Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/155/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109208317
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2109208317.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcov: X. R. XXX, všetci

zastúpení: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným
X. W. XXX, zast. Mgr. Róbertom Štefánikom, PhD., CANIS DEI, s.r.o. Partizánska 52/826, Trenčín, za
účasti vedľajšieho účastníka I. naposledy bytom G. , zomrel, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností
Slovenskej republiky na liste vlastníctva č. XX SK P., nachádzajúcich sa v okrese P., k. ú. J. a to
pozemku parc. č. XXX/XX, evidovanom ako parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX mX a pozemku parc. č. XXX/XX, ktorý je evidovaný ako parc. registra „C“ záhrady vo

výmere XXX mX sú:

- R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX v podiele X/XX-iny k celku

a

- do dedičstva po zomrelej O., nar. XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel X/XX-iny k celku

a

- do dedičstva po zomrelom V.l, nar. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel X/XX-iny k celku

V časti určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu č. s. XXX postavenému na parc. č.
XXX/X, ktorý je evidovaný na LV č. XXX SK P. v k.ú. J. súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou, resp. v zmysle upraveného petitu žaloby so súhlasom súdu domáhali
určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. J.e, zapísané na LV č. XX ako parc. č. XXX/XX - zast.

plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere XXX mX tak, že R.e
spoluvlastníčkou v X/XX-iny k celku a do dedičstva po O. patrí spoluvlastnícky podiel u každého X/XX-
iny k celku. Žalobu odôvodnili tým, že Rozhodnutím ŠN Trnava D XXXX/XX zo dňa XX. X. XXXX bolo
prejednanédedičstvopoI.,spoluvlastníkminehnuteľnostívk.ú.J.zapísanýchnaLVč.XX-parc.č.XXX/
XX zast. plocha dvor vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - záhrada vo výmere XXX mX sa stali pôvodní
žalobca v X. rade a X. rade každý v X/XX-ine, žalobcovia v X.-X. rade sú dedičmi spoluvlastníckeho
podielu po I. v X/XX-ine, v XX.-XX. rade dedičmi po V.i v X/-XX jeho podielu. Nehnuteľnosť dom č.s.

XXX na parc. č. XXX/XX zapísaný na LV XXX nebol zahrnutý do dedičstva. Bez ich vedomia vedľajšíúčastník požiadal Notársky úrad JUDr. X.j o vydanie Osvedčenia podľa zákona č. 293/92 Zb. k 1-ich
týchto nehnuteľností a domu v 1/1. Osvedčenie bolo vydané 21. 5. 1999, kúpnou zmluvou zo dňa 12.
8. 2004 previedol svoj podiel ako oprávnený držiteľ na žalovaných. Žalobcovia sa vždy cítili a cítia

byť spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a keďže žalovaní sú vedení ako oprávnení držitelia, majú
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. V priebehu konania došlo k späťvzatiu návrhu v časti
rodinného domu č. s. XXX na parc. č. XXX/XX, ktorý bol zbúraný, a teda zaniklo vlastnícke právo
pôvodných vlastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31. 5. 2012 č. k. 16C 155/2009-198 súd návrh zamietol pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu. Toto rozhodnutie bolo Uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 30. 5. 2013 č. k. 11Co 330/2012-214 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací
súd vyslovil právny názor, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Žalobcovia v konaní uviedli, že osvedčenie vydané I. napadli v zákonnej 10-ročnej lehote. Naliehavý

právny záujem je daný v tom, e len určovacou žalobou sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práv
žalobcov a ich neistota v právnom vzťahu. Len pozitívne určenie vlastníctva a jeho zápis do katastra
môže zlepšiť právne postavenie žalobcov vo vzťahu k žalovaným aj tretím osobám. Podanie tejto žaloby
predpokladá § 2 zák. č. 293/1992 Zb., naliehavý právny záujem je daný o to skôr v prípade vydania
notárskej zápisnice o oprávnenej držbe v rozpore so zákonom. V prípade nepodania žaloby by mohlo

dôjsť k vydržaniu vlastníctva na strane žalovaných a strate vlastníctva žalobcov. Vlastníctvo žalobcov
je dané v dedičskom konaní po I. ktoré I. spochybnil osvedčením. Žalovaní môžu byť oprávnenými
držiteľmi len v jednej polovici. Namietali, že notárska zápisnica nemala byť vydaná, keď žalobcovia
v čase zápisu oprávnenej držby boli na liste vlastníctva vedení ako vlastníci titulom dedenia, pričom
notárska zápisnica má zmysel len v prípade neevidovaných vlastníckych vzťahov. Kúpna zmluvy zo dňa

