Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 25, 2009

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/362/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207213085
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2009:2207213085.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľov : 1./ J. K., nar. XX.X.lXXX,. bytom B. č. X,. 2./ E. K., nar. X.XX.lXXX,. bytom tamtiež, obe
zastúpení advokátom JUDr. Z. H., so sídlom v D. S., H. č. XXXX/Xa,. proti odporcom: 1./ K. N., rod.
W., nar. X.X.lXXX, bytom G. R. č. XX,. Š., zast. splnomocneným zástupcom - občanom - JUDr. B. V.,
nar. X.X.lXXX,. bytom B., V. č. XXXX/X,. 2./ I. V., t.č. na neznámom mieste, 3./ J. B., t.č. na neznámom
mieste, 4./ G. B., t.č. na neznámom mieste, 5./ E. B., t.č. na neznámom mieste, odporcovia v 2. až v
5. rade zastúpení súdom ustanovenou opatrovníčkou, E. R., súdnlou tajomníčkou Okresného súdu v
Dunajskej Strede, 6./ S. P. F. B., B. č. XX,. B., o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vydržaním takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade J. K., nar. XX.X.lXXX. a E. K., rod. K., nar. X.XX.lXXX. sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. B., vedené na LV č. 1128
Katastrálneho úradu v T., Správy katastra v D. S. , parc.č. 19/3 ornej pôdy o výmere 675m2 v podiele
1/1, nehnuteľnosti vedených na LV č. 1041 Katastrálneho úradu v T. Správy Katastra v D. S., parc.č.
19/4 ornej pôdy o výmere 95m2, a parc.č. 19/5 ornej pôdy o výmere 666m2 v podiele 1/1 v celosti.

Navrhovateľom sa náhrada trov konania n e p i r z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.9.2007 domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. B. vedené na LV č. 1128 a 1041, ktoré sú ornou pôdou,
ku ktorým žiadali určiť vlastnícke právo na tom právnom základe, že ich právny predchodcovia, ktorí sa
presídlili z Maďarska v zmysle dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom,
im boli pridelené tieto pozemky na základe výmeru o prídele do vlastníctva pod č. 4/5/354/1950 dňa
5.12.l950 vydaný Krajským národným výborom v Bratislave podľa zákona zo dňa 11.7.l947 pod č.
148 Zbierky o opatreniach prevedením Československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva

v spojitosti s nariadením č. 30/l948 o majetku, ktorí zanechali v Československej republike osoby
presťahované do Maďarska, týkajúce sa nehnuteľností vedené vo vložke č. 151 parc.č. 18 roľa o
výmere 680m2, pôvodne vo vlastníctve J. J. v podiele 1/1 a vo vložke č. 18 parc.č. 17 roly o výmere
766m2 pôvodne vo vlastníctve K. B. v celosti nachádzajúce sa všetky v kat. úz. B.. Celková výmere
vtedy pridelených parciel predstavovala 1446m2, v súčasnosti novovytvorené parcely 19/3, 19/4 a
19/5, ku ktorým žiadali určiť vlastnícke právo navrhovatelia, predstavovala výmeru 1436m2. Uedené
nehnuteľnosti mali nadobudnúť titulom daru od právnych predchodcov v roku l983, do ktorej doby

tieto nehnuteľnosti nerušene užívali, oplotili si ich a až v roku 2006 došlo k rušeniu ich užívacieho
práva zo strany odporkyne v 1. rade. Mali za to, že na základe týchto skutočností vydržali predmetné
nehnuteľnosti pri splnení podmienky 10 ročnej nerušenej držby v zmysle Stredného Obč. zákona § 116 a145, započítaním vydržacej doby právnych predchodcov, majúc naliehavý právny záujem, že bez tohto
určenia by bolo ich právo ohrozené.

Pôvodne navrhovatelia žalovali odporcov v 1. až v 5. rade, keď v priebehu konania bol pribratý účastník
na strane odporcu v 6. rade - S. P. F. B., B. č. XX na návrh odporkyne v 1. rade, majúc za to,
že o pridelenie náhradných pozemkov rozhodol tento úrad, ktorý mal niesť zodpovednosť za svoje
rozhodnutie. Uznesením dňa 18.9.2008 súd pribral do konania v 6. rade S. P. F. v B..

