Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8Cb/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614201827
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2614201827.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu: Karel
Maruš, miesto podnikania Plzeň - Skvrňany, Terezie Brzkové 1033/19, Česká republika, IČO: 166 71
759, proti žalovanému: TenDix s.r.o., so sídlom Senica, Štefánikova 699, IČO: 45 562 938, o zaplatenie
2.150,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.150,- € s úrokom z omeškania 7 % ročne z tejto
sumy za čas od 29.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 129,- €, všetko do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 3.3.2014 návrh na vydanie európskeho
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 2.150,- € s príslušenstvom - úrokom z omeškania v jeho
zákonnej výške za čas od 29.11.2013 až do zaplatenia - a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca
odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného uskutočnil žalobca pre žalovaného prepravu
tovaru, cenu ktorej následne žalobca žalovanému riadne vyfakturoval faktúrou vystavenou na sumu
2.150,- €. Žalovaný predmetnú faktúru v lehote jej splatnosti žalobcovi neuhradil, a neurobil tak ani do
dňa podania žaloby na súd. Žalobcovi tak vzniklo okrem práva na zaplatenie dlžnej sumy 2.150,- € tiež
právo na úhradu príslušných úrokov z omeškania.

Následne žalobca na výzvu súdu listom zo dňa 9.7.2014 oznámil tunajšiemu súdu konkrétnu výšku
úroku z omeškania, ktorú žiada v konaní priznať (v návrhu bolo uvedené iba to, že ide o zákonnú výšku
úroku z omeškania), a to 7 % ročne z dlžnej čiastky 2.150,- € za čas od 12.9.2013 (na rozdiel od v
návrhu uvedeného dátumu 29.11.2013) až do zaplatenia. Predmetom konania sa tak následne stal takto
upravený návrh žalobcu, znejúci na zaplatenie istiny 2.150,- € so 7 % ročným úrokom z omeškania za
čas od 12.9.2013 do zaplatenia.

Súd vo veci európsky platobný rozkaz aj napriek žiadosti žalobcu nevydával, nakoľko mal zo svojej
predchádzajúcej činnosti preukázané, že žalovaný si na adrese sídla zapísanej v obchodnom registri
súdne zásielky nepreberá, a preto sa vydanie európskeho platobného rozkazu vzhľadom na jeho
predpokladanú nedoručiteľnosť javilo ako neúčelné a nehospodárne.

Súd vo veci následne nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalovaného z adresy jeho sídla zapísanej
v obchodnom registri, a súčasne mu zaslal tiež opis žaloby s prílohami na vyjadrenie i poučovacie

uznesenie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, a svoju neúčasť nijako
neospravedlnil. Doručovaná súdna zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená s poznámkou, že jej adresát
si ju neprevzal v odbernej lehote, a keďže žiadna iná adresa žalovaného nie je súdu známa, súd v zmysle
§ 48 ods. 2 O.s.p. považoval predmetnú zásielku žalovanému za doručenú dňom 19.8.2014. Žalovaný
bol teda na pojednávanie súdu predvolaný riadne a včas.

Tiež žalobca sa na pojednávanie nedostavil, avšak svoju neúčasť riadne a včas písomne ospravedlnil,
s tým, že súhlasí, aby súd vec prejednal aj bez jeho účasti. Súd tak v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie objednávkou prepravy žalovaného,
medzinárodným nákladným listom (CMR), faktúrou žalobcu, a predžalobnou upomienkou žalobcu, a
zistil tento stav veci:

Z objednávky žalovaného č. 185/09/2013/C zo dňa 12.9.2013 mal súd preukázané, že žalovaný si u
žalobcu ako dopravcu objednal prepravu tovaru v objednávke bližšie špecifikovaného, z miesta nakládky
v španielskom meste Villarta de San Juan, do miesta vykládky v Nemecku - Lutherstadt Wittenberg, s
termínom nakládky dňa 16.9.2013, a vykládky dňa 18.9.2013, za cenu 2.150,- € bez DPH.

Z medzinárodného nákladného listu (CMR), bez uvedeného číselného označenia, súd zistil, že
odosielateľ odovzdal v mieste nakládky v španielskom meste Villarta de San Juan na prepravu tovar
určený pre príjemcu so sídlom v nemeckom meste Lutherstadt Wittenberg, s tým, že prepravu tovaru
uskutočnil žalobca označený na CMR ako dopravca. Odovzdanie tovaru na prepravu, ako i prevzatie
tovaru jeho konečným príjemcom, bolo na nákladnom liste potvrdené podpismi i odtlačkami pečiatok
odosielajúceho i prijímajúceho subjektu.

