Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 9, 2008

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/62/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107208449
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Protznerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2008:7107208449.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne:

P.. E. D., H.. XX.X.XXXX, C.: R.D. XX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Danielou Knežovou, advokátkou,
Letná č. 40, Košice, proti žalovanému: Z.. S. E., H.. XX.X.XXXX, C.: S. X, XXX XX E., zastúpenému
JUDr. Jaroslavom Chochoľákom, advokátom, Rumanova č. 2, Košice, o určenie lehoty splatnosti dlhu

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 9.419,- Sk, ktorú je žalobca povinný zaplatiť
žalovanému a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Chochoľáka, advokáta, Rumanova
2, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2007 a doplnením návrhu doručeným súdu 11.12.2007

sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že lehota splatnosti dlhu z pôžičky, ktorú poskytla žalobkyňa
žalovanému vo výške 489.698,85 Sk je deň 10.5.2005. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovanému poskytovala finančné plnenie formou pôžičky vo viacerých
čiastkach, ktoré ním bolo prijímané bez výhrad. V čase poskytovania pôžičky bol medzi nimi blízky
vzťah a vzájomná dôvera, preto pôžička bola poskytovaná bezúročne, hotovostne i bezhotovostne.
V novembri roku 2004 bola pôžička žalovaným čiastočne znížená jednorázovou splátkou vo výške
300.000,- Sk, ktoré plnenie prijala žalobkyňa podľa § 566 Občianskeho zákonníka, pretože toto plnenie
neodporovalo ústnym dohodám. Splátka bola započítaná na splnenie najstaršieho záväzku, čo bolo v

súlade s ústnymi dohodami, že ďalšie splátky budú nasledovať podľa finančnej situácie dlžníka. Dlh
vo výške 489.698,85 Sk žalobkyňa vyšpecifikovala nasledovne ako poskytnuté plnenie dňa 30.11.1998
vo výške 40.000,- Sk, splatené v novembri 2004, dňa 5.1.1999 vo výške 245.000,- Sk, splatené v
novembri 2004, dňa 22.3.1999 vo výške 8.000,- Sk, splatené v novembri 2004, dňa 20.12.1999 vo
výške 24.000,- Sk, čiastočne splatené v sume 7.000,- Sk v novembri 2004, zostáva nesplatené v sume
17.000,- Sk, dňa 24.3.2000 vo výške 51.000,- Sk a 150.000,- Sk, dňa 25.5.2000 vo výške 20.000,- Sk,
dňa 14.6.2000 vo výške 65.000,- Sk, dňa 24.6.2002 vo výške 20.000,- Sk, dňa 23.9.2003 vo výške

23.000,- Sk a 60.000,- Sk a v roku 2004 vo výške 83.698,85 Sk. Posledná položka za rok 2004 vznikla z
financovania podnikateľskej činnosti a prevádzkových potrieb žalovaného, pričom rozdiel aktív a pasív k
5.5.2004odsúhlasilžalovanýapísomneuznaldňa13.5.2005.Lehotasplatnostineboladohodnutá,preto
podľa § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho na plnenieveriteľ požiadal. Na splatenie celého dlhu naraz bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 28.4.2005 v lehote
siedmych kalendárnych dní od doručenia výzvy. Táto bola doručená dňa 2.5.2005, lehota na plnenie
márne uplynula 9.5.2005. Lehota splatnosti celého dlhu začala plynúť 10.5.2005. Žalobou podanou

dňa 31.5.2005 v konaní na Okresnom súde Košice I sp. zn. 18Ro/3062/2005 sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia dlhu. Po podaní tejto žaloby žalovaný prisľúbil posielať na splatenie dlhu sumu 15.000,- Sk
mesačne, čo oznámil doporučeným listom zo dňa 27.6.2005. Žalobný návrh bol zobratý späť. Konanie
bolo zastavené uznesením pod sp. zn. 17C/148/2005. Ak napriek tomuto žalovaný nepoukázal ani jednu
splátku, a to ani čiastočne. Pre právnu istotu žalobkyne pri uplatnení nároku na vrátenie požičaných

