Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201213
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201213.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: S. R., Q. I. U. XXX/X, F.,
zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, Farská 28, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad
Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: DUVIL INVEST, s.r.o., Poštová 317/494, Veľké Ripňany,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Nitra zo dňa 6. septembra 2013 č. ObU-NR-
OVBP2-2013/00749-002, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa 6. septembra 2013 č. ObU-NR-
OVBP2-2013/00749-002 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur na účet právnej zástupkyne
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 15. 11. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa
06. 09. 2013 č. ObU-NR-OVBP2-2013/00749-002, ako i rozhodnutie obce Malé Ripňany zo dňa 01. 07.
2013 č. Výst. 232/2012/1 Me a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím zo
dňa 06. 09. 2013 Obvodný úrad Nitra ako odvolací správny orgán na základe odvolania žalobcu potvrdil
rozhodnutie obce Malé Ripňany zo dňa 01. 07. 2013 a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
zamietol.

Rozhodnutím zo 01. 07. 2013 č. Výst. 232/2012/1 Me obec Malé Ripňany ako prvostupňový správny
orgán rozhodla tak, že

- vydala dodatočné stavebné povolenie nedokončenej stavby „prestavba a prístavba rodinného domu“
súp. č. XX na pozemku parc. č. pôvodná XXX (nová parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom
území E. S.,

-dodatočnepovolilaužuskutočnenépráce:odstráneniestrešnejkonštrukcieačastiobvodovéhomuriva,
vybudovanie základov pre budúcu prístavbu,

- pod bodmi 1. - 18. ustanovila na dokončenie stavby konkrétne podmienky,

- námietky žalobcu uplatnené v stavebnom konaní zamietla.V podanej žalobe žalobca uviedol, že skutkový stav nebol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
dostatočne zistený, rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu vychádza z nesprávneho posúdenia
veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zároveň boli v konaní

odvolacieho správneho orgánu zistené také vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Stavebník DUVIL INVEST, s.r.o. dňa 19. 12. 2012 požiadal prvostupňový správny orgán o vydanie
dodatočného stavebného povolenia, ale už pred tým realizoval stavebné práce. V zázname o miestnej
obhliadke zo dňa 13. 11. 2012 uskutočnenej z podnetu žalobcu bol stavebníkovi uložený zákaz

pokračovať v stavebných prácach, ktorý však nerešpektoval. Na nedostatky v stavebnom konaní (napr.
doplnenie projektovej dokumentácie) žalobca v priebehu konania opakovane upozorňoval a žiadal o
ich odstránenie, pričom dňa 25. 02. 2013 žiadal stavebné konanie zastaviť z dôvodu, že stavebník
nedoplnil všetky potrebné doklady. Napriek tomu dňa 26. 02. 2013 prvostupňový správny orgán vydal
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. Výst. 232/2012 Me, ktoré odvolací správny orgán na
základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2013 zrušil a vec vrátil stavebnému úradu

na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nezabezpečil
podklady pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval,
že projektová dokumentácia nie je dostatočne prehľadná, nedá sa z nej určiť existujúci a navrhovaný
stav stavby, a preto je potrebné ju doplniť, pričom musí byť jednoznačne jasné, ktoré časti stavby sú
uskutočnené a ktoré je potrebné uskutočniť.

Následne prvostupňový správny orgán dňa 10. 06. 2013 opätovne oznámil začatie konania o
dodatočnomstavebnompovolení,ktorévšakpodľanázoružalobcubolonadbytočné,pretožekonaniesa
začalo ku dňu, kedy bola žiadosť stavebníka doručená stavebnému úradu. V podaní zo dňa 24. 06. 2013
žalobca namietal absenciu náležitostí dodatočného stavebného povolenia, nedostatky v predloženej
dokumentácii a žiadal vykonať ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním skutkového stavu.

Správny orgán prvého stupňa dňa 01. 07. 2013 vydal rozhodnutie č. Výst. 232/2012/1 Me, ktorým
stavbu dodatočne povolil, pričom výrok tohto jeho rozhodnutia je v značnej časti nadbytočný a v určitých
častiachzmätočnýanepreskúmateľnýajeotázne,čizamietnutienámietokžalobcumalobyťpredmetom
výroku rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa zároveň skonštatoval, že odstránil skôr vytknuté
nedostatky, ale nešpecifikoval, akým spôsobom, aká dokumentácia bola dodatočne zabezpečená a

pod. Nevysporiadal sa ani s potrebou ústneho pojednávania za účelom zistenia zhody dokumentácie
so skutkovým stavom.

Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietal
nedostatky predloženej dokumentácie, absenciu náležitostí napadnutého rozhodnutia (opis
rozostavanosti stavby) a opätovne poukázal na svoju žiadosť na vykonanie ústneho pojednávania

spojeného s miestnym zisťovaním za účelom odstránenia nezhôd predloženej situácie osadenia stavby
s geometrickým plánom a skutkovým stavom. Zároveň poukázal na to, že neboli dodržané odstupové
vzdialenosti od susednej stavby a požiadal o doloženie dokladu o stavbe žumpy, ktorá bola osadená
v predstihu.

Odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 06. 09. 2013 na žiadnu z námietok žalobcu

nereflektoval a odvolacími dôvodmi sa vôbec nezaoberal, resp. sa s nimi ani nevysporiadal. Z
napadnutého rozhodnutia potom nie je zrejmé, či absentujúce podklady boli vôbec súčasťou spisu, resp.
či mali byť doložené k stavebnému konaniu, či opis rozostavanosti stavby v prvostupňovom rozhodnutí
je dostatočný a teda, či sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré bolo jeho prvé
rozhodnutiezrušené.Žalobounapadnutérozhodnutieodvolaciehosprávnehoorgánužalobcapovažoval

za arbitrárne, pričom tvrdil, že v dôsledku absencie odôvodnenia tohto rozhodnutia boli odňaté jeho
procesné práva v správnom konaní.

V závere svojej žaloby poukázal žalobca na to, že dňa 11. 11. 2013 Slovenská stavebná inšpekcia
vykonala štátny stavebný dohľad, pričom konštatovala viaceré porušenia zákona, a to najmä rozpor
skutkového stavu (ktorý nebol dostatočne zisťovaný) s projektovou dokumentáciou, čo sa prejavilo

v tom, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore s rozhodnutím (odstránil pôvodné základy, ktorémali byť zachované, bez povolenia vybudoval novú žumpu, nevybudoval novonavrhované betónové
základy, ale rozmiestnil kamenivo za účelom uloženia sústavy kontajnerov). Zároveň bolo zistené, že
stavebník realizuje stavbu v rozpore s dodatočným povolením a overenou projektovou dokumentáciou.

Arbitrárnosťou rozhodnutia a predchádzajúcim nezákonným procesným postupom sa žalobca cíti byť
ukrátený na svojich právach.

V podanej žalobe žalobca požiadal i o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z
dôvodu, že vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol zmarený účel jeho preskúmania.

Žalovaný podal v predmetnej veci vyjadrenie zo dňa 13. 12. 2013, v ktorom opísal postup konania o
dodatočnom povolení stavby realizovanej stavebníkom, pričom poukázal na príslušné ustanovenia zák.

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako i na ustanovenia zák. č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uviedol,
že dodatočné stavebné povolenie je rozhodnutie, ktorým sa dodatočne legalizuje už postavená stavba
a v konaní o jeho vydanie stavebný úrad skúma, či začatím stavby bez stavebného povolenia nedošlo k
porušeniu práva na ekologické, hygienické a občianske práva a k zníženiu štandardu bývania odvolateľa

(žalobcu).

K projektovej dokumentácii žalovaný uviedol, že z nej musí byť jednoznačne jasné, ktoré časti sú
uskutočnené a ktoré treba uskutočniť, pričom táto musí spĺňať požiadavky ust. § 9 ods. 1 písm. e/ vyhl.
č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Žalobca v podanej
žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, ktorými sa už stavebný úrad ako i odvolací správny

orgán zaoberali. Bol toho názoru, že v predmetnej veci neboli dotknuté práva žalobcu a navrhol, aby
súd konanie zastavil.

K vykonaniu štátneho stavebného dohľadu zo strany stavebnej inšpekcie žalovaný uviedol, že stavebník
uskutočňuje stavbu v rozpore s rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
odvolacieho správneho orgánu a došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia stavebného zákona,

pretože podľa ust. § 48 ods. 1 tohto zákona sa stavby musia uskutočňovať v súlade s overeným
projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

Uznesením zo dňa 21. 02. 2014 č. k. 11S/372/2013-37 tunajší súd pribral do konania ako účastníka
spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o., teda stavebníka, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie sa tejto
spoločnosti ako stavebníka bezprostredne dotýka a sama iniciovala jeho vydanie, čo znamená, že bola

účastníkom stavebného konania.

Žalobca podal v predmetnej veci stanovisko zo dňa 26. 02. 2014 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom
uviedol, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a
odvolací správny orgán rovnako ako stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkami
žalobcu uvedenými v jeho podaniach a opravných prostriedkoch, čo zjavne vykazuje znaky arbitrárnosti

a svojvoľnosti v rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Bol toho názoru, že boli porušené základné
pravidlásprávnehokonania,vzmyslektorýchsúsprávneorgánypovinnépostupovaťvsprávnomkonaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy
účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje nároky. V dôsledku ignorovania
podnetov zo strany žalobcu ako účastníka stavebného konania nemohol byť spoľahlivo zistený stav v

predmetnej veci. Z uvedených dôvodov potom žalobca považoval podanú žalobu za plne dôvodnú.

