Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/383/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201312
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek

senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: MVK Slovakia s.r.o.,
Sedmikrásková 8/2336, Topoľčany, zastúpeného JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, Škultétyho 6,
Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. októbra 2013 č. 1100304/1/517837/2013,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 11. 12. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 10.

2013 č. 1100304/1/517837/2013, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra zo dňa 05.
08. 2013 č. 9400200/5/3674651/2013. Uviedol, že týmto rozhodnutím mu správca dane za zdaňovacie
obdobieaugust2008nepriznalvrátenienadmernéhoodpočtudanezpridanejhodnotyvsume97.459,57
eur, ale určil mu za toto zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť v sume 1.541,69 eur. Predmetné
rozhodnutie správcu dane bolo zdôvodnené nepriznaním odpočtu zo žalobcom riadne nakúpeného
tovaru od dodávateľov Tatra Trade Corporation, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o., ktorý žalobca v
skutočnosti podľa faktúr od týchto dodávateľov a príslušných dodacích listov nakúpil a riadne zaň uhradil
dohodnutú kúpnu cenu a ďalej tovar odpredal odberateľom LANDORIKA s.r.o., P.B.O. Delta a.s. a

COMIS s.r.o., pričom správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obchodné transakcie a
uskutočnili na území SR, a teda nemôžu byť oslobodené podľa ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale daňová povinnosť vznikla platiteľovi v zmysle ust. §
19 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Žalovaný toto rozhodnutie správcu dane dňa 29. 10. 2013 potvrdil.

Žalobca v podanej žalobe namietal zákonnosť oboch daňových rozhodnutí tvrdiac, že svoje zákonné
povinnosti si splnil a pre výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2008 predložil všetky
doklady vyžadované v ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (najmä v ods. 5 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého je platiteľ povinný
preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4). Konštatoval, že správca
dane mu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2008 z dôvodu, že obchodné
transakcie sa uskutočnili na území SR, a teda nemôžu byť oslobodené podľa ust. § 43 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale daňová povinnosť vznikla platiteľovi v
zmysle ust. § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona.Zároveň v dôvodoch žaloby žalobca namietal i dĺžku trvania daňovej kontroly začatej dňa 26. 06. 2012,
pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 č. k. III. ÚS 24/2010-57. Podľa
názoru žalobcu nebola predmetná daňová kontrola zákonom predpísaným spôsobom ukončená, keďže

daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím porušil ust. § 15 ods. 17
vyššie citovaného zákona, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Tvrdil,
že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a v prípade,
že použitý bol, celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako nezákonné je potom i

rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 02. 2014 navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú
zamietol. Konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2008 uplatnil
oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie
tovaru) podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, a to pri dodaní stavebnej ocele pre českého odberateľa LANDORIKA s.r.o., keramických

brzdových kotúčov pre českého odberateľa P.B.O. Delta a.s. a masívnych dubových podláh pre českého
odberateľa COMIS s.r.o. Opätovnou daňovou kontrolou správca dane zistil, že preprava všetkých
preverovaných intrakomunitárnych dodaní tovarov sa začala v tuzemsku a skončila taktiež v tuzemsku,
v dôsledku čoho nebola splnená jedna z podmienok ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nakoľko
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného

členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je
osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

K namietanej dĺžke trvania daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto sa u žalobcu začala dňa 26.
06. 2012 a bola teda vykonaná podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a lehota na vykonanie daňovej

kontroly bola upravená v ust. § 46 ods. 10 tohto zákona. V čase výkonu kontroly boli dodávatelia a
odberatelia žalobcu nekontaktní, resp. došlo k zmenám v osobách konateľov, čo je zrejmé z výpisov
z obchodného registra. Spoločnosti, ktoré boli subdodávateľmi, príp. ďalšími odberateľmi v reťazci boli
taktiež nekontaktné, príp. došlo k zmenám osôb v štatutárnych orgánoch a z toho dôvodu sa nevedeli k
obchodným transakciám v predchádzajúcich obdobiach vyjadriť. Podľa výpisov z obchodného registra

je zrejmá personálna prepojenosť subdodávateľov žalobcu s českými odberateľmi, príp. prepojenosť
prepravcu a dodávateľa.

Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie v súlade s ust. § 24
vyššie citovaného zákona, bol dostatočne zistený skutkový stav, daňové orgány získané dôkazy náležite
vyhodnotiliavecsprávneprávneposúdili,pričombolozistenéporušenieust.§43ods.1zák.č.222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 2 ods. 1, § 19
ods. 1 a § 69 ods. 1 tohto zákona, čím došlo k neoprávnenému čerpaniu nadmerného odpočtu v sume
97.459,57 eur za zdaňovacie obdobie august 2008.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP) na
pojednávaní (v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá mala doručenie predvolania vykázané

dňom 24. 06. 2014 a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala o jeho odročenie)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 10. 2013, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby vrátane námietky týkajúcej sa dĺžky daňovej
kontroly (ust. § 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j
ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane,
súd zistil, že o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august
2008 (vrátane ďalších zdaňovacích období) požiadalo Prezídium Policajného zboru, Úrad bola proti
organizovanej kriminalite, a to žiadosťou zo dňa 24. 01. 2012. Oznámenie o výkone daňovej kontroly