peňazí je nutné podľa §§ 563 a 564 Občianskeho zákonníka stanoviť lehotu splatnosti celého dlhu podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 9.7.2007, v ktorom uviedol, že žalovaný nárok
uplatnený žalobou v plnom rozsahu neuznáva. Poukazuje na to, že neexistuje právny dôvod pre súdne
konanie o určenie splatnosti dlhu a pokladá žalobu za nedôvodnú, a to z dôvodov, že žalovaný popiera
existenciu dlhu špecifikovaného žalobkyňou čo do dôvodu a výšky a odhliadnuc od toho poukazuje na

to, že otázka splatnosti dlhu jednotlivých pôžičiek v zmysle tvrdení žalobkyne nie je medzi účastníkmi
sporná, nastala v minulosti a to podľa § 563 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda nie je daný
právny dôvod lehotu splatnosti jednotlivých pôžičiek, t.j. dlhu určiť v tomto konaní. V doplnení vyjadrenia
z toho istého dňa žalovaný uviedol, že tu neexistuje naliehavý právny záujem na určenie lehoty splatnosti
dlhu s poukazom na to, že ak právo žalobu už bolo porušené, žalobca nemôže mať naliehavý právny

záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Inak povedané, možnosť žaloby na plnenie
vylučuje právny záujem na určovacej žalobe. Ďalej poukázal, že žalobkyňa podala proti žalovanému
dňa 20.6.2006 na Okresnom súde Košice I žalobu na zaplatenie sumy 489.698,85 Sk s príslušenstvom,
ktorá sa vedie pod sp. zn. 36C/148/2006, teda tu prebieha konanie o zaplatenie poskytnutých pôžičiek
(dlhu), t.j. konanie o žalobe na plnenie, a preto v tomto konaní sa má súd prejudiciálne zaoberať

otázkou splatnosti dlhu. Ďalej platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe
určovacej. Samotná žalobkyňa tým, že podala žalobu na plnenie vlastne potvrdila, že na určení práva
(právneho vzťahu) nemá naliehavý právny záujem. Nie je dôvodné, aby obe žaloby (konania) existovali
popri sebe. V tomto prípade je potrebné považovať určovaciu žalobu za nedôvodnú (nedovolenú) pri
možnosti žaloby na plnenie, pretože neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov. Okrem iného žalovaný nárok žalobkyne na zaplatenie ňou špecifikovaného dlhu
popiera. V závere poukázal, že začatie konania o žalobe na plnenie, t.j. na zaplatenie sumy 489.698,85
Sk s príslušenstvom, ktoré konanie je vedené na Okresnom súdu Košice I sp. zn. 36C/148/2006, tvorí
vo vzťahu k predmetnej žalobe o určenie lehoty splatnosti dlhu, t.j. voči žalobe určovacej, prekážku
litispendencie (§ 83 O.s.p.). V zmysle uvedeného žalovaný navrhol, aby súd z tohto dôvodu konanie

pod sp. zn. 35C/62/2007 zastavil a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania, prípadne, z dôvodov,
že žalobu považuje za nedôvodnú navrhol, aby súd rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a
žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi, predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov
konania a svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 36C/148/2006 súd zistil, že žalobkyňa podala dňa
20.6.2006 voči žalovanému žalobu o zaplatenie 489.698,85 Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od
10.5.2005dozaplatenia.Uznesenímzodňa19.4.2007súdkonanieprerušildoprávoplatnéhoskončenia
sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/62/2007, nakoľko mal za to, že prebieha
konanie (sp. zn. 35C/62/2007), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

Uvedené uznesenie napadol žalovaný odvolaním a následne Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo
dňa 27.7.2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový súd sa buď
domnieval, že čas plnenia je ponechaný na vôľu dlžníka, alebo mal pochybnosti, že to tak nie je.
Rozsudok o čase plnenia ma konštitutívny účinok a dotvára právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi.
V takom prípade nemôže riešiť otázku zročnosti dlhu ako prejudiciálnu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/148/2005 súd zistil, že žalobkyňa dňa
24.5.2005 podala žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 489.698,85 Sk s 15,5 % úrokom zomeškania od 10.5.2005 do zaplatenia. Okresný súd vydal vo veci dňa 29.6.2005 platobný rozkaz.
Podaním zo dňa 1.7.2005 navrhovateľka, cestou svojej právnej zástupkyne, zobrala návrh v celom
rozsahu späť. Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 15.11.2005 zrušil vydaný platobný rozkaz

a konanie zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2005.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 22Nc/1028/1998 súd zistil, že sa viedlo konanie
zo strany matky P.. E. E. proti otcovi - žalovanému o úpravu výživného k mal. C. E..

