Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203458
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613203458.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

Ing. Ľubomír Švanda DANIARIK, miesto podnikania Okoličné 187, Liptovský Mikuláš, IČO: 14 176
068, zastúpený JUDr. Petrom Jančim, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Garbiarska 695,
Liptovský Mikuláš, IČO: 37 979 957, proti odporkyni: Z. J., G.. XX. XX. XXXX, K. I. XXX, štátny občan SR,
zastúpená JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Liptovský Mikuláš,
Štúrova 17, o zaplatenie 1.956,86 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 527,03
eur, ktoré je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšísúddňa28.03.2013sanavrhovateľdomáhal,abysúdzaviazalodporkyňu
zaplatiť mu 1.956,86 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 03. 2013 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zamestnávateľ mal s odporcom
ako zamestnancom uzavretú Pracovnú zmluvu zo dňa 03. 12. 2007 v znení neskorších zmien, na
základe ktorej vykonával odporca u navrhovateľa pracovnú pozíciu samostatného účtovníka. Dňa 30.
12. 2009 doručil navrhovateľ odporcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Od 01. 01. 2010 začala plynúť výpovedná lehota do 31. 03. 2010. V januári

2010 odporca nastúpil na PN, ktorá trvala až do konca plynutia výpovednej doby t.j. do 31. 03. 2010.
Navrhovateľ uhradil odporcovi odstupné vo výške 1.956,86 eur. Neskoršie sa navrhovateľ dozvedel, že v
čase, keď bol odporca počas výpovednej doby u navrhovateľa práceneschopný, sa odporca dňa 14. 01.
2010 zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa a to spoločnosti TK accounting, s.r.o. Iľjušinova 1042/12,
Bratislava, IČO: 44 426 526. Odporkyňa sa v článku VI. bod 8 zaviazala, že nebude počas trvania
pracovného pomeru založeného touto pracovnou zmluvou bez predchádzajúceho písomného súhlasu
zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti

zamestnávateľa; zamestnanec sa zaviazal, že v prípade, ak uzavrie s iným zamestnávateľom, ktorou
predmet činnosti nie je zhodný alebo obdobný ako predmet činnosti zamestnávateľa, pracovnú zmluvu
alebo dohodu o vykonaní práce, oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu zamestnávateľovi.
Teda odporca počas trvania pracovného pomeru s navrhovateľom v čase plynutia výpovednej doby,
počas svojej PN uzatvoril ďalší pracovný pomer bez písomného súhlasu navrhovateľa. V prípade, ak
by sa navrhovateľ dozvedel v dobe plynutia výpovednej doby o tejto skutočnosti, ukončil by s odporcom
pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, kedy by odporcovi nevznikol nárok

na vyplatenie sumy odstupného.Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní trval na podanej
žalobe. Uviedol, že navrhovateľ sa relevantným spôsobom dozvedel o tom, že odporkyňa bola počas
výpovednej doby zamestnaná u iného zamestnávateľa, dňa 24. 01. 2012. Odstupné bolo odporkyni

vyplatené v marcovej výplate roku 2010, teda v apríli 2010. Keďže prestala byť zamestnankyňou po
uplynutí výpovednej doby, navrhovateľ s ňou nemohol skončiť pracovný pomer okamžitým skončením.
Odporkyňa bola zamestnaná u navrhovateľa v pozícii účtovník. Navrhovateľ sa v dvojmesačnej
prekluzívnej lehote nemohol domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Majú za to, že
navrhovateľovi vzniklo právo na spätné vrátenie sumy 1.956,86 eur, nakoľko odporkyňa uzavrela

ďalší pracovný pomer v rozpore s článkom VI. bod 8 písm. a) Pracovnej zmluvy a nesplnila si
informačnú povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi. Podľa Pracovnej zmluvy, ktorú odporkyňa uzavrela
s navrhovateľom, mala na starosti administratívnu činnosť, čo je obdobný alebo rovnaký druh práce,
aký mala v novej pracovnej zmluve. Nakoľko si odporkyňa nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť,
navrhovateľ nemohol po dobu plynutia výpovednej doby s ňou okamžite skončiť pracovný pomer, čo
by aj realizoval podľa článku VI. bod 11.. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, či už v

prípade nároku na náhradu škody alebo práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je v zmysle
judikatúry rozhodujúcou skutočná a preukázaná vedomosť poškodeného a nielen predpokladaná. Je
pravdou, že navrhovateľ realizoval písomné podania, avšak skutočnú relevantnú informáciu o tom,
že bola zamestnaná v spoločnosti TK accounting získali od jej štatutára až 24. 01. 2012. Konanie
odporkyne bolo v rozpore s dobrými mravmi, kedy vedome počas plynutia výpovednej doby uzatvorila

