Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2007

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/135/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8006201158
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2007:8006201158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň

JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v právnej veci žalobcu Opálové bane Dubník,
a.s., Červenica - Dubník, IČO: 36 472 395, právne zastúpený JUDr. Irenou Belišovou, advokátkou, so
sídlom v Bratislave, Romanova č. 1, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici,
Kammerhofská č. 2, Banská Štiavnica, zastúpený JUDr. Tiborom Semanom, PhD., advokátom, so
sídlom v Košiciach, Námestie Novomeského č. 5, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 10.mája 2006 č. 26/2006 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 31.10.2005 č. 2670/2005,
ktorým bolo zastavené konanie o zrušenie dobývacieho priestoru Červenica zamietol a rozhodnutie
potvrdil. Výrokom pod bodom II. odvolanie žalobcu proti výsledku výberového konania na určenie
predmetného dobývacieho priestoru inej organizácii je neprípustné a pod bodom III. odvolanie žalobcu
proti oznámeniu výsledku výberového konania o určení predmetného dobývacieho priestoru inej

organizácii je neprípustné.

Žalobca navrhol citované rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach a Hlavného banského
úradu v Banskej Štiavnici zrušiť a vrátiť vec príslušnému orgánu na nové prejednanie a priznať náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru a jej dodatku zo dňa

10.5.2001 zaslaného na schválenie dňa 26.11.2001 v súlade s § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb.
o ochrane a využívaní nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov medzi žalobcom ako
nadobúdateľom a spoločnosťou Slovenský opál, s.r.o., Červenica - Dubník ako prevodcom a po jej
schválení Obvodným banským úradom v Košiciach sa žalobca stal držiteľom výhradného ložiska v
dobývacom priestore Červenica a na základe tohto prevodu vzniklo žalobcovi súčasne právo i povinnosť
v lehote troch rokov začať dobývacie práce. Žalobca poukázal na ustanovenie § 27 ods. 12 druhá
veta Banského zákona, ktoré citoval a poukázal na to, že trojročná lehota na začatie dobývania na

výhradnom ložisku v dobývacom priestore Červenica mala žalobcovi skončiť dňom 2.1.2005. Ešte
v čase trvania lehoty dňa 8.4.2004 podal žalobca žiadosť o povolenie k banskej činnosti. V tomto
čase v dobývacom priestore už žalobcovi svedčalo povolenie banskej činnosti podľa § 2 písm. b/
zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskoršíchpredpisovvrozsahuzabezpečeniaalikvidáciestarýchbanskýchdielnazákladerozhodnutiaObvodného
banského úradu v Košiciach zo dňa 29.10.2003 č. 1943/2003 s platnosťou do 30.9.2008. V čase
trvania lehoty a vyše mesiaca po podaní podania uvedenej žiadosti Obvodný banský úrad v Košiciach

oznámením zo dňa 11.5.2004 č. 898/2004 oznámil žalobcovi zahájenie výberového konania na určenie
dobývacieho priestoru Červenica z dôvodu zániku práva žalobcu na dobývania výhradného ložiska
v dobývacom priestore Červenica, uplynutím trojročnej lehoty podľa § 27 ods. 12 Banského zákona.
Začatie výberového konania na určenie dobývacieho priestore Červenica obvodný banský úrad uverejnil
do termínu 1.6.2004 podľa vyššie uvedeného oznámenia v obchodnom vestníku č. 97/2004 s dátumom

ukončenia prijímania návrhov dňom 1.9.2004. Dva dni potom, čo obvodný banský úrad oznámením o
začatí výberového konania žalovanému (správne žalobcovi) odňal právo dobývania výhradného ložiska
v dobývacom priestore Červenica o sedem mesiacov a dvadsaťdva dní pred uplynutím zákonnej lehoty,
vyzval žalobcu rozhodnutím zo dňa 13.5.2004 č. 707/2004, ktoré podal na pošte dňa 17.5.2004 a doručil
žalobcovi dňa 20.5.2004, v lehote do 1.6.2004 na doplnenie žiadosti o povolenie banskej činnosti a
súčasne prerušil toto konanie o povolení k banskej činnosti. Na základe odňatia práva na dobývanie mal

žalobca v tom čase zato, že jeho právo zaniklo. Súčasne pre objektívnu nesplniteľnosť termínu (zmena
Zákona o lesnom hospodárstve v súvislosti s riešením scudzovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve štátnych lesov a s tým spojená objektívne nereálna možnosť splnenia desaťdňového
termínu na doplnenie žiadosti) žalobca už nedoplnil výzvu správneho orgánu v celosti. Žalobca poukázal
na to, že do prvého výberového konania sa prihlásili dvaja účastníci, spoločnosť Slovenský opál, s.r.o.,

Červenica - Dubník a spoločnosť ObaB, s.r.o., Masarykova 2710/21, Prešov. Toto výberové konania
bolo oznámením správneho orgánu zo dňa 30.12.2004 č. 2467/2004-H vyhlásené za nulitné z dôvodu,
že nebol vybraný ani jeden návrh na určenie dobývacieho priestoru. Listom zo dňa 30.12.2004 č.
2467/2004-IV obvodný banský úrad oznámil účastníkom zahájenie ďalšieho výberového konania na
určenie dobývacieho priestoru inej organizácii uvedenej v rozdeľovníku oznámenia. Dátum ukončenia

prijímania návrhov do druhého výberového konania bol určený do 25.4.2005. Začatie výberového
konania bolo uverejnené v obchodnom vestníku č. 13/2005. Žalobca zdôraznil, že dňa 23.2.2005
podal obvodnému banskému úradu návrh na zrušenie dobývacieho priestoru Červenica, lebo mal za
to, že obvodný banský úrad postupoval v rozpore so zákonným ustanovením § 27 ods. 12, ktorý
jasne stanovuje: „...alebo sa výberovým konaním určí iný dobyvateľ alebo sa dobývací priestor zruší.“

Vzhľadom na to, že nebol v prvom výberovom konaní vybraný ani jeden návrh a výberové konania
bolo vyhlásené za nulitné, mal žalovaný dobývací priestor v súlade so zákonom zrušiť. Vzhľadom na
uvedené bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.4.2005 č. 502/2005 o prerušení konania na zrušenie
dobývacieho priestoru z dôvodov rozhodnutia predbežnej otázky spočívajúcej v prípadnom určení
dobývacieho priestoru inej osobe právne irelevantné, nakoľko vyhlásenie ďalšieho výberového konania

bolovpríkromrozporesvyššieuvedenýmustanovenímBanskéhozákona.Žalobcadôvodilďalejtým,že
do druhého výberového konania sa opäť prihlásili vyššie uvedené subjekty a na základe uskutočneného
výberového konania dňa 5.9.2005 obvodný banský úrad v ten istý deň vykonal do knihy dobývacích
priestorov pod por. č. 77 zápis o určení dobývacieho priestoru v prospech organizácie ObaB, s.r.o., s
ktorým v rozpore so zákonom viaže vznik práv určenia dobývacieho priestoru a práva dobývať. Zákon

na uvedený zápis viaže len začiatok plynutia lehôt. Vznik práva k dobývaciemu priestoru vrátane práva
dobývať viaže zákon výhradne na právo právoplatné rozhodnutie správneho orgánu v konaní o určení
dobývacieho priestoru. Má preto za to, že práve týmto postupom obvodný banský úrad hrubo porušil
právo a oprávnené záujmy žalobcu tým, že v súlade s ustanovením § 24 ods. 7 až 10 nezahájil, resp.
nepokračoval v konaní o určení dobývacieho priestoru po vyhlásení výsledkov výberového konania,

čím poškodil žalobcu na jeho práve, účastníka v konaní vyplývajúcemu žalobcovi z ustanovenia §
28 ods. 1 písm. e/ tak, že mu boli odňaté práva účastníka z hľadiska stretu záujmov v dobývacom
priestore spočívajúcich iných dobývacích práv vyššie uvedených a prislúchajúcich žalobcovi na základe
rozhodnutia obvodného banského úradu. Ďalej spočívajúcich v nájomných právach k dobývaciemu
priestoru ako majetku štátnych lesov, ako aj vlastníckych práv žalobcu k stavbám nachádzajúcich sa

v dobývacom priestore. Žalobca zdôraznil, že vyriešenie stretu záujmov je jednou z podmienok pre
určenie dobývacieho priestoru bez ohľadu na to, či ide o prvotné či ďalšie konanie o určenie dobývacieho
priestoru. Do dňa podania žaloby sa stret záujmov zo strany úspešného účastníka výberového konania
neriešil, čím nebola splnená jedna z podmienok úspešného určenia dobývacieho priestoru.

