Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 6, 2009

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/430/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207217941
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2009:2207217941.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateliek : v 1. rade: R. M. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom S. út XX,. G., Maďarská republika, v
2. rade V. L., nar. XX.XX.XXXX,. bytom A. utca XX,. G., Maďarská republika, obaja zast. Mgr. P. G.,
advokátom, so sídlom A. N... XXXX,. D. S., proti odporcom : v 1. rade R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. č. XXX/XX,. G., v 2. rade H. T., nar. XX.XX.XXXX,. bytom H. č. XXX/XX,. G., obaja zast. JUDr. L. P.,
advokátom, so sídlom A. N.. č. XXXX/X,. D. S., o návrhu na určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne
trovy konania v sume 1.000,93 € k rukám JUDr. L. P., do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.12.2007 domáhali určenia neplatnosti
závetu, ktorý zriadil poručiteľ Á. M., nar. XX.X.lXXX,. do Notárskej zápisnice dňa 12.1.l999 na N. Ú. JUDr.
D. N. pod č. N 5/99, Nz 3/99, na základe ktorého poručiteľ závetom všetok svoj majetok hnuteľný aj
nehnuteľný, vrátane majetkových práv prechádzajúcich dedičskou postupnosťou, zanechal pre prípad
svojej smrti odporcom v 1. a v 2. rade. Navrhovateľky sa oboznámili so závetom na pojednávaní dňa
6.7.2006 u súdnej komisárky JUDr. T. H., ktorá bola poverená s prejednaním dedičstva po poručiteľovi,

vedené pod sp.zn. 13D 868/2005, Dnot 13/2006, kde navrhovateľky v 1. a v 2. rade v zastúpení JUDr.
L. P. uznali závet poručiteľa za platný, vyhlásili, že sú spôsobilí dediť a že dedičstvo po poručiteľovi
neodmietajú. Navrhovateľky na pojednávaní dňa 22.3.2007 vyhlásili, že závet neuznávajú, majúc za to,
že poručiteľ bol uvedené do omylu odporcami, že sú to jeho deti, ktorá okolnosť mala byť všeobecne
známa v obci mieste trvalého pobytu poručiteľa. Tým poručiteľ mal konať v omyle vychádzajúceho
zo skutočnosti, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú jeho mimomanželské deti, o ktorej skutočnosti
podľa informácii navrhovateliek mala presvedčiť poručiteľa - matka odporcov s cieľom, aby vyvolala

u poručiteľa voči odporcom pocit zodpovednosti a týmto spôsobom ovplyvnila vôľu poručiteľa pri
neskorškom zriadení závetu. Požadovali vyslovenie neplatnosti závetu, majúc za to, že poručiteľ konal
v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorá mala
na uskutočnení právneho úkonu záujem, tento omyl vyvolala, resp. musela o ňom vedieť, pretože sa
poručiteľ mylne domnieval, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú jeho pokrvní príbuzní - potomkovia. Mali za
to, že keby poručiteľ v čase podpísania písomného vyhotovenia závetu vedel, prípadne predpokladal, že
odporcovia nie sú jeho potomkovia, nemal by dôvod pojať ich do obsahu závetu, ako testamentárnych

dedičov.

Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť, jednak z dôvodu, že návrh na začatie konania bol
podaný po lehote, ktorú stanovil súd v rámci uznesenia, ktorým prerušil dedičské konanie, a jednak zdôvodu, že odporcovia nemohli vyvolať omyl poručiteľa, ktorý pred spísaním závetu vyhlásil, že nemá
žiadnych potomkov, preto nemohol byť uvedený do omylu odporcami.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedka V. M. (čl. 85), K. S. (čl. 86),
M. K. (čl. 87), JUDr. D. N. (čl. 91), Z. O. (čl. 91), A. M. (čl. 92), A. B. (čl. 93), I. V. (čl. 105), potvrdenie od
spoločnosti S. L., zo dňa 28.9.2009, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 13D 868/2005,
na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Zvýpovedenavrhovateliekv1.av2.radevyplynulo,žeideonetere,deti-súrodencaporučiteľa,ktorépo
smrtisvojhostrýkaD.,ktorýzomrelvrokulXXX.vzdalisasvojhopodieluvprospechstrýkaA.,beznároku
na náhradu, v presvedčení, že po smrti tohto strýka tak či tak oni prichádzajú do úvahy ako dedičia.
Prihliadli hlavne na pomery svojho strýka, jeho odkázanosť na nehnuteľnosť , čoho dôkazom ma byť aj
skutočnosť, že odpredal jednu parcelu, aby z výťažku si mohol zaviesť plyn do domu. O existencií závetu
sa dozvedeli len v rámci prejednania dedičstva po poručiteľovi A., kde najprv mali záujem dohodnúť sa