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov C. S., rod. H., E. K., rod. H.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede navrhovateľa v 1. rade vyplynulo, že jeho rodičia nadobudli nehnuteľnosti prídelom, keď on
spolu s manželkou navrhovateľkou v 2. rade odkúpili približne v roku l983 potom, čo uzavreli manželstvo
susediacu parcelu so spornými parcelami ako aj rodinný dom vlastníčky I. K., rod. B., ktorá však už

toho času nežije. Uvedené nehnuteľnosti v tom čase neboli oplotené. On po odkúpení nehnuteľnosti
oplotil záhradu spolu s domom. Priľahlú parcelu odkúpenej záhrade im daroval otec jemu a manželke
a od tej doby predmetné nehnuteľnosti spolu obhospodarovali. Neskôr ju celú aj oplotili. Sporná časť
nehnuteľnosti nebola pojatá do dedičstva po smrti právnych predchodcov, nakoľko nikdy nebola ani
spomenutá. Tvrdil, že za čas užívania nehnuteľnosti nikdy nebol rušený pri nakladaní s nehnuteľnosťou,

kde na nehnuteľnosti vysadil stromy v dobrej viere, že uvedená nehnuteľnosť patrila jeho otcovi, tak ako
on to vyhlásil pri darovaní. Poukázal aj na to, že od tej doby, čo vznikla povinnosť platiť dane a poplatky
z nehnuteľnosti, túto svoju povinnosť aj riadne plnil. Prvýkrát došlo k rušeniu nehnuteľnosti, približne
pred dvomi rokmi pred podaním návrhu, keď manžel odporkyne v 1. rade sa dožadoval zamerania
nehnuteľnosti.

Navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že manželstvo s navrhovateľom uzavrela v roku l979, a domovú
nehnuteľnosť v kat. úz. B. kupovali v roku l983. Ona sama si pamätala rozhovor so svokrom, ktorý
nemohol im inak finančne pomôcť a ponúkol im nehnuteľnosť, ktorý daroval pri príležitosti uzavretia
manželstva. Potvrdila okolnosti rušenia užívania nehnuteľnosti zo strany odporkyne v 1. rade pred dvoch

rokov od podania návrhu. Uviedla, že túto nehnuteľnosť ponúkol svokor aj ich švagrovi, ktorý však túto
nehnuteľnosť nechcel.

Odporkyňa v 1. rade nadobudla sporné nehnuteľnosti v rámci reštitúcie ako náhradné pozemky v
roku 2006, v dôsledku čoho sa dožadovali vydania týchto nehnuteľností, ktoré chceli najprv dať

zamerať. Potvrdili, že tieto pozemky boli oplotené, preto sa na ňu nemohli dostať. Vyzvali preto
navrhovateľov na vydanie nehnuteľnosti s tým, že zatiaľ žalobu na súd o vydanie nepodávali. Ani
neoznámili túto skutočnosť pozemkovému úradu, že sú problémy s vlastníctvom. Žalobu mali podávať
navrhovatelia, pričom dane a poplatky za predmetné nehnuteľnosti od roku 2006 neplatili, majúc za
to, že tieto nehnuteľnosti nemohli užívať. Na úrade zistili, že dane z predmetných nehnuteľností platila

navrhovatelia.