Faktúrou žalobcu č. 8694/13 zo dňa 24.9.2013 mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ
vyfakturoval žalovanému ako odberateľovi cenu za prepravu tovaru vykonanú na základe objednávky č.
185/09/2013/C, a to v sume celkom 2.150,- €. Dátum splatnosti faktúry bol stanovený na deň 28.11.2013.
Faktúra bola žalobcom riadne podpísaná a opatrená odtlačkom jeho pečiatky.

Predžalobnou upomienkou žalobcu zo dňa 13.2.2014 mal súd preukázané, že žalobca vyzval
žalovaného na úhradu splatnej faktúry č. 8694/13, vystavenej na sumu 2.150,- €, v lehote do 17.2.2014.
Zaslanie upomienky žalovanému poštou žalobca súdu nepreukázal, žalobca však súdu predložil kópiu
e-mailovej správy, v zmysle ktorej bola výzva žalovanému doručená na jeho dve e-mailové adresy, a
to dňa 13.2.2014 o 15:02 hod.

Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 2, ods. 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa kapitoly V, článku 60, ods. 1. písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto
nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických
osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.

Podľa kapitoly II, článku 5, ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto
určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené,
uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.

Podľa kapitoly II, článku 5, ods. 3. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.
júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé,
že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená
v odsekoch 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, a sadzba úroku z omeškania nie je dohodnutá, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, inak podľa predpisov občianskeho práva. Veriteľ má
okrem úrokov z omeškania právo na úhradu minimálnej výšky nákladov spojených s uplatnením svojej
pohľadávky v rozsahu a za podmienok stanovených nariadením vlády.

Podľa § 1 nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2013, výška úroku z
omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň
kalendárneho polroka, ktorý predchádzal kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej
o osem percentuálnych bodov.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne.

Súd uvádza, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola založená na ustanovení kapitoly II,
oddielu 1, článku 2, ods. 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď sídlo žalovanej obchodnej spoločnosti je na území
Slovenskej republiky, pričom súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Českej republiky, keďže
medzi účastníkmi nedošlo k voľbe rozhodného práva, a krajinou obvyklého pobytu prepravcu/žalobcu je
Česká republika (ustanovenie kapitoly II, článku 5, ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/).

V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom
bola akceptáciou objednávky žalovaného zo strany žalobcu riadne uzatvorená zmluva o preprave veci
v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola preprava tovaru v zmysle
objednávky žalovaného, za odplatu. Súd mal z predloženého CMR preukázané, že žalobca tovar/
zásielku prepravil riadne a včas podľa pokynov žalovaného s tým, že následne žalobca odplatu za
vykonanú prepravu žalovanému riadne vyfakturoval. Celková vyfakturovaná suma predstavovala 2.150,-
€. Súd však už nemal preukázané, že by žalovaný žalobcovi cenu vykonanej prepravy v lehote jej
splatnosti uhradil, a to čo i len čiastočne, čím sa žalovaný dostal voči žalobcovi so zaplatením sumy
2.150,- € do omeškania. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť
určité skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemajúc preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú
cenu za vykonanú prepravu tovaru vo výške 2.150,- €, uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi
zaplatiť.

Žalobca okrem tejto istiny žiadal priznať tiež úrok z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy za čas
od 12.9.2013 až do zaplatenia. Keďže takto žiadaná výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade
s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd takúto výšku úroku z omeškania žalobcovi
priznal, avšak nie odo dňa 12.9.2013 tak, ako to žalobca žiadal, ale až odo dňa 29.11.2013, teda odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry žalobcu. Do tohto dátumu (28.11.2013) totiž žalovaný ešte
mohol žalobcovi riadne plniť a nebol so zaplatením sumy 2.150,- € v omeškaní, a do omeškania voči
žalobcovi sa dostal až nasledujúci deň po dni splatnosti faktúry, teda 29.11.2013. Až od tohto dňa potom
žalobcovi úroky z omeškania patria, a súd preto pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 7 % ročne
zo sumy 2.150,- € za čas od 12.9.2013 do 28.11.2013 ako nedôvodný zamietol, a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (časť úrokov z
omeškania za obdobie približne dva a pol mesiaca), priznal súd žalobcovi plnú náhradu trov konania,
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 129,- €. Náhradu iných trov konania
žalobca priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).