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 (s tým, že daňová kontrola sa vykonávaopätovne podľa ust. § 44 ods. 4, písm. d/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) bolo žalobcovi doručené dňa
04. 06. 2012, pričom daňová kontrola sa začala dňa 26. 06. 2012. V tento deň bola spísaná zápisnica o

začatí daňovej kontroly s konateľom spoločnosti žalobcu, ktorému bol oznámený dôvod začatia daňovej
kontroly, ktorá sa vykonáva opätovne podľa ust. § 44 ods. 4, písm. d/ vyššie citovaného zákona na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Následne v podaní zo dňa 26. 06. 2012 bol žalobca
vyzvaný na predloženie daňových a účtovných dokladov súvisiacich s daňovým priznaním k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008. Žalobca predložil správcovi dane listinu označenú

ako „zoznam DPH dokladov“ za predmetné zdaňovacie obdobie. Správca dane požiadal v podaní zo
dňa 08. 08. 2012 Daňový úrad Prešov o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu Solid
Press Slovakia, s.r.o., ktorý mal v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi dodať a fakturovať tovar
(stavebnú oceľ) faktúrami v počte 9 kusov, vystavenými v období od 27. 08. 2008 do 28. 08. 2008, pričom
čiastočná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 17. 09. 2012 a dožiadaný správca dane v nej
uviedol, že v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u tohto daňového subjektu bolo zistené, že

vo svojom účtovníctve a v evidencii pre účely DPH za zdaňovacie obdobie august 2008 evidoval faktúry
pre žalobcu za dodanie stavebnej ocele. Dodávateľmi stavebnej ocele boli spoločnosti DELTA UK, s.r.o.
(ktorá mala ďalšieho dodávateľa JOINT STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“, Liepaja, Latvia)
a BVG-SK, s.r.o. (u ktorej už nebolo možné overiť zdaniteľné obchody, nakoľko nemala konateľa). Dňa
26. 10. 2012 bola správcovi dane doručená odpoveď na jeho dožiadanie, prílohou ktorej je zápisnica zo

dňa 02. 10. 2012 o ústnom pojednávaní so súčasným konateľom spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.
(ktorý uviedol, že v auguste 2008 nebol konateľom spoločnosti, nevie sa k veci vyjadriť a všetky doklady
boli odovzdané Úradu bola proti organizovanej kriminalite Východ) a zápisnica zo dňa 19. 10. 2012 o
ústnom pojednávaní s bývalým konateľom tejto spoločnosti (ktorý uviedol, že so spoločnosťou žalobcu
obchodovali, on jednal s E. B., ktorý obchod vybavoval, ale so zástupcom spoločnosti žalobcu nejednal,

oceľ kupovali z Poľska, Lotyšska alebo Litvy a bola dodaná dodávateľom do skladu v Ličartovciach,
odkiaľsiodberateľzabezpečovalprepravusám,pričomspoločnosť,ktorejbolkonateľom prepravunikdy
nezabezpečovala).

Ďalšie dožiadanie zo dňa 09. 08. 2012 sa týkalo spoločnosti TATRA Trade Corporation, s.r.o. a
jej obchodovania so žalobcom, pričom bolo adresované Daňovému úradu Bratislava, ktorý toto

dožiadanie postúpil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty v Bratislave. Daňový subjekt TATRA
Trade Corporation, s.r.o. mal v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi dodať a fakturovať
tovar (masívne dubové podlahy - palubovky a keramické brzdové kotúče) faktúrami v počte 3 kusy,
vystavenými v dňoch 21. 08. 2008 a 30. 08. 2008. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty
v podaní zo dňa 11. 09. 2012 správcovi dane na základe jeho dožiadania zo dňa 09. 08. 2012

oznámil, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od januára 2001 nekontaktná a v rámci daňovej
kontroly vykonanej u tohto daňového subjektu bola preverovaná reálnosť uskutočnených zdaniteľných
obchodov s masívnou dubovou podlahou, pričom bolo zistené, že nemohol vyrobiť taký objem masívnej
dubovej podlahy, aký deklaroval na odberateľských faktúrach v roku 2008.

Správca dane výzvu zo dňa 05. 09. 2012, 06. 09. 2012 a 22. 10. 2012 žalobcu vyzval, aby

predložil účtovné a iné doklady, ako i konkrétne označené listinné doklady, preukazujúce hospodárske
operácie a účtovné prípady týkajúce sa obchodovania s dodávateľom - spoločnosťou TATRA Trade
Corporation, s.r.o. (masívna dubová podlaha - palubovka, keramické brzdové kotúče), ako i odberateľom
- spoločnosťou Comis s.r.o. so sídlom v Českej republike (pri ktorých obchodoch žalobca deklaroval
dodanie tovaru masívnej dubovej podlahy - palubovky do iného členského štátu ako oslobodené od

dane) a ďalším odberateľom - spoločnosťou P.B.O. Delta a.s. so sídlom v Českej republike (pri ktorých
obchodoch žalobca deklaroval dodanie tovaru - keramických brzdových kotúčov do iného členského
štátu ako oslobodené od dane). Následne žalobca v podaní zo dňa 08. 11. 2012 oznámil správcovi dane,
že k jednotlivým faktúram boli vystavené medzinárodné nákladné listy (CMR) potvrdené odberateľom,
ktorými ale nedisponuje, pričom zároveň uviedol, že sa jedná o doklady z obdobia začiatku fungovania

spoločnosti a poverený spoločník zrejem nedopatrením opomenul podpísať niektoré doklady, ale k
uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo.

Dňa 22. 11. 2012 Prezídium Policajného zboru Úrad boja proti organizovanej kriminalite predložilo
správcovi dane faktúry zo dňa 22. 08. 2008 č. 080003 a 0800004, vystavené dodávateľom, t. j. žalobcompre odberateľa - spoločnosť Comis s.r.o., Chýně, pričom predmetom fakturácie bolo dodanie masívnej
dubovej podlahy - palubovky v celkovej sume 2.106.462,95 Sk a 2.070.498,94 Sk, (ku ktorým boli
predložené medzinárodné nákladné listy potvrdené pečiatkou dodávateľa, t. j. žalobcu a odberateľa

a nečitateľnými podpismi), ako i faktúru zo dňa 31. 08. 2008 č. 080005, vystavenú žalobcom ako
dodávateľom pre odberateľa, t. j. spoločnosť P.B.O. Delta a.s., Praha, pričom predmetom fakturácie bola
dodávka keramických brzdových kotúčov v celkovej sume 6.474.002,40 Sk (ku ktorej bol predložený
medzinárodný nákladný list potvrdený pečiatkou dodávateľa, t. j. žalobcu, ako i odberateľa a 2 dodacie
listy opatrené pečiatkou žalobcu ako dodávateľa a nečitateľnými podpismi).