Z výpovede odporcu v 6. rade, ktorý je súčasne aj zo zákona zástupcom účastníkom v 2. až v 5. rade na
neznámom mieste potvrdil, že vlastníctvo odporkyne vyplýva z reštitučného nároku uplatnené na P. Ú.,
v prípade ktorej nemohlo dôjsť k vydaniu pôvodných pozemkov reštituentky. Pátrali sa preto náhradné

pozemky cestou S. P. F.. Za tým účelom S. P. Ú. robí dotaz na S. P. F., pričom v konkrétnom prípade
na tieto pozemky už bol vypracovaný a schválený register obnovy evidencie pôvody, kde sa v rámci
správneho konania preveroval skutočný stav vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam . O výsledkoch
tohto správneho konania bol už aj zápis na liste vlastníctva. Týmto malo byť preukázané, že pozemky
pridelené odporkyne v 1. rade boli vo vlastníctve štátu. Navrhovatelia týmto mohli zasiahnuť a preukázať

svojenárokyvsúvislostistýmitonehnuteľnostiampodobudvochrokovtrvaniaregistraobnovyevidencie
pôdy a do troch rokov od schválenia mohli vniesť námietky, a že prídelcovia alebo ich právny nástupcovia
predložia platný výmer, nie je dôvodom na neuznanie vlastníctva.

Pokiaľ ide o tvrdenia účastníkov konania je nesporné, že právny predchodcovia navrhovateľov Š. K. a

manželka T. B. nadobudli vlastnícke právo na základe výmeru o prídele do vlastníctva pod č. 4/5/354
a z roku l950 vydané bývalým Krajským národným výborom v Bratislave. Jednalo sa o nehnuteľnosti
nachádzajúci sa v kat. úz. B. vedené vo vložke č. 151 parc.č. 18 roľa o výmere 680m2 v celosti
a nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 18 ako parc.č. 17 roľa o výmere 766m2. okrem iných tietonehnuteľnosti nadobudli v rovnakom podiele v 1-iny. Uvedený výmer bol vydaný 15.12.l950, podpísaný
a opečiatkový Krajským národným výborom v Bratislave. Podľa článku III uvedeného výmeru výmer
bol vkladu schopnosu listinou podľa § 11 Zák.č. 90/l947 o ktorom katastri sa vykoná záznam, pričom

samotný prídelová listina je dokladom o vlastníctve. Uvedené nehnuteľnosti podľa identifikácie parciel
z 1.8.l983 boli záhrady parc.č. 17 o výmere 766m2 a parc.č. 18 o výmere 680m2. v užívaní I. K., rod.
B.. Podľa záznamov PZNK knižnej vložke č. 18 v prípade parcely č. 17 došlo k prechodu vlastníckeho
práva na štát podľa rozhodnutia bývalého Okresného Národného výboru v Dunajskej Strede pod č.
Pôd č. 6/235/60 v podiele 1/8-iny a v prípade vložky č. 151 parc.č. 18 došlo k prechodu vlastníckeho

práva na štát na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru č. 3208 pod č. 6/235/60.
z obsahu rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva v Dunajskej Strede zo dňa 23.10.l960 vyplynulo,
že sporné parcely 17 a 18 pôvodných vlastníkov sa prideľujú vlastníctva Č. Š. Správe bývalého O.
v D. S. po prípadoch v celosti odvolávajúc sa na Zák.č. 148/l947 opatrenia na vykonanie dohode o
výmene obyvateľstva medzi obyvateľom Českej republiky a Maďarskom. Skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti sú užívané navrhovateľmi, ktorý platia dane a poplatky od roku l993 a to v prípade parcely

19 v celkovej výmere 2890m2 v kat. úz. B. potvrdil aj M. Š.. Právny predchodcovia navrhovateľov T. K.
zomrela X.X.lXX a Š. K. zomrel XX.X.lXXX. dobromyseľnosť držby navrhovateľov ako aj ich právnych
predchodcov dosvedčila svedkyňa C. S., rod. H., ktorá je vlastníčkou susediacej záhrady navrhovateľov,
ktorú pôvodne vlastnila jej matka od roku l956, kde ona bývala od roku l958 do roku l963, keď po smrti
svojej matky odkúpila podiel od súrodencov. Potvrdila, že právny predchodcovia navrhovateľov v 50-ych

rokoch riadne obrábali predmetné nehnuteľnosti s tým, že navrhovatelia prevzali tieto pozemky v roku
l983, keď odkúpili nehnuteľnosť rodinný dom a záhradu, ktorú si potom oplotili až navrhovatelia, ktorý
časť týchto nehnuteľností dostali darom od právnych predchodcov, ktorá okolnosť bola verejne známa
v obci, kde je len 20 domov. Potvrdila, že sporné parcely, ktoré obhospodaroval otec navrhovateľa v 1.
rade, boli súčasťou druhej parcely, ktorú odkúpili navrhovatelia v 1. a v 2. rade. Navrhovatelia prevzali

dar z dôvodu, že brat navrhovateľa v 1. rade nemá záujem o nehnuteľnosť, presťahoval sa bývať do B..