Z výpisov z účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 23.9.2003 táto zaslala na účet žalovaného sumu 23.000,-
Sk, dňa 24.3.2000 sumu 51.000,- Sk, dňa 24.3.2000 sumu 150.000,- Sk, dňa 14.6.2000 sumu 65.000,-
Sk, dňa 23.9.2003 sumu 60.000,- Sk.

Listom zo dňa 13.5.2005 žalovaný oznámil žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne, že po
prezretí finančných operácii za rok 2004 uznáva oprávnenú pohľadávku žalobkyne vo výške 83.698,85
Sk.

Listom zo dňa 27.6.2005 žiadal žalobkyňu, aby mu oznámila číslo bankového účtu, na ktorý jej bude
priebežne vo výške minimálne 15.000,- Sk mesačne posielať finančné prostriedky.

Listom zo dňa 28.4.2005 žalobkyňa v zastúpení jej právnej zástupkyne vyzvala predžalobnou
upomienkou žalovaného na zaplatenie zmluvného záväzku vo výške 489.698,85 Sk v lehote 7 dní od
doručenia tejto výzvy k rukám oprávnenej, resp. na jej bankový účet. Predžalobná upomienka bola
prevzatá žalovaným osobne dňa 2.5.2005.

Z listu žalovaného zo dňa 27.5.2005 súd zistil, že žalobkyni predložil návrh na mimosúdne vyporiadanie,

kde uviedol, že ak dospejú žalobkyňa s ním k určitej sume, ktorú je potrebné medzi nimi vyrovnať, je
ochotný záväzok právne uznať so splatnosťou do konca roku 2006.

Z listu žalovaného zo dňa 22.7.2005 adresovaného Okresnému súdu Košice I k sp. zn. 18Ro/3062/2005
označeného ako podanie odporcu súd zistil, že žalovaný uvádzal, že všetky pôžičky poskytnuté počas
spoločného života so žalobkyňou jej vrátil na jej účet, a to vkladom na osobný účet dňa 16.11.2004 vo

výške 300 tisíc Sk a od začiatku roku 2004 do konca júla roku 2004 boli poukazované na jej osobný účet
finančné prostriedky z jeho aktivít vo výške 238 tisíc Sk.

Na pojednávaní žalobkyňa predložila súdu list zo dňa 21.3.2005 a ďalší list bez označenia dátumom
adresované pani E., matke žalovaného, v ktorých žalobkyňa oboznamovala matku žalovaného s
existenciou dlhov žalovaného voči nej vo výške 450 tisíc Sk + 70 tisíc Sk.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že pri spolužití so žalovaným postupne vyšli najavo jeho finančné
problémy. Dlhoval VÚB banke peniaze, ktoré nemohol splatiť. Jednalo sa o pôžičku poskytnutú firme
PULDIS s.r.o.. Pôžičku vo výške 245 tisíc Sk požičala žalobkyňa vyslovene žalovanému, nie spoločnosti.
Doklad, ktorý preukazuje, že tieto peniaze boli požičané spoločnosti PULDIS s.r.o. považovala
žalobkyňa za úkon, ktorým sa mala zastrieť určitá skutočnosť a preukázať, že firma PULDIS nedokázala

vytvárať finančné zdroje na splácanie svojich dlžôb a tento doklad mal byť použitý pre ďalšie súdne
konania vedené proti žalovanému. Všetky prostriedky poskytla žalovanému výlučne ako fyzickej osobe
a z nich aj on uhrádzal dlžoby voči iným subjektom. Neskôr to už boli peniaze na rozvoj jeho lekárskej
praxe. Pri každej dlžobe a pôžičke danej žalovanému jej tento sľuboval, že ju bude splácať a vyrovnávať
tak, ako mu to jeho finančné možnosti dovolia. Nebola jasne stanovená lehota s nejakým konečným