Správca dane v rámci daňovej kontroly požiadal príslušných správcov dane o preverenie veľkého počtu
daňových subjektov, ktoré podľa zadovážených listinných dokladov (faktúr vystavených spoločnosťou
žalobcu ako dodávateľa pre spoločnosť LANDORIKA s.r.o. ako odberateľa a medzinárodných
nákladnýchlistov,ktorémalkdispozícii) malivykonaťprepravužalobcomdodávanéhotovaru(stavebnej
ocele) do Českej republiky, pričom odberateľom tohto tovaru mala byť podľa listinných dokladov
spoločnosť LANDORIKA s.r.o.

Na základe predložených faktúr (dodávateľ - žalobca a odberateľ - LANDORIKA s.r.o.), predmetom
ktorých mala byť dodávka stavebnej ocele a medzinárodných nákladných listov, boli vypočutí jednotliví
dopravcovia (resp. ich zástupcovia), uvedení na medzinárodných nákladných listoch, ktorí mali vykonať
prepravu fakturovaného tovaru pre spoločnosť LANDORIKA s.r.o. (MVS trans, spol. s r.o., Štefan
Bratko ŠKRM-TRANS, R. B. ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti GIM-SERVIS a.s. a I. E.

ako zástupca spoločnosti, Dušan Komka KOMEX, I. R., Ján Šandala ako konateľ spoločnosti KFŠ
- DELTA, s.r.o., E. B., Eva Antalová konateľka spoločnosti AJAX, s.r.o.) a ktorí uviedli, že preprava
tovaru sa uskutočnila, tovar bol naložený a vyložený podľa medzinárodných nákladných listov tak, ako
je to v nich uvedené, pričom prepravu objednávali navzájom medzi sebou, resp. ju objednával O. B..
Zástupcu spoločnosti INVESTCAPITAL, s.r.o. (právny nástupca spoločnosti DrevMix Group, s.r.o., ktorý

bol nástupcom zaniknutej spoločnosti MVS trans, spol. s r.o.), nebolo možné vypočuť, nakoľko táto
spoločnosť je na udanej adrese neznáma.

Ďalšie dožiadania správcu dane sa týkali prepravy tovaru (masívna dubová podlaha - palubovka,)
fakturovaného faktúrami vystavenými žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa spoločnosť Comis
s.r.o., Chýně v Českej republike, ktorú mal podľa predložených medzinárodných nákladných listov

vykonať dopravca (Ivan Chovanec Autodoprava), ako i prepravy ďalšieho tovaru (keramické brzdové
kotúče) fakturovaného faktúrami vystavenými žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa - spoločnosť
P.B.O. DELTA a.s., Praha, ktorú mal podľa predložených medzinárodných nákladných listov vykonať
ďalší dopravca (Dušan Komka KOMEX). Títo prepravcovia, resp. i vodiči uviedli, že tovar bol
prepravovaný Českej republiky, pričom prepravu tovaru objednávali ďalší dopravcovia a bola vykonaná

i spiatočná preprava na Slovensko s tým, že v niektorých prípadoch tovar v Českej republike nebol ani
vyložený a doviezli ho naspäť.

Správca dane dňa 23. 01. 2013, 06. 02. 2013, 22. 01. 2013 odoslal žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií, týkajúcich sa daňových subjektov so sídlom v Českej republike, a to spoločností LANDORIKA
s.r.o., P.B.O. Delta a.s. a Comis s.r.o., dôkazom čoho je formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa

článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“. Dôvodom na takýto postup boli pochybnosti o obchode, o
preprave a podozrenie z podvodu, pričom súčasťou dožiadania boli i faktúry vystavené spoločnosťou
žalobcu ako dodávateľom pre vyššie uvedených odberateľov v Českej republike (LANDORIKA s.r.o.
ako odberateľ stavebnej ocele, P.B.O. Delta s.r.o. ako odberateľ brzdových kotúčov a Comis, s.r.o.
ako odberateľ masívnej dubovej podlahy - palubovka), ako i medzinárodné nákladné listy týkajúce sa

predmetných prepráv. Z odpovede českej daňovej správy, týkajúcej sa spoločnosti LANDORIKA, s.r.o.,
vyplynulo, že táto spoločnosť nakupuje stavebnú oceľ a ďalší materiál na Slovensku, pričom ho nakupuje
i od žalobcu a v 3. štvrťroku 2008 nakúpila od žalobcu tovar v hodnote 166.500,47 eur. Prepravu tovaru
zabezpečoval Ivan Chovanec Autodoprava a český daňový subjekt nemal prenajaté skladové priestory.

K ďalšiemu žalobcom deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti P.B.O. Delta a.s. ako odberateľovi

brzdových kotúčov, česká daňová správa uviedla že v súčasnej dobe nemá žiadneho zástupcu, s ktorým
by bolo možné vec prejednať. Nepodarilo sa preukázať, či skutočne došlo k dodaniu tovaru do Českejrepubliky, domnievajú sa však, že tovar vôbec neopustil územie Slovenskej republiky a majú podozrenie,
že sa jedná o fiktívne obchody, pričom tovar po prevoze do Českej republiky mal byť obratom odvezený
späť na Slovensko.