Svedkyňa E. K., ako švagriná navrhovateľov potvrdila, že v čase, keď boli darované nehnuteľnosti
navrhovateľom, oni už bývali v B.. Stalo sa to v približne v roku l983, keď za prítomnosti ich svokrovcov
a navrhovateľov sa jej manžel vzal nároku na pozemky vo vlastníctve svokrovcov práve preto, že bývali

v B. a nemali záujem obrábať pozemky. Z tohto dôvodu darovali svokrovci navrhovateľom predmetné
nehnuteľnosti. Nepamätala si však, či videla nejaký doklad o vlastníctve ale išlo o pozemky, ktoré boli
priľahlé pozemkom rodinnému domu a záhrade, ktoré mali svokrovci vo vlastníctve. Nehnuteľnosti boli
z jednej strany oplotené, z druhej strany bol len poškodený plot. Ktorý potom obnovili navrhovatelia.
Nepamätala si však, či bola spísaná darovacia zmluva. Potvrdila, že nehnuteľnosti čo si nepamätá, boli

vždy obrábané a pestovalo sa zelenina pre domácnosť. Ona osobne pracovala na týchto pozemkoch.

Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Dunajskej Strede z mája l984 pod č. 2D
427/84 a 2D 488/84 po poručietľovi T. K. a Š. K. vyplynulo, že boli prejednané nehnuteľnosti vedené
vo vložke č. 108 parc.č. 21, 22, 23 v podiele pod bodom D5, 6 a, b, v celosti, ktoré v podiele bol

pridelené poručiteľom podľa právoplatného výmeru o prídele do vlastníctva č. 4/5/354/1950 zo dňa
5.12.l950apodľaprávoplatnéhorozhodnutiaOkresnéhonárodnéhovýboruBratislavavidiekvBratislave
č. Fin. 4/8219/65 z 18.10.l965 podľa stavu EN evidované na liste vlastníctva č. 91 sa jednalo o záhradu
parcele 21/1 o výmere 367m2, parc.č. 21/2 dom č. s. 236 a dvor 234m2, parc.č. 22 roľa l816m2. z
uvedeného vyplýva, že došlo k prejednaniu dedičstva nehnuteľnosti v intraviláne. Vzhľadom na stav

vtedy existujúci sa neprejednali nehnuteľnosti v extraviláne. V prípade parciel 18 a 17, ktoré boli ornou
pôdou. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že by došlo k prejednaniu dedičstva nehnuteľnosti parcele
č. 17 a 18 majúc za to, že nepovažovali toto za dôvodné, a niekto sa s tým nezaoberal, nakoľko došlo
k darovaniu nehnuteľnosti im právnymi predchodcami.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnenízákonompožadovanýchpredpokladov,jednakžemusíísťospôsobilýpredmetvydržania,ktorou
môže byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva a teda aj ideálny
spoluvlastnícky podiel s výnimkou veci, ktoré môže byť predmetom vlastníctva iba štátu, alebo určitých
právnických osôb, ďalej, že tržba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej

doby, kde je zákonom stanovená trojročná vydržacia doba u hnuteľných vecí, a u nehnuteľností 10
ročná. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je
účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby
je významná temporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (§ 507a ods. 3 Zák.č. 131/82 Zb., ktoré umožňujeobčanovi započítať aj časť 1.4.l983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až do 1.4.l984 ako aj
ustanovenie § 872ods. 6 Zák.č. 509/l991 Zb. umožňujúci oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania
pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok v nepretržitej držbe aj pred