so závetnými dedičmi - odporcami, aby previedli na nich len tú časť nehnuteľností, ktoré by inak boli
zdedili po strýkovi D., čo predstavovala 1-inu z celkového majetku. Napriek tomu, že pôvodne malo k
tejto dohode dôjsť, neskôr od tohto mali odporcovia odstúpiť, a navrhovateľky boli nútené si uplatniť svoj
nárok súdnou cestou. Skutočnosť, že mal mať poručiteľ deti, vyhlásila navrhovateľka v 1. rade, že bola
to verejná tajnosť v obci, a v tomto smere sa vyjadril aj starosta obce, pri preberaní kľúčov od domu

po smrti poručiteľa. Navrhovateľka v 2. rade, ktorá bola v bližšom kontakte s poručiteľom, častejšie ho
navštevovala, spolu s dcérou, bola s ním aj v pravidelnom telefonickom kontakte. Potvrdila, že poručiteľ
nikdy nerozprával, ako naloží so svojim majetkom ani to, že spísal závet. Pokiaľ mu bolo niečo treba
pomôcť, zásadne rozdával len príkazy a nakladal s nimi vždy ako s deťmi. Potvrdila, že v jednom prípade
poručiteľ mal rozprávať o R. - odporcovi v 1. rade, že mu má pokosiť trávu. Rovnako sa vyjadril aj

ohľadom dcéry H., o ktorej tvrdil, že je to jeho dcéra a dožadoval sa bližšieho vzťahu s nimi, ale v ďalšom
sa už neinformovali o tom, či uznal otcovstvo k týmto deťom, keď on nepripúšťal žiadne debaty v tomto
smere. V jednom si boli isté, že nikdy poručiteľ neuznal otcovstvo k odporcom v 1. a v 2. rade, a preto
si mysleli, že to vyriešil závetom..

Zo spisu tunajšieho súdu 13D 868/2005 vyplynulo, že prvé pojednávanie prebehlo dňa 6.7.2006, kde
nebol namietnutý závet poručiteľa po oboznámení prítomným. Naopak všetci prítomní, tak navrhovatelia
ako aj zástupca odporcov uznali závet za platný. Súčasne vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú a sú
spôsobilí dediť, a že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Na ďalšom pojednávaní
22.3.2007 už navrhovateľky spochybnili platnosť závetu, aj pred notárkou zopakovali, že ich strýko -

poručiteľ A. M. mal byť pri zriadený závetu uvedený do omylu, keď vychádzal z mylnej skutočnosti,
keď bol presvedčený o tom, že R. O. a jeho sestra H. sú jeho pokrvné deti. V dôsledku tejto
skutočnosti Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením dňa 22.3.2007 č.k. 13D 868/2005-86 prerušil
konanie s poukazom na § 175k ods. 2 O.s.p. a odkázal navrhovateľky, aby v lehote do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu na Okresný súd Dunajská Streda

návrhom na určenie neplatnosti závetu poručiteľa, spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa
12.1.l999, proti pravdepodobným dedičom zo závetu R. O., a H. T., rod. O., ktoré uznesenie mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.9.2007. navrhovateľky podali návrh na vyslovenie neplatnosti závetu
až20.12.2007,tedapo 30dňovejlehote,počítanéod29.9.2007,ktorálehotatýmuplynulak30.10.2007.
z toho dôvodu odporcovia v zastúpení JUDr. L. P. podali návrh, aby súd pokračoval v prejednaní

dedičstva po poručiteľovi dňa 19.9.2008, ktorý návrh bol zamietnutý uznesením tunajšieho súdu dňa
1.12.2008, č.k. 13D 868/2005-110 majúc za to, že návrh bol podaný na tunajšom súde, v ktorom sa
pokračuje a nie je doposiaľ skončený, ktorého predmetom sporu je určenie neplatnosti závetu a ide o
skutočnosťrozhodujúcupreďalšiepokračovanievdedičskomkonaní.Vrámcitohtokonaniasapreukáže
i otázka dodržania lehoty včasného podania návrhu. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie,

ktoré potvrdilo rozhodnutie I. stupňového súdu s tým, že bola dodržaná lehota na podanie návrhu, preto
návrh na pokračovanie v konaní vo veci prejednania dedičstva nebol dôvodný