Žalovaný v podaní zo dňa 26. 03. 2014 oznámil, že výkonom štátneho stavebného dohľadu bolo zistené,
že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore s rozhodnutiami stavebných orgánov, tieto stratili platnosť a
navrhol, aby súd konanie v predmetnej veci zastavil.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na

konanie v predmetnej veci vyzval účastníkov konania podľa § 250f ods. 2 OSP, aby sa v stanovenejlehote od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak
sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania. Žalovaný sa k predmetnej výzve súdu zo dňa 21. 11. 2013 nevydaril, žalobca

(prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní zo dňa 17. 02. 2014) oznámil, že s prejednaním
veci bez nariadenia pojednávania súhlasí a účastník konania, t. j. spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o. sa
k výzve súdu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril, v dôsledku čoho súd potom vychádzal z toho,
že proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky rovnako ako žalovaný správny
orgán. Následne, skúmajúc žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zo dňa 06.

09. 2013, ako i postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach
dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k
záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 06. 09. 2013 je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.
2,písm.d/OSPavecvrátiťžalovanémunaďalšiekonanie,nakoľkototorozhodnutiejenepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a

rozsudok v predmetnej veci dňa 24. 09. 2014 verejne vyhlásil pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust.
§ 250f ods. 1, 2 OSP (žalobca s tým súhlasil a súhlas ostatných účastníkov konania sa predpokladal a
nie je to v rozpore s verejným záujmom).

Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu,
súd zistil, že dňa 31. 08. 2012 bola na obec Malé Ripňany doručená žiadosť o stavebné povolenie zo

dňa 30. 08. 2012, ktorú podala spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o. a v ktorej je uvedený ako druh stavby:
rodinný dom, účel stavby: prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku
predajne na parc. č. XXX v katastrálnom území E. S.. V časti tejto žiadosti označenej ako základné údaje
o stavbe a jej členení je okrem iného uvedené, že sa jedná o budovu predajne rozličného tovaru a stavbu
zhotovenú z kontajnerov. Dňa 03. 10. 2012 obec Malé Ripňany ako stavebný úrad vydala oznámenie

o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním a upustením od ústneho konania, pričom
stavbajeoznačenáako„stavebnéúpravyrodinnéhodomunapredajňurozličnéhotovaru“napozemkoch
parc. č. XXX a XXX v katastrálnom území E. S. s tým, že stavebné konanie bolo začaté dňom 31. 08.
2012. Súčasťou spisu je i stanovisko žalobcu zo dňa 01. 10. 2012, v ktorom je uvedené, že podľa jeho
názoru sa jedná o novostavbu, a nie o prestavbu, prístavbu a stavebné úpravy ako to uvádza stavebník

a z toho dôvodu žiadal o dodržanie odstupových vzdialeností v zmysle príslušných právnych predpisov.
Mal za to, že v predmetnej veci sa jednalo o odstránenie stavby ako takej, a nie o stavebné úpravy. V
predloženom administratívnom spise sa nachádza i projekt pre stavebné povolenie s označením „2“ -
„Prístavba a prestavba rodinného domu na prevádzku predajne“. Dňa 30. 10. 2012 obec Malé Ripňany
vydala oznámenie o začatí doplňujúceho stavebného konania a nariadenie ústneho konania s miestnym

šetrením, a to na deň 13. 11. 2012. V tento deň bol spísaný záznam z doplňujúceho stavebného konania
stavby v označenej ako „Stavebné úpravy rodinného domu na predajňu rozličného tovaru“ na pozemku
parc. č. XXX a XXX v katastrálnom území E. S., z ktorého vyplýva, že stavebník začal uskutočňovať
stavebné práce skôr, ako mu bolo vydané stavebné povolenie, bola odstránená strešná konštrukcia
vrátane stropu, časť obvodových múrov a boli odstránené priečky medzi miestnosťami, zároveň boli

dobudované základy pre budúcu prístavbu na úroveň prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby
a na dvore bola umiestnená nová žumpa, pričom stavebníkovi bol vyslovený zákaz pokračovať v
stavebných prácach. Rozhodnutím obce Malé Ripňany zo dňa 07. 12. 2012 bola stavebníkovi, t. j.
spoločnosti DUVIL INVEST, s.r.o. uložená pokuta v sume 100,- eur, nakoľko sa dopustil správneho
deliktu podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov tým, že v septembri 2012 začal uskutočňovať prístavbu
a stavebné úpravy rodinného domu na predajňu rozličného tovaru bez stavebného povolenia.

Dňa 19. 12. 2012 bola obci Malé Ripňany doručená žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, ktorú
podal stavebník, t. j. spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o. a v ktorej je uvedený druh stavby: rodinný dom,
účel stavby: prestavba a prístavba rodinného domu na parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom

území E. S.. Súčasťou spisového materiálu sú i kópie z katastrálnej mapy zo dňa 27. 08. 2012, 19.
11. 2012 a geometrický plán zo dňa 20. 8. 2012 na rozdelenie parc. č. XXX/X, X, X a XXX/X, X v
katastrálnom území E. S.. Dňa 28. 12. 2012 obec Malé Ripňany vydala oznámenie o začatí dodatočného
stavebného konania (v znení opravy vykonanej dňa 16. 01. 2012) týkajúceho sa stavby „prestavba
a prístavba rodinného domu“ na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom území

E. S. s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní ododňa doručenia oznámenia na stavebnom úrade v Topoľčanoch, inak sa na ne neprihliadne. Výzvou zo
dňa 23. 01. 2013 stavebný úrad vyzval stavebníka, aby svoju žiadosť o stavebné povolenie na stavbu
„prestavba a prístavba rodinného domu“ doplnil, pričom konkrétne uviedol, že je potrebné projektovú

dokumentáciu doplniť (okrem iného dať situáciu do súladu so snímkou z katastrálnej mapy, rozvinutý
uličný pohľad, chýbajú vzdialenosti odstupových budov, v prízemí nie je jasná obvodová konštrukcia,
rozmery okien, nesúlad miestností s STN, spojenie stavebného konania s územným konaním, nakoľko
stavba je navrhnutá viac ako 300 m2).