Žalobca zdôraznil, že Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa 31.10.2005 č. 2670/2005
zastavil konanie vo veci zrušenia dobývacieho priestoru Červenica z dôvodu určenia dobývacieho
priestoru inej osobe na základe výberového konania a údajnej straty postavenia účastníka žalobcu
vo veci. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie napadol odvolaním, podal súčasne odvolanie protipostupom výberového konania na určenie dobývacieho priestoru Červenica a odvolanie proti oznámeniu
č. 212/2005 o určení dobývacieho priestoru Červenica. Žalobca citoval ustanovenie § 24 ods. 4, 7, 8,
9, 10 Banského zákona a zdôraznil, že zo znenia citovaných ustanovení v spojení s ustanovením §

27 ods. 12 jednoznačne vyplýva a to v prípade, ak by žiadnej tretej osobe neprislúchalo prednostné
právo určenia dobývacieho priestoru podľa § 24 ods. 2 Banského zákona (čo okrem vyššie uvedených
skutočností takéto právo tretej osobe prislúcha a i v tomto smere konal obvodný banský úrad v rozpore
so zákonom a prednostné právo tretej osobe ignoruje), je obvodný banský úrad povinný na návrhy
podané do výberového konania na určenie dobývacieho priestoru, ktorého predmetom sú aj návrhy na

určenie dobývacieho priestoru, začať jednak výberové konanie a jednak na každý návrh na určenie
dobývacieho priestoru zahájiť konanie o určení dobývacieho priestoru. Vzhľadom na začatie výberového
konania a jeho výsledku ako predbežnej otázky, koho návrh na určenie dobývacieho priestoru bude
úspešnýavakomporadí,malvšetkykonaniazačaténanávrhnaurčeniedobývaciehopriestoruprerušiť.
Na základe výberového konania mal určiť poradie jednotlivých návrhov a spísať správu o výsledkoch
výberovéhokonania.Prenávrhurčenýakoprvýmalobvodnýbanskýúradzačaťpokračovaniekonaniao

určenie dobývacieho priestoru a ostatným účastníkom, ktorých návrhy sa umiestnili v ďalšom poradí, mal
správny orgán oznámiť, že ich návrhy boli neúspešné. V začatom konaní o určení dobývacieho priestoru
úspešného navrhovateľa mal správny orgán skúmať, či tento splnil všetky požiadavky konania o určení
dobývacieho priestoru. Ak by všetky požiadavky nespĺňal, mal toto konanie zastaviť a pokračovať
v konaní o určení dobývacieho priestoru s navrhovateľom, ktorý sa umiestnil ako druhý. Žalobca

akcentoval, že v prípade dodržania zákonného postupu obvodného banského úradu, teda začatia
konania o určení dobývacieho priestoru by úspešný navrhovateľ vo výberovom konaní, resp. konaní
o určenie dobývacieho priestoru neuspel z dôvodu nevyriešenia stretu záujmov, a preto zo strany
žalovaného v prvom rade došlo k ignorovaniu zákona a pokračovanie v konaní o určenie dobývacieho
priestoru nezačal. V prípade, že by navrhovateľ, ktorého návrh bol určený ako prvý, spĺňal všetky

požiadavky, mal príslušný správny orgán vydať rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru v tomto
správnom konaní a po nadobudnutí právoplatnosti mal konanie k návrhom na určenie dobývacích
priestorov ostatných účastníkov zastaviť. Žalobca zdôraznil, že návrhy do oboch výberových konaní
boli prijaté a tým v súlade s vyššie uvedeným v oboch prípadoch zo zákona začali aj konania o určení
dobývacieho priestoru, ktoré neboli do dňa podania žaloby prerušené. V prvom prípade bolo výberové

konanie vyhlásené správnym orgánom za nulitné. Preto začaté konanie o určení dobývacieho priestoru
na základe návrhov na určenie dobývacieho priestoru malo byť zastavené, resp. dobývací priestor
mal byť v súlade so zákonom zrušený. Druhé výberové konania bolo úspešné. Napriek tomu obvodný
banský úrad nepokračoval v začatom konaní o určení dobývacieho priestoru tak, ako to ustanovuje
zákon. V prípade tohto druhého výberového konania do dňa podania žaloby neexistuje právoplatné

rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru a nebolo vydané rozhodnutie o zastavení konania o určení
dobývacieho priestoru začatého na návrh druhého účastníka. Ma preto za to, že obvodný banský úrad
konal v rozpore so zákonom, nakoľko zákonom určený postup v správnom konaní o určení dobývacieho
priestoru správnemu orgánu určuje skúmať či navrhovateľ, ktorý bol úspešný vo výberovom konaní
spĺňa všetky požiadavky pre konanie o určení dobývacieho priestoru ako je napr. vyriešenie otázky

stretu záujmov, o čom má žalobca pochybnosť, lebo víťazný účastník výberového konania ešte dňa
23.11.2005 nemal a to v čase prebiehajúceho výberového konania povolenú ani jedno banskú činnosť a
nemal vyriešený stret záujmov, ktorý by musel riešiť aj so žalobcom ako účastníkom konania o určenie
dobývacieho priestoru v súvislosti s vlastníckymi vzťahmi žalobcu k banským stavbám nachádzajúcimi
sa v dobývacom priestore, s nájomnými vzťahmi k dobývaciemu priestoru, ktorý ešte nebol vyňatý

z lesného fondu, pričom podľa názoru žalobcu ide o ďalší nevyriešený stret záujmov s organizáciou
Štátne lesy pre úspešného účastníka, ako aj špeciálnym banským činnostiam, ktorých je žalobca na
základe povolenia držiteľom do roku 2008. Žalobca zdôraznil, že na základe vyššie uvedeného má
žalobca za to, že po A/ tvrdenie správneho orgánu v prvostupňovom konaní o zrušení dobývacieho
priestoru rozhodnutím č. 2670/2005 zo dňa 30.10.2005 v časti odôvodnenia, že k určeniu dobývacieho

priestoru došlo jeho určením inej osobe vo výberovom konaní s vylúčením § 24 ods. 8 Banského zákona
nemá oporu v zákone a je v príkrom rozpore so znením § 24 ods. 4 až 10 v spojení s § 27 ods. 12
Banského zákona. Keby mal zákonodarca v úmysle rozlišovať návrhy na určenie nového alebo už
určeného dobývacieho priestoru ako tvrdí obvodný banský úrad a žalovaný, nepoužil by zákonodarca
v prípade úpravy určenia dobývacieho priestoru inej osobe v § 27 ods. 7 odkaz na § 24 ods. 4 až 10

Banského zákona ale použil by len § 24 ods. 4 až 6 Banského zákona. Žalobca taktiež nesúhlasí s
názorom žalovaného, že žalobca stratil postavenie účastníka v konaní o zrušenie dobývacieho priestoru
určením dobývacieho priestoru inej osobe vo výberovom konaní, pretože takýto názor opäť nemá oporu
v zákone a je v príkrom rozpore s § 24 ods. 4 až 10 v spojení s ustanovením § 27 ods. 12 z dôvodunepoužitia § 24 ods. 8 až 10, že na základe tohto v konečnom dôsledku nedošlo do dnešného dňa v
súlade so zákonom ani k priebehu konania o určenie dobývacieho priestoru a teda ani k právoplatnému
určeniu inej osoby k právam dobývacieho priestoru, preto na základe vyššie uvádzaných skutočností

žalobca nemohol stratiť postavenie účastníka, ak k uvádzaným skutočnostiam ani de jure ani de facto
nedošlo. B/ Na základe vyššie uvedených a potvrdených skutočností nesúhlasí s tvrdením žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľ nebol účastníkom výberového konania z dôvodu uplynutia
trojročnej lehoty, a preto nemá právo odvolania proti napadnutému rozhodnutiu. Žalobca zdôraznil, že
ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, už prvostupňový správny orgán postupoval pri I. a II.

výberovom konaní v rozpore s ustanovením § 27 ods. 12 v spojení s § 24 ods. 4 až 10 a § 28 Banského
zákona napríklad tým, že protizákonne odňal žalobcovi právo dobývať dobývací priestor o 7 mesiacov a
22 dní, nerešpektoval výsledky výberového konania a nepostupoval v súlade so zákonom, nepokračoval
v konaní o určení dobývacieho priestoru po skončení výberového konania, v ktorom zo zákona svedčalo
právo účastníka žalobcovi, správa o postupe vo výberovom konaní ako výsledok výberového konania,
ktorá má slúžiť len ak jeden podklad pokračujúceho konania o určení dobývacieho priestoru nezakladá

právo k dobývaciemu priestoru aj právo dobývať. Toto právo nezakladá ani zápis do knihy dobývacích
priestorov. Tieto práva môžu vzniknúť len v súlade so zákonom na základe právoplatného rozhodnutia
správneho orgánu). Uvedeným postupom boli hrubo porušené zákonné práva a oprávnené záujmy
žalobcu a tento bol vo svojich právach priamo dotknutý.