dátumom, ale malo sa jednať o priebežné plnenie zo strany žalovaného voči nej. Ani po poskytnutí prvej,
či druhej a ďalšej pôžičky žalobkyňa nestanovila nejaký dátum splatenia v dobrej viere, že žalovaný svoj
záväzok voči nej splní akonáhle sa mu zlepší finančná situácia. Jej debata so žalovaným bola taká, že
peniaze poskytnuté ňou smerovali k splateniu jeho starých dlžôb titulom viacerých súdnych sporov spríbuznými. Ďalšie peniaze smerovali k budovaniu jeho lekárskej praxe vo väčšom rozsahu. Situácia
u žalovaného, čo sa týka financií, bola vypätá, problémy vyhrotené a pri takýchto okolnostiach by bolo
zbytočné stanovovať konkrétne dátumy splácania pôžičiek. Žalovaný jej opakovane sľuboval a tvrdil, že

začne splácať tak, ako sa mu začne dariť v lekárskej praxi. To, že si nakoniec bol tejto skutočnosti o
povinnosti splácať dlh voči nej vedomý, je zrejmé z toho, že príjmy, ktoré mal zo zdravotných poisťovní,
začal posielať na jej účet, teda všetky príjmy z jeho lekárskej praxe, a takto dochádzalo k priebežnému
splácaniudlhov.Peniazezačaliprichádzaťniekedyvroku2004.Prvúposkytnutúsumuvovýške40.000,-
Sk dala žalobkyňa priamo do rúk žalovanému za účelom splatenia colného dlhu, avšak žiaden doklad o

tom nemá. Čo sa týka druhej pôžičky 245 tisíc, tie peniaze vybrala zo svojho účtu, fyzicky ich odovzdala
žalovanému a tento potom v pobočke banky ich uhradil. Doklad o tom nemá. Dlh voči VÚB mala
spoločnosť PULDIS, s.r.o. a táto dlh splácala. K tretej pôžičke zo dňa 22.3.1999 žalobkyňa uviedla, že
suma bola tiež odovzdaná z ruky do ruky. Doklad na to taktiež nemá. K pôžičke zo dňa 20.12.1999 vo
výške 24.000,- Sk uviedla, že si nepamätá ako bola splatená. Čo sa týka pôžičky zo dňa 24.3.2000 na
sumu 200 tisíc Sk, peniaze poskytla žalobkyňa žalovanému ako fyzickej osobe. K sume 83.698,85 Sk

dospela výpočtom rozdielu medzi príjmami od poisťovní a výdajmi žalovaného, čo žalovaný nakoniec aj
uznal. So žalovaným uzavreli dohodu, že na jej účet budú prichádzať jeho príjmy z poisťovní, keďže jeho
účet bol zablokovaný exekúciami a z tohto účtu budú uhrádzané aj jeho výdavky. Toto každý mesiac
odsúhlasovali, na to má svoju evidenciu. Konečný výsledok 83 tisíc žalovaný uznal. Od istého momentu
potom odklonil platby poisťovní z jej účtu a vtedy postrehla žalobkyňa jeho zámer dlh nesplatiť. Ako

dôvod poskytnutia finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom žalobkyňa uviedla, že to bolo
pre rozvoj lekárskej praxe žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že trvá na údajoch napísaných v žalobe, že
poskytla dve sumy 51 tisíc a 150 tisíc Sk dňa 24.3.2000.

Žalovaný v konaní vypovedal, že ohľadom prvej platby pod dátumom 30.11.1998 v sume 40 tisíc Sk,
o tej nič nevie. Nikdy so žalobkyňou žiadnu pôžičku neuzatváral. Suma 245 tisíc Sk poskytnutá dňa