Opravené oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania bolo doručené žalobcovi dňa 24.

01. 2013 a v podaní zo dňa 01. 02. 2013 žalobca podal námietky, v ktorých okrem iného uviedol,
že predložená projektová dokumentácia nie je úplná a chýbajú v nej časti ako statický posudok.
Ďalej namietal, že nie je jasná obvodová konštrukcia a rozsah prestavby a stavebných úprav, tak
ako je deklarovaný v projekte, presahuje rozsah jednoduchej stavby, v dôsledku čoho potom nemôže
prebehnúťzlúčenékonanie.Vpodanízodňa06.02.2013stavebnýúradžalobcovioznámil,žestavebník
doplnil žiadané doklady a do predložených materiálov je možné nahliadnuť na stavebnom úrade v

Topoľčanoch.

V predloženom administratívnom spise sa nachádza i projekt pre stavebné povolenie s označením „1“
- „Prístavba a prestavba rodinného domu“, súčasťou ktorého je i dokumentácia s označením druhu
výkresu: situácia, pôdorys základov, pôdorys prízemia - pôvodný stav, rez A - A - nový stav, pôdorys
prízemia - stavebné práce, pohľady - nový stav, rez A - A - pôvodný stav, pohľady - pôvodný stav.

Následne dňa 26. 02. 2013 stavebný úrad vydal stavebné povolenie pod č. Výst. 232/2012 Me, ktoré
odvolací správny orgán na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2013 č. ObU-NR-
OVBP2-2013/00468-004 zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. V
odôvodnení tohto rozhodnutia Obvodný úrad Nitra ako odvolací správny orgán okrem iného uviedol, že
predložená projektová dokumentácia nespĺňa požiadavky ust. § 9 ods. 1 písm. e/ vyhl. č. 453/2000 Z. z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, absentuje v nej skutočný, existujúci stav
stavieb, ktoré sú predmetom rozhodnutia zmeny stavby pred jej dokončením. Predložená projektová
dokumentácia nie dostatočne prehľadná a ťažko znej určiť existujúci a navrhovaný stav predmetnej
stavby, preto je potrebné ju doplniť, resp. uviesť do súladu so zákonom. Z projektovej dokumentácie
musí byť taktiež jasné, ktoré časti stavby sú uskutočnené a ktoré je potrebné uskutočniť.

Následne bol žalobca v podaní zo dňa 31. 05. 2013 vyzvaný, aby svoju žiadosť o dodatočné stavebné
povolenie doplnil o chýbajúce predpísané náležitosti a za tým účelom bolo konanie rozhodnutím zo dňa
31. 05. 2013 je prerušené. Dňa 10. 06. 2003 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí dodatočného
stavebného konania, pričom opätovne účastníkom konania oznámil, že svoje námietky môžu uplatniť
najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na obci Malé Ripňany s tým, že inak

sa na námietky nebude prihliadať.

Žalobca podaním zo dňa 24. 06. 2013 namietal okrem iného, že v dodatočnom stavebnom povolení musí
byť uvedený i opis rozostavanosti stavby, rozsah úprav, ktoré treba vykonať, čo nebolo zdokumentované
a predložené k nahliadnutiu, pričom výkres označený ako: pôdorys prízemia - stavebné práce
nepreukazoval rozsah už vykonaných prác. Neboli odstránené ani nezhody predloženej situácie

osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým stavom (súčet kót v situácii je väčší ako skutočná
šírka pozemku zameraná autorizovaným geodetom v priloženom geometrickom pláne). Zároveň
namietal nedodržanie odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od okolitých stavieb alebo hraníc
pozemkov. Žiadal o prešetrenie a vykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním
skutkového stavu už zrealizovanej prístavby. Dňa 01. 07. 2013 vydal stavebný úrad rozhodnutie č.

Výst. 232/2012/1 Me o dodatočnom stavebnom povolení nedokončenej stavby „prestavba a prístavba
rodinného domu“ súp. č. XX na pozemku parc. č. pôvodná XXX (nová parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X)
v katastrálnom území E. S.. V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že dodatočne sa povoľujú tieto, už
uskutočnené práce: odstránenie strešnej konštrukcie a časti obvodového muriva, vybudovanie základov
pod budúcu stavbu. Na dokončenie stavby stavebný úrad ustanovil podmienky, ktoré sú uvedené pod

bodmi 1/ až 18/ rozhodnutia, pričom pod bodom 1/ je uvedené, že stavba bude dokončená podľaoverenej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou dodatočného stavebného povolenia a pod bodom
2/ je uvedené, že stavba po stavebnej úprave a prístavbe bude obsahovať: vstup, zádverie, kuchyňa +
izba, izba, chodba, kúpeľňa, WC, izba.