Žalobca ďalej argumentoval tým, že žalovaný uvedené skutočnosti majúce za následok v porušovaní
zákona v postupoch, rozhodnutiach a opatreniach prvostupňového orgánu, v posúdení odvolaní v I. - III.
rade ignoroval alebo sa s nimi stotožnil. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na ním uvedené skutočnosti
je presvedčený, že mu prislúchalo právo účastníka v jednotlivých konaniach správnych orgánov, ktoré
mu vyplývalo priamo zo špeciálneho zákona, teda Banského zákona a vo veci odvolaní v II. a III. rade

svedčí právo účastníka žalobcovi podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu, že postupom a
rozhodnutiami vydanými správnym orgánom boli práva a oprávnené záujmy žalobcu priamo dotknuté.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.3.2007 namietal, že žalobcovi bolo rozhodnutie žalovaného
doručené 17.5.2006 a žalobca podal žalobu dňa 10.7.2006 nepríslušnému súdu Krajskému súdu v

Banskej Bystrici a tomuto súdu došla 14.7.2006. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušnému súdu,
teda Krajskému súdu v Prešove bola žaloba žalobcu doručená až po uplynutí zákonom stanovenej
dvojmesačnej lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p.. Žalobca zdôraznil, že žaloba nebola podaná miestne
príslušnému súdu a žaloba podaná miestne nepríslušnému súdu nemá účinky, ako keby sa stalo priamo
na príslušnom súde a to ani s ohľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 prvá veta v spojení s ustanovením §

42ods.2O.s.p..Žalovanýzdôraznil,žezmeškanielehotynapodaniežalobyvsprávnomsúdnictvepodľa
§ 250b ods. 1 druhá veta O.s.p. a to zrejme predovšetkým s ohľadom na zásadne povinné zastúpenie
podľa § 250a O.s.p. odborne znalou osobou - advokátom, nemožno odpustiť. Žalobca podával žalobu
zastúpený advokátom. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 250d ods. 3 prvá veta O.s.p., navrhol
konanie zastaviť, pretože žaloba bola podaná oneskorene. Uviedol, že procesnou chybou žalobcu je to,

že žaluje dvoch žalovaných (žalovaného v prvom rade a žalovaného v druhom rade), t.j. ako žalovaného
uvádza nielen Hlavný banský úrad, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, ale aj Obvodný banský úrad
v Košiciach, prvostupňový správny orgán, čo je v rozpore s ustanovením § 250 ods. 4 O.s.p., podľa
ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán,
ktorý rozhodol v poslednom stupni. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, navrhol

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Vo veci samej uviedol, že na základe výsledkov geologických prác so stavom k 17.10.1998 v
prieskumnom území Červenica určenom rozhodnutím Ministerstvom životného prostredia SR z
18.10.1994 pod č. 6.3/1159-94 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR osvedčenie o výhradnom

ložisku Červenica podľa § 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení
neskorších predpisov, ako aj podľa ustanovenia § 4 vyhlášky SGÚ č. 86/1988 Zb. o postupe pri
vyhľadávaní a prieskume výhradných ložísk z hľadiska ochrany a racionálneho využitia nerastného
bohatstva a o oznamovaní výskytu ložiska vyhradeného nerastu, jeho odmieňaní a o úhrade nákladov v
zneníneskoršíchpredpisov.Uviedol,ženazákladetaktovydanéhoosvedčeniaaostatnýchrelevantných

dokumentov začal obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru Červenica pre
organizáciu Slovenský opál, s.r.o., Červenica - Dubník, ktoré ukončil vydaním rozhodnutia č. 1337/2000
z 11.10.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 3.11.2000. Následne dňa 10.5.2001 bol vykonaný
prevod predmetného dobývacieho priestoru na žalobcu podľa § 27 ods. 7 Banského zákona. Žalovanýpoukázal na to, že dňa 23.2.2005 podal žalobca na obvodný banský úrad návrh na zrušenie
predmetného dobývacieho priestoru. Obvodný banský úrad napadnutým rozhodnutím toto konanie
zastavil. Poukázal na podané odvolania žalobcom a na tú skutočnosť, že žalobca dňa 29.5.2006 podal

podnet na preskúmanie rozhodnutie Hlavného banského úradu mimo odvolacieho konania, ktoré bolo
následne postúpené Ministerstvu hospodárstva SR, ktoré vydalo oznámenie, v ktorom konštatovalo, že
neboli zistené také právne omyly, aby bolo potrebné vydané rozhodnutie žalovaného zrušiť alebo zmeniť
pre nezákonnosť.

Žalovaný poukázal na to, že napriek absencii prechodných ustanovení v zákone 558/2001 Z.z. a z toho
plynúcich možností výkladu, kedy najskôr nastáva okamih úradnej povinnosti zrušiť dobývací priestor
alebo ho určiť inej organizácii, v ktorom sa nezačalo dobývanie alebo bolo dobývanie prerušené, je
nesporným faktom, že trojročná lehota daná v Banskom zákone uplynula najneskoršie dňom 2.1.2005.
Vzhľadom na to, že dobývací priestor bol prevedený na žalobcu dňom 10.5.2001 a Banský zákon
v § 27 ods. 12 uvádza, že obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak

sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných
banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii
na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch
rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo
dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky, určuje podmienky na začatie plynutia lehoty, ktorej

uplynutím predpisuje obligatórne konanie obvodnému banskému úradu. Je zrejmé, že dátum 2.1.2005,
je dátumom, ktorý s dátumom ukončenia zákonom stanovenej trojročnej lehoty od prevodu dobývacieho
priestoru priamo nesúvisí. Týmto dátumom je 10.5.2004, v tomto zmysle bolo aj pôvodné napadnuté
rozhodnutie administratívnym spôsobom opravené.

Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca tvrdí, že mu postupom správnych orgánov bolo odňaté právo
dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Červenica, zdôrazňuje, že žalobca ignoruje fakt,
že obvodný banský úrad oznámením o začatí výberového konania postupoval v súlade s právnym
poriadkom, konkrétne s citovaným ustanovením § 27 ods. 12 Banského zákona, ktoré jednoznačne
určuje obvodnému banskému úradu povinnosť zrušiť dobývací priestor, alebo ho určiť inej organizácii

na základe výberového konania, lebo nastali zákonom predpokladané skutočnosti - uplynutie zákonom
predpísanej lehoty na trvanie určitého faktického stavu a to nedobývanie výhradného ložiska. Právo
na dobývanie výhradného ložiska žalobcovi obvodný banský úrad neodňal, ale uplynutím lehoty troch
rokov od prevodu dobývacieho priestoru mu toto právo zo zákona zaniklo len a len jeho nečinnosťou,
t.j. nekonaním, resp. nedobývaním výhradného ložiska. Túto skutočnosť, je treba zvýrazniť aj z toho

pohľadu, že v prípade žalobcu ide o odborne spôsobilý právny subjekt majúci banské oprávnenie a
preto je na mieste jednoznačne tvrdenie, že žalobca si musel byť vedomý následkov svojej vlastnej
nečinnosti, ktorej následok bol zánik práva dobývať výhradné ložisko v dobývacom priestore Červenica.
Preto tvrdenie žalobcu je účelové a zavádzajúce, lebo obvodný banský úrad oznámením len deklaroval,
že nastal zákonom predvídaný stav a oznámil začatie svojho zákonom predpísaného konania. Žalovaný

poukázal na to, že ak žalobca 23.2.2005 podal obvodnému banskému úradu návrh na zrušenie
dobývacieho priestoru Červenica a bez ohľadu na to, či mal alebo nemal právo podať takúto žiadosť o
zrušenie dobývacieho priestoru, podaním tejto žiadosti jednoznačne vyjadril svoju slobodnú vôľu ďalej
nedržať predmetný dobývací priestor a vzdať sa práva na dobývanie výhradného ložiska. Ostatné jeho
aktivity však sledujúc opačný cieľ, získať späť dobývací priestor a tým aj právo dobývať výhradné ložisko

po tom, čo mu toto právo zaniklo priamo zo zákona. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepresne
citoval ustanovenie § 27 ods. 12, pretože nepoužíva pojem dobyvateľ ale pojem iná organizácia, pričom
Banský zákon v § 7a pojem organizácia pre potreby tohto zákona aj definuje a žalobca si svojsky
vykladá predmetné ustanovenie. V tomto ustanovení zákonodarca umožňuje správnemu orgánu zvoliť
alternatívne konanie na základe správnej úvahy. Ak obvodný banský úrad zvolil jednu z alternatív

konania, v tomto prípade alternatívu určenia dobývacieho priestoru inej organizácii, automaticky sa
tým vylúčilo konanie podľa druhej alternatívy, v tomto prípade zrušenie dobývacieho priestoru. Vplyv
neúspešnosti prvého výberového konania v žiadnom prípade nemôže a nesmie ovplyvniť výsledok
správnej úvahy o zvolení alternatívy konania správneho orgánu. Žalovaný argumentoval ďalej tým,
že predmetný dobývací priestor, ktorý je určený na dobývanie výhradného nerastu drahého opálu,

žalobca počas zákonom stanovenej doby nevyužíval zákonom stanoveným spôsobom a tým znemožnil
racionálne a účelne využívať nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Na základe toho, že základným
poslaním inštitútu dobývacieho priestoru je zabezpečenie využívania výhradných ložísk, t.j. nerastného
bohatstva vo vlastníctve SR a zároveň aj zabrániť nevyužívania overených ložísk, ktoré Slovenskomá, a preto existuje inštitút tzv. núteného prevodu dobývacieho priestoru zakotvený v § 27 ods. 12
Banského zákona, ktorý zákonným spôsobom umožňuje zabezpečiť trvalé využívanie tohto nerastného
bohatstva aj v prípade, že organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, neplní jeho základné

poslanie a pritom je tu iná organizácia, ktorá chce a môže toto poslanie, t.j. dobývanie výhradného
ložiska zabezpečiť. Žalovaný poukázal aj na uznesenie vlády SR č. 661/1995, ktoré schválilo dokument
Surovinová politika Slovenskej republiky v oblasti nerastných surovín, ktorý bol uznesením vlády SR č.
722/2004 aktualizovaný, na ktorého časť žalovaný poukázal.

