Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010182
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23.05.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného O. O., stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona účinného do 01.01.2006, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr.poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B.. V. XX, t.č. bytom A. X, G. XXX/XX, spod obžaloby
pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona účinného do 01.01.2006, trestný
čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr.zákona účinného do
01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 23.06.2003 v čase okolo 01.00 h vo R., na ul. M. XX, okres R., v dvojizbovom byte č.XX, na X.A.
po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol H. N., t.č. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W.

G. XXXX/XX, tak, že jej dal zaucho otvorenou dlaňou, potom ju začal udierať päsťami do oblasti tváre,
následkom čoho spadla na zem, kde ju následne začal kopať do rôznych častí tela, chytil ju za vlasy a
priložil jej pod krk nôž so slovami, že ju zabije, čo vzbudilo v nej obavu o jej život, ktorým skutkom jej
spôsobil zlomeninu nosa s krvácaním, krvnú podliatinu, opuch okolo ľavého oka a podliatiny čela a ľavej
strany tváre, kde znalec stanovil trvanie liečenia na 3 týždne a dobu práceneschopnosti 12-14 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13. 03. 2014 podal na tunajšom súde prokurátor obžalobu na obžalovaného pre trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006, na tom skutkovom základe, že dňa
23.06.2003 v čase okolo 01.00 h vo R., na ul. M. XX, okres R., v dvojizbovom byte č.XX, na X.A. po
predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol H. N., t.č. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. G.
XXXX/XX, tak, že jej dal zaucho otvorenou dlaňou, potom ju začal udierať päsťami do oblasti tváre,
následkom čoho spadla na zem, kde ju následne začal kopať do rôznych častí tela, chytil ju za vlasy a
priložil jej pod krk nôž so slovami, že ju zabije, čo vzbudilo v nej obavu o jej život, ktorým skutkom jej

spôsobil zlomeninu nosa s krvácaním, krvnú podliatinu, opuch okolo ľavého oka a podliatiny čela a ľavej
strany tváre, kde znalec stanovil trvanie liečenia na 3 týždne a dobu práceneschopnosti 12-14 dní.Obžalovanému bola ako obžaloba, tak aj predvolanie na hlavné pojednávanie riadne doručené, na čo
sa obžalovaný súdu písomne vyjadril, že vykonanie žiadnych nových dôkazov nenavrhuje a žiada, aby
sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Ku skutku samotnému uviedol, že udalosti z

uvedeného dňa si vôbec nepamätá z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, popiera, že by sa dopustil
trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi. S poškodenou v danom období žili ako
druh a družka, skutok si obžalovaný nepamätá, ale „pokiaľ udalosti prebehli tak, ako ich popisuje
poškodená, svojho činu úprimne ľutuje“. Ďalej uviedol, že v súčasnosti žije v Českej republike už
jedenásť rokov, so svojou družkou a vedie riadny život.

Vzhľadom na to, že v danej veci boli splnené podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného, súd podľa § 252 ods. 2 Tr. Poriadku vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného.

Ku dňu hlavného pojednávania bolo súdu doručené oznámenie od sestry poškodenej H. N., L.. W. U.,

že poškodená H. N., dňa 07. 02. 2014 zomrela, o čom zároveň súdu predložila i úmrtný list poškodenej.

Súd tak na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania na č.l. 6 - 9, a na čl. 153 - 164, výpovede poškodenej H. N. - N. na čl. 11 - 12, čl. 210 - 215 spisu,
oboznámil so závermi znaleckého posudku na čl. 15 - 20, zápisnicou o ohliadke miesta činu na čl. 22, s

odborným vyjadrením na čl. 34, s lekárskou správou na čl. 36, oboznámil s rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 3T/17/2008, správou na obžalovaného na čl. 222 - 228, 230 - 232, odpisom z registra
trestov obžalovaného na čl. 229 a tiež s úmrtným listov poškodenej H. N. - N..

