Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/279/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113218029
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113218029.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľky: Q. K., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. N. V., právne zastúpená JUDr. Marta
Wertlenová, advokátka, so sídlom Predmestská 8537/2B, Žilina, proti odporcovi: M. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXX, K., o zaplatenie istiny 1.075,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.075 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
8.2.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 65,40 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 332,59 eur a tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky B A.: B., do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 31.5.2013 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi
povinnosť uhradiť navrhovateľke istinu 1.100,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.2.2012
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh skutkovo odôvodnila tým, že účastníci uzavreli dňa 5.12.2011 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytla navrhovateľka odporcovi sumu 1.100,- Eur, ktorú sumu odporca prevzal pri podpise, čo potvrdil
podpisom na zmluve.

Poukázala na to, že v bode 3) Zmluvy sa odporca ako dlžník zaviazal pôžičku peňazí splácať
navrhovateľke v 11-tich mesačných splátkach po 100,- eur k určitému konkrétnemu dňu v tom - ktorom
mesiaci počnúc januárom 2012. V bode 4) Zmluvy bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že v prípade
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 7 dní, sa stáva splatný celý dlh.
Odporca k dohodnutému termínu navrhovateľke nezaplatil žiadnu splátku, čím sa stal zročný celý dlh,
a to dňom 08.02.2012 v zmysle bodu 4) Zmluvy. Prostredníctvom splnomocnenej advokátky vyzvala
odporcu na plnenie zo zmluvy o pôžičke výzvou zo dňa 11.10.2012, na ktorú výzvu odporca nijakým
spôsobom nereagoval a navrhovateľke pôžičku peňazí nevrátil.

Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním Platobného rozkazu č.k. 18Ro/168/2013-14 zo dňa
13.9.2013, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho podľa § 173 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) súd
uznesením zrušil.

Odporca sa následne po výzve vyjadril k návrhu tak, že žiadna pôžička mu nebola poskytnutá, jednalo sa
o zábezpeku na 3 mesiace nájmu, pretože rovnakú zmluvu uzavrela aj jeho priateľka, s ktorou spoločne
bývali v byte navrhovateľky. Nikdy netušili, že to voči nim zneužije. Navrhovateľka im takúto sumu nikdy
nevyplatila. Navrhovateľka nemohla uniesť, že si našla nové bývanie. Nikdy netušili, že to voči nim
zneužije. Navrhovateľka im takúto sumu nikdy nevyplatila. Navrhovateľka nemohla uniesť, že si našla
nové bývanie.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovateľka vzala návrh v časti o zaplatenie 25 eur s príslušenstvom späť a súd konanie v tejto časti
zastavil.

Uviedla, že tvrdenia odporcu považuje za účelové a nepravdivé. Práve odporca presvedčoval
navrhovateľku, aby mu požičala pôvodne 1500 eur na úhradu dlhov Soc. poisťovne a iných záväzkov.
Aby mu verila, tak navrhla, že pôjdu obaja podpísať zmluvu do K... Pred overením podpisov
navrhovateľka vyplatila 1.100 eur. Odporca uhradil dňa 25.2.2012 z pôžičky sumu 25 eur, čo obaja
účastníci podpísali na zmluve. Navrhovateľka mala záujem sa dohodnúť s odporcom, predtým ako
vyhľadala právne zastúpenie, bola aj u jeho rodičov, ktorí potvrdili, že má problémy, viac dlhov a aj oni
mu požičali peniaze a že ich to veľmi mrzí. Odporca stále tvrdil navrhovateľke že pracuje v Kii, ráno
odchádzal, takže verila, že odporca jej to zaplatí. Že nepracuje v Kii sa dozvedela až od jeho rodičov,
keď jeho otec povedal, že nikdy v žiadnej Kii nepracoval. Zároveň uviedla, že od 1.9.2011 mu prenajala
byt spolu s partnerkou a jej dvomi deťmi. Za september 2011 jej zaplatil 350 eur, byt mali rok v nájme.
Nájomné jej hradili v hotovosti a všetko riadne podpísali. Uviedla, že aj v 11. mesiaci 2012 som im
požičala 120 eur na chladničku, čo tiež podpísali. Peniaze na pôžičku jej doniesol W. ktorému predtým
požičala 2.200,- eur, rovno ich vyplatila odporcovi a jeho priateľke.

