončenia vo veci odporcovi opatrovníka v osobe Oľgy
Mlynarčíkovej tajomníčky informačného centra Okresného súdu vo W.. Na súdne pojednávanie konané
dňa 28.08.2014 sa nedostavili účastníci konania, u ktorých doručenie predvolánky bolo vykázané na
čl. 26. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil písomne na čl.
27-31. Ustanovená opatrovníčka svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnila, k podanému
návrhu sa nevyjadrila. Súd podľa § 101 ods. 2 potom konal aj bez prítomnosti horeuvedených účastníkov
konania. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so spisom OS ZH č. k. XXC XX/XXXX s
pripojenými prílohami a správami a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený si navrhovateľ uplatnil ako právnická
osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového
tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo
dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom
zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 336 € s prísl. a trovy konania spočívajúce v úhrade
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v predmetnej veci.

Príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska
odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 15.02.2010 na zmenkovú sumu 336 Eur, pričom sa zaviazal k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.02.2011. Indosavaná zmenka je vistazmenkou
opatrnou doložkou na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia, pričom navrhovateľ
disponuje len originálom zmenky a nemá informáciu o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich
vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená.

Zmenka bola vystavená dňa 15.06.2010 pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na raz zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od
25.02.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu finančnú čiastku,
keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Súd, postupujúc v súlade s článkom 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
prostredníctvom vzorového tlačiva B žiadosťou o doplnenie a/alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky mal súd preukázané, že navrhovateľ uviedol súdu a poskytol dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, ktorej originál predložil súdu. Zmenkové informácie navrhovateľ presne preniesol do návrhu
na uplatnenie pohľadávky, pričom poukázal na skutočnosť, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo
zmenky, a nie z pohľadávky.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), toto
nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako
v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový
zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až
63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zmenkového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s
ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety Zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky
stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky ani odporcom ani ustanovený opatrovníkom odporcu, ktorý bol v
konaní nečinným a súdu nezaslal ani svoje vyjadrenie na predloženom tlačive C na odpoveď.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu
z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového
úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci
rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým
úrokom a zákonným úrokom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku vzhľadom na plnú úspešnosť navrhovateľa v konaní, priznal mu trovy konania spočívajúce v
úhrade súdneho poplatku vo výške 20 € a trov právneho zastúpenia vo výške 83,04 € s DPH.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.