V predloženom administratívnom spise sa nachádza i ďalšia projektová dokumentácia na prestavbu a
prístavbu rodinného domu s označením druhu výkresu: pôdorys prízemia - pôvodný stáva, pôdorysy
základov, pôdorys prízemia - nový stav, pôdorys prízemia - stavebné práce - súčasný stav, rez A - A -
nový stav, pohľady - nový stav, pôdorys strechy.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 01. 07. 2013 opätovne okrem iného
namietal, že nebol zdokumentovaný a uvedený opis rozostavanosti stavby a nebol opísaný rozsah

úprav, ktoré je potrebné vykonať a toto nebolo predložené ani k nahliadnutiu. Taktiež neboli odstránené
ani nezhody predloženej situácie osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým stavom, čo
nebolo uvedené na správny stav (súčet kót v situácii je väčší ako skutočná šírka pozemku zameraná
autorizovaným geodetom v priloženom geometrickom pláne spracovanom autorizovaným geodetom).
Opätovne žiadal o vykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním skutkového

stavu už zrealizovanej stavby. O podanom odvolaní rozhodol Obvodný úrad Nitra dňa 06. 09. 2013
rozhodnutím č. ObU-NR-OVBP2-2013/00749-002 tak, že podané odvolanie zamietol a rozhodnutie
stavebného úradu zo dňa 01. 07. 2013 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, t. j.
Obvodného úradu v Nitre zo dňa 06. 09. 2013 a posúdiť, či tento postupoval alebo nepostupoval v

súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obce Malé Ripňany
zo dňa 01. 07. 2013 ako stavebného úradu, ktorým tento správny orgán vydal dodatočné stavebné
povolenie nedokončenej stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu“ súp. č. XX na pozemku parc.
č. pôvodná XXX (nová parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X) v katastrálnom území E. S. a odvolanie žalobcu
proti tomuto rozhodnutiu zamietol.

Podľa § 88a ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník
v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote

a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,

b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1, písm. e/ vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného

zákona, projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu,
obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä

e/ stavebné výkresy stavby, z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav, predovšetkým pôdorysy,
rezy a pohľady (v mierke spravidla 1:100) obsahujúce jednotlivé druhy konštrukcií a častí stavby
(napr. základy, nosné konštrukcie, schodištia, obvodový plášť, strešné konštrukcie, komíny), polohové
a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným vyznačením funkčného určenia,

schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií (napr. zdravotechnické vrátane požiarneho
vodovodu, silnoprúdové, slaboprúdové, plynové, teplovodné), technické zariadenia (napr. kotolne a
výťahy), úpravy a riešenia predpísané na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany,
požiarnej ochrany a z hľadiska splnenia základných požiadaviek na stavby,

Podľa § 32 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny

orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a

rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Ustanovenie § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

v znení neskorších predpisov upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a
jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Vlastník stavby na základe výzvy
stavebnéhoúradusisámanavlastnénákladymusízaobstaraťvšetkypotrebnédoklady,t.j.rozhodnutia,
stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Rozsah požadovaných dokladov
nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia §

126 vyššie citovaného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných
záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba,
jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté.Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového
správneho orgánu, súd zistil, že stavebník (spoločnosť DUVIL INVEST, s.r.o.) podal pôvodne žiadosť o
stavebné povolenie, ktorá bola doručená stavebnému úradu dňa 31. 08. 2012, pričom ako účel stavby

uviedol: „prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku predajne“. Miesto
stavby malo byť na adrese E. S. XX. Z predloženej žiadosti vyplýva, že rodinný dom mienil prestavať
na budovu predajne rozličného tovaru s tým, že stavba bude zhotovená z kontajnerov. V predmetnom
konaní stavebný úrad začal riadne konať a v podaní zo dňa 03. 10. 2012 oznámil účastníkom, dotknutým
osobám a ďalším orgánom začatie tohto stavebného konania, pričom dňa 13. 11. 2012 bol spísaný

i záznam so záverom, že stavebník začal uskutočňovať stavebné práce skôr, ako mu bolo vydané
stavebné povolenie a bol mu vyslovený zákaz pokračovať v stavebných prácach. Dňa 19. 12. 2012
však stavebník podal na stavebný úrad ďalšiu žiadosť, a to žiadosť o dodatočné stavebné povolenie,
v ktorom ako účel stavby uviedol: „prestavba a prístavba rodinného domu“. Z umiestnenia stavby a z
parcelných čísiel pozemkov, na ktorých sa stavba nachádza, sa javí, že sa jedná o to isté miesto a tú
istú stavbu, ktorú stavebník najskôr mienil prestavať na predajňu rozličného tovaru a následne mienil na

rovnakej stavbe realizovať prestavbu a prístavbu rodinného domu. Z predloženého spisového materiálu
nie je zrejmé, či a ako sa skončilo stavebné konanie začaté na základe žiadosti stavebníka o stavebné
povolenie, ktorú podal dňa 31. 08. 2012 a ktorá žiadosť sa týkala prístavby, resp. prestavby a stavebnej
úpravy rodinného domu na prevádzku predajne.