5.1.1999 bola poskytnutá firme PULDIS s.r.o., o čom svedčí zmluva o pôžičke. Ak žalobkyňa uvádza,
že peniaze dávala jemu, je to samozrejmé, že ich mohla dať iba žalovanému, pretože on je konateľ tejto
spoločnosti. K sume 8 tisíc Sk poskytnutej dňa 22.3.1999, o tejto sume nič nevie, nevie, čo sú to za
finančné prostriedky. Rovnako sa to týka aj sumy zo dňa 20.12.1999. Pôžičky vo výške 51 tisíc a 150
tisíc Sk, čiže spolu 200 tisíc, resp. 201 tisíc Sk zo dňa 24.3.2000, tak tieto sumy si požičala spoločnosť

PULDIS, s.r.o.. Čo sa týka sumy 20 tisíc Sk zo dňa 25.5.2000, tak k tejto sume tiež nevedel žalovaný
uviesť, kedy mu bola poskytnutá, či vôbec, lebo o tom nie je žiaden doklad. Podľa jeho názoru tieto
prostriedky mu neboli poskytnuté. Žalovaný nepoprel, že mu na bankový účet prišli sumy 65 tisíc Sk dňa
14.6.2000, 23 tisíc Sk dňa 23.9.2003 a taktiež v ten istý deň suma 60 tisíc Sk. Z týchto prostriedkov však
žalovaný financoval rekonštrukciu chalupy žalobkyne. Žalovaný uviedol, že ani o sume vo výške 20 tisíc

Sk zo dňa 24.6.2002 nič nevie. Finančné prostriedky mu neboli poskytnuté.

Čo sa týka sumy 83.698,85 Sk, tak svoje priznanie k tejto sume odvolal, pretože je to všetko vymyslené.
V tej dobe bol pod tlakom okolností a to tlakom, ktorý na neho vyvinula žalobkyňa prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a to tým, že mu zaslala výzvu na zaplatenie finančných prostriedkov. On
tomu všetkému nerozumel, že sa vôbec tam taká suma objavila, že si niečo požičal, že to má vrátiť

a nikdy nebolo dohodnuté, že žalobkyni to vracať bude, keď bude na tom lepšie. So žalobkyňou sa o
žiadnych pôžičkách nedohadovali. Nikdy nebola reč o tom, že jej to má vrátiť. Pri poskytnutí sumy dňa
14.6.2000 vo výške 65 tisíc Sk mu žalobkyňa povedala, že prídu peniaze, aby financoval veci, ktoré
sa týkajú rekonštrukcie chalupy. Presný obsah rozhovorov so žalobkyňou si žalovaný nepamätal. Zo
strany žalobkyne mu nebolo povedané, že poskytnuté finančné prostriedky má vrátiť. Aj keď nebola reč

o vrátení finančných prostriedkov, tak tieto žalovaný zasielal na účet žalobkyne z toho dôvodu, že vtedy
onaprišlaomiesto,pretojuzačalpodporovaťonapretoajvýnosyzdvochzdravotnýchpoisťovníposielal
priamo na účet žalobkyne, avšak neboli to žiadne dohody o pôžičkách. Splácanie pôžičiek žalobkyni
spoločnosťou PULDIS s.r.o. bolo obtiažné, k čomu prispeli mnohé faktory, a teda táto spoločnosť ich
nebola schopná splácať. V roku 2005 sa chcel mimosúdne vyrovnať so žalobkyňou z toho dôvodu, že bol

pod tlakom situácie. Žalovaný ako fyzická osoba poprel požičanie finančných prostriedkov žalobkyňou.
Aj záujem splácať žalobkyni po 15 tisíc Sk mesačne prejavil len kvôli tomu, že bol pod tlakom. Nevedel
presne o aké sumy ide. Žalovaný v závere svojej výpovede uviedol, že so žalobkyňou sa nedohodli na
nijakých pôžičkách, o nijakých splatnostiach nehovorili. To, čo bolo poskytnuté firme PULDIS s.r.o., to
je pôžička pre firmu PULDIS s.r.o.. To, čo boli poskytnuté iné finančné prostriedky napr. na jeho účet,tak to bolo na rekonštrukciu chalupy, resp. do podnikania spoločnosti INMEDA, ktoré robil v prospech
žalobkyne. Žalobkyňa nikdy nechcela vedieť od žalovaného, že kedy tento má peniaze vrátiť.

