Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207361
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. Z. XX, J. Z., o zaplatenie 301,49 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 71,49 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
z dlžnej sumy ročne od 7.12.2012 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur
mesačne, splatných vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom október
2014 až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 13. 6. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 301,49 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorých mu zapožičal

SIM kartu a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu.
Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté
služby vyfakturované faktúrami za obdobie 07/2012 - 09/2012 vo výške 71,49 eur. Ďalej z podanej
žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, na základe
ktorého žalobca poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu a
žalovaný sa zaviazal užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku,
uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady

škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanému
síce poskytol telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil.
V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa
domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanému telekomunikačné
zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bol odpredaný žalovanému.

Žalobca teda podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 71,49 eur za
neuhradené poskytnuté služby a sumy 230 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z omeškania z
uvedených súm a náhradu trov konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, prílohou č. 1 dodatku

k zmluve, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., dokladom o cene
telekomunikačného zariadenia, faktúrami, pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 7. 2012 č. M. vyplýva, že žalovanému bola

zapožičaná mikroprocesorová SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a
ktorej predmetom bolo poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Podľa dodatku k tejto zmluve zo dňa 12. 7. 2012, žalobca poskytol žalovanému telekomunikačné
zariadenie zn. ZTE Light Tab 2 za kúpnu cenu so zľavou vo výške 19 eur s tým, že žalovaný je si
vedomý toho, táto zľava je mu poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dohodnutú

dobu,pričomnedodržanietohtozáväzkubyspôsobilopodnikuvznikškodyminimálnevrozsahuzľavyzo
spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia (čl. 3.7 Dodatku). Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaný
sa zaviazal, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho
variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 22,99
eur.

Žalovaný sa v čl. 2.3. Dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu
24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po celú
túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu
platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú

deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo
odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať aktivovaný na
SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu
záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatkov.

Podľa čl. 2.5 Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo
2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti),

je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 230 eur. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku

náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto
článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak
v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s..

Podľa Dokladu o cene telekomunikačného zariadenia, predajná cena telekomunikačného zariadenia

ZTE Light Tab 2 bola vo výške 249 eur a akciová cena 19 eur.

Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 71,49 eur
a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 7. 2012 splatnou dňa 9. 8. 2012 sumu 43,19 eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26. 8. 2012 splatnou dňa 9. 9. 2012 sumu 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX

zo dňa 26. 8. 2012 splatnou dňa 9. 9. 2012 sumu 22,99 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 9.
2012 splatnou dňa 10. 10. 2012 sumu 3,98 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 22. 11. 2012 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že dňa 12. 7. 2012 uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej mu bol odpredaný za zvýhodnenú cenu aj mobilný telefón. V

čase uzatvorenia zmluvy mal príjem z pracovného pomeru, krátko po uzatvorení zmluvy bol však jeho
zamestnávateľ zrušený, preto žalovaný ostal bez práce a tým aj bez peňazí. Svojho dlhu voči žalobcovi
je si vedomý, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov, aby svoj dlh žalobcovi uhradil naraz. Preto
požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému služby.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanému služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd

žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 71,49 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má
povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 71,49 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach najviac po 10 eur, pretože nemá
dostatok finančných prostriedkov, aby svoj dlh uhradil jednou splátkou. Poukázal na to, že z dôvodu

zrušenia zamestnávateľa je nezamestnaný a spolu s manželkou majú dvojičky vo veku 1,5roka. Jeho
manželka poberá rodičovský príspevok, preto žalovaný nemá nárok na žiadne sociálne dávky. Sú vo
veľmi zlej finančnej situácii, preto nie je schopný žalobcovi platiť vyššiu sumu ako 10 eur mesačne. V
súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného,
ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy a vzhľadom na to, že má vyživovaciu povinnosť k maloletým

deťom, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 10 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i
len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 230 eur,
t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovou cenou.

Žalovaný v Dodatku k zmluve o pripojení vyhlásil, že je si vedomý, že telekomunikačné zariadenie je
mu predávané za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať dohodnuté služby
počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda

(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa

ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal,
že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľačl.2Všeobecnýchpodmienok(Zmluvaopripojení.AktiváciaSlužieb)bod2.1-spoločnosťOrange
Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľaustanovenia§40ods.2Občianskehozákonníka,písomneuzavretádohodasamôžezmeniťalebo
zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal

a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžal. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný
poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na

pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu,
k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru

súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento
predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom
podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, tak nie je následkom(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so

žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za toto
telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom

záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 230 eur a to
aj spolu s úrokom z omeškania.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o

zaplatenie 71,49 eur (23,71%), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 230 eur (76,29%)
však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku
bolvkonaníúspešnejšížalovaný,ktorémubypatrilanáhradatrovkonaniapoodpočítaníjehoneúspechu
od úspechu, vo výške 52,58% z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu. Žalovaný
si však náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu súd náhradu trov

konania nepriznal. V prevažnej miere neúspešný žalobca, nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).