pracovný pomer s iným zamestnávateľom. V takomto prípade, keďže sa jedná o výnimočný prípad, sa
priznáva ochrana dobrých mravov, ktorá je nad plynutím či už subjektívnej alebo objektívnej premlčacej
doby. Odporkyňa doposiaľ relevantným spôsobom neuviedla, prečo si svoju notifikačnú povinnosť voči
zamestnávateľovi podľa pracovnej zmluvy neuskutočnila.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní. ako aj v písomnom vyjadrení doručenom súdu, sa

pridržiaval toho čo uviedol jeho právny zástupca. Uviedol, že odporkyňa u neho pracovala na pozícii
účtovníčky, on s ňou skončil pracovný pomer výpoveďou, PN bola vystavená 20. 01. 2010. Počas prvých
10 dní jej nemocenské dávky platil on, potom už Sociálna poisťovňa. On sa dozvedel, že odporkyňa
pracuje u iného zamestnávateľa v priebehu mesiaca august, september roku 2010, kedy robil ročné
zúčtovania. Bolo mu oznámené zo zdravotnej poisťovne DÔVERA, kde bola poistená len odporkyňa,

že v roku 2010 má iného zamestnávateľa. Asi mesiac, dva na to stretol T.. C., ktorý mu potvrdil, že
odporkyňa u nich pracuje. Oficiálne potvrdenie mu vystavil až ku dňu 24. 01. 2012. Od začiatku plynutia
výpovednej doby odporkyňa pracovala, pokiaľ nenastúpila na PN. Na PN bola do konca uplynutia
výpovednej doby. Výška odstupného podľa výplatného lístka bola 1.956,86 eur, vykonal odporkyni
zrážku 827,97 eur ako stravný lístok nakoľko je zamestnávateľ povinný platiť 45 % zo stravného lístka.

Pri skončení pracovného pomeru odporkyni doúčtoval sumu, ktorú mala ona vyplatiť za stravný lístok
za posledné tri roky. Potom po konzultácii s právnikom sa rozhodol, že túto sumu odporkyni vyplatí.
Vyplatil to v dvoch splátkach 1,66 eur a 826,31 eur. Čiastku 370,07 eur zrejme vyplatil na základe
výsledku inšpekcie Inšpektorátu práce a ním vystaveného Protokolu na odstránenie nedostatkov. Je
všeobecne zrejmé, že zamestnávateľ TK accouting, s.r.o. mal v čase uzavretia pracovnej zmluvy s

odporkyňou predmet činnosti „vedenie účtovníctva, kúpa a predaj tovaru, sprostredkovateľská činnosť“,
tieto činnosti mal v predmete podnikania aj on. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva a bezdôvodného obohatenia neoprávnené prijatie odstupného zo strany odporkyne sa
vyžaduje skutočná a preukázaná vedomosť oprávneného, teda jeho a nielen predpokladaná. Odporkyňa
mu odlákavala klientov. Suma, ktorú si uplatňuje, je v hrubom, keď mu peniaze bude vrátené, urobí

dodatočný výkaz.

Právna zástupkyňa odporkyne vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní. ako aj písomnom
vyjadrení doručenom súdu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že zhodným skutkovým
tvrdením je, že pracovný pomer odporkyne u navrhovateľa skončil na základe výpovede podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nie z iného dôvodu. Pracovný pomer skončil 31. 03. 2010 uplynutím

výpovednej doby. Navrhovateľ nepreukázal, že v prekluzívnej dvojmesačnej lehote uplatnil nárok podľa
§ 77 Zákonníka práce. Odporkyňa má za to, že navrhovateľ, ktorý vo výpovedi ako jednostrannom
právnom úkone uviedol výpovedný dôvod, sa nemôže sám domáhať vyslovenia neplatnosti ním
vyhotovenej výpovede. Odporkyňa vznáša námietku premlčania uplatneného nároku, aj keď má za to,
že nárok navrhovateľa je absolútne nedôvodný. Navrhovateľ nepreukázal existenciu takých skutkových

okolností, ktorými by bol preukázaný iný dôvod skončenia pracovného pomeru odporkyne, než tendôvod, ktorý sám navrhovateľ uviedol vo svojej výpovedi z pracovného pomeru. Navrhovateľ sa
dozvedel, že odporkyňa bola zamestnaná u iného zamestnávateľa v roku 2010, takže subjektívna
premlčacia lehota mu uplynula v roku 2012, čo sám uviedol na pojednávaní. Odstupné je zákonný nárok,