Svedkyňa Z.. B. E. v konaní vypovedala, že čo sa týka spolužitia žalobkyne a žalovaného, o žiadnych

dlhochpočasichspolužitianevedela,anisadospolužitiasvojichdetí,t.j.druhéhosynanemieša.Uviedla,
že nevie o žiadnych dlhoch, o žiadnych pôžičkách, ani o hospodárení firmy PULDIS s.r.o. alebo iných
peňažných veciach. O rozhovoroch medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, že žalovaný jej má vrátiť
nejaké peniaze, o takýchto rozhovoroch interpretovaných pred ňou nič nevie. K listu predloženému
žalobkyňou zo dňa 14.3.2005 svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by takýto list dostala.

Žalobkyňa v zastúpení svojej právnej zástupkyne uviedla, že návrhom sa domáha určenia lehoty

splatnosti dlhu, ktorý vznikol poskytnutím finančného plnenia žalobkyne v prospech žalovaného, ktoré
plnenie bolo vo forme pôžičiek neuzavretých v písomnej forme, len v ústnej. Lehota splatnosti dlhu
dohodnutá nebola a poukázala na § 563 OZ. Ďalej poukázala aj na § 564 OZ, ktorý upravuje prípady,
ak lehota splatnosti dlhu je ponechaná na vôli dlžníka, čo bolo aj v tomto prípade. Žalobkyňa žiadala
žalobe vyhovieť. Argumentovala tým, že existuje dôkaz o čiastočnom plnení vo výške 300 tisíc Sk dňa

30.11.2004, kedy žalovaný obdržal peniaze z predaja podnikateľského objektu. Ďalej uviedla, že keďže
nebola lehota medzi účastníkmi dohodnutá, podali žalobu podľa § 564 OZ aj s poukazom na § 563
OZ, kedy žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie. Žalovaný to svojim spôsobom akceptoval, začal
intenzívne rokovať so žalobkyňou, resp. právnou zástupkyňou, o čom svedčia listinné dôkazy, list zo
dňa 13.5.2005 a 27.5.2005. Vlastne výzvou na plnenie žalobkyňa v zmysle § 563 OZ určila lehotu

splatnosti dlhu. Tak ako žalovaný prijímal po čiastkach plnenie od žalobkyne, tak mu bolo umožnené,
že po malých čiastkach bude aj tieto peniaze splácať, tak ako mu bude finančná situácia dovoľovať. Čo
sa týka pôžičky firme PULDIS s.r.o., tak toto považovala za fiktívny zastretý právny úkon uskutočnený
z dôvodu vedených iných konaní. Žalobkyňa však poskytla finančné prostriedky žalovanému vždy vo
forme pôžičiek ako fyzickej osobe.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol písomným podaním zo dňa 11.4.2008, že medzi
žalovaným a žalobkyňou nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke, pričom tieto nároky žalobkyne
uplatnené žalobou popiera v celom rozsahu; popiera jednak existenciu jednotlivých pôžičiek ako aj nárok
žalobkyne na určenie splatnosti dlhu. Zo samotných tvrdení žalobkyne vyplýva, že nie je daný právny
dôvod žaloby o určenie lehoty splatnosti dlhu a teda súd musí žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nie je

pravdou, že žalovaný pokladá otázku splatnosti za skutočnosť medzi účastníkmi nespornú. Uviedol, že
nie je možné aplikovať na daný stav ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p., keďže medzi účastníkmi je sporné,
či vôbec došlo k uzavretiu nejakej zmluvy o pôžičke a teda je sporná aj otázka jej prípadnej splatnosti.
Nemožno hovoriť preto o splatnosti neexistujúcej pôžičky.