1.1.l982. navrhovatelia nadobudli do držby sporné nehnuteľnosti v roku l983 najneskôr v čase odkúpenia
nehnuteľnosti priľahlých parciel za účinnosti Obč. zákona č. 131/l982 Zb., ktorý upravoval vydržania v
ust. § 135a ods. 1 až 5, ktorý stanovoval, že vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom vlastníctva
sa stane občan, ktorý má nepretržite v tržbe podľa § 132a ods. 1 Obč. zák. hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec 10 rokov. Takto mohol vydržať nehnuteľnosť k pozemkov alebo v jeho časti štát a

občananadobudnúťprávo,abysasnímuzavreladohodaoosobnomužívanípozemkov.Rovnakoplatila
zásada, že do doby podľa ods. 1 a 2 si občan mohol započítať dobu, ktorú jeho právny predchodcovia
mal vec v nepretržite držbe, alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúcej vecnému bremenu. 10
ročná vydržacia doba u navrhovateľov uplynula až v roku l994 k 1.1. najneskôr l994, teda za účinnosti
novely Obč. zákona č. 509/l991 Zb., ktorý podľa § 872 ods. 6 uvedeného zákona umožňoval započítať
aj čas pred účinnosťou novely zákona. V priebehu konania nikto nespochybnil oprávnenosť držby

navrhovateľov, ktorý sa preukázalo, že v čase trvania od roku l983 držali predmetnú nehnuteľnosť v
presvedčení, že v apríli potom čo im právny predchodcovia darovali spornú nehnuteľnosti a v dobrej
viere tieto nehnuteľnosti oplotili, a nerušene užívali, keď následne od roku l993 účinnosti daňových
zákonov platili riadne dane a poplatky Mestskému úradu za pozemky intraviláne, ktorá okolnosť ich
len v presvedčila v tom, že sú oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností. To, že nešlo len o

subjektívne presvedčenie navrhovateľov, že im predmetné nehnuteľnosti patria, ale svedčali o tom aj
objektívne správanie sa navrhovateľa vo vzťahu týmto pozemkov, dosvedčili aj vypočúvaní svedkovia,
ako aj o tom, že nikdy neboli za čas po dobu 10 rokov rušením pri nakladaní s nehnuteľnosťami.
Primárnemu rušeniu s nakladaním nehnuteľnosťami došlo až v roku 2006 potom, čo došlo k prideleniu
náhradných pozemkov reštituentom na základe rozhodnutia P. Ú. zo dňa 28.12.2005, ktorý nadobudol

právoplatnosť 1.2.2006 na základe ktorej boli pridelené náhradné pozemky navrhovateľke v 1. rade,
ktorá sa dožadovala od navrhovateľov sprístupnenia nehnuteľnosti za účelom zamerania. Rozhodnutie
súdu v prípade vydržania nehnuteľnosti má len deklaratórny charakter. Samotnému nadobudnutiu
vlastníckeho práva ex lege navrhovateľmi došlo už k 1.1.l994, keď navrhovateľom uplynula 10 ročná
nerušenádobromyseľnádržbaatýmsastalivlastníkminehnuteľnosti.Vzhľadomosporovlastníctvesúd

skonštatoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech navrhovateľov týmto rozhodnutím.

Podľa § 150 O.s.p. súd navrhovateľom náhradu trov konania, ktoré mu vznikli týmto konaním nepriznal
osobitného dôvodu so zreteľom na skutočnosť, že navrhovatelia mali možnosť od roku l984 najneskôr
však od roku l990 si dať prejednať predmetné nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po právnych

predchodcov, tak ako to učinili, v prípade prejednania dedičstva v roku l984, keďže sa jednalo o pozemky
už zahrňujúce extravilán a ďalším dôvodom bola možnosť vylúčenia tohto sporu aj uplatnením si nárokov
v rámci ROEP-u, ktoré právo si rovnako neuplatnili. Preto tieto trovy, ktoré vznikli navrhovateľom, súd
považoval za neodôvodnené, nakoľko by neboli vznikli ak by včas zahlásili svoje nároky navrhovatelia
v rokoch 2002 až 2005 v rámci registra obnovy evidencie pôdy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).