Z prečítanej výpovede obžalovaného vyplynulo, že dňa 22. 06. 2003 bol s poškodenou v pivárni Y. na

A., kde spolu pili, pričom, on, obžalovaný vypil asi 7 malých pív a 6 poldeci karpatské horké, poškodená
pila červený strik. Následne sa rozišli - poškodená odišla, pričom obžalovaný nevedel uviesť, kedy to
bolo, s kým odišla a ani to, či sa do pivárne Y. tej noci ešte vrátila. Obžalovaný uviedol, že domov išiel
sám, keď prišiel domov, tak poškodená doma ešte nebola. Domov prišla až po ňom, pričom v čase
príchodu domov už mala rozbitý nos, krv jej tiekla z nosa. Následne z bytu utiekla, no ju nebil ani ju

neohrozoval nožom. Odišla výťahom z priateho poschodia. Obžalovaný potom poriadil výťah a sa išiel
pozrieť, kde je. Našiel ju na ulici Jedľovej pri vchode do náprotivného paneláku. Poškodená tam stála
ešte s nejakou ženou a s jej manželom. Týchto obžalovaný aj požiadal, aby volali policajtov, pričom oni
mu na to uviedli, že hliadku už privolali. Keď hliadka polície prišla na uvedené miesto, poškodenú zobrali
na ošetrenia obžalovaný odišiel domov. Obžalovaný poprel, že by poškodenú bil, alebo ju ohrozoval

nožom, poprel, že by jej uvedené zranenia spôsobil on. Na tričku, ktoré policajtom vydal sa nachádzala
krv poškodenej, to pripustil, tá sa tam dostala tak, keď prišiel doma do kontaktu s poškodenou po tom,
čo už mala rozbitý nos.

Z prečítanej výpovede poškodenej zo dňa 23. 06. 2003 vyplynulo, že dňa 22. 06. 2003 poškodená s

obžalovaný išli v čase okolo 19. hodine do bufetu na konečnú zastávku, kde spoločne popíjali ona jeden
strik červeného vína - 2 dcl vína a 1 dcl kofoly a obžalovaný jedno malé pivo. Následne zašli do podniku
Y. na A., kde poškodená vypila asi tri uvedené vínové striky a obžalovaní tri malé pivá s tromi poldeci
karpatského horkého. Následne poškodená odišla domov a obžalovaného čakala v ich prenajatom byte
na Jedľovej ulici. Keďže nechodil, vrátila sa teda po neho päť do Y., asi okolo 0.30. Keďže obžalovaný

sedel s nejakými kamarátmi, ona si sadla k jednej svojej známej, ktorá tam sedela s mužom. Kto to
bol, to poškodená uviesť nevedela. Z pohostinstva odchádzali spoločne s obžalovaným, po tom, čo
sa tento zdvihol, šla s ním aj poškodená. Cestou domov sa nerozprávali o ničom. Po príchode domov,
potom, čo poškodená obžalovanému nepodala jesť, tento jej začal nadávať, dal jej zaucho otvorenou
dlaňou. Najprv sa snažila brániť, no začal ju riadne biť a to tak, že ju udieral päsťami do oblasti tváre,

pričom spadla na zem, kde ju následne začal kopať po celom tele. Medzitým ju aj chytil za vlasy a
priložil jej pod krk nôž a kričal, že ju zabije. Snažila sa i privolať si pomoc jej mobilným telefónom, ten jej
však obžalovaný vytrhol z ruky a hodil o zem. Poškodená nevedela, ako sa dostala do chodby bytu, len
sa postavila a utekala preč z bytu, pričom bola celá od krvi. Išla výťahom na prízemie, odkiaľ vybehla
vonku do bytovky oproti, kde chcela vyhľadať pomoc u jej kamaráta M. G.. Ten však nebol doma, takže

zazvonila o zvonček nižšie, kde sa ozval mužský hlas. Poškodená ho poprosila, aby privolal políciu.
Následne ten pán zišiel dole aj s manželkou. Po chvíli tam prišiel i obžalovaný, pričom poškodená si
nepamätá, čo hovoril, nakoľko bola vo veľkom strese. Následne na to, prišla policajná hliadka, ktorápoškodenú odviezla na ošetrenie na pohotovosť v NsP Zvolen. Na RTG vyšetrení bolo zistené, že má
zlomený nos.

Po tom, čo bolo trestné stíhanie pre neprítomnosť obžalovaného, a následne aj poškodenej prerušené,
následne vo svojej výpovedi zo dňa 21. 03. 2013, teda po desiatich rokoch, poškodená zotrvala na
tom, že za uvedených okolností ju v ich prenajatom byte napádal obžalovaný. V uvedenej výpovedi
už poškodená ale nevedela uviesť, čo a koľko pred skutkom vypili, vedela však, že „opitá“ nebola, no
obžalovaný „mal riadne vypité“. Na doplňujúce otázky uviedla, že nevie, ku komu si v pohostinstve Y.

prisadla, a ani nevedela uviesť mená osôb (manželov), u ktorých po incidente zazvonila o pomoc.

Zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ondrejom Bohušom k zraneniam poškodenej vyplynulo,
že toto “ bolo spôsobené opakovaným vonkajším násilím o stredne veľkej intenzite pôsobiaceho
násilia do oblasti tváre s maximom do oblasti nosa. Pôsobiaci predmet bol plochý a v dôsledku jeho
opakovaného pôsobenia vznikli krvné podliatiny na tvári a v čelovej oblasti. Násilie väčšej intenzity

pôsobilo na chrbát nosa a zapríčinilo jeho zlomeninu s následným krvácaním z nosa.
Doba trvania liečenia zlomeniny nosa takéhoto druhu a rozsahu sú tri týždne.“ Zranenie poškodenej H.
N. znalec kvalifikoval ako ľahké.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 zb. účinného do 31. 12. 2005, kto inému úmyselne ublíži na

zdraví, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č.300/2005 účinného od 01. 01. 2006, kto inému úmyselne ublíži
na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu mal byť spáchaný v roku
2003, teda za účinnosti iného právneho predpisu (Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ), než aký platí v
čase, keď sa o čine rozhoduje, súd skúmal, použitie ktorého právneho predpisu, teda Trestného zákona
v ktorom platnom a účinnom znení je pre páchateľa (obžalovaného) priaznivejšie. Vzhľadom k tomu,
že trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu je miernejšie trestný podľa Trestného zákona č.

140/1961 Zb., teda právneho predpisu platného a účinného v čase spáchania skutku, súd sa stotožnil
s právnou kvalifikáciou, tak ako ju uviedol prokurátor v podanej obžalobe.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
je ľudské zdravie, pričom predmetom útoku je vždy živý človek. Za „ublíženie na zdraví“ možno

pokladať taký stav (ochorenie, poranenie), ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných
funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý
spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanechá trvalé následky. Pracovná neschopnosť je síce
dôležitýmkritériompriposudzovaní„ublíženianazdraví“,niejevšakkritériomjediným,anirozhodujúcim.
Zosubjektívnejstránkysavyžadujeúmysel,ktorýmusízahŕňaťajto,žesmerovalkspôsobeniuublíženia

na zdraví.

V prejednávanej veci súd vykonával dokazovanie ohľadom skutku zo dňa 23. 06. 2003, teda skutku ktorý
sa udial pred jedenástimi rokmi. V prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala výpovede svedkyne-
poškodenej H. N. - N.. Z jej výpovede, ako aj z výpovede obžalovaného zhodne vyplynulo, že v danom

čase v roku 2003 poškodená s obžalovaným žili spolu v prenajatom byte ako druh a družka, hoci
poškodená bola v tom čase vydatá za iného muža.

Z prečítaných výpovedí ako obžalovaného, tak poškodenej vyplynulo, že večer 22. 06. 2003 do 23. 06.
2003 boli obaja v pivárni Y., kde tak obžalovaný, ako aj poškodená, obaja požívali alkoholické nápoje.

Podľa vlastnej výpovede, poškodená vypila nie menej ako štyri červené vínové „striky“ v pomere 2 dcl
vína a 1 dcl kofoly. Výpovede obžalovaného a poškodenej sa zhodujú v tom, že následne ako prvá, bez
obžalovaného odchádzala z uvedenej pivárne poškodená. Avšak ohľadom následného popisu udalostí,
sa ich výpovede rozchádzajú. Poškodená tvrdí, že sa do pivárne sama vrátila a to po obžalovaného, no
sadla si k niekomu inému, k svojej známej, meno ktorej uviesť nevedela ani v jednej zo svojich výpovedí

a to ani bezprostredne - na druhý deň - po skutku. Pokiaľ poškodená tvrdí, že domov, do prenajatého
bytu šla spoločne s obžalovaným, tento na strane druhej trval na tom, že domov šiel sám, dorazil tam
ako prvý a poškodená, už zranená prišla až po ňom.Incident napadnutia poškodenej sa mal stať v ich spoločnej domácnosti, bez prítomnosti akýchkoľvek
svedkov. Bezprostredne po skutku, podľa tvrdení poškodenej obsiahnutých v zápisnici, táto išla zazvoniť
svojmu kolegovi M. G., keď tento však neotváral, zazvonila nejakým manželom, ktorí i zišli dolu a privolali

i políciu. Týchto prípadných svedkov poškodená bližšie neoznačila a napriek tomu, že by prípadne mohli
nepriamo potvrdiť následný priebeh udalosti, títo svedkovia neboli v prípravnom konaní identifikovaní
a teda ani vyslúchnutí.