Ohľadne ďalšieho žalobcom deklarovaného odberateľa v Českej republike, t. j. spoločnosti Comis
s.r.o. ako odberateľa masívnej dubovej podlahy - palubovka, česká daňová správa uviedla, že tento
daňový subjekt priznal nadobudnutie tovaru, pričom boli predložené faktúry, medzinárodné nákladné
listy a kúpna zmluva. Prepravu tovaru zabezpečoval Ivan Chovanec ako dopravca, ktorého si prenajala
spoločnosť Comis s.r.o. ako odberateľ tovaru. Tovar bol ďalej dodávaný ďalším spoločnostiam so sídlom

v zahraničí.

Rozhodnutím zo dňa 06. 03. 2013 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15. 03. 2013) správca dane
prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 od 08. 03. 2013 do
doručenia konečných odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. V odôvodnení
tohto rozhodnutia je uvedené, že v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
u žalobcu bolo potrebné požiadať finančnú správu iného členského štátu o výmenu medzinárodných

daňových informácií za účelom preverenia uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovarov zo strany
žalobcu do Českej republiky.

Dňa 23. 04. 2013 bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na jeho žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií týkajúca sa spoločnosti Comis s.r.o. Následne v podaní zo dňa 24. 04. 2013 správca
dane oznámil žalobcovi, že dňa 23. 04. 2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola

prerušená a pokračuje sa vo výkone kontroly.

Ďalším dožiadaním na zo dňa 22. 04. 2013 správca dane požiadal daňový úrad Prešov o preverenie
potrebných skutočností u daňového subjektu Ivan Chovanec - Autodoprava, ktorý mal v období august
a september 2008 vykonávať prepravu pre odberateľov v Českej republike, a to pre spoločnosti
LANDORIKA s.r.o. (odberateľ stavebnej ocele), P.B.O. Delta a.s. (odberateľ brzdových kotúčov) a

Comis s.r.o. (odberateľ masívnej dubovej podlahy - palubovka). Dňa 24. 06. 2013 bolo správcovi
dane doručené oznámenie dožiadaného daňového úradu, že Ivan Chovanec ako daňový subjekt má
pozastavenú činnosť a nie je možné u neho získať akékoľvek informácie. Podľa neoverených informácií
však vykonáva činnosť vodiča kamiónu a pohybuje sa v Turecku.

Žalobca, resp. jeho konateľ bol predvolaný k správcovi dane na deň 06. 06. 2013 za účelom

oboznámenia sa s výsledkami tuzemských a medzinárodných dožiadaní. V tento deň, t. j. 06. 06. 2013
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu a bol oboznámený
s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom správca dane ho oboznámil i so svojim závermi, ktoré z
vykonaného dokazovania vyvodil v tom smere, že preprava všetkých prepravovaných tovarov sa začala
a skončila v tuzemsku. Správca dane konateľa žalobcu zároveň vyzval, aby predložil dôkazy o tom, že

deklarovaná preprava tovaru zo Slovenska do iného členského štátu bola skutočne vykonaná. Konateľ
žalobcu okrem iného uviedol, že prepravu tovaru do iného členského štátu zabezpečoval odberateľ, že
Milana Chovanca pozná a tento bol štatutárny zástupca spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 24. 06. 2013 spísaný protokol z daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 a z jeho záverov vyplýva, že žalobca

ako daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2008 podal dňa 25. 09. 2008
daňové priznanie a dňa 01. 10. 2008 dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane
celkom v sume 2.936.067,- Sk, pričom vykázal uskutočnenie dodania tovarov a služieb s oslobodením
od dane podľa ust. § 43 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov v sume 15.697.428,- Sk a vykázal nadmerný odpočet v sume 2.936.067,- Sk. Správca dane

skonštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uplatneného oslobodeného dodania tovaru z
tuzemskadoinéhočlenskéhoštátupodľavyššieuvedenéhozákonnéhoustanovenia.Protokolzdaňovej
kontroly bol doručený žalobcovi dňa 04. 07. 2013 zároveň s výzvou, aby sa k zisteniam uvedeným v
protokole do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Podľa úradného záznamu spísanéhodňa 02. 08. 2013 sa žalobca k zisteniam, uvedeným v protokole z daňovej kontroly, nevyjadril. Následne
správca dane vydal dňa 05. 08.2013 rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z
pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 99.001,26 eur, nepriznal mu nadmerný

odpočet uvedený v daňovom priznaní na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v
sume 97.459,57 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1.541,69
eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, dôvody ktorého sú totožné
s dôvodmi podanej žaloby. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 29. 10.2 013 tak, že rozhodnutie
vydané správcom dane dňa 05. 08. 2013 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v jeho

odôvodnení.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 44 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňovú

kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého
daňového subjektu aj opätovne,

a/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,

b/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov,

c/ na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,

d/ na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa § 46 ods. 1, 2, 3, 5, 8, 9, 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch

ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať
neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Aksavykonávadaňovákontrolanazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebo

jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch

ich nepredloženia.

Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje
osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní
alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu

o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej
kontroly,miestovykonávaniadaňovejkontroly,dôvodzačatiadaňovejkontroly,predmetdaňovejkontroly
a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto

pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný

daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľaosobitnýchpredpisov,zašlesprávcadanespolusprotokolomkontrolovanémudaňovémusubjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v
sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu
sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v

dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.Daňová kontrola je ukončená dňom

a/ doručenia protokolu podľa odseku 8,

b/ doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo

c/ zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej
uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie

a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov
platnom do 31. 12. 2008, dodaním tovaru je

a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu
vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 13 ods. 1, písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru,

a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v

čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,

b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,
kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,

c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa

jeho dodanie uskutočňuje.

Podľa § 19 ods. 1, 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa
podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje

a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo

b/ deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a/.

Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,

d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ
inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo
dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety,
uvediedodanietovarubezoslobodeniaoddanedodaňovéhopriznaniazazdaňovacieobdobie,vktorom
uplynula táto lehota.

Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je

povinný platiť daň.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov
pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 99.001,26 eur za zdaňovacie
obdobie august 2008, nepriznaní nadmerného odpočtu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume
97.459,57 eur a vyrubení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume 1.541,69 eur a zistiť, či daňové

orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení
záveru, že žalobca si uplatnil dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a následne
odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý podľa ním predložených faktúr mal dodať trom
odberateľom so sídlom v Českej republike bez toho, aby preukázal jeho skutočné dodanie do iného
členského štátu. Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú v podanej žalobe, týkajúcu sa dĺžky trvania

daňovej kontroly (táto tvorila základ podanej žaloby), sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na
zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie august 2008.

Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že oznámenie o výkone daňovej kontroly zo
dňa 25. 05. 2012 na dani z pridanej hodnoty bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 04. 06. 2012 a

je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa začne dňa 26. 06. 2012, čo je v súlade s ust. § 46 ods. 1 zák. č.
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (pričom by sa mohla začať aj bez tohto oznámenia, nakoľko sa jednalo o daňovú
kontroly vykonanú na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 24. 01. 2012). Predmetná
daňová kontrola sa teda u žalobcu začala 26. 06. 2012, kedy bola za prítomnosti konateľa žalobcu

spísanáizápisnicaozačatídaňovejkontrolyaspoukazomnaust.§46ods.10vyššiecitovanéhozákona
mohla trvať najviac jeden rok odo dňa jej začatia, teda do 25. 06. 2013 (v prípade jej neprerušenéhoplynutia).Daňovákontrolavšakplynulaod26.06.2012do07.03.2013vrátane(t.j.255dní),pričomdňa
06. 03. 2013 bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení odo dňa 08. 03. 2013 z dôvodu podania žiadosti
na daňovú správu Českej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa názoru súdu

vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy)
bolo potrebné požiadať príslušné daňové orgány v Českej republike o poskytnutie informácií týkajúcich
sa žalobcom deklarovaných obchodných komodít a odberateľov tovaru (LANDORIKA s.r.o. - stavebná
oceľ, P.B.O. Delta a.s. - keramické brzdové kotúče a Comis s.r.o. - masívna dubová podlaha - palubovka)
a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo

doručené žalobcovi dňa 15. 03. 2013. Z ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného zákona, ktorý výslovne
odkazuje na ust. § 61 tohto zákona výslovne vyplýva, že možno prerušiť i daňovú kontrolu, a to v
prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým podľa názoru
súdu nepochybne patrí i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu
daňových informácií z dôvodu potreby získať informácie o skutočnostiach rozhodujúcich na vydanie
rozhodnutia. Táto otázka bola už opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR (napr.

rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/32/2012, zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod
sp. zn. 6Sžf/19/2013) a Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11,
uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č. k. II. ÚS 189/2013-10). Z ust. § 61 ods. 5 vyššie citovaného zákona
jednoznačne vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, teda
neplynie ani lehota na vykonanie daňovej kontroly zakotvená v ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného

zákona. Podľa názoru súdu bola potom daňová kontrola u žalobca rozhodnutím zo dňa 06. 03. 2013
riadne prerušená až do času, kedy správcovi dane nebudú doručené požadované informácie zo strany
zodpovedných daňových orgánov v príslušných členských štátoch Európskej únie.

Posledná odpoveď českej daňovej správy na dožiadanie týkajúca sa spoločnosti Comis s.r.o. bola
správcovi dane doručená dňa 23. 04. 2013 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová

kontrola prerušená, čo znamená, že dňom 24. 04. 2013 začala opätovne plynúť zákonom stanovená
lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo žalobcovi
oznámené v podaní zo dňa 24. 04. 2013, ktoré mu bolo doručené dňa 03. 05. 2013. Lehota na
vykonávanie daňovej kontroly teda opätovne plynula od 24. 04. 2013 až do 04. 07. 2013 (72 dní),
kedy bol žalobcovi doručený protokol (z daňovej kontroly) zo dňa 24. 06. 2013, čo znamená ukončenie

daňovej kontroly. Daňová kontrola bola teda u žalobcu ukončená dňa 04. 07. 2013 doručením protokolu
o daňovej kontrole, a to s poukazom na ust. § 46 ods. 9, písm. a/ vyššie citovaného zákona.

V skutočnosti teda daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 26. 06. 2012 do 07. 03. 2013 vrátane
(t. j. 255 dní), prerušená bola od 08. 03. 2013 do 23. 04. 2013 a pokračovala od 24. 04. 2013 do
04. 07. 2013 (t. j. 72 dní), teda spolu trvala 327 dní (255 + 72), čo nepresahuje zákonom stanovenú

lehotu na jej vykonanie, t. j. najviac jeden rok. Z uvedeného potom vyplýva, že lehota na vykonanie
daňovej kontroly u žalobcu (zákonom stanovená na obdobie najviac jedného roka) nebola prekročená,
nakoľko v skutočnosti trvala 327 dní, pričom ostatný čas bola prerušená a toto obdobie do skutočného
výkonu daňovej kontroly nemožno započítať. V predmetnej veci (i vzhľadom na žalobcom predložené
listinné doklady) bolo potrebné vykonať dožiadania na iných správcov dane, ako i získať informácie

z daňovej správy iného členského štátu, a to postupom podľa osobitného predpisu (Nariadenia Rady
EÚ 2010/904/ES), na ktorý odkazuje priamo ust. § 61 ods. 1. písm. b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z čoho
potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, ktorý skutočne
odôvodňoval postup správcu dane na prerušenie daňovej kontroly.