Napriek tomu, že stavebné konanie začaté na základe žiadosti o stavebné povolenie podanej

stavebnému úradu dňa 31. 08. 2012 nebolo žiadnym spôsobom ukončené, resp. v predloženom
administratívnom spise sa o tom nenachádza žiadny dôkaz, stavebný úrad začal ďalšie konanie týkajúce
sa zrejme tej istej stavby (rodinného domu so súp. č. XX v obci E. S.), a to na základe žiadosti
stavebníka o dodatočné stavebné povolenie podanej dňa 19. 12. 2012, pričom sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s prebiehajúcim konaním o vydanie stavebného povolenia. Súd je toho názoru, že nie

je možné, aby súčasne prebiehalo konanie o prístavbe, resp. prestavbe a stavebnej úprave rodinného
domu na prevádzku predajne a zároveň konanie o prestavbe a prístavbe rodinného domu, pričom obe
konania sa týkajú tej istej pôvodnej stavby, čo možno vyvodiť z predloženého administratívneho spisu.

Bolo teda povinnosťou stavebného úradu, aby sa s týmto zákonným spôsobom vysporiadal, nakoľko
z predloženého spisového materiálu týkajúceho sa žiadosti o vydanie stavebného povolenia podanej

dňa 31. 08. 2012 jednoznačne vyplýva, že stavebník pôvodne mienil prestavať rodinný dom na
prevádzku predajne, čo je zrejmé i z predloženej projektovej dokumentácie a sprievodnej a súhrnnej
technickej správy k projektu pre stavebné povolenie zo septembra 2012, v ktorej je výslovne uvedené,
že projekt stavby rieši osadenie 10 mobilných kontajnerov na existujúci základ rodinného domu a
tomuto zodpovedá i tabuľka miestností uvedená vo výkrese č. 2, t. j. pôdorys pripojenej projektovej

dokumentácie.

S vyššie uvedeným pochybením stavebného úradu súvisí i ďalšie spočívajúce v tom, že nevenoval
dostatočnú pozornosť projektovej dokumentácii predloženej k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie.
V sprievodnej a súhrnnej technickej správe k projektu pre stavebné povolenie z decembra 2012 je
výslovne uvedené, že projekt stavby rieši zbúranie pôvodného rodinného domu a osadenie 10 mobilných

kontajnerov na existujúci a navrhovaný betónový základ rodinného domu s tým, že sústava kontajnerov
bude tvoriť rodinný dom. Vo výkrese č. 3 označenom ako pôdorys prízemia - pôvodný stav z decembra
2012 sú v tabuľke miestností okrem iného uvedené i tri sklady s rozlohou okolo 100 m2. Vo výkrese č. 2
označenom ako pôdorys prízemia - nový stav z decembra 2012 sú v tabuľke miestností taktiež uvedené
dva sklady s rozlohou viac ako 75 m2, pričom súčet podlahových plôch tu uvedených miestností (izba,

izba, kúpeľňa, WC, chodba, zádverie, kuchyňa + izba, sklad, sklad) je 217,62 m2. Táto istá výmera je
uvedená i vo výrokovej časti dodatočného stavebného povolenia zo dňa 01. 07. 2013 pod bodom 3/
ako úžitková plocha. Vo výrokovej časti dodatočného stavebného povolenia je pritom pod bodom 2/
uvedené,žestavbapostavebnejúpravebudeobsahovať vstup,zádverie, kuchyňa+izba,izba,chodba,
kúpeľňa, WC, izba, teda rovnaké miestnosti ako sú uvedené v projektovej dokumentácii vo výkrese č. 2

pôdorys prízemia - nový stav z decembra 2012 s výnimkou dvoch skladov. Podľa stavebného povolenia
by teda stavba po stavebnej úprave a prístavbe nemala obsahovať sklady, napriek tomu, že projektová
dokumentácia, ktorá je súčasťou stavebného povolenia uvažuje i so skladmi. Na nedostatky projektovej
dokumentácie a jej nesúlad s aktuálnym stavom na pozemku pritom žalobca opakovane upozorňoval
v priebehu celého konania.Stavebný úrad nevenoval podľa názoru súdu náležitú pozornosť ani opisu rozostavanosti stavby a prác,
ktoré už boli na stavbe vykonané. V dodatočnom stavebnom povolení je uvedené, že sa dodatočne
povoľujú už uskutočnené práce, a to odstránenie strešnej konštrukcie a časti obvodového muriva a