Poškodená tak nevedela uviesť s kým v danú noc v pivárni Y. po jej druhom príchode sedela, rovnako

nevedela uviesť, s kým po incidente hovorila, uvedených manželov nevyhľadala ani následne a to ani
ona sama, ani nik z príslušníkov PZ vykonávajúcich vyšetrovanie v danej veci. Poškodená sama vo
svojej prvej výpovedi z roku 2003 uviedla, že v daný večer bola pod vplyvom alkoholu. Pri požití štyroch
vínnych strikov, poškodená vypila najmenej osem dcl vína. Hoci nevedela uviesť a označiť osoby, s
ktorými prišla do kontaktu pred incidentom a ani po incidente, jednoznačne označila ako útočníka proti
svojej osobe obžalovaného. Vo svojej druhej výpovedi z roku 2013 však už poškodená uviedla, že pod

vplyvom alkoholu nebola.

Súd tak bol v dôkaznej situácii, keď tvrdenia poškodenej stáli proti tvrdeniu obžalovaného, za okolností,
keď v danú noc boli obaja značne pod vplyvom alkoholu.

Krvné stopy - škvrny na tričku obžalovaného preukazujú tú skutočnosť, že obžalovaný s poškodenou
bol v čase, keď krvácala z nosa, jednoznačne však nepreukazujú, že poškodenú práve on fyzicky
atakoval. Jediným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému je tak výpoveď poškodenej, ktorú však
súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to aj vzhľadom na požívanie alkoholu v čase predchádzajúcom
skutku, ako aj na tú skutočnosť, že poškodená si iné okolnosti, iné osoby, s ktorými prišla do kontaktu ako

pred skutkom, tak ani po ňom nepamätala. Zároveň v konaní nebol produkovaný žiadny iný, ďalší dôkaz,
ktorý potvrdil tvrdenia poškodenej, stojace proti tvrdeniam obžalovaného. Pokiaľ sa týka lekárskej správy
z ošetrenia poškodenej v daný deň, táto lekárska správa ako pôvod vzniku zranení opäť uvádza ( a
môže uvádzať) len také skutočnosti, ktoré uviedla ošetrujúcemu lekárovi sama poškodená. Pravdivosť
pôvodu či spôsobu vzniku zranení táto však nepreukazuje.

Súd tak v konaní nemal jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho popísala jedine
poškodená, ktorá bola v tom čase značne pod vplyvom alkoholu. V konaní nebolo spoľahlivo
preukázané, či sa poškodená do uvedenej pivárne Y. skutočne vrátila, či sa vracala domov s
obžalovaným alebo akoukoľvek inou osobou a predovšetkým súd nemal preukázané, že zranenia na

tele poškodenej vznikli v dôsledku fyzického násilia práve obžalovaného. V danom prípade je totiž
reálna možnosť, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť i napríklad pádom na tvrdú podložku, čo by v
dôsledku požitia alkoholu poškodenej v daný večer nebolo nereálne, ani vylúčené. Súd tiež nemal za
jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že by takéto zranenia poškodenej spôsobil výlučne obžalovaný
a nik iný. Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní skutkový stav nezistili dostatočne, neboli

zaistené také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali vinu obžalovaného zo žalovaného skutku a
túto dôkaznú núdzu nemohol naprávať súd v konaní. Navyše výpoveď poškodenej, ako jediný dôkaz
svedčiaci proti obžalovanému z roku 2003 nezodpovedá požiadavkam kontradiktórnosti. Vo výpovedi
učinenej poškodenou po desiatich rokoch prípravného konania, poškodená už popisovala niektoré
okolnosti inak (napríklad množstvo požitého alkoholu) a k mnohým sa vyjadriť nevedela (iné osoby,

s ktorými prišla daný večer do kontaktu). Súd ani tieto nejasnosti nemohol na hlavnom pojednávaní
odstrániť, keďže poškodená zomrela.
Je zrejmé, že po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, nastala situácia, že tieto nedávajú spoľahlivý
a jednoznačný podklad pre záver o vine obžalovaného. Teda neboli produkované také dôkazy, ktoré by
nad akúkoľvek pochybnosť preukazovali vinu obžalovaného v zmysle žalovaných trestných činov.

Na základe týchto skutočností, pritom vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného), súd obžalovaného O. O. oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu podľa §
285 písm. c) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že v prípade uznania viny od obžalovaného žiadnu náhradu
škody nepožaduje, preto súd o škode nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech

(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.