Súd je toho názoru, že správca dane je oprávnený v prípade vzniku pochybností (ktoré boli v danom
prípade opodstatnené) preveriť celý obchodný reťazec a na tento účel využiť i inštitút prerušenia daňovej
kontroly, čo bolo plne opodstatnené. Vykonávanými dožiadaniami, či už na správcov dane v tuzemsku
alebo na daňovú správu iného členského štátu, sa riešili také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom
dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že deklarované dodanie tovaru s oslobodením

od dane do iného členského štátu, ako i požiadavka žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty v sume 97.459,57 eur boli v rozpore so zákonom. Správca dane teda postupoval
pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej lehote v kontexte so zložitosťou prípadu,
pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch a
súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 08. 2012 v konaní podsp. zn. 2Sžf/57/2011, v ktorom sa táto problematika už riešila a právnym názorom vysloveným v tomto
rozhodnutí sa pri posudzovaní predĺženia daňovej kontroly riadil.

Následne po zistení, že daňová kontrola u žalobcu s prihliadnutím na jej prerušenie neprekročila

zákonom stanovenú lehotu, sa súd zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe,
týkajúcimi sa deklarovaného vývozu tovaru pre troch odberateľov identifikovaných pre daň z pridanej
hodnoty v inom členskom štáte (Česká republika) Európskej únie. K tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru
daňovým subjektom do Českej republiky, a to spoločnosti LANDORIKA s.r.o. - stavebná oceľ, P.B.O.
Delta a.s. - keramické brzdové kotúče a Comis s.r.o. - masívna dubová podlaha (palubovka), ktoré

žalobca deklaroval v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac august 2008 ako dodávky
oslobodené od dane z pridanej hodnoty, je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bolo sporné,
či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty
uplatnené pri vyššie uvedenom tovare, ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry,
dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) odoslať a dodať trom vyššie uvedeným daňovým
subjektom v Českej republike v auguste 2008. Sporné medzi nimi bolo i to, či tieto predložené doklady

právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V
dodatočnom daňovom priznaní za mesiac august 2008 uviedol žalobca dodanie tovaru s oslobodením
od dane podľa ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
v sume 15.697.428,- Sk (nadmerný odpočet vykázal v sume 2.936.067,- Sk), pričom v rámci daňovej
kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Českej republiky. Pri odoslaní tovaru do

iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod
práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

Žalobca podľa predložených listinných dokladov (kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2008, uzavretej medzi
dodávateľom Solid Press Slovakia, s.r.o. a kupujúcim - žalobcom, 9 faktúr zo dňa 27. 08. 2008 a
28. 08. 2008 opatrených pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom) mal nakupovať stavebnú

oceľ (výrobcom ktorej mala byť spoločnosť LIEPAJA MATALURGS, Lotyšsko), ktorú mal následne
podľa faktúr opatrených pečiatkou dodávateľa - žalobcu a nečitateľným podpisom, medzinárodných
nákladných listov opatrených pečiatkou dodávateľa, odberateľa a dopravcu a nečitateľnými podpismi
dodať odberateľovi tohto tovaru - spoločnosti LANDORIKA s.r.o. so sídlom v Českej republike.
Z oznámenia českej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že zástupca tejto spoločnosti sa na

predvolanienedostavilaspoločnostisakorešpondenciadoručujeukladanímdoschránky.Šetrenímvšak
bolo zistené, že spoločnosť nakupuje stavebnú oceľ i od žalobcu, nemá prenajaté skladové priestory
a prepravu tovaru zabezpečoval ako dopravca Ivan Chovanec. S poukazom na toto zistenie českej
daňovej správy, ktoré jednoznačne nepotvrdzovalo žalobcom deklarované a tvrdené dodanie tovaru do
iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Českej republiky, bolo povinnosťou správcu dane

v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry, dodacie listy a
medzinárodné dodacie listy), ktorými žalobca mienil preukázať dodanie tovaru - stavebnej ocele tomuto
odberateľovi (LANDORIKA s.r.o.) do Českej republiky. Podľa pripojených medzinárodných nákladných
listov prepravu tovaru mali vykonať ako dopravcovia: MVS trans, spol. s.r.o., Štefan Bratko ŠKRM -
TRANS, GIM-SERVIS a.s., Ivan Chovanec - Autodoprava, Dušan Komka KOMEX, I. R., KFŠ - DELTA,

s.r.o. a E. B.. Z výpovedí týchto fyzických osôb, resp. zástupcov právnických osôb (okrem spoločnosti
INVESTCAPITAL, s.r.o., ktorá je právnym nástupcom DrevMix Group, s.r.o., pôvodne MVS Trans, spol.
s r.o., ktorej zástupcu nebolo možné vypočuť, nakoľko spoločnosť je na udanej adrese neznáma) však
vyplynulo, že prepravu tovaru vykonali, jej vykonanie si objednávali u seba navzájom, resp. že ju
objednával Ivan Chovanec alebo spoločnosť AJAX, s.r.o., že tovar bol naložený v Ličartovciach a vrátil

sa do Sečoviec, že ten istý materiál bol prepravený naspäť, resp. bola vykonaná spiatočná preprava toho
istého tovaru, pričom bola fakturovaná preprava rovnakého tovaru v rovnakom množstve a cene naspäť
na Slovensko. Žiadny z dopravcov nepotvrdil, že prepravu objednával (zabezpečoval alebo vykonal)
dodávateľ alebo odberateľ prepravovaného tovaru, resp. že by sa preprava uskutočňovala na ich účet.
Tomuto zodpovedajú i písomné objednávky prepravy tovaru, v ktorých sú ako objednávatelia uvedení

niektorí z vyššie uvedených dopravcov a faktúry vystavené dopravcami pre objednávateľov prepravy,
pričom sa jedná vždy o niektorí z vyššie uvedených daňových subjektov. Jednotliví dopravcovia,
resp. ich zástupcovia alebo zamestnanci uvádzali, že prepravu do Českej republiky si objednávali
ďalšie subjekty, ktoré za ňu i zaplatili, pričom v niektorých prípadoch bol ten istý tovar prepravený
naspäť na Slovensko. Výpovediam o vykonaní spätnej prepravy tovaru na Slovensko korešpondujú