Navrhovateľky dôvodili naliehavý právny záujem na podanie návrhu o určenie neplatnosti závetu s
poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p., s tým, že sú potomkami po neb. L. M. - bratovi A. M. a neb. D. M.,

kde v konaní o dedičstve po neb. D. M., ktorý zomrel X.X.lXXX, naposledy bytom Ň., ktoré konanie bolo
vedené pod sp.zn. D 190/l998, Dnot 68/l998 sa navrhovateľky ako zákonné dedičky v celom rozsahu
vzdali svoje dedičských nárokov v prospech A. M. v záujme zabezpečenia jeho bývania, ktorý aj prejavil
záujem obhospodarovať predmetnú nehnuteľnosť a majetok, pôvodne vo vlastníctve D. M.. Mali týmnaliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu zriadeného poručiteľom A. M., aby sa zachovalo
ich právne nástupníctvo po poručiteľovi, ktorého sa sčasti vzdali v jeho prospech po D. M..

Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ako konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie i rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkony je takisto neplatný, ak omyl táto osoba
vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný.

Podľa § 40a Obč. zákona, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 419, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil.

To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v
rozsahu,vktoromodporujetomutopredpisu,aksaten,ktojetakýmúkonomdotknutýneplatnostidovolá.

Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a Obč. zákona, je neplatným právnym úkonom len do tej doby,

kým sa niekto nedovolá, kto je dotknutým právnym úkonom, neplatnosti právneho úkonu. Lehota na
uplatnenie nároku z neplatného právneho úkonu, je všeobecná trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade trojročná lehota začala plynúť od zistenia existencie závetu 6.7.2006, keď návrh bol

podaný 20.12.2007, teda dodržaním premlčacej trojročnej lehoty. Dovolať sa oprávnenými osobami,
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú zásadne dotknutí účastníci tí, ktorí neplatnosť
právneho úkonu nespôsobili a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto úkonu vo svojich právach a
oprávnených záujmoch dotknuté( opomenuté). Pokiaľ ide o samotnú neplatnosť právneho úkonu,
treba vychádzať z toho, že medzi náležitosti vôle patrí, aby bola prostá omylu a to prostá omylu vo

vôli tzv. vnútorného omylu. Právne významným t.j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho
úkonu, je len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktoré je pre uskutočnenie právneho
úkonu rozhodujúca. Môže sa týkať tak obsahu právneho úkonu (napríklad konajúci sa domnieva,
že vec kúpil, skutočnosti ide o nájom v zmysle § 663), ako aj jeho predmetu (napríklad v domnení
nadobudnutia originálu sa nadobudne iba kópia), prípadne osoby, napríklad obdarovaný záchranca sa

ukáže, ako nepravý, či iné rozhodujúce skutočnosti, a ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl (vychádzajúci z takejto skutočnosti (buď vyvolala) alebo o ňom musela vedieť (vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu v čase jeho urobenia). Ak by išlo o omyl vyvolaný úmyselne touto osobou, je právny
úkon relatívne neplatný aj bez toho, aby musel vychádzať zo skutočnosti rozhodujúci pri uskutočnení
právneho úkonu. Pritom formuláciu zákona, že omyl musel byť druhému účastníkovi známy, je treba

vykladať tak, že druhý účastník buď omyl poznal, alebo vzhľadom k okolnostiam a z opatrnosti, ktorou
je potrebné od neho požadovať, poznať musel napriek tomu konajúceho na to neupozornil, lebo keby
tak bol urobil, a omyl by včas vysvetlil, prestal by byť omylom a ostal by bez vplyvu na právny úkon.

Rozhodujúcim svedkom, ktorý mohol dať odpoveď, či odporcovia v 1. a v 2. rade boli deťmi poručiteľa,

prípadne, či o takejto okolnosti presvedčila poručiteľa a museli o tom vedieť aj odporcovia, mohla
byť matka odporcov v 1. a v 2. rade Z. O., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že poručiteľa A. M.
spoznala 1.10.l976, keď sa zamestnala u bývalého Č. B., po materskej dovolenke so synom, odporcom
v 1.rade. Tvrdila, že nikdy predtým poručiteľa nepoznala a ani nevedela o jeho existencii. Pracovala
ako sprievodkyňa a poručiteľ bol šoférom na tomto autobuse. Výkon práce mal trvať k 1.1.l978, keď