vybudovanie základov pod budúcu prístavbu. Podľa názoru súdu je takýto opis rozostavanosti stavby
nedostatočný, nakoľko neposkytuje presný obraz toho, čo a najmä v akom rozsahu už bolo na stavbe
zrealizované. Povinnosťou stavebného úradu bolo teda preveriť rozsah už realizovaných stavebných
prác pri stavbe „prestavba a prístavba rodinného domu“, a to vykonaním tváromiestnej ohliadky a
ústneho konania, nakoľko záznam spísaný pri ústnom konaní dňa 13. 11. 2012 sa týkal stavebného

konania k inej stavbe „prístavba, resp. prestavba a stavebné úpravy rodinného domu na prevádzku
predajne“. Vykonanie tváromiestnej ohliadky bolo potrebné podľa názoru súdu vykonať i s ohľadom na
žalobcom namietané vzdialenosti stavby od už existujúcich okolitých stavieb alebo hraníc pozemkov.
Žalobca tvrdil, že sa jedná o podstatnú zmenu obvodovej konštrukcie domu a kompletnú novostavbu
v pristavovanej prednej časti aj s úpravou pôvodného základu, pričom žiadal presunúť pristavovanú
časť tak, aby boli dodržané odstupové vzdialenosti podľa vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pokiaľ by
sa malo jednať o prestavbu a prístavbu jestvujúceho rodinného domu, v takom prípade by boli odstupové
vzdialenosti stavby od hranice susedného pozemku a od hranice susednej stavby čiastočne určené už
pôdorysmi pôvodného rodinného domu. V prípade, ak by sa však malo jednať o vybudovanie nových

základov pod budúcu prístavbu (ako tomu nasvedčuje dodatočné stavebné povolenie zo dňa 01. 07.
2013), v takom prípade sa mal stavebný úrad podľa názoru súdu skutočne zaoberať i vzdialenosťami
pristavovanej časti domu od hraníc susedného pozemku a hraníc susednej stavby a tieto vzdialenosti
jednoznačnedefinovať.Pokiaľjeumiestnenienovejstavby(prístavby)povolenévrozporesodstupovými
vzdialenosťami tak, ako sú určené v predmetnej vyhláške, potom stavebný úrad musí vyhodnotiť dôvody,

ktoré k tomu viedli a ktoré umožňujú iné riešenie odstupových vzdialeností. Súd je toho názoru, že
vybudovaním stavby v rozpore s platným stavebným povolením si stavebník nemôže svojvoľne určovať
odstupové vzdialenosti od hraníc susedných pozemkov ako i od stavieb na susedných pozemkoch.
Správnyorgánmusívychádzaťzozásady,žeust.§6ods.3,4,5citovanejvyhláškymusiabyťaplikované
spolu so všeobecnou požiadavkou uvedenou v ust. § 6 ods. 1 tejto vyhlášky. V prípade, ak stavebný

úrad určí iné riešenie vzdialeností rodinných domov ako je to ustanovené v § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky,
môže tak urobiť iba na podklade výpočtov a meraní, ktoré by preukázali, že sú splnené požiadavky na
vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1. V administratívnom spise žalovaného, ale ani prvostupňového
správnehoorgánusanenachádzajúžiadnevýpočtyanimerania,ktorébymaliodôvodňovaťnedodržanie
vyhláškou stanovenej vzdialenosti medzi rodinnými domami, resp. medzi rodinným domom a susedným

pozemkom.

Správnyorgánprvéhostupňasapodľanázorusúdudopustilpochybeniaivtom,ževýzvouzodňa23.01.
2013 vzýval stavebníka na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie o chýbajúce predpísané náležitosti,
pričom konkrétne uviedol, že je potrebné projektovú dokumentáciu doplniť (okrem iného dať situáciu
do súladu so snímkou z katastrálnej mapy, rozvinutý uličný pohľad, chýbajú vzdialenosti odstupových

budov, v prízemí nie je jasná obvodová konštrukcia, rozmery okien, nesúlad miestností s STN, spojenie
stavebného konania s územným konaním, nakoľko stavba je navrhnutá viac ako 300 m2 a ďalšie), ale
žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či stavebník tejto výzve vyhovel, kedy a ktoré doklady doplnil, v akom
rozsahu a aký to má význam pre ďalšie konanie. Rovnako postupoval i pri výzve zo dňa 31. 05. 2013
a následne vo svojom rozhodnutí zo dňa 01. 07. 2013 neuviedol, ako sa stavebník s výzvou zo dňa

23. 01. 2013 a 31. 05. 2013 vysporiadal, či, kedy a aké doklady predložil, ale nezaoberal sa napr. ani
otázkou spojenia stavebného konania s územným konaním, nakoľko stavba je navrhnutá viac ako 300
m2 (na čo poukazoval stavebný úrad vo výzve zo dňa 23. 01. 2013), resp. neuviedol, či a prečo už túto
požiadavku, rovnako ako i ďalšie uvedené vo výzve zo dňa 23. 01. 2013, nebolo potrebné riešiť.