V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 7.7.2008 žalovaný uviedol, že medzi účastníkmi konania je

sporné, či medzi nimi vôbec došlo k uzavretiu žalobkyňou uvádzaných zmlúv o pôžičke, ďalej nebolo
preukázané, že by sa účastníci dohodli na tom, že dobu plnenia žalobkyňou tvrdeného záväzku
žalovaného určuje žalovaný, resp. že je ponechaná na jeho vôli a žalobkyňa opakovane uviedla vo
svojich písomných podaniach, že „splatnosť jednotlivých pôžičiek nebola dohodnutá“ a poukazovala na
ustanovenie § 563 OZ. Z tohto dôvodu nemožno na tento prípad aplikovať § 564 OZ a teda určiť lehotu

splatnosti dlhu. Žalovaný mal za to, že k dojednaniu, že splatnosť dlhu závisí na vôli dlžníka, medzi
účastníkmi nikdy nedošlo. Zistenie, že záväzok bol dohodnutý tak, že dobu plnenia určuje dlžník, je
predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 564 OZ. Skutočnosť, že doba splatnosti dlhu sa ponecháva
na vôli dlžníka, musí byť jednoznačne a nepochybne vyjadrená. V zmysle vyššie uvedeného žiadal
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného poukázal i na to, že čo sa týka pôžičiek

poskytnutých dňa 24.3.2000 vo výške 200 tisíc Sk a 5.1.1999 vo výške 245 tisíc Sk, nie je žalovaný
pasívne vecne legitimovaný, keďže dlžníkom z uvedených zmlúv o pôžičke je spoločnosť PULDIS s.r.o.
a nie žalovaný.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh

veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže
osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Splnenie dlhu (solúcia) je právna skutočnosť spôsobujúca zánik práv a povinností, resp. právneho
pomeru. Čas splnenia veriteľovej pohľadávky môže byť dohodnutý účastníkmi konania, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Osobitný prípad tvorí situácia, keď je čas splnenia dlhu
ponechaný na vôľu dlžníka. To znamená, že Občiansky zákonníka reaguje na tieto situácie odlišnými
právnymi ustanoveniami a teda je tu nevyhnutné rozlišovať prípad, kedy sa veriteľ a dlžník na splatnosti

dlhu vôbec nedohodli (§ 563 OZ) alebo prípad, kedy sa dohodli tak, že dlžník splní dlh podľa vlastného
uváženia, teda kedy bude chcieť resp. môcť (§ 564 OZ). Základným rozlišovacím znakom medzi oboma
situáciami je to, či medzi veriteľom a dlžníkom existuje dohoda o tom, že dlžník splní dlh podľa vlastnej
úvahy alebo takáto dohoda úplne absentuje.

Zo súdom vykonaného dokazovania vo veci v tomto prípade nevyplynulo, že by medzi žalobkyňou

ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom existovala dohoda o tom, že poskytnuté finančné prostriedky
bude žalovaný žalobkyni splácať podľa svojich finančných možností. V konaní to zostalo len tvrdením
žalobkyne, ničím nepreukázaným, pretože žalovaný uvedenú skutočnosť jednoznačne poprel (tento
dokonca poprel aj existenciu samotných pôžičiek) a toto sa nepreukázalo ani výpoveďou predvolanej
svedkyne - matky žalovaného, ktorá uviedla, že o akýchkoľvek peňažných transakciách svojho syna

nemá vedomosť. Žalobkyňa sama v konaní uviedla, že takáto dohoda medzi ňou a žalovaným prebehla
len v ústnej forme a teda písomný dôkaz o tomto neexistuje. Naviac žalobkyňa v konaní viackrát sama
uvádzala, že lehota splatnosti dlhu nebola dohodnutá, a preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka
je dlžník povinný splniť dlh po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal, a preto žalobkyňa na plnenie
vyzvala žalovaného predžalobnou upomienkou zo dňa 28.4.2005, kde určila lehotu splatnosti dlhu do 7

dní od doručenia výzvy, resp. v konaní uviedla, že keďže lehota medzi účastníkmi nebola dohodnutá,
tak podala žalobu podľa § 564 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka,
kedy výzvou na plnenie vlastne určila lehotu splatnosti dlhu. Týmto svojím konaním (zaslaním výzvy) a
zároveň písomným či ústnym prednesom pred súdom vlastne sama potvrdila, že lehota splatnosti dlhu
medzi ňou a žalovaným dohodnutá nijako nebola.