i ďalšie predložené listinné doklady (medzinárodné nákladné listy, objednávky prepravy), z ktorýchvyplýva, že mala byť vykonaná preprava tovaru z Českej republiky naspäť na Slovensko, resp. do
iného štátu, pričom odosielateľom tovaru bola spoločnosť LANDORIKA s.r.o. a dopravcom niektorí z
vyššie uvedených daňových subjektov. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i písomné

objednávky, z ktorých vyplýva, že vykonanie prepravy tovaru zo Slovenska do Českej republiky si
mala objednať spoločnosť LANDORIKA s.r.o. ako odberateľ prepravovaného tovaru u dopravcu Ivan
Chovanec Autodoprava, ale tieto objednávky sú vyhotovené na hlavičkovom papieri dopravcu Ivan
Chovanec Autodoprava bez podpisu a pečiatky objednávateľa a nemožno z nich vyvodiť záver o
tom, že deklarovaný objednávateľ si skutočne prepravu aj objednal, resp. že jej vykonanie zabezpečil

inou osobou, vzhľadom na nemožnosť vypočutia dopravcu (Ivan Chovanec) a zástupcu spoločnosti
LANDORIKA s.r.o., ktorá mala byť objednávateľom prepravy. Záver o tom, že deklarovaný objednávateľ
a odberateľ tovar, t. j. spoločnosť LANDORIKA s.r.o. zabezpečil prepravu tovaru inou osobou, a to
Ivanom Chovancom nemožno vyvodiť ani z predložených faktúr, ktorými dopravca fakturoval prepravu
tovaru tomuto objednávateľovi a odberateľovi, nakoľko sa jedená o doklady zadovážené daňovou
správou Českej republiky, ku ktorým objednávateľ prepravy ani dopravca neposkytli žiadne vysvetlenie

a samotný listinný doklad ešte nie je dôkazom o skutočnom vykonaní prepravy. Uvedené znamená, že
faktúry, dodacie listy medzinárodné nákladné listy, objednávky a zmluvy nie sú a nemôžu byť dokladom
o uskutočnení obchodnej transakcie, o vývoze tovaru do iného členského štátu a jeho skutočnom dodaní
odberateľovi v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa ďalších predložených listinných dokladov (kúpnej zmluvy zo dňa 12. 08. 2008, uzavretej medzi

dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a kupujúcim - žalobcom, objednávky zo dňa 27. 08. 2008
bez podpisu objednávateľa, protokolu o prevzatí tovaru zo dňa 30. 08. 2008 bez podpisu odberateľa
tovaru, faktúry zo dňa 30. 08. 2008 opatrenej pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom) mal
žalobca nakúpiť keramické brzdové kotúče, ktoré mal následne podľa faktúry opatrenej pečiatkou
dodávateľa - žalobcu a nečitateľným podpisom, medzinárodných nákladných listov opatrených

pečiatkou dodávateľa, odberateľa a dopravcu a nečitateľnými podpismi dodať odberateľovi tohto tovaru
- spoločnosti P.B.O. Delta a.s. so sídlom v Českej republike. Prepravu tohto tovaru (keramické brzdové
kotúče) pre spoločnosť P.B.O. Delta a.s. mal podľa predložených medzinárodných nákladných listov
vykonať dopravca Dušan Komka KOMEX a jej objednávateľom bol Ivan Chovanec Autodoprava, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že preprava tovaru bola vykonaná zo Slovenska do Českej

republiky a odtiaľ naspäť, resp. že tovar v Českej republike sa ani nevykladal a odviezli ho naspäť na
Slovensko, čomu nasvedčuje i medzinárodný nákladný list, v ktorom je spoločnosť P.B.O. Delta a.s.
označená ako odosielateľ a príjemca tovaru je uvedená spoločnosť BVG-SK, s.r.o.

Súčasťou administratívneho spisu sú listinné doklady (kúpna zmluva zo dňa 29. 07. 2008, uzavretá
medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a kupujúcim - žalobcom, objednávka zo dňa

17. 08. 2008 bez podpisu objednávateľa, protokol o prevzatí tovaru zo dňa 21. 08. 2008 bez
podpisu odberateľa tovaru, faktúra zo dňa 21. 08. 2008 opatrená pečiatkou dodávateľa a nečitateľným
podpisom),podľaktorýchmalžalobcanakúpiťmasívnudubovúpodlahu,ktorúmalnáslednepodľafaktúr
opatrených pečiatkou dodávateľa - žalobcu a nečitateľným podpisom, medzinárodných nákladných
listov opatrených pečiatkou dodávateľa, odberateľa a dopravcu a nečitateľnými podpismi dodať

odberateľovi tohto tovaru - spoločnosti Comis s.r.o. so sídlom v Českej republike. Prepravu tohto
tovaru (masívna dubová podlaha) pre spoločnosť Comis s.r.o. mal podľa predložených medzinárodných
nákladných listov vykonať dopravca Ivan Chovanec Autodoprava, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že preprava tovaru bola vykonaná so Slovenska do Českej republiky a odtiaľ naspäť, resp.
že tovar v Českej republike sa ani nevykladal a odviezli ho naspäť na Slovensko, čomu nasvedčuje i

medzinárodný nákladný list, v ktorom je spoločnosť Comis s.r.o. označená ako odosielateľ a príjemca
tovaru je uvedená spoločnosť Solid Press Slovakia s.r.o. V predloženom administratívnom spise sa
nachádzajú i písomné objednávky, z ktorých vyplýva, že vykonanie prepravy tovaru zo Slovenska
do Českej republiky si mala objednať spoločnosť Comis s.r.o. ako odberateľ prepravovaného tovaru
u dopravcu Ivan Chovanec Autodoprava, pričom tieto objednávky sú vyhotovené na hlavičkovom