Žalovaný zdôraznil, že obvodný banský úrad v svojom konaní nielenže rešpektoval ustanovenia
banského zákona, ale v plnom rozsahu ako štátny orgán ustanovený na zabezpečenie poslania svojho
zriaďovateľa, t.j. Ministerstva hospodárstva ako orgánu vlády postupoval aj v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia vlády SR. Skutočnosť, že výberové konanie nebolo úspešné a objektívne nebolo možné určiť
víťazný návrh, ešte neznamená, že sa zmenili objektívne podmienky, ktoré viedli obvodný banský úrad k
záverom v správnej úvahe o tom, ako v tomto prípade postupovať. Ak zákonodarca priamo nepredpíše

žiadny postup, ktorý má viesť k ním stanovenému výsledku, je len na správnom orgáne, aký postup zvolí
aby ho dosiahol za predpokladu primeranosti prostriedkov, ktoré má, postupov, ktoré použije. Absencia
detailných procesných postupov nemôže a nesmie byť na prekážku k dosiahnutiu cieľa stanoveného
zákonom. Aj v tomto prípade obvodný banský úrad po správnej úvahe zvolil alternatívu konania a táto
voľba je len na ňom. V žiadnom prípade nemožno považovať postup obvodného banského úradu za

postup v rozpore so zákonom, ak aj opakovane použije v jednom prípade tú istú správnu úvahu s tým
istým výsledkom. Takýto názor podporuje § 3 ods. 4 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Žalovaný za nedôvodnú považuje aj námietku žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 19.4.2005 č.
502/2005 o prerušení konania na zrušenie dobývacieho priestoru z dôvodov rozhodnutia predbežnej
otázky spočívajúcej v prípadnom určení dobývacieho priestoru inej osobe právne za zavádzajúce,
lebo obvodný banský úrad sa po správnej úvahe rozhodol, že nie je v záujme Slovenskej republiky
ako vlastníka výhradného ložiska zrušiť predmetný dobývací priestor, ale naopak je vhodné podporiť

ťažobné aktivity v tejto z európskeho hľadiska ojedinelej lokality. Keďže žalobca počas celého obdobia
držby predmetného dobývacieho priestoru neprejavil dostatok energie na to, aby začal oficiálne ložisko
dobývať,obvodnýbanskýúradzvolilalternatívuurčeniadobývaciehopriestoruinejorganizáciiatopreto,
aby sa dobývanie drahých opálov v súlade aj so závermi uznesenia Vlády SR č. 772/2004, ktorým sa
schválil dokument Aktualizácia Surovinovej politiky Slovenskej republiky, podporilo.

Žalovaný zdôraznil, že žiadosť žalobcu na zrušenie predmetného dobývacieho priestoru bola datovaná
23.2.2005, kedy žalobca už v žiadnom prípade nebol aktívne legitimovaný podať túto žiadosť, lebo
takúto žiadosť podľa § 27 ods. 12 Banského zákona, ktoré žalovaný cituje, môže podať len ten, kto má
oprávnenie zo zákona využívať ložisko, t.j. kto má určený dobývací priestor. Žalobcovi v čase podávania

žiadosti právo na dobývanie zo zákona zaniklo, a preto ani na neho sa nemohli vzťahovať práva a
povinnosti viazané s držbou dobývacieho priestoru.

Žalovaný uviedol, že obvodný banský úrad de facto nemal začať konanie o zrušenie predmetného
dobývacieho priestoru na podnet žalobcu, pretože v čase podávania žiadosti nemohol byť žalobca

účastníkom konania a to z dôvodu, že Banský zákon jednoznačne označuje účastníka konania o
zrušenie dobývacieho priestoru ako toho, kto v čase podávania žiadosti musí držať dobývací priestor
ako už bolo vyššie uvedené. Účastník konania má právo, resp. povinnosť v súlade s citovaným § 10
ods. 1 písm. e/ Banského zákona dať podnet na začatie konanie v spojení s ustanovením § 18 ods.
1 Zákona o správnom konaní. Žalobca podal návrh na zrušenie predmetného dobývacieho priestoru,

hoci nebol účastníkom konania. Zastavenie konania rieši § 30 Zákona o správnom konaní v ods. 1
písm. a/, ktoré žalovaný citoval. Žalovaný poukázal na časť žalobou napadnutého rozhodnutia a to, že
inštitút dobývacieho priestoru v sebe inkorporuje dva prvky a to jednak oprávnenie na dobývanie ložiska
vyhradeného nerastu (§ 24 ods. 1 Banského zákona), ako aj určenie územia, na ktorom možno toto
oprávnenie využívať, t.j. územné rozhodnutie (§ 27 ods. 6 Banského zákona). V prípadoch nevyužívania

dobývacích priestorov na dobývanie vyhradených nerastov je potrebné urobiť také opatrenia, ktoré budú
viesť k využitiu nerastného bohatstva a zabrániť tak blokovaniu ložísk,ktorých nevyužívanie nie je v
záujme Slovenskej republiky. Uvedené dva prvky dobývacieho priestoru pri naplnení podmienky § 27
ods. 12 Banského zákona je nutné od seba oddeliť práve pre zabezpečenie využívania nerastnéhobohatstva tými subjektami, ktoré sú na to pripravené technicky, materiálne, finančne aj personálne, a
ktorévyvinúmaximálneúsilieoracionálnevyužitievšetkéhonerastnéhobohatstvavkonkrétnomložisku.
Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalovaného vyplýva, že konanie obvodného banského úradu podľa

§ 27 ods. 12 Banského zákona sa v prípade návrhu žalobcu týkalo dobývacieho priestoru ako celku, t.j.
oboch prvkov aj personálneho aj územného a v prípade realizácie výberového konania len personálneho
prvku. Preto bolo a je konanie obvodného banského úradu pri prerušení konania podľa návrhu žalobu
právne relevantné a plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

Žalovaný poukázal na to, že inštitút výberového konania je v Banskom zákone upravený v § 24 pre
potreby prvotného určovania dobývacieho priestoru.

Uviedol, že podľa jeho názoru vznik práva určenia dobývacieho priestoru vyplýva z čl. 2 ods. 1 Ústavy
SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby
konal niečo, čo zákon neukladá a poukázal aj na čl. 35 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na

slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Podľa ods. 2 citovaného článku zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých
povolaní alebo činností. Žalovaný zdôraznil, že Ústava SR zaručuje, že každý môže požiadať o určenie
dobývaciehopriestoru,aaksplnívšetkyzákonom,t.j.ajBanskýmzákonomstanovenépodmienky,môže
činnosť vykonávať. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že zápis do evidencie dobývacích

priestorov dobývacieho priestoru, ktoré vykonal obvodný banský úrad v žiadnom prípade nie je aktom
konštitutívnym, ktorý by právo zakladal, ale len deklaratórnym,ktorým sa len deklaruje existujúce právo.
Založenie práva, t.j. konštitutívnym aktom v danom prípade je vykonanie výberového konania tak, ak to
ukladá § 27 ods. 12 Banského zákona a určenie návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý
tak, ako to ukladá § 24 ods. 8 Banského zákona. Ďalej poukázal na to, že Banský zákon vznik práv k

dobývaciemu zákon, ako aj právo dobývať, jednoznačne viaže k určeniu dobývacieho priestoru. Inštitút
dobývacieho priestoru má dve zložky - personálnu, t.j. oprávnenie, právo, či licencia pre legitimovanú
osobu a územnú, t.j. územné rozhodnutie. Pre obe tieto zložky sú v Banskom zákone ustanovenia, ktoré
dovoľujú ich zmenu následne po prvotnom určení dobývacieho priestoru pre personálnu, napr. inštitút
prevodu dobývacieho priestoru, či inštitút určenie dobývacieho priestoru inej organizácii.

Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že vznik práva k dobývaciemu priestoru, vrátane práva
dobývať viaže zákon výhradne na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu v konaní o určení
dobývacieho priestoru je podľa názoru žalovaného minimálne sporné, lebo žalobca ignoruje existenciu
inštitútu prevodu dobývacieho priestoru podľa § 27 ods. 7 Banského zákona, ako aj existenciu určenia

dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania podľa § 27 ods. 12 Banského
zákona, kde vznik práva na dobývanie inej organizácii vzniká inak ako právoplatným rozhodnutím
správneho orgánu o určení dobývacieho priestoru.