opäť nastúpila na materskú dovolenku a narodilo sa jej druhé dieťa. Jednoznačne vyhlásila, že poručiteľ
nebol otcom ani jedného z jej deti. Nevedela vysvetliť, z čoho sa vyvinula táto fáma v obci v miesta
bydliskaporučiteľa.Potvrdilapríležitostnénávštevyporučiteľa,keďnosiljejodzamestnávateľamaterský
príspevok. Nepoprela, že raz zobral odporcu v 1. rade k svojim príbuzným do Maďarska, aby nešiel
sám. Ona sa vždy zdržiavala v obci G.. svedkyňa ale nepoprela okolnosť, že v jednom prípade sa u

nich zastavil poručiteľ, a boli prítomní aj odporcovia, keď vyhlásil, že nemá žiadnych blízkych príbuzných
a rozhodol sa zanechať svoj majetok na odporcov. Za tým účelom mal vyžiadať od nich občianske
preukazy, ktoré na druhý deň vrátil s tým, že závet uložil u advokátky v Š. a po jeho smrti budú o tom
vyrozumení.Dobu trvania pracovného pomeru tejto svedkyne potvrdila aj spoločnosť S. L. s.r.o., dňa 28.9.2009,
ktorá zaslala pracovnú zmluvu Z. O. zo dňa 21.10.l976, že skutočne od tohto dátumu vykonávala prácu

sprievodkyne v B.. Dohodnutá skúšobná doba jeden mesiac a zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú.
Ku skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou zo strany svedkyne ku dňu 31.7.l980. týmto potvrdil
zamestnávateľ, že jej pracovný pomer trval od 22.10.l976 do 31.7.l980.

Na tvrdenia navrhovateliek boli vypočutí svedkovia, ktorí mali dosvedčiť skutočnosť, že v obci bolo

všeobecne známe, že poručiteľ mal syna a že bol presvedčení o tom, že sa jedná o jeho syna a že
má aj dcéru.

Svedok V. M. - ako sused poručiteľa ho poznal bližšie, a osobne videl aj odporcu v 1. rade, že chodieval
k poručiteľovi, vtedy mohol byť tak vo veku okolo 17 rokov, ktorého bližšie mala poznať jeho manželka,
ako triedna učiteľka. Nikdy mu však predstavený odporca v 1. rade takto nebol. To že zvykol spomenúť

susedom, že má syna, potvrdil aj M. K., ale ani jednému z týchto svedkov sa nezdôveril, kto je matkou
tohto dieťaťa a prečo nežije s touto ženou. Obdobne nepravidelne vydával odporcu v 1. rade v obci Ň.,
nakoľko trvale nebýval v obci. To, že by malo ísť o syna poručiteľa odporcu v 1. rade, tvrdila aj svedkyňa
A. M., ktorá mala učiť odporcu v 1. rade na základnej škole. O tom sa mala len dopočuť v obci. Nikdy však
jej takto dieťa predstavené poručiteľom nebolo. Naopak ohľadom dcéry sa nikdy nezmieňoval poručiteľ

v prítomnosti týchto svedkov, ani takéto chýri sa nešíril. Rovnako potvrdila, že odporca v 1. rade zvykol
navštevovať poručiteľa a bol aj sprevádzaný poručiteľom na autobusovú zastávku.

To, že by mal mať dcéru poručiteľ, uviedol svedok A. B., ktorý mal byť svedkom konfliktu medzi
navrhovateľkou v 2. rade, a poručiteľom, keď mal obhliadnuť nehnuteľnosť, ktorú mal obrobiť, kde

poručiteľ mal vyhlásiť, že veľmi ľutuje, že im otec nepovedal, že má dcéru H.. O svojom synovi sa
mal zmieniť aj starostovi obce, ktorý ho poznal dlhé roky I. V., ktorý bol starostom obci Ň. od roku
l974. Poznal aj jeho rodinné pomery tvrdiac, že pôvodne žil so svojim bratom D. a po jeho smrti ostal
sám bývať v predmetom dome, keď po smrti Á. M. ho požiadali odporcovia ako dedičia, aby mohli
uložiť kľúče od nehnuteľnosti. Tento svedok dosvedčil, že v jeho prítomnosti mal vyhlásiť poručiteľ, že