papieri dopravcu Ivan Chovanec Autodoprava s pečiatkou a nečitateľným podpisom objednávateľa, ale
vzhľadom na výpovede vodičov vykonávajúcich predmetnú prepravu nemožno z nich vyvodiť záver o
tom, že deklarovaný objednávateľ si skutočne prepravu aj objednal, resp. že jej vykonanie zabezpečil
inou osobou, ako i vzhľadom na nemožnosť vypočutia dopravcu (Ivan Chovanec, ktorý sa nezdržiava
na území Slovenskej republiky) a zástupcu spoločnosti Comis s.r.o., ktorá mala byť objednávateľom

prepravy.S poukazom na zistenia českej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru
do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Českej republiky, bolo povinnosťou správcu dane
v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry, dodacie listy,

objednávky prepravy, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru
- stavebnej ocele, keramických brzdových kotúčov a masívnej dubovej podlahy trom odberateľom do
Českej republiky. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR je zrejmé, že
dopravu do Českej republiky mali vykonávať rôzni dopravcovia, ktorí si prepravu objednávali medzi
sebou, resp. ako objednávatelia prepravy sú v objednávkach uvedení českí odberatelia. V ust. § 43

ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené
podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z
tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a
príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V
predmetnejveciboltedažalobcapovinnýpreukázať,žesplnilpodmienkyoslobodeniaoddanezpridanej
hodnoty a že tovar - stavebnú oceľ, keramické brzdové kotúče a masívnu dubovú podlahu skutočne

dodal do Českej republiky tvrdeným odberateľom, t. j. spoločnosti LANDORIKA s.r.o., P.B.O. Delta a.s.
a Comis s.r.o.

Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, vykonaného dokazovania vrátane šetrenia
vykonaného českou daňovou správou i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal
dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Českej republiky ním deklarovaným trom

odberateľom. Z predložených listinných dokladov a výpovedí jednotlivých dopravcov tovaru bolo zistené,
že preprava tovaru mala byť vykonaná zo Slovenska do Českej republiky, ale vzápätí a bez toho, aby
bol tovar v Českej republike vyložený a prevzatý jeho odberateľom, bola vykonaná ďalšia preprava toho
istého tovaru na Slovensko tými istými dopravcami a vozidlami, čo vzbudzuje odôvodnené pochybnosti
o žalobcom deklarovaných obchodoch a o tom, čo bolo účelom týchto daňových transakcií. Podmienkou

oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je preprava tohto tovaru
do iného členského štátu, čo znamená, že táto preprava musí byť reálne vykonaná a tovar musí byť
reálne dodaný jeho odberateľovi v inom členskom štáte. Nepostačuje len formálne vyhotovenie dokladov
- zmlúv, faktúr, objednávok, medzinárodných nákladných listov, ale je potrebné preukázať, že tovar bol
skutočne dodaný odberateľovi v inom členskom štáte a že tento tovar skutočne prevzal a mohol s ním

i nakladať.

S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom i
podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal
dodanie tovaru do Českej republiky deklarovaným odberateľom LANDORIKA s.r.o., P.B.O. Delta a.s.
a Comis s.r.o. a na tomto konštatovaní nemôže nič meniť ani predložené listinné doklady, nakoľko

výsluchomjednotlivýchdopravcov,ichzástupcovalebozamestnancov,bolopreukázané,žedeklarovaný
tovar bol dovezený naspäť do Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo
právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s
právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod
sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady

77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní
z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007
nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho
nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia

od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v
rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú
osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský
štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11.
2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom

členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na
nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského
štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt,
ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru, bolpovinný preukázať, že tovar (stavebná oceľ, keramické brzdové kotúče a masívna dubová podlaha)
skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovaným nadobúdateľom,
teda spoločnosti LANDORIKA s.r.o., P.B.O. Delta a.s. a Comis s.r.o., na ktoré prešlo právo nakladať s

tovarom ako jeho vlastník. Z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze
a dodaní tovaru do iného členského štátu a samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej
fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu.
Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v
prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb.

o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Naviac z čl. 138 Smernice
Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného
alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to
predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že tovar z územia
Slovenskej republiky do Českej republiky neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ ani žalobcom
deklarovaní odberatelia tovaru a žalobca nepreukázal ani to, na čí účet malo byť dodanie tovaru (teda

jeho preprava) do štátu určenia vykonané, pričom toto je jednoznačne jeho dôkazná povinnosť.

Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní
oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert
Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc., v abstrakte ktorého je výslovne uvedené,
že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník

prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do
inéhočlenskéhoštátuaževdôsledkutohtovývozualebotejtoprepravyfyzickyopustilúzemiečlenského
štátu dodania.

Pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je
pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku

daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od
dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal
a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľov a dopravcov tovaru. Je zásadne
vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do

dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol
skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že
deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná
povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové

orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a
dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.

Súd nezistil pochybenie ani v procesnom postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie zák.
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu

dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom
na doklady predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením
daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa s konkrétnymi
otázkami ohľadne uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru obrátil na českú daňovú správu
a požiadal ju o výmenu daňových informácií. Súd dospel k tomu záveru, že správca dane vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil.

Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že
žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Českej republiky spoločnostiam
LANDORIKA s.r.o., P.B.O. Delta a.s. a Comis s.r.o., a teda nepreukázal splnenie podmienok na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnotyvzneníneskoršíchpredpisovpostupovalsprávcadane,keďdňa05.08.2013vydalrozhodnutie,
ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
99.001,26 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na daň z pridanej hodnotyzazdaňovacieobdobieaugust2008vsume97.459,57euravyrubilmuvlastnúdaňovúpovinnosťnadani
z pridanej hodnoty v sume 1.541,69 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu
dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho
spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby
bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý
urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisovplatnomvčaseposudzovanéhozdaňovaciehoobdobia.Súdnezistil,žebyžalobounapadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom
namietané.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).