Žalovaný k časti žaloby, v ktorom namietal postup obvodného banského úradu, ktorý podľa žalobcu

v konaní neaplikoval ustanovenie § 24 ods. 7 až 10 uviedol, že toto tvrdenie nemá oporu ani v
právnom poriadku ako celku ani v Banskom zákone, na ktorý sa odvoláva a zároveň mu chýbajú
elementárne zásady všeobecnej a osobitne aj právnej logiky. Žalovaný zdôraznil, že podľa § 24 ods. 8
Banského zákona jasne vyplýva, že obvodný banský úrad musí pokračovať v konaní s tým návrhom,
ktorý bol určený vo výberovom konaní ako prvý. To je práve tá podmienka sine qua non, aby mohlo

byť pokračované v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Obvodný banský úrad v žiadnom prípade
nemohol hrubo porušiť právo žalobcu, pretože žalobcovi tým, že zaniklo právo k dobývaciemu priestoru
podľa§27ods.12druhávetaBanskéhozákona,zákonneumožňuje,abysastalúčastníkomvýberového
konania o tie práva, ktoré už mal, ale ich stratil svojou vlastnou nikým nezavinenou nečinnosťou. Ak
nemôže byť účastníkom výberového konania, nie je ani možné aby bol jeho návrh hodnotený a ani

vyhodnotený ako prvý, a teda v žiadnom prípade nie je možné, aby so žalobcom mohlo byť následne
konané ako s účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru na základe výberového konania.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že inštitút určenie dobývacieho priestoru inej organizácii podľa § 27 ods.
12 druhá veta Banskéo zákona zásadne rieši len personálny obsah inštitútu dobývacieho priestoru v tej
istej polohe ako ho rieši aj inštitút prevodu dobývacieho priestoru podľa § 27 ods. 7 až 11 Banského

zákona, na ktorý organicky nadväzuje. Z tohto hľadiska na postup obvodného banského úradu podľa §
24 ods. 4 až 10 banského zákona, ktorý rieši výberové konanie, nemožno tieto ustanovenia aplikovať
doslovne ale primerane a logicky a to z toho dôvodu, že územné rozhodnutie, t.j. vecný obsah inštitútu
dobývacieho priestoru nie je potrebné meniť, pretože jeho určenie sa opiera o výsledky geologickéhoprieskumu a v rovine oprávnenia na dobývanie nemajú vplyv na určenie jeho hraníc na povrchu a
určenia technických podmienok, za ktorých možno dobývanie realizovať. V opačnom prípade by konanie
nemohlo prebiehať z dôvodu prekážky res iudicata, t.j. z dôvodu už raz právoplatne rozhodnutej veci,

keďže de facto je dobývací priestor určený. Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu z hľadiska
stretu záujmov žalobcu a úspešného účastníka výberového konania poukázal na to, že aj keď sa to
v žalobe neuvádza, dá sa predpokladať, že druhé citované ustanovenie § 28 ods. 1 písm. e/ sa týka
tiež Banského zákona a toto vrátane nadpisu znie, že ide o konanie o určenie, zmenách a zrušenie
dobývacieho priestoru, ktoré žalovaný citoval. Poukázal na to, že práva žalobcu vyplývajúce z jemu

určeného dobývacieho priestoru, ktoré by mali byť nejakým spôsobom poškodené, zanikli zo zákona
žalobcovou nečinnosťou. Z § 27 ods. 12 Banského zákona vyplýva aj jednoznačné určenie, kto nie
je účastníkom výberového konania. Takýmto vylúčeným je pôvodný držiteľ dobývacieho priestoru, t.j.
žalobca. Keďže žalobca nemohol byť zo zákona účastníkom výberového konania o určenie dobývacieho
priestoru a teda jeho práva neexistovali, nemohli byť žiadnym spôsobom, a teda ani konaním obvodného
banského úradu poškodené.

Žalovaný argumentoval tým, že tvrdenie žalobcu o tom, že vyriešenie stretu záujmov je jednou z
podmienok pre určenie dobývacieho priestoru bez ohľadu na to, či ide o prvotné alebo ďalšie konania
o určenie dobývacieho priestoru, je hrubo zavádzajúce a svedčí o elementárnej neznalosti banských
predpisov. Žalobcom spomínaný inštitút riešenia stretov záujmov je upravený v § 33 Banského zákona

a v ods. 2 sa kladie za povinnosť organizácii, ktorá chce príslušné práce zaradiť do plánu otvárky,
prípravy a dobývania a týmito prácami sú (nie len môžu byť) ohrozené objekty a záujmy chránené podľa
osobitných predpisov, dohodnúť s orgánmi a organizáciami, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a
navrhnúť riešenie a postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska. Navyše organizácia, ktorá žiada
o povolenie otvárky, prípravy a dobývania (t.j. povolenie banskej činnosti) je povinná doložiť, že strety

záujmov sú vyriešené. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že pri určovaní dobývacieho
priestoruobvodnýbanskýúradzozákonanemápovinnosťskúmaťvyriešeniestretovzáujmovatoztoho
logického dôvodu, že určením dobývacieho priestoru nevzniká taký stret záujmov, ktorý je definovaný v §
33Banskéhozákona.Aknovýdržiteľdobývaciehopriestorupožiadaopovoleniebanskejčinnosti,potom
bude musieť dokladovať vyriešenie stretov záujmov, a že v žiadnom prípade strety záujmov nerieši

obvodný banský úrad, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že obvodný
banský úrad je povinný na návrhy podané do výberového konania na určenie dobývacieho priestoru,
ktorého predmetom sú aj návrhy na určenie dobývacieho priestoru, začať jednak výberové konanie a
jednak na každý návrh na určenie dobývacieho priestoru začať konanie o určenie dobývacieho priestoru,
uvádza,žetvrdeniejezavádzajúceazáveržalobcužalovanýpovažujezanesprávny.Žalovanýpoukázal

na to, že citované ustanovenie § 27 ods. 12 Banského zákona upravuje postup tak, že v žiadnom prípade
neustanovuje povinnosť, aby obvodný banský úrad začal konanie o určenie dobývacieho priestoru.
Pre posudzovanie konania obvodného banského úradu podľa tohto ustanovenia je podstatný výsledok
konania a to je určenie dobývacieho priestoru inej organizácii. Zákonodarca predpísal aj procesnú formu
získania výsledku a to je spôsobom výberového konania, pričom výberové konanie aj špecifikoval tým,

že poukázal na ustanovenia Banského zákona, ktoré výberové konania upravujú po procesnej stránke.
Poukázal na to, že v ustanovení § 24 ods. 4 Banského zákona v tretej vete sa uvádza, že Návrhy
na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú za návrhy do výberového konania,
pričom prvá veta znie, ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru v
určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia alebo

viac organizácii v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad uskutoční
výberové konanie. Ustanovenie týkajúce sa návrhu do výberového konania pre určenie už určeného
dobývacieho priestoru nemôžu mať totožný procesný režim, ako procesný režim ešte neurčeného
dobývacieho priestoru a to aj napriek tomu, že sú popísané v tých istých ustanoveniach. V opačnom
prípade by zákon nebol v súlade s procesnou zásadou ne bis in idem, t.j. že spor sa nemá viesť dvakrát

v tej istej veci ako aj princípov res iudicata, t.j. už raz právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný vo vzťahu
k tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na to, že nebol vyriešený stret záujmov, nebol by úspešný návrh
vo výberovom konaní, resp. konaní o určenie dobývacieho priestoru, zdôraznil, že žalobca vo svojom
tvrdení nesprávne aplikuje ustanovenie Banského zákona (§ 33) o riešení stretu záujmov do konania o
určení dobývacieho priestoru a z toho vyvodzuje nesprávne uzávery. Vyriešenie stretov záujmov možno

dokladovať najneskôr a to zdôrazňuje, pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a
dobývania, t.j. pred vydaním dokumentácie potrebnej na povolenie banskej činnosti podľa § 2 písm.
b/ zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení
neskorších predpisov, čiže vyriešenie prípadných stretov záujmov nemá žiadny vplyv na konanie ourčenie dobývacieho priestoru. Naopak vyriešenia stretov záujmov pred určením dobývacieho priestoru
a ich dokladovanie v tomto konaní len urýchli prípadné konanie o povolenie banskej činnosti.

Vo vzťahu k námietkam výberového konania žalovaný poukázal na to, že zaslaním návrhu do
výberového konania na určenie už existujúceho dobývacieho priestoru inej organizácii nezačína konanie
ourčeniedobývaciehopriestorualevýberovékonanie.Zustanovenie§24ods.4Banskéhozákonatretej
vety jednoznačne vyplýva, že návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú
za návrhy do výberového konania. Pri určovaní dobývacieho priestoru inej organizácii podľa § 27 ods.