má syna, ktorý býva v G.. Bližšie ho neidentifikoval nikdy. V jednom prípade ho chcel angažovať do
futbalového mužstva, keď mohol mať okolo 20 rokov, bolo to asi pred 15 rokmi. Ale bližšie okolnosti,
kto ako vychováva dieťa, či sa o dieťa stará, nikdy sa nezmienil. Vyjadril sa aj v tom smere, že chcel
od poručiteľa odkúpiť nehnuteľnosť, priľahlú parcelu - ako stavebnú parcelu na vybudovanie obecného
úradu, keď on odmietol nehnuteľnosť predať majúc za to, že má komu nehnuteľnosť prenechať.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne K. S., tiež susedky poručiteľa, uviedla len, že od poručiteľa sa dopočula,
že má syna, ale nikdy sa nedozvedela jeho meno a nikdy mu nebola ani predstavená. Spomenula jednu
príhodu, keď sa im pokazil autobus z B., kde mala prísť žena a tvrdiť, že má 18 ročnú dcéru, ktorej mal
sľúbiť poručiteľ, že mu dá vkladnú knižku a auto. Pokiaľ ide o tieto tvrdenia svedkyne, je stále otázne,

o koho sa malo jednať, nakoľko odporcovia spolu s ich matkou bývali už vždy v G.. Nikdy nebývali v
B.. Poručiteľ mal jej aj vyvrátiť tvrdenie, že by mal mať dcéru, keď po oboznámení tejto skutočnosti mal
vyhlásiť, že on má len syna, ktorý sa mal n neho podobať očami a vlasmi.

To, že poručiteľ nemal potomkov v čase spísanie závetu, uviedla svedkyňa JUDr. D. N., ktorá spisovala

na N. Ú. na požiadanie poručiteľa závet, keď vo všeobecnosti opísala postup pri spísaní závetu, s tým,
že vopred sa poučuje závetca, v prípadoch, ak by mal zákonných dedičov, že spísanie závetu je bez
predmetné, nakoľko zo zákona títo potomkovia budú dediť, a sú neopomenuteľnými dedičmi. V prípade
poručiteľa takéto vyhlásenie rovnako muselo byť urobené, a po spísaní závetu sa predkladá závet na
prečítanie. V prípade, že jazyk neovláda dobre závetca, tak zamestnankyňa pretlmočí obsah závetu, čo

sa aj zaznamená. Ak sa stotožní s obsahom závetu, tento podpíše a ukladá sa na Notárskom úrade.
Vydalo sa následne potvrdenie o evidovaní pod akým číslom, u ktorého notára, a s poučením o možnosti
odvolania závetu, ak by sa tak rozhodol, ktoré číslo malo slúžiť orientačne pre závetcu.

Pokiaľ vychádzame z ust. § 49a , ak teda má byť neplatný právny úkon, ktorý urobila konajúca osoba

v omyle, a to omyle vo vôli, ktorý je podstatný ak sa týka takej okolnosti bez ktorej by nebolo vôbec k
právnemu úkonu došlo a súčasne musí platiť, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, teda odporcovia
v 1. a v 2. rade, tento omyl vyvolali alebo aspoň o ňom museli vedieť. To znamená, že títo účastníci buď
omyl poznali, alebo vzhľadom na okolnosti a z opatrnosti, ktorú je potrebné od nich požadovať, muselipoznať, napriek tomu, na to neupozornili poručiteľa, a tým, že mali spôsobiť vznik omylu, keď poručiteľa
nesprávne informovali, ktorý sa mýlil v okolnostiach rozhodujúcich pre vytvorenie svojej vôle, a to bez
úmyslu uviesť ho do omylu. Samotná okolnosť, že poručiteľ niektorým vyhlasoval v obci, že má syna,

keď v ďalšom ani jeden svedok nedosvedčil z akých prameňov plynie presvedčenie poručiteľa, že má
syna, keď svedkyňa Z. O. - ako matka odporcov v 1. a v 2. rade výslovne poprela, že by bol poručiteľ
pokrvným otcom odporcov v 1. a v 2. rade, čo vylučuje aj tá skutočnosť, že by ho mohla poznať skôr ako
sazamestnalavrokul976,keďužmalaodporcuv1.rade.Niktozosvedkovnetvrdil,aninepreukázal,kto
bol matkou dieťaťa a či odporca v 1. rade, o ktorom tvrdil poručiteľ,že je jeho synom, takéto vyhlásenia