Odporca uviedol, že zmluvu si nestihol ani prečítať, podpísal ju preto, lebo im navrhovateľka sa
vyhrážala, že ak jej nedajú peniaze, tak ich vyhodí z bytu. Stále sa im vyhrážala, hoci zo začiatku by
ani nebol jej. Takú istú zmluvu musela podpísať aj F. W., s ktorou vtedy žil. Suma XX eur nebola splátka
ale len poplatok. Poukázal na potvrdenie Sociálnej poisťovne a uviedol, že od 2007 nikdy nemal žiadne
dlhy, pretože odvody riadne platil a peniaze nepotreboval.

Súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 5.12.2011 zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľkou a odporcom,
na základe ktorej sa navrhovateľka zaviazala požičať odporcovi sumu 1100 eur. Odporca ako dlžník v
zmluve podpisom potvrdil prevzatie peňazí a zaviazal pôžičku vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi v 11
splátkach mesačne od 31.1.2012 vždy do konca kal. mesiaca do 30.4.2012 a následne do 25-teho dňa
v mesiaci počnúc mesiacom máj 2012, po 100 eur. Posledná splátka bola splatná 25.11.2012. Účastníci
si dohodli, že omeškanie dlžníka s úhradou splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Na zmluve
boli osvedčené podpisy účastníkov pred Mestským úradom K., pod č. 6102/2011 u veriteľa a 6104/2011
u dlžníka. Podľa prípisu na rube, dňa 25.2.2012 došlo k úhrade 25 eur.

Súd ďalej zistil, že odporca bol na zaplatenie dlžnej sumy vyzvaný výzvou zo dňa 11.10.2012.

Svedok W. M., uviedol, že navrhovateľka mu požičala 2200 eur na zuby a potom po výzvach ich musel
vrátiť. Vrátil ich 2011 okolo Mikuláša. Odovzdal ich na matrike v K.. O vyplatení mu nevydávala žiadne
potvrdenie, pretože ani zmluvu nemali písomnú. Navrhovateľka mu uviedla, že peniaze chce požičať
odporcovi a jeho priateľke. Pri odovzdaní peňazí bol osobne prítomný a videl, ako peniaze odovzdala
odporcovi a jeho priateľke. Prítomný bol ešte otec navrhovateľky, pán K., ktorý doviezol navrhovateľku.
Odporcovia aj niečo podpisovali na matrike.

Svedok P. K., otec navrhovateľky uviedol, že odporcu videl na V. v K. N. V., keď mu navrhovateľka dala
1.100,- eur. Hovoril, že robí v Kii alebo ide robiť a že potrebuje peniaze na zaplatenie. Navrhovateľka s
odporcom podpisovali nejakú zmluvu, videl ako peniaze navrhovateľka odovzdala odporcovi, prítomný

bol pritom aj p. M., pani pred pojednávacou miestnosťou (svedkyňa F. W.) a nejaký cudzí ľudia, ktorých
nepoznal. Na úrade si bol vtedy aj vybavovať pozemky a doviezol navrhovateľku.

Svedkyňa F. W., uviedla, že pozná navrhovateľku z K. N. V.. A. v jej byte s odporcom a jej dvoma dcérami.
S. mali prenajatý byt, nemali nájomnú zmluvu a ani nahlásený prechodný pobyt. K. sa nasťahovali, dali
navrhovateľke 350 eur a potom boli dohodnutí, že každý mesiac jej bude platiť nájom. Rovnako ako
odporca má tiež zmluvu o pôžičke v sume 1100 eur. Vtedy bola nejaký čas zamestnaná a nastali situácie,
že nájom neplatili vždy včas. Keď si pýtali nájomnú zmluvu, tak to vyústilo do toho, že neplatia a ak
nezaplatia, tak si budú hľadať niekoho iného. Začala sa báť, že ich môže z bytu z minúty na minútu
vyhodiť, hoci má dve deti. Ich vzťah sa zhoršoval, a donútila ich, že ak k 5.12.2011 neuhradia nájom,
tak ich z bytu vyhodí. Keď prišli na mestský úrad, tak im dala zmluvu, že si od nej požičali tých 1100 eur,
ktorá vôbec nie je pravdivá. Hoci zmluvu podpísala a overila podpis, sumu 1100 eur v živote neprevzala.
V tom čase nebola zamestnaná, mala pôžičku z Providentu a platila 10 eur mesačne, čo bolo pre ňu pri
nájme 350 eur dostačujúce. Pri podpise zmluvy nikto nebol, ani svedkovia vypočutí pred ňou. Je pravda,
že si požičali 120 eur na chladničku, ale tie vrátili.

Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Znenie ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vychádza z kontradiktórnosti sporového konania, to znamená, že každý
účastník takéhoto súdneho konania má procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. nesie dôkazné bremeno na
preukázanie tvrdených skutočností a dôkazy súd vykonáva zásadne len z jeho procesnej iniciatívy.
Zásada materiálnej pravdy je tak do značnej miery oslabená tým, že súd nemá povinnosť zisťovať
dôkazy, ktoré by v záujme zistenia skutočností významných pre rozhodnutie ešte mohol vykonať.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník
sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec
rovnakého druhu v rovnakom množstve a rovnakej kvality.

Súd mal poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.100,- eur preukázané z obsahu zmluvy v ktorej
odporca výslovne uviedol, že si pred podpisom zmluvy prevzal 1.100,- eur ako aj z výpovede svedkov
W. M. a P. K., ktorí zhodne všetky okolnosti odovzdania a prevzatia peňazí opísali. F. W. síce tvrdila
opak, jej vyjadrenia boli zhodné s odporcom o tom, že zmluva mala slúžiť len ako záloha na nájomné,
avšak takéto skutočnosti nemali oporu ani v ostatnom dokazovaní, navyše dôveryhodnosť jej výpovede
spochybňuje fakt, že sama uzavrela obdobnú zmluvu o pôžičke a čelí rovnakej žalobe, teda tvrdenie
opaku by bolo pre ňu nepriaznivé.

Súdu je veľmi obtiažne uveriť, že by odporcovia podpísali zmluvu o pôžičke s tým, že suma pôžičky mala
byť vo výške budúceho nájmu. Odporca nevysvetlil, prečo napr. boli uzavreté dve zmluvy o pôžičke a
nie jedna spoločná pre spoludlžníkov ako nájomcov. Navyše jednotlivé splátky pôžičky sa ani po súčte
sumy pôžičky, a to ani po súčte spolu s p. F. W. nezhodovali so splátkami nájmu. Súd nezistil, že by
suma pôžičky (spolu 2.200,- eur) mala byť aj napríklad zameškané nájomné. Pokiaľ by pôžička mala
predstavovať budúci nájom, je nepochopiteľné, že suma uhradeného nájomného by nebola odčítavaná
od „sumy pôžičky“.

Nakoľko súd mal preukázaný skutkový stav tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval navrhovateľ, súd
prejudiciálne mal preukázané odovzdanie sumy 1.100,- eur odporcovi a vznik nároku z pôžičky.

V zmluve o pôžičke sa účastníci dohodli, že ak dôjde k omeškaniu so zaplatením ktorejkoľvek splátky
pôžičky o viac ako 7 dní, sa stáva splatný celý dlh. Odporca uhradil len časť prvej splátky vo výške 25
eur, ostatok prvej splátky vo výške 75,- eur neuhradil. Z dôvodu omeškania s úhradou splátky o viac
ako 7 dní, keď splátka bola splatná 31.1.2012, došlo v zmysle bodu 4. zmluvy k zročnosti celého dlh,
a to dňom 08.02.2012.

Na základe vyššie uvedeného, keďže v konaní nedošlo k preukázaniu inej úhrady ako 25,- eur
zohľadnenej v späťvzatí, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 8.2.2010 do
zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením
peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na
peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad
rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania,
ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu
zročnosťou celej sumy pôžičky predčasnou splatnosťou dňa 8.2.2010, súd priznal navrhovateľke úroky
z omeškania s poukazom na základnú úrokovú sadzba ECB vo výške 1 %, zvýšením o 8 percentuálnych
bodov predstavuje úrok z omeškania 9 %.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Trovy konania navrhovateľky predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume
65,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 332,59 eur.

Hodnotu úkonu súd určil z hodnoty veci 1.075,- eur podľa ustanovenia § 10 ods. 1, vyhl. č. 655/2004
Z.z. v sume 61,41 eur a priznal trovy za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. prevzatie veci a
príprava dňa 3.10.2012, podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. podanie návrhu na súd 31.5.2013, podľa §
14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. účasť na pojednávaní dňa 11.3.2014 a 15.4.2014, spolu 245,64 eur. Zároveň
ku každému úkonu priznal paušálnu náhradu výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za úkon
v roku 2012 vo výške 7,63 eur, za úkon v roku 2013 vo výške 7,81 eur a k úkonom v roku 2014 vo výške
po 8,04 eur, spolu 31,52 eur. Zároveň súd priznal navrhovateľovi náhradu DPH z tarifnej hodnoty 277,16
eur vo výške 20%, t.j. v sume 55,43 eur podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu priznal na trovách
právneho zastúpenia 332,59 eur.

O povinnosti zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol podľa ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.