12 Banského zákona v žiadnom prípade nemožno usudzovať, že návrh do výberového konania je
návrhom na určenie dobývacieho priestoru už aj preto, že návrh na určenie dobývacieho priestoru musí
mať náležitosti podľa § 10 ods. 3 vyhlášky SBÚ č. 79/1988 Zb. o chránených ložiskových územiach a
dobývacích priestoroch v znení neskorších predpisov. Ak teda nezačalo, a ani začať nemohlo konanie o
určenie dobývacieho priestoru, nemohol teda obvodný banský úrad nezačaté konanie prerušiť. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že pri námietkach, že druhé výberové konanie bolo úspešné a napriek tomu

obvodný banský úrad nepokračoval v začatom konaní o určení dobývacieho priestoru tak, ako to
ustanovuje zákon, žalovaný konštatoval, že žalobca vychádza zo svojej vlastnej právnej konštrukcie,
ktorá je založená na nesprávnej interpretácii ustanovení o výberovom konaní v prípade, keď obvodný
banský úrad určuje dobývací priestor inej organizácii. Zákon v žiadnom prípade neustanovuje, že by
obvodný banský úrad mal pokračovať v konaní o určení dobývacieho priestoru, ktoré už určené je.

To by bol zjavný prípad rozhodovania o už rozhodnutej veci (res iudicata). Ak teda obvodný banský
úrad dodržal ustanovenia zákona, právne princípy právneho štátu, nemohol a teda ani neporušil žiadny
zákon. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že obvodný banský úrad bol povinný skúmať, či navrhovateľ,
ktorý bol úspešný vo výberovom konaní, spĺňa všetky požiadavky pre konanie o určení dobývacieho
priestoru, žalovaný uviedol, že tvrdenie je pravdivé, až na to, že príkladmo uvádza podmienku na určenie

dobývacieho priestoru aj vyriešenie stretu záujmov, čo nemá zákonný podklad ako už uvádzal. Vo
vzťahu k námietke, že víťazný účastník výberového konania ešte dňa 23.11.2005 nemal a to v čase
prebiehajúceho výberového konania povolenú ani jednu banskú činnosť, považuje žalovaný za právne
irelevantné, pretože povolenie banskej činnosti nepodmieňuje v žiadnom prípade určenie dobývacieho
priestoru, ale naopak dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore môže organizácia po

vydaní povolenia banskej činnosti podľa § 24 ods. 11 Banského zákona.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak žalobca má iný názor na jeho postavenie vo výberom konaní na
určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, ešte nemení nič na fakte, že zo zákona a to z ustanovenia
§ 27 ods. 12 Banského zákona je mu odňatá možnosť zúčastniť sa výberového konania a ako taký

nemá právo podať odvolanie proti výberovému konaniu, ktorého nebol a ani zo zákona nemohol byť
účastníkom konania.

Z citovaného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnickáosobatvrdí,žebolanasvojichprávachukrátenározhodnutímapostupomsprávnehoorgánua
žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného rozhodnutia

- pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajúc, nadobudlo právoplatnosť.

Okruh účastníkov konania upravuje ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkmi konania sú

žalobca a žalovaný. Podľa ods. 2 - žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo
ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj keď žalobca v žalobe za žalovaného v prvom rade označil
Obvodný banský úrad v Košiciach a za žalovaného v druhom rade Hlavný banský úrad v Banskej
Štiavnici, súd ako so žalovaným konal iba s Hlavným banským úradom v Banskej Štiavnici, pretože

postavenie žalovaného Hlavnému banskému úradu priznáva Občiansky právny poriadok. Obvodný
banský úrad nie je účastníkom konania. Súd v rámci preskúmania rozhodnutia žalovaného preskúmal
aj rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že z dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe je žaloba podaná

oneskorene, súd poukazuje na ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žaloba sa
musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak. Občiansky súdny poriadok teda v citovanom ustanovení neupravuje,
že žaloba musí byť podaná na miestne príslušnom súde. Zo spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovaného
(hlavného banského úradu) bolo žalobcovi doručené dňa 17.5.2006 a žaloba na Krajský súd v Banskej
Bystrici došla dňa 14.7.2006, je žaloba podaná včas.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa
11.10.2000 č. 1337/2000 vydal rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Červenica na základe návrhu
organizácie Slovenský opál, s.r.o., Červenica - Dubník predloženého ako príloha k listu 9.7.1999 a
po doplnení podania podľa § 27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskoršieho predpisu a §

11 ods. 1 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 79/1988 Zb. o chránených ložiskových územiach
a dobývacích priestoroch v znení vyhlášky SBÚ č. 533/1991 Zb. po dohode s Okresným úradom,
odborom životného prostredia Prešov určil pre organizáciu Slovenský opál, s.r.o., Červenica - Dubník
s identifikačným č. 31 722 431 tento dobývací priestor: 1/ Názov dobývacieho priestoru - Červenica.
2/ Dobývací priestor sa určuje na dobývanie výhradného ložiska drahých opálov. 3/ Dobývací priestor

sa nachádza v katastrálnom území Červenica s identifikačným číslom uvedenej územnotechnickej
jednotky 809 381 v okrese Prešov s číselným kódom 707 v Prešovskom kraji s kódom 7 a má plošný
obsah 1.132.912,14 m2. 4/ Hranice dobývacieho priestoru na povrchu tvorí uzavretý nepravidelný
geometrický obrazec s priamymi stranami - sedemuholník so 7 vrcholmi, ktorých súradnice sú určené v
Jednotnej trigonometrickej sieti katastrálnej. Ďalej nasledujú označenia súradníc vrcholov dobývacieho

priestoru, obmedzenia alebo osobitné technické podmienky dobývania, rozsah a podmienky nakladania
s vydobytými nerastami. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 3.11.2000.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 10.5.2001 bola uzavretá zmluva o prevode dobývacieho priestoru
podľa § 27 ods. 7 zákona č. 498/1991 Zb. medzi zmluvnými stranami a to prevodca Slovenský opál, s.r.o.

Červenica - Dubník, so sídlom Červenica, miestna časť Dubník, IČO..., zastúpený... a nadobúdateľom
Opálové bane Dubník, a.s., so sídlom Červenica, IČO..., zastúpený atď.. Predmetom tejto zmluvy
je odplatný prevod dobývacieho priestoru Červenica ohraničeného spojnicami súradníc č. 1 až 7 v
platnej trigonometrickej JTSK určeného rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach číslo
1337/2000 z 1.10.2000 pre firmu Slovenský opál, s.r.o., na ťažbu drahého opálu. Dohodnutá cena je

30.000.000,-- Sk. V ďalších bodoch sa uvádza dohoda zmluvných strán o spôsobe a čase úhrady, v
bode V. sa konštatuje, že zmluva nadobudne právoplatnosť po vyjadrení súhlasu Obvodného banského
úradu v Košiciach. Po odsúhlasení prevodu Obvodným banským úradom v Košiciach, súčasne s
odovzdaním dokumentácie o dobývacom priestore odovzdá prevodca nadobúdateľovi dokumentáciu... .
Náležitosti neupravené touto zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatnými

platnými zákonnými ustanoveniami platnými na území Slovenskej republiky.

V spise je tiež pripojený dodatok k zmluve o prevode dobývacieho priestoru z 10.5.2001 datovaný
dňom 10.5.2001 uzavretý medzi už citovanými účastníkmi zmluvy, kde sa v čl. II. zmluvy slovo
odplatný nahrádza slovom bezodplatný, článok III. dohodnutá cena sa mení a dopĺňa tak, III. Úhrada

prieskumných nákladov - 1/ Zmluvné strany sa dohodli, že nadobúdateľ uhradí prevodcovi náklady
prieskumných prác úlohy č. 940001 Drahý opál - vyhľadávací prieskum I. etapa v členení podľa cenníka
oboru 904 - Geologické práce v cenovej úrovni 1994 - 1999 podľa dátumu vykonávaných prác. Zmluvné
strany sa dohodli, že ku nákladom na prieskumné práce sa pripočítajú aj náklady na výstavbu prevádzky
Viliam vrátane technologických zariadení podľa zostatkovej ceny na kartách investičného majetku ku

31.12.2001... .