ktorý prináležal odporkyni, nakoľko s ňou bol skončený pracovný pomer výpoveďou z organizačných
dôvodov. Namietajú, že odporkyni bolo vyplatené odstupné v plnej výške, platby zo strany navrhovateľa
nie sú identifikované, môžu byť nedoplatkom z iného právneho titulu, z iného dôvodu. Odporkyňa
prakticky v novej firme ani nezačala vykonávať prácu, keďže počas celej doby trvania pracovného
pomeru bola PN. Taká časť pracovnej zmluvy, ktorá neumožní zamestnancovi, vypracovať v obdobnom

pracovnom pomere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodujúci je faktický výkon práce, nie je
podstatný predmet činnosti zamestnávateľa. Aj v prípade, ak si navrhovateľ uplatňuje žalovanú sumu
titulom vydania bezdôvodného obohatenia alebo titulom nároku na náhradu škody, jedná sa o majetkové
právo, ktoré podlieha premlčaniu. Oni tvrdia, že odstupné nepodlieha odvodom, preto ani navrhovateľom
požadovaná výška nemôže byť dôvodná.

Odporkyňa sa vo svojej výpovedi na pojednávaní pridržiavala toho, čo uviedla jej právna zástupkyňa.

Uviedla, že u navrhovateľa pracovala v pozícii účtovník, bola jej daná výpoveď z organizačných dôvodov,
výpovedná doba začala plynúť 01. 01. 2010, na PN nastúpila 20. 0. 2010, na PN bola do 12. 06. 2010.
Je pravdou, že počas výpovednej doby ju oslovil T.. C. a ponúkol jej prácu v pozícii asistent marketingu a
reklamy ohľadne účtovníctva. Do práce k nestihla nastúpiť, nakoľko bola na PN. Mala tu byť zamestnaná
v pozícii asistentka marketingu a reklamy. Odstupné zo strany navrhovateľa jej bolo vyplatené sčasti,

preto sa jeho zaplatenia domáhala prostredníctvom Inšpektorátu práce. Ona si vôbec neuvedomila, že
podľa pracovnej zmluvy je neoznámenie takejto skutočnosti závažným porušením pracovnej disciplíny,
obsah pracovnej zmluvy nenosí v hlave. Bola šikanovaná, vydieraná, bola v zlom psychickom stave, v
noci nespávala. List, ktorý predložil navrhovateľ, jej nikdy doručený nebol.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámil sa s obsahom listín

založených v spise, a to s Pracovnou zmluvou (č.l. 51 spisu), s výpoveďou z pracovného pomeru zo
dňa 30. 12. 2009, s popisom pracovnej zmluvy odporkyne (č.l. 58 spisu), s výplatným lístkom za mesiac
03/2010 (č.l. 60 spisu), s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti odporkyne (č.l. 62 spisu), s
Pracovnou zmluvou uzavretou medzi TK accounting, s.r.o., Bratislava a odporkyňou, ako aj výplatnými
páskami za obdobie 01/2010 až 06/2010 (doklady založené v prílohovej obálke spisu na č.l 93 spisu),

so sťažnosťou navrhovateľa doručenej Sociálnej poisťovni pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 10.
2010 (č.l. 140 spisu), s obsahom ostatných listín založených v spise.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:

Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa bola zamestnankyňou
navrhovateľa na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 03. 12. 2007 v pozícii samostatný účtovník

v miestom výkonu práce Námestie Osloboditeľov 39, Liptovský Mikuláš, ktorý pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. V článku VI. bod 8 písm. a) Povinnosti zamestnanca sa zamestnanec
zaviazal, že nebude počas trvania pracovného pomeru založeného touto pracovnou zmluvou bez
predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa: vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná
alebo obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa; zamestnanec sa zaväzuje, že v prípade, ak

uzavrie s iným zamestnávateľom, ktorého predmet činnosti nie je zhodný alebo obdobný ako predmet
činnosti zamestnávateľa, pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce, oznámi túto skutočnosť
bez zbytočného odkladu zamestnávateľovi, v oznámení uvedie názor a sídlo tohto zamestnávateľa,
druh práce, ktorý má u neho vykonávať a rozsah pracovného času, ktorý pre výkon tejto práce u iného
zamestnávateľa dohodli. Podľa článku VI. bod 11 Pracovnej zmluvy zamestnanec týmto potvrdzuje, že

je uzrozumený s tým, že porušenie povinnosti podľa bodov 1, 3 až 10 tohto článku, ako aj záväzku
mlčanlivosti podľa článku VII. tejto Pracovnej zmluvy zamestnávateľ považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, s dôsledkami vyplývajúci z príslušných ustanovení Zákonníka práce. Ďalej mal
súd za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pracovný pomer odporkyne u
navrhovateľa skončil výpoveďou z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce zo dňa 30 12. 2009, ku dňu 31. 03. 2010. Rovnako medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že v zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníkapráce ani zamestnanec ani zamestnávateľ neuplatnili na súde neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou. Počnúc od 20. 01. 2010 do 12. 06. 2010 bola odporkyňa práceneschopná (doklad
predložený odporkyňou na pojednávaní dňa 12. 09. 2013 č.l. 66 spisu). Rovnakom medzi účastníkmi