12.8.2004,uzavretámedzižalovanýmaI.ijeabsolútneneplatnáprerozporsozákonomvčastitýkajúcej
sa spoluvlastníckych podielov žalobcov, keď I. nebol nikdy vlastníkom celej nehnuteľnosti, ale iba jej
oprávneným držiteľom, a teda nemohol previesť vlastnícke právo na tretie osoby. Možnosť nadobudnutia
vlastníctva žalovanými vydržaním zanikla dňom podania žaloby, t. j. 22. 4. 2009. Pre úspech žaloby
postačuje preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva, v danom prípade rozhodnutím ŠN D 1129/71-13

zo dňa 27. 7. 1971. Dobromyseľnosť žalovaných je irelevantná, naviac ani neboli od počiatku prevodu
oprávnenej držby dobromyseľní. Poukázali na dohodu o vzdaní sa práva oprávneného držiteľa, uzavretú
19. 8. 2004 medzi B. a žalovanými, ktorá je neplatná, keď p. J. bola spoluvlastníčkou, nie oprávnenou
držiteľkou. Uviedol ďalej, že notárska zápisnica, ktorá bola vydaná za účelom osvedčenia oprávnenej
držby I., odporuje účelu zákona č. 293/1992 Z. z., podľa ktorého zápisnica mohla byť vydaná iba v

prípade nezistených vlastníkov, čo nezodpovedá v tomto prípade skutočnosti, nakoľko v čase vydania
notárskej zápisnice boli na príslušnom LV uvedení všetci vlastníci. Samotné notárske osvedčenie v
zmysle zákona musí obsahovať označenie skutočností preukazujúcich získanie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c, to však notárske osvedčenie neobsahuje. V dôsledku tohto
pochybenia je notárska zápisnica neplatná, a teda nemohlo nikdy dôjsť k vydržaniu vlastníctva zo strany

p. Danihela, resp. jeho nástupcov.

Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že nehnuteľnosti užívali so sestrou C., ostatní súrodenci ich neužívali. Na
pozemku sadili, obrábali pôdu asi pred 8-9 rokmi, kedy začal pozemok kosiť žalovaný v 1. Rade. Na
to ho upozornila, povedal, že to zastaví a neskôr s ňou už nekomunikoval. Odvtedy pozemok užívajú
a obrábajú len žalovaní, žalobkyňa kosí asi tri metre. Na pozemku bývali pôvodne jej rodičia a mamin

švagor. Žalovaný dal oba domy zbúrať, ukázal jej o tom doklad. Posledných 9 rokov už pozemok
neobrába, chcela ho reálne rozdeliť, aby si deti mohli postaviť domy.

Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že nehnuteľnosť navštevovali do smrti starej matky v r. 1982. Sama
nehnuteľnosť neužívala nikdy, o zbúraní domu nevedela.Žalobkyňa v 7. Rade uviedla, že nehnuteľnosť navštevovala, keď chodili k starej matke, ale nikdy ju
neužívala, ani jej právni predchodcovia.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že žaloba je zmätočná, naviac nie je daný naliehavý právny

záujem. Žaloba bola podaná tesne pred skončením 10-ročnej lehoty, a teda špekulatívne. Už v tom čase
vedeli, že navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, stavby fyzicky neexistujú od r. 2005. V prípade
pozemkov nie je možné spochybňovať vlastníctvo predávajúceho I. ktorý ho nenadobudol titulom
notárskeho osvedčenia. Žalobcovia nepreukázali žiadnu nájomnú zmluvu ani listinný dôkaz, najmenej
od r. 1999 nehnuteľnosti užívajú I.ví a od r. 2004 doposiaľ žalovaní, ktorí si plnia svoje povinnosti ako

v starostlivosti o údržbu, tak aj daňové povinnosti. Žalovaní nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere a
od uzavretia zmluvy žiaden zo žalobcov neurobil žiadny právny úkon, ktorý by bolo možné považovať
za námietku voči ich vlastníctvu. Mali vedomosť o tom, že vedľajší účastník nadobudol postavenie
oprávnenéhodržiteľa,vedeliojehozámerepredaťnehnuteľnosti,tietoimajponúkol,žalovaníinvestovali
do nehnuteľnosti nemalé prostriedky vrátane odstránenia stavby. Počas celej doby až do podania žaloby
mesiac pred uplynutím 10-ročnej lehoty nemali o nehnuteľnosť záujem, teda nie je splnená podmienka

objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými. V prípade úspechu žalobcov by sa nejednalo
o plný úspech vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu /rodinný dom/, a teda im nemožno priznať
náhradu trov konania.