Zároveň je však nepochybné, že k finančnému plneniu zo strany žalobkyne žalovanému reálne došlo,
avšak rozsah predmetného plnenia ako aj definovanie titulu poskytnutia finančných prostriedkov bude
predmetnom samotného konania o zaplatenie sumy 489.698,85 Sk s príslušenstvom. Z tohto dôvodu
súd ani nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu - vyžiadať od príslušnej pobočky Všeobecnej
úverovej banky, a.s. všetky výpisy z účtu žalovaného za obdobie od roku 2000 do roku 2003 za účelom

preukázania, kde a na čo boli použité poskytnuté finančné prostriedky. Úlohou súdu v tomto konaní bolo
určiť lehotu splatnosti predmetného dlhu v prípade, ak by súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bolo
dojednané, že žalovaný splatí dlh žalobkyni podľa svojej vlastnej vôle s poukazom na ustanovenie § 564
Občianskeho zákonníka. Nakoľko toto relevantným spôsobom v konaní preukázané nebolo, súd nemal
čo určovať lehotu splatnosti dlhu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastníknesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy, dostáva sa do
procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a
skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť bol súd nútený konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom existencie dohody medzi ňou a žalovaným týkajúcej sa splácania dlhu v zmysle
ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka, t.j. podľa finančných možností žalovaného a preto s
poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobkyne o určenie lehoty splatnosti dlhu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

Súd si v závere už len dovoľuje poukázať, že žaloba o určenie lehoty splatnosti dlhu nie je žalobou

určovacou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, t.j.
žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a teda nemôže byť zamietnutá
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a to ani s odôvodnením, že sa vedie súdne konanie o
zaplatenie samotného dlhu, t.j. žaloby o plnenie (sp. zn.: 36C/148/2006).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa

zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v celkovej výške 9.419,- Sk spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia advokáta JUDr. Jaroslava Chochoľáka za 5 úkonov právnej služby v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a to za: prevzatie a príprava zastúpenia - 4.7.2007,
vyjadrenie žalovaného k žalobe - 4.7.2007, účasť na pojednávaní dňa 11.3.2008, 10.6.2008, 9.7.2008,
úkon v roku 2007 po 1.371,- Sk a úkon v roku 2008 po 1.465,- Sk v zmysle § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky
s pripočítaním 19%-nej DPH 1.356,- Sk plus 2x režijný paušál 178,- Sk (za rok 2007) a 3x režijný paušál

190,- Sk (za rok 2008).

Súd nepriznal žalovanému ním uplatnenú sumu 84.751,38 Sk, nakoľko pri výpočte základnej sadzby
tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal nie zo sumy pohľadávky 489.698,85 Sk, ale
mal za to, že v tomto konaní nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, nakoľko
sa nejedná o žalobu na plnenie, ale o žalobu o určenie lehoty splatnosti dlhu a teda je potrebné

za základnú sadzbu považovať v zmysle § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky 1/13 výpočtového základu,
t.j. 1.371,- Sk v roku 2007 a 1.465,- Sk v roku 2008. Zároveň súd nepriznal žalovanému odmenu
za nasledovné úkony: písomné podanie žalovaného zo dňa 7.4.2008 a 30.6.2008, nakoľko na ich
poskytnutie nebol žalovaný súdom vyzvaný a v týchto žalovaný len zopakoval už raz prezentované
stanoviská a vyjadrenia k žalobe (v podaní zo dňa 7.4.2008 to žalovaný dokonca výslovne uvádza). Tieto

vyjadrenia žalovaný zároveň prezentoval aj v ústnej forme prostredníctvom svojho právneho zástupcupriamo na pojednávaniach. V neposlednom rade súd nepriznal odmenu ani za účasť na pojednávaní
dňa 17.4.2008, nakoľko k prejednaniu veci na pojednávaní nedošlo práve z dôvodu ospravedlnenia
neúčasti žalovaného avizované súdu faxovým podaním dňa 16.4.2008, pričom sám právny zástupca pri

odročovaní pojednávania uviedol, že predmetné ospravedlnenie neúčasti dal na vedomie aj žalobkyni
a jej právnej zástupkyni, z ktorého dôvodu sa oni pojednávania dňa 17.4.2008 nezúčastnili a teda jeho
účasť nebola nevyhnutná a v prípade priznania odmeny za tento úkon (i keď v zníženej výške - 1) by
bol podľa názoru súdu len účelovým navyšovaním trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3

písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.