niekedyurobil.Svedkoviaužvôbecnepotvrdiliskutočnosť,žebymalmaťajdcéru,nakoľkoK.S.hovorila
o nejakej žene v B., z blízkeho tvrdiac, že má dcéru s poručiteľom, ktorého volali prezývkou F. a mal
priezvisko M.. Ale že by táto dcéra niekde vyhlasovala, hoci aj v prítomnosti poručiteľa, že je dcérou
poručiteľa, ani jeden zo svedkov nedosvedčil. Tým sa nepotvrdilo, že omyl vo vôli, pod ktorým mal urobiť
právny úkon - závet poručiteľ bol vyvolaný odporcami v 1. a v 2. rade. Je mať pochybnosť aj o tvrdeniach
svedkov, že malo byť všeobecne známe v obci, že má syna, a že by sa poručiteľ bez ďalšieho zisťovania

nechal presvedčiť o tom, že má mať dieťa, a nepokračoval by v spore o určenie otcovstva, a mal prijať
túto skutočnosť, ako hotovú vec, keď jednoznačne sa vyjadrili navrhovateľky aj svedkyňa M., že išlo o
osobu, ktorá dávala všetko príkazom, nebolo možné rozporovať s nim žiadnu vec a že by bol takto prijal
túto skutočnosť, bez ďalšieho prešetrenia.

Vychádzajúc z obsahu závetu, ktorým je ako právnym úkonom poručiteľa, robiac poriadok vo svojom
majetku pre prípad smrti, kde vyslovil svoj prejav vôle nevzbudzujúci pochybnosť čo chcel ním prejaviť,
pričom bola dodržaná forma písomná vo forme notárskej zápisnice, podpísaná poručiteľom, ktorý bol pri
plnom vedomí, ktorú spôsobilosť na právne úkony ani jedna strana v prípade poručiteľa nespochybnila.

Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody pre vyslovenie neplatnosti závetu poručiteľa A. M., zamietol návrh
navrhovateliek v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešným odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania, ktoré
predstavujú trovy právneho zastúpenia 8 úkonov právnej pomoci (prevzatie veci 29.3.2008, vyjadrenie k

návrhu 15.4.2008, a 19.9.2008, písomné podanie dňa 22.9.2008 účasť na pojednávaniach 24.4.2009,
23.6.2009, 8.9.2009, 6.11.2009 a podanie dňa 12.10.2009). v danom prípade predmetom konania bolo
určenie neplatnosti závetu, hodnotu ktorého predmetu konania nie je možné vyjadriť v peniazoch, preto
jepočítanáodmenavzmysle§11ods.1vyhláškyč.655/04Z.z.vznenínovelyč.557/2008Z.z.ako1/13-
ina z výpočtového základu. 1/13-ina z výpočtového základu, ktorý bol v roku 2008 19.056,-Sk, podľa

§ 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008. 1/13-ina z výpočtového základu 19.056,-
Sk činí 2.477,28 Sk. V roku 2008 boli tri úkony právnej pomoci 4 x 2.477,28 Sk = 9.909,12 Sk (328,92
€). Následne v roku 2009 bolo 5 úkonov právnej pomoci, účasti na pojednávaniach, jeden úkon právnej
pomoci obdobne počítané ako vyššie 1/13-ina z výpočtového základu, ktorá v roku 2009 bola 695,-€.
Odmena za jeden úkon takto činí 53,46 €. 5 x 53,46 € = 267,30 €. Celkom odmena advokáta za osem

úkonov právnej pomoci činí 596,38,-€. Advokát zastupoval dvoch účastníkov 2 x 596,38 € = 1 192,76 € .
Podľa § 13 ods.3 citovanej vyhlášky v znení noviel sa v tomto prípade odmena znižuje o 20%. Z odmeny
1 192,76 € 20% činí 238,55 €. 1 192,76 € - 238,55 € = 954,21 €. Advokát si účtoval hotové náklady
formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008 a následne
podľa novely č. 557/2008 Z.z. 1/100-inu z výpočtového základu určeného podľa § 1 ods. 3 cit. vyhlášky.

Výška výpočtového základu v roku 2008 činila 19.056,-Sk, z toho 1/100-ina činí 190,-Sk. 190,-Sk x 3 =
570,-Sk (18,92 €). Výška výpočtového základu v roku 2009 činila 695,-€ z toho 1/100-ina činí 6,95 € x
4 = 27,80 €. Celkom trovy advokáta odporcov 954,21 € + 18,92 € + 27,80 € = 1 000,93 €.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p. sú povinné navrhovateľky zaplatiť advokátovi odporcov trovy a to do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).