Uvedené pochybenia neodstránil ani odvolací správny orgán v odvolacom konaní, ktorého povinnosťou

bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať v celom rozsahu
(výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo), prípadne konanie
doplniť a zistené vady odstrániť. Odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom
princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je
v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými vodvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci,
ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba
zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Postup a spôsob jeho rozhodovania je upravený v ust. §

59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom v odvolacom konaní
má široké oprávnenia. Odvolací orgán môže za podmienok ustanovených vo vyššie citovanom zákone
odvolanie zamietnuť (napr. pre jeho neprípustnosť), resp. môže zamietnuť odvolanie (napr. pre jeho
bezdôvodnosť) a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V prípade, ak odvolací orgán zistí, že rozhodnutie
je nezákonné a vo veci netreba ďalej konať, odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší. Do úvahy

prichádza i taký postup, že odvolací orgán odvolaniu vyhovie, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti
na nové konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa, a to v prípade, ak boli zistené v
doterajšompriebehukonaniapodstatnévady(iprocesné)konania,pričomrozsahzisťovaniaskutkového
stavu vyžaduje, aby ho vykonal správny orgán prvého stupňa a na základe nových zistení opätovne
rozhodol vo veci.

V predmetnej veci odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a

odvolanie žalobcu zamietol. Takýto postup je však možný len v prípade, ak odvolací orgán nezistí
také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp.
nesprávne. Podľa názoru súdu sa však o tento prípad nejedná, pretože i rozhodnutie prvostupňového
správnehoorgánujenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Ikeďžalobcavpodanomodvolaníjasne
formuloval svoje výhrady k rozhodnutiu stavebného úradu a zotrval na svojich námietkach, odvolací

správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 06. 09. 2013 týmito námietkami nezaoberal
a v podstate sa obmedzil na opísanie priebehu správneho konania a na citáciu príslušných ustanovení
zákona. Takto formulované odôvodnenie nemôže plniť žiadnu zo svojich funkcií, ale predovšetkým
nemôže presvedčiť žalobcu ako účastníka stavebného konania o správnosti postupu správneho orgánu
a o zákonnosti jeho rozhodnutia.

S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu zo dňa 06.
09. 2013 je potom toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, t.
j. na zamietnutie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 07.
2013 a jeho potvrdenie. V odôvodnení svojho rozhodnutia mal odvolací orgán jednoznačne reagovať
na konkrétne námietky a tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, resp. v priebehu celého stavebného

konaniaa prizamietnutíjehoodvolaniamaluviesťtieskutočnosti,zktorýchvyvodilzáveronedôvodnosti
odvolania a tým i námietok žalobcu uplatnených v stavebnom konaní. Nie je postačujúca citácia
právneho predpisu a všeobecný výklad k nej. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie
odvolacieho správneho orgánu zo dňa 06. 09. 2013 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP,
nakoľko toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť tomuto žalovanému

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods.
7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 01. 07. 2013, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59
ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je

to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 01. 07. 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán
prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou
povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní viazaný názorom
súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na

postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. Podľa názoru súdu by bolo vhodné vykonať v predmetnej
veci ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním (tváromiestnu ohliadku) za účelom
zistenia skutočného rozsahu už uskutočnených prác, a to za účasti všetkých účastníkov konania, z
ktorého je potrebné spísať riadnu zápisnicu obsahujúcu zistený stav na rozostavanej stavbe, jej rozsah
a vyjadrenia jednotlivých účastníkov, ktorí sa ústneho pojednávania zúčastnili.

V prípade, ak správne orgány zotrvajú na svojom stanovisku o nedôvodnosti námietok, svoje stanovisko
musia jednoznačne a presvedčivo vysvetliť a vo svojom rozhodnutí na jednotlivé námietky reagovať(vrátane námietky nezhody predloženej situácie osadenia stavby s geometrickým plánom a skutkovým
stavom, osadenia žumpy a ďalších). V neposlednom rade bude potrebné, aby sa vysporiadali i so
žiadosťou stavebníka, t. j. spoločnosti DUVIL INVEST, s.r.o. o stavebné povolenie zo dňa 30. 08. 2012

(v ktorej je uvedený ako druh stavby: rodinný dom, účel stavby: prístavba, resp. prestavba a stavebné
úpravy rodinného domu na prevádzku predajne na parc. č. XXX v katastrálnom území E. S.), na základe
ktorej sa začalo stavebné konanie a toto podľa predloženého administratívneho spisu nie je doteraz
ukončené.

K návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktorý bol

súčasťou podanej žaloby) súd uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu bola s poukazom na ust. § 250c
ods. 1 OSP upovedomená o tom, že predsedníčka senátu návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia nevyhovela.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda v sume 70,- eur, čo je súdny
poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby,

a to podľa položky 10, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Trovy právneho
zastúpenia súd žalobcovi nepriznal s poukazom na ust. § 151 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca, ani jeho
právna zástupkyňa si trovy právneho zastúpenia nevyčíslili, pričom povinnosť vyčísliť trovy konania
vyplýva z ust. § 151 ods. 1 OSP. Povinnosťou žalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne bolo, aby si trovy

konania vyčíslili najneskôr v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na
ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca ani jeho právna zástupkyňa si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu
trov konania nevyčíslili, v dôsledku čoho potom súd žalobcovi priznal len náhradu trov konania, ktoré
vyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).