Obvodný banský úrad v Košiciach listom zo dňa 22.8.2001 označeným ako oznámenie o vykonaní
prevodu dobývacieho priestoru Červenica a o vykonaní zmeny v evidencii dobývacieho priestoru podč. 812/2001/IV uviedol, že na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru uzatvorenej 10.5.2001
oznamuje, že v súlade s § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v
znení neskoršieho predpisu bol dobývací priestor Červenica určený rozhodnutím Obvodného banského

úradu v Košiciach vydaného pod č. 1337/2000 z 11.10.2000 pre dobývacieho výhradného ložiska
drahých opálov zmluvne prevedený z organizácie Slovenský opál, s.r.o., Červenica - Dubník na
organizáciu Opálové bane Dubník, a.s., po predchádzajúcom súhlase úradu vydaného pod č. 812/2001
z 27.4.2001. Tento dobývací priestor bol prevedený ku dňu uzatvorenia uvedenej zmluvy o prevode, t.j.
k 10.5.2001. Na nadobúdateľa Opálové bane Dubník, a.s. sa súčasne v zmysle § 24 ods. 5 citovaného

zákona previedlo aj právo nakladania s vydobytým nerastom s obmedzením... . Súčasne týmto listom
bolo oznámené, že boli vykonané aj príslušné zmeny v evidencii dobývacích priestorov v evidenčnej
knihe a v zbierke listín pod por. č. 77.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Opálové bane, a.s., Červenica - Dubník listom zo dňa
23.2.2005 podali návrh na zrušenie dobývacieho priestoru Červenica s odôvodnením, že (citácia): „V

Obchodnom vestníku č. 97/2004 zo dňa 27.5.2004 bolo uverejnené oznámenie o začatí výberového
konania na určenie dobývacieho priestoru Červenica s dátumom ukončenia prijímania návrhov do
1.9.2004. Podľa oznámenia výsledku verejnej súťaže o určení dobývacieho priestoru Červenica inej
organizácii z 30.12.2004 č. 2467/2004-II bol výsledok hlasovania komisie nulitný - nebol prijatý žiadny
z dvoch prihlásených návrhov... „. Žalobca ďalej poukázal na to, že dobývací priestor navrhuje zrušiť z

dvoch dôvodov a to: 1/ Pri určovaní dobývacieho priestoru má komisia, ktorá vyhodnocuje prihlásené
návrhy, určiť poradie jednotlivých návrhov (§ 24 ods. 7 Banského zákona). Pretože komisia neurčila
poradie návrhov a nebolo možné začať so žiadnym s navrhovateľov správne konanie o určení
dobývacieho priestoru (§ 24 ods. 8 Banského zákona), navrhuje dobývací priestor zrušiť. 2/ Ďalším
dôvodov pre zrušenie dobývacieho priestoru je, že prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru

má organizácia, ktorá vykonala prieskum výhradného ložiska na vlastné náklady. Prednosť možno
uplatniť podaním návrhu najneskoršie do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob
v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
(§ 24 ods. 2 Banského zákona). Prieskum na vlastné náklady vykonala firma E. E. - SAVARNA,
ktorá predložila výpočet zásob na posúdenie a schválenie KKZ MŽP dňa 15.12.2001. Na základe

uznesenia 101. zasadnutia Komisie pre klasifikáciu zásob výhradných ložísk konaného dňa 26.6.2002
bolo potrebné urobiť opravu a doplnenie výpočtu zásob. Opravený a doplnený výpočet zásob bol
predložený MŽP SR 9.12.2002, ktorý nebol do dnešného dňa posúdený a schválený.

Z obsahu administratívneho spisu Obvodného banského úradu v Košiciach tiež vyplýva, že na základe

tohto návrhu dňa 19.4.2005 č. 502/2005 rozhodol tak, že podľa § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní
konanie prerušil do doby rozhodnutia o predbežnej otázke spočívajúcej v prípadnom určení dobývacieho
priestoru Červenica inej organizácii.

Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa 31.10.2005 vydaného pod č. 2670/2005 vo veci

návrhu na zrušenie dobývacieho priestoru Červenica rozhodol tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zastavil konanie vo veci zrušenia
dobývacieho priestoru Červenica.

V odôvodnení poukázal na návrh zo dňa 23.2.2005, rozhodnutie zo dňa 19.4.2005, ktoré zdôvodnil

tým ,že v súlade s § 27 ods. 12 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva
v znení neskorších predpisov je povinný zrušiť alebo určiť dobývací priestor, v ktorom bolo od jeho
prevodu prerušené dobývanie na dlhší čas ako tri roky inej organizácii na základe výberového konania.
Táto skutočnosť v prípade dobývacieho priestoru Červenica bola naplnená, teda naplnenie skutočnosti
spočívajúcej v možnosti na určenie dobývacieho priestoru inej organizácii postupom podľa druhej vety

§ 27 ods. 12 Banského zákona. Dobývací priestor Červenica bol ponúknutý uverejnením na určenie
inej organizácii v Obchodnom vestníku s určeným dátumom prijímania zaslaných návrhov do 25. apríla
2005. Z uvedeného dôvodu úrad nepokračoval so žalobcom v ním požadovanom konaní a neuzavrel
konanie vydaním rozhodnutia o zrušení tohto dobývacieho priestoru z dôvodu trvania predbežnej otázky
do rozhodnutia vo veci uzavretia výberového konania. Vo výberovom konaní boli podané dva návrhy a

to organizáciou Slovenský opál, s.r.o. Červenica - Dubník a organizáciou ObaB, s.r.o.... . Vo výberovom
konaní, ktoré sa uskutočnilo na úrade 5.9.2005 komisionálne za účasti členov komisie vymenovaných
predsedom úradov v súlade s § 24 ods. 5 Banského zákona a po vyhodnotení oboch podaných návrhov
vykonaného v súlade s § 24 ods. 7 Banského zákona bol vyhodnotený návrh organizácie ObaB, s.r.o.,so sídlom Prešov, Masarykova č. 21 ako prvý. V súlade s § 27 ods. 12 Banského zákona vlastne došlo k
určeniutohtodobývaciehopriestoruinejorganizácii,tedaorganizáciiObaB,s.r.o.nazákladevýberového
konania. Ustanovenie § 27 ods. 12 Banského zákona s odkazom na § 24 ods. 4 až 10 tohto zákona rieši

požiadavky hmotnej procesnej stránky výberového konania (spôsob uverejnenia oznámenia o začatí
výberového konania, spôsob určenia subjektu - komisie na vyhodnotenie návrhov, spôsob vyhodnotenia
návrh atď.) aj pre prípad povinného vykonania výberového konania aj z dôvodov, že od prevodu tohto
dobývacieho priestoru na žalobu uplynuli tri roky bez začatia dobývania výhradného ložiska drahých
opálov. V tomto prípade nebolo potrebné a a nie je potrebné použiť požiadavku ustanovenia § 24 ods.

8 Banského zákona pokračovať v konaní o určenie dobývacieho priestoru organizácii, ktorej návrh bol
vyhodnotený ako prvý, z dôvodu, že v danom prípade sa nejednalo o podanie návrhov na určenie
nového dobývacieho priestoru v zmysle požiadavky vety prvej § 24 ods. 4 Banského zákona. K určeniu
tohto dobývacieho priestoru došlo už v roku 2000 rozhodnutím úradu z 11.10.2000 č. 1337/2000.
Určením dobývacieho priestoru Červenica na základe vykonaného výberového konania inej organizácii
organizácia stratila postavenie účastníka konania pre pokračovanie v konaní o zrušenie dobývacieho

priestoru Červenica - bolo zistenie, že postavenie účastníka konania, ktorý podal návrh na začatie
konania v tejto veci ( vo veci zrušenia) žalobca toto postavenie stratil, a že novým účastníkom konania by
mohla byť organizácia ObaB, s.r.o.. Preto v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov bol naplnený dôvod na zastavenie konania vo veci
požadovaného zrušenia dobývacieho priestoru Červenica.

Žalobca podaním zo dňa 23.11.2005 podal odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu
č. 2670/2005, proti výsledku výberového konania na určenie dobývacieho priestoru Červenica a proti
oznámeniu č. 2102/2005 o určení dobývacieho priestoru Červenica inej organizácii.

Žalovaný - Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici rozhodnutím zo dňa 10.5.2006 o uvedených
odvolaniach podľa § 40 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej
správe v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného
banského úradu v Košiciach č. 2670/2005 z 31.10.2005, ktorým bolo zastavené konanie o zrušenie
dobývacieho priestoru Červenica zamietol a rozhodnutie potvrdil. Pod bodom II. odvolanie žalobcu

voči výsledku výberového konania na určenie predmetného dobývacieho priestoru inej organizácii je
neprípustné a pod bodom III. odvolanie žalobcu proti oznámeniu výsledku výberového konania o určení
predmetného dobývacieho priestoru inej organizácii je neprípustné.

Citovaný výrok rozhodnutia v podstate odôvodnil skutočnosťami už uvedenými v jeho vyjadrení,

zisteniami konštatovanými súdom z obsahu administratívneho spisu a žalovaný akcentoval ustanovenie
§ 27 ods. 12 v znení účinnom od 1.1.2002 s tým, že napriek absencii prechodných ustanovení v
zákone č. 558/2001 Z.z. a z toho plynúcich možností výkladu, kedy najskôr nastáva okamih úradnej
povinnosti zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii, v ktorom sa nezačalo dobývanie alebo
bolo dobývanie prerušené, je nesporným faktom, že trojročná lehota daná v banskom zákone uplynula

najneskoršie dňom 2.1.2005. Do tohto dňa odvolateľ nezačal predmetné ložisko dobývať, čím bola
naplnená zákonná podmienka na zrušenie dobývacieho priestoru alebo jeho určenie inej organizácii.
Žalovaný zdôraznil, že túto podmienku je obvodný banský úrad povinný dodržať z úradnej povinnosti
ako orgán, ktorému zákon uložil kompetencie pri určovaní, zmenách a zrušení dobývacieho priestoru.
Poukázal na alternatívnosť postupu pri aplikácii § 27 ods. 12 Banského zákona. Zdôraznil, že pre držiteľa

dobývacieho priestoru okamihom naplnenia trojročnej lehoty nečinnosti nastáva významný fakt a to ten,
že mu práva, ktoré vznikli určením dobývacieho priestoru, márnym uplynutím zákonom určenej lehoty
zanikli. Jedná sa o oprávnenie na dobývanie a postavenie účastníka konania v konaniach o zmene alebo
zrušení jemu určeného dobývacieho priestoru a pod. Strata oprávnenia na dobývanie teda znamená,
že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá mala určený dobývací priestor, nemôže uplatňovať práva

dané jej určením dobývacieho priestoru a zároveň jej tiež nemožno ukladať tie povinnosti, ktoré sú
viazané na určenie dobývacieho priestoru.