Výsluch vedľajšieho účastníka nebol realizovaný s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, v priebehu
konania zomrel.

Svedkyňa J., starostka obce, sa nevedela vyjadriť k tomu, kto nehnuteľnosti užíval a užíva, iba preverila
daňové povinnosti, ktoré si od r. 2006 plní žalovaný. Staršie doklady nearchivujú. Videla len búracie
povolenie na dom na danej parcele, o ktoré požiadal žalovaný. Dcéra žalobkyne ju navštívila a chcela
zistiť, či sa na ich úrade nachádzajú doklady o platení dane za nehnuteľnosť, tieto v archíve ohľadne
žalobkyne nenašli.

Svedkyňa P.á uviedla, že býva vedľa sporného pozemku od detstva. V dome bývali rodičia žalobkyne 1 a
S.. Nevie, ako nehnuteľnosť nadobudli, ani kedy zomreli, no po ich smrti dom zostal neobývaný, nikto sa
nestaral ani o záhradu. Nehnuteľnosť začal potom užívať v časti záhrady žalovaný, ktorý to kúpil od detí
S.j, je to najmenej 5 rokov. Záhradu pokosil a zasial ďatelinu. Okrem žalovaného tam nevidela nikoho.
Kým žila S., žalobkyňa 1 nehnuteľnosť užívala, nejako si zamenili pozemky. Svoju polovicu užívala

žalobkyňa 1, kým nehnuteľnosť kúpil žalovaný. Pani G. nejaký čas pozemok užívala, bližšie uviesť nevie.
Na pozemku stál schátralý dom, ktorý spadol na ich dom. Boli za žalobkyňou 1, tá povedala, že jej to nie
je,rovnakožalovaný,lebotokupovalnadvakrát,pretožesanemoholdohodnúťsosúrodencamiV.j.Dom
zbúrali synovia p. S.j na podnet obecného úradu. Búracie povolenie mal žalovaný, ktorý zabezpečoval
odstránenie všetkého materiálu a pozemok vyčistil a čiastočne provizórne ohradil.

Svedok G. uviedol, že do novembra 2010 bol starostom. Nevie, kto v minulosti nehnuteľnosť užíval, riešil
vec, až keď bola schátraná a bolo ju treba zbúrať. Nahlásil to sused, hľadali vlastníka, čo bol v rodine
problém. Našli jedného z dedičov alebo spoluvlastníkov, ktorý realizoval búracie práce. Nezaujímal sa
o to, kto zbúranisko odpratal a vyčistil, ani kto ho užíva. Zelinu pokosil žalovaný a robila to nejaká firma.
Nepamätá si, či žalobkyňa 1 platila dane. Nepamätá si, na koho bolo vydané búracie povolenie.

Svedok D. uviedol, že býva dva domy od navrhovateľky od r. 1966, jedná sa o jej dom. Predtým bývala
v staršom dome vedľa, v tomto bývali matka navrhovateľky /otca nepoznal/, S.á s manželom. Po ich
smrti dom zostal opustený. Domy v J.h mali záhrady prídelovou listinou - on dostal tak tiež záhradu.
Pri spomenutom dome je záhrada, nevie, kto sa o túto po smrti obyvateľom domu staral. Zelinu tam
kosí firma Ores, určite nie je pozemok intenzívne obrábaný. Nevie, kto konkrétne na záhradu chodí, sú

to ľudia z firmy Ores, dom je zbúraný asi dva roky.Svedok E. zať navrhovateľky, uviedol, že pozná aj odporcu. Po svadbe chvíľu býval vedľa sporného
domu, bývala tam matka navrhovateľky, S.á bývala v zadnej časti domu. Po ich smrti dom zostal prázdny,
o záhradu sa starala navrhovateľka s p. G.u, asi 5 rokov tam pomáhal aj svedok. Potom pani PB.

povedala, že chce odporcovi dať svoju čiastku, o to mal záujem aj svedok vznikol teda spor a o záhradu
sa už nestaral nikto. Odporcovia zasadili ďatelinu, tá rástla zle. Odporca, resp. jeho firma tam chodila
záhradu kosiť. Dom sa rozpadával, jedna časť spadla susedom na dom, títo chceli odstránenie stavby,
čo urobili I. - tí odstránili spadnutú časť a zvyšok odstránila firma odporcu. Odporca postavil stĺpiky na
oplotenie. K. mu chceli odpredať svoj podiel, ale odporca sa to dozvedel a nestalo sa tak.