konania nebolo sporné, že počnúc od 14. 01. 2010 (teda počas plynutia výpovednej doby) do 13. 06.
2010 bola odporkyňa zamestnaná na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 14. 01. 2010 v pozícii pracovník
marketingu spoločnosti TK accounting, s..r.o., Bratislava, IČO: 44 426 526. Listom zo dňa 06. 07.
2010 navrhovateľ podal sťažnosť adresovanú Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš ohľadne
vystavenia dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti M.. T. O..

Podľaust.§42ods.1Zákonníkaprácepracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podanou žalobou sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1.956,86 eur s
príslušenstvom, ktorý návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že odporkyňa si porušila svoju
povinnosť na ktorú sa zaviazala v článku VI. bod 8 písm. a) Pracovnej zmluvy zo dňa 03. 12. 2007
oznámiť, že počas trvania pracovného pomeru založeného touto pracovnou zmluvou uzavrela pracovnú
zmluvu s iným zamestnávateľom, ktorého predmet činnosti je zhodný alebo podobný ako predmetčinnosti navrhovateľa, pretože ak by si túto oznamovaciu povinnosť splnila, navrhovateľ by s ňou
ukončilpracovnýpomerformouokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,kedybyodporkyninevznikol
nárok na vyplatenie sumy odstupného. Uvedený nárok navrhovateľa takto skutkovo vymedzený preto

súd právne posúdil ako nárok na náhradu škody, nakoľko v súdenom prípade nejde ani o jeden z
prípadov § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka t.j. právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Rovnako
nejde ani o prípad podľa § 222 Zákonníka prace, nakoľko v súdenom prípade sa nejedná o vrátenie
neprávom vyplatených súm. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne súd
žalobu navrhovateľa zamietol. V prípade nároku na náhradu škody sa právo premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, najneskôr za tri roky. Zákon teda
rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú t.j. subjektívna premlčacia
doba a objektívna premlčacia doba. Pre vzťah objektívnej a premlčacej doby platí zásada, že lehota so
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom,
ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Ak začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby
a do je skončenia tiež uplynie celá subjektívna doba, právo sa premlčí uplynutím doby subjektívnej, a

preto už na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Navrhovateľ mal preukázanú vedomosť
o tom, že odporkyňa sa zamestnala u iného zamestnávateľa, už v mesiaci júl 2010, ako o tom svedčí
jeho sťažnosť zo dňa 06. 07. 2010 adresovaná Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, v ktorej
navrhovateľ uviedol, že dňa 14.01. 2010 vznikol pracovný pomer medzi odporkyňou a zamestnávateľom
TK accounting, s.r.o. Bratislava. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 09. 2013 (č.l.

65 spisu) uviedol, že mu bolo oznámené zo Zdravotnej poisťovni DÔVERA, v ktorej bola odporkyňa
poistená, že má iného zamestnávateľa, ktorú skutočnosť mu následne potvrdil štatutárny zástupca
zamestnávateľa, s ktorým odporkyňa počas plynutia výpovednej doby uzavrela novú pracovnú zmluvu.
Súd mal teda za preukázané, že v júli 2010 sa navrhovateľ skutočne dozvedel o škode t.j. nadobudol
vedomosť o rozsahu ním tvrdenej majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko

objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, ďalej o tom kto za
škodu zodpovedá (R 38/1975), preto námietka premlčania zo strany odporkyne bola vznesená dôvodne,
keďže žaloba na súd bola podaná až 28. 03.2013. Vzhľadom k tomu, že dôvodom pre zamietnutie
žaloby bolo premlčanie nároku navrhovateľa, sa súd už ďalšou obranou odporkyne nezaoberal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že priznal odporkyni ako úspešnej

účastníčke právo na náhradu trov konania, titulom trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej
služby po 81,33 eur, 5 x režijný paušál po 7,81 eur, za úkony právnej služby - prevzatie, príprava
zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 08. 08. 2013, účasť na pojednávaní dňa 12. 09. 2013 v trvaní
nad dve hodiny, účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 a 18. 12. 2013 spolu vo výške 527,03 eur, ktoré
boli vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby. Súd právnej zástupkyni nepriznal
odmenu za úkon právnej služby - písomného podanie na súd zo dňa 02. 10. 2013, nakoľko sa nejedná
o úkon účelne vynaložený, rovnaké podanie právna zástupkyňa odporkyne predniesla na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.