Žalovaný poukázal na návrh žalobcu na zrušenie dobývacieho priestoru dňa 23.2.2005, teda v čase,
keď mu oprávnenie na dobývanie zo zákona zanikli a teda ani nebol oprávnený postupovať podľa § 27

ods. 12 prvá veta Banského zákona. Preto správne došlo k zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.Vo vzťahu k odvolaniu v bode II., kde sa namieta výsledok výberového konania na určenie predmetného
dobývacieho priestoru inej organizácii v celom rozsahu podľa zákonného zmocnenia a zistil, že výberové
konanie vykonal Obvodný banský úrad v Košiciach podľa § 24 ods. 4 až 10. Podkladom pre tento

postup bolo naplnenie zákonnej podmienky danej v § 27 ods. 12 Banského zákona nečinnosťou -
nedobývaním odvolateľa v predmetnom dobývacom priestore. Výberové konanie bolo oznámené v
Obchodnom vestníku § 24 ods. 4 druhá veta, ktoré citoval s tým, že oznámenie o výberovom konaní
na určenie predmetného dobývacieho priestoru inej organizácii realizoval Obvodným banským úradom
v Košiciach listom z 30.1.2005 č. 2467/2004-IV, v ktorom žiadal o opätovné uverejnenie oznámenia

o začatí výberového konania. Poukázal na to, že ďalšou povinnosťou obvodného banského úradu
bolo zriadenie výberovej komisie podľa § 24 ods. 5. Komisia určená predsedom Obvodného banského
úradu v Košiciach uskutočnila výberové konanie 5.9.2005, ktorého výsledok bol oznámený listom zo
dňa 16.9.2005 č. 2102/2005. Odvolateľ bol až do 2.1.2005 držiteľom práva dobývať výhradné ložisko
v predmetnom dobývacom priestore s tým, že nedobýval výhradné ložisko, oprávnenie na dobývanie
mu zo zákona zaniklo. Podanie prihlášky do výberového konania na určenie dobývacieho priestoru

takej organizácii, ktorej toto oprávnenie zaniklo zákonodarca zásadne riešil slovným spojením inej
organizácii,čímvylúčiltúorganizáciu,ktorejbolurčenýdobývacípriestor,anapriektomu,žektomumala
všetky zákonné oprávnenia, nevyužívala nerastné bohatstvo štátu, ktoré jej bolo prepožičané určením
dobývacieho priestoru. Odvolateľ nie je účastníkom konania pre výberové konanie, voči výsledkom
ktorého namieta, a preto mu neprislúcha podať odvolanie podľa § 53 zákona č 71/1967 Zb. o správnom

konaní. Vo vzťahu k odvolaniu uvedenému pod bodom III. teda vo vzťahu k oznámeniu č. 2102/2005,
ktorým bol oznamovaný výsledok výberového konania o určení predmetného dobývacieho priestoru
inej organizácii, žalovaný uviedol, že napadnuté oznámenie nebolo doručené odvolateľovi, pretože nie
je účastníkom výberového konania pre určenie predmetného dobývacieho priestoru inej organizácii, a
preto mu neprislúcha podľa odvolanie voči tomuto oznámeniu.

Listom zo dňa 23.10.2006 č. 26/2006 žalovaný opravil nesprávnosti uvedené v citovanom rozhodnutí
tak, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. 26/2006 z 10.mája 2006 na druhej strane v ods. 6 na
konci poslednej vety a na štvrtej strane v ods. 2 v prvej vete uviedol dátum 2.1.2005, správne má byť
10.5.2004. K oprave zrejme nesprávnosti v písaní žalovaný pristúpil v súlade s § 47 ods. 6 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších
predpisov v ustanovení § 25 ods. 1 upravuje, že dobývací priestor sa určí na základe výsledkov
prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho

zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho
priestoru sa vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie
susedných ložísk a na vplyv dobývania. Oprávnenie organizácie na dobývanie výhradného ložiska
vzniká určením dobývacieho priestoru. Podľa ods. 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru má
organizácia, ktorej bolo určené územie na vyhľadávanie a prieskum výhradného ložiska a to do 6

mesiacov odo dňa schválenia výpočtu zásob v období prieskumu (§14 ods. 3).

Ďalšie odseky tohto ustanovenia upravujú ďalší postup v konaní.

Podľa § 27 ods. 1 - dobývací priestor, jeho zmeny určí obvodný banský úrad po dohode s okresným

úradom životného prostredia.

Ustanovenie § 27 ods. 2 až 6 upravuje ďalšie procesné podmienky určenia a zmenu dobývacieho
priestoru.

Podľa § 27 ods. 7 - zmluvne previesť dobývací priestor na inú organizáciu po predchádzajúcom súhlase
obvodného banského úradu; ustanovenie § 24 ods. 5 platí tu obdobne. Prevod dobývacieho priestoru
doložený rovnopisom zmluvy je povinná prevádzajúca organizácia oznámiť obvodnému banskému
úradu.

Po prevode dobývacieho priestoru „Červenica“ na žalobcu zákon č. 44/1988 Zb. bol novelizovaný
zákonom č. 558/2001 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2002 tak, že podľa § 27 ods. 12 - obvodný banský
úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo
trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov. Obvodný banský úradzruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až
10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho
prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. (zákon

č. 203/2004 Z.z. a 587/2004 Z.z. v citovanom ustanovení nepriniesli žiadne zmeny).

Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že k určeniu dobývacieho priestoru „Červenica“
pre organizáciu Slovenský opál, s.r.o., Červenica - Dubník... došlo na základe rozhodnutia Obvodného
banského úradu v Košiciach zo dňa 11.10.2000 č. 1337/2000 a k prevodu dobývacieho prevodu na

žalobcudošlonazákladezmluvyoprevodedobývaciehopriestoruajejdodatku,ktorésúdatovanédňom
10.5.2001. Je teda nepochybné, že dobývací priestor Červenica bol určený, a teda nebolo potrebné pri
realizácii výberového konania nanovo určovať dobývací priestor.

Z citovaného ustanovenia § 27 ods. 12 aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že obvodný
banský úrad má možnosť správnej úvahy podľa dvoch alternatív, buď zruší dobývací priestor na návrh

organizácie za podmienok v zákone upravených alebo ho určí inej organizácii na základe výberového
konania podľa § 24 ods. 4 až 10, ak organizácia, ktorej bol určený do troch rokov od určenia dobývacieho
priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší
čas ako tri roky. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca prevodom nadobudol dobývací priestor
Červenica dňom 10.5.2001 a v lehote troch rokov od jeho prevodu nezačal výhradné ložisko dobývať

a nie je rozhodujúce, či zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, a preto aj podľa názoru súdu
stratil postavenie účastníka konania k dňu 11.5.2004, lebo zo zákona tu došlo ako keby k nepravej
preklúzii práva výhradné ložisko dobývať. Tak, ako to uvádza žalovaný, je z § 27 ods. 12 jednoznačné a
nepochybné, že organizácia, ktorá v predmetnej veci na základe prevodu nadobudla dobývací priestor,
nemôže byť účastníkom výberového konania.

Ak teda Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa 31.10.2005 konanie o zrušenie
dobývacieho priestoru Červenica na návrh žalobcu zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967
Zb., podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania,
nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, postupoval v súlade

so zákonom.

V súlade so zákonom postupoval aj žalovaný, ak preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Košiciach zamietol
a rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník
konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania
odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Vzhľadom na to, že žalobca nebol účastníkom konania, odvolanie je pre neho neprípustné.

V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k určeniu stretu záujmov po realizácii výberového konania,
súd poukazuje na právny názor žalovaného a na tú skutočnosť, že z ustanovenia § 33 ods. 2 Banského
zákona jednoznačne vyplýva, že organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu

otvárky, prípravy a dobývania dohodnúť sa s orgánmi a fyzickými a právnickými osobami, ktorým
prislúcha ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1, o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má
chrániť, v akom rozsahu, prípadne po akú dobu a dohodu... .

Podľa § 33 ods. 5 Banského zákona - organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania

výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.

Z citovaných časti § 33 aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že stret záujmov nemusí byť
vyriešený pred výberovým konaním, čo vyplýva z citovaného ustanovenia § 33 ods. 5, čo znamená pri
povolení vlastnej činnosti.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodu uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, lebo žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá

nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doruče-
nia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešo-
ve a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.