Svedkyňa S., dcéra navrhovateľky, uviedla, že sporný dom užívala matka navrhovateľky so súrodencami
a pani DS.á. Po smrti matky navrhovateľky polovicu užívala navrhovateľka a p. G. každá v polovici,
po dobu 7 alebo 8 rokov. K. potom chceli predať zadnú časť, teda svoj podiel, chceli to s manželom
kúpiť, ale kúpil to odporca. Matka so sestrou to potom prestali užívať. Pozemok zostal zarastený a firma
odporcu ho začala kosiť.

Z Rozhodnutia Štátneho notárstva Trnava zo dňa 27. 7. 1971 č. D 1120/71 po I.1 boli predmetom

dedičstva nehnuteľnosti v k. ú. J., LV č. XX - parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX dvor a záhrada, ktoré
nadobudli do spoločného vlastníctva JM. každý v 1/12-ine. Dom nebol predmetom dedičského konania.

V zmysle Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Pagáčovej dňa 21. 5. 1999 č.N
36/1999, Nz 185/1999 bolo v zmysle zák. č. 293/1992 Zb. spísané Osvedčenie, v ktorom I. /vedľajší
účastník/ vyhlásil, že sa považuje za vlastníka nehnuteľností v k. ú. I.. V osvedčení je uvedené, že

tento dom nebol predmetom dedičstva a tiež, že v zmysle dedičského rozhodnutia sú vedení ostatní
spoluvlastníci. Podľa čestného prehlásenia žiadateľa tento vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach užíva
podiely po svojej starej matke I.. Na základe reálneho rozdelenia pozemku v roku 1967 pripadli do
výlučného vlastníctva I. pozemky parc. č 251/38, 251/6, ktoré v celosti užíval aj právny predchodca
žiadateľa, otec I., hoci podľa dedičského rozhodnutia D1120/71 zdedil iba polovicu z pozemkov, v

skutočnosti sa cítil byť výlučným vlastníkom pozemkov a domu č.s. XXX. Žiadateľ pripojil čestné
vyhlásenie svedkov M. vyjadrenie Obecného úradu v Jaslovských Bohuniciach, že nehnuteľností nie sú
v jej vlastníctve. Oznámenie notárky bolo vyvesené po dobu 60 dní na doske oznamov a Obecnom úrade
v Jaslovských Bohuniciach, v tejto lehote žiadne námietky proti vydaniu osvedčenia podané neboli.
Podľa vyjadrenia M. nehnuteľnosti dobromyseľne a nepretržite užíva ako vlastné až dodnes /ku dňu ich

vyhlásenia/.

Podľa LV č. XX Sk Trnava spoluvlastníkmi parc. č. XXX/XX vo výmere XXX mX - zast. plochy a nádvoria,
parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 802 m2 sú žalovaní každý v 1-ici na základe kúpnej zmluvy zo dňa
17. 8. 2004 s uvedením na podiele 1-ice pod por. č. 2 - postavenie oprávneného držiteľa podľa § 2, ods.
3 zák. č. 293/92 Zb. do 21. 5. 2009 dom na LV č. XXX - XX/XX. Na tomto LV je /i aktuálne napriek jeho

zbúraniu/ zapísaný dom č.s. XXX, kde bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 17. 8. 2004 s rovnakou poznámkou o oprávnenom držiteľovi. Pred uzavretím kúpnej
zmluvy toto postavenie mal I. Žaloba bola podaná 22. 4. 2009.

Kúpnou zmluvou zo dňa 17. 8. 2004 predávajúci I.l predali žalovaným nehnuteľnosti v k. ú. BM. - LV č.
XX, parc. č. XXX/XX - zast. plocha vo výmere 533 m2, parc. č. XXX/XX - záhrada vo výmere XXX mX,

LV č. XXX - dom č.s. XXX v celosti. Vklad bol povolený 17. 8. 2004 pod č. V 3495/04. Pred uzavretím
kúpnej zmluvy bol vypracovaný znalecký posudok Ing. K. pod č. 43/2004, objednávateľom bol vedľajší
účastník. Jeho výsluch nebol realizovaný z dôvodu zlého zdravotného stavu a následného úmrtia a súd
vychádzal z jeho vyhlásení pred notárom v súvislosti s vydaním Osvedčenia.

Rozhodnutím Obce Jaslovské Bohunice zo dňa 25. 2. 2005 č. Výst. 3/2005/Zá-48 bolo žalovaným

povolené odstránenie stavby „rodinný dom“ na parc. č. XXX/XX, č.s. XXX.

Dohodou o vzdaní sa práva oprávneneného držiteľa zo dňa 19. 8. 2004 uzavretou medzi B.u a
žalovanými sa menovaná vzdáva práva oprávneného držiteľa.Žalovaní boli zapísaní ako oprávnenými držitelia nehnuteľností v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb.
Táto skutočnosť nebola sporná a vyplýva z listinných dôkazov, rovnako ako skutočnosť, že oprávneným
držiteľom bol aj vedľajší účastník. Pre vydanie Osvedčenia musia byť splnené zákonné podmienky v

zmysle zák. č. 293/1992 Zb.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených
v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto
osvedčení. Podľa § 2 ods. 2 cit. Zák. ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností
podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu

usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná
osoba,stávasazapísanáosobavlastníkomzapísanejnehnuteľnostinazákladevydržania.Toplatíajpre
prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.
Podľa ods. 3 po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo
nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Podľa § 5 zák. č. 293/1992 Z. z.
k návrhu na vydanie osvedčenia sa pripája čestné vyhlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb, znalých

miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ
je držiteľom nehnuteľnosti. Ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ
je prenajímateľom.

Žaloba bola v predmetnej veci podaná 22. 4. 2009, Osvedčenie bolo vydané 21. 5. 1999, teda žaloba
bola podaná pred uplynutím 10-ročnej lehoty.

Predmetom konania je určovacia žaloba.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou
žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo
právo tu je /pozitívne určenie/ alebo nie je /negatívne určenie/. Takéhoto určenia sa však žalobca môže

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie , neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej
povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je to aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a

ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V danom prípade - i s prihliadnutím na právny názor
odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď
jedinou zákonnou možnosťou ako dosiahnuť stav súlade medzi právnym stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností je práve určovania žaloba /R NS SR 5Cdo 49/2020/, naliehavý právny záujem je
danýajust.§2ods.2zák.č.293/1992Z.z.,vzmyslektoréhoakdo10rokovododňazápisudoevidencie

nehnuteľností podľa ods. 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z
dôvoduusporiadaniavlastníckychaužívacíchpomerov,vlastníckeprávoknehnuteľnostitaktozapísanej
iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. Toto
ustanovenie zákona teda opodstatňuje v danom prípade podanie určovacej žaloby.

Žalobcovia svoj nárok opierajú o Rozhodnutie ŠN Trnava D 1120/71 zo dňa 27. 7. 1971, ktorým bolo

prejednané dedičstvo po I., resp. v rámci časti, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, o právne nástupníctvo, keď rodinný dom prejednaný nebol.

Svedkyňa J. sa k otázke užívania vyjadriť nevedela, teda z hľadiska predmetu konania túto výpoveď
súd nemohol brať do úvahy. Z výpovede svedkyne P. vyplýva, že po smrti rodičov žalobkyne 1 a
S. bol dom neobývaný, nikto sa nestaral ani o záhradu. Kým žila S. žalobkyňa 1 užívala svoju časť

záhrady, určitý čas aj p. G. Keď dom spadol na ich nehnuteľnosť, sama žalobkyňa 1 sa vyjadrila, že jej
nepatrí, takisto sa vyjadril aj žalovaný, ktorý nehnuteľnosť kupoval na dvakrát. Svedkyňa potvrdila, že
dom začali sčasti búrať K.í, zvyšok po zabezpečení búracieho povolenia žalovaný. Svedok G. potvrdil,
že s búracími prácami vzhľadom na sporné vlastníctvo boli problémy, zelinu kosil žalovaný. SvedokE. ohľadne pôvodného užívania domu potvrdil rovnaké skutočnosti a uviedol, že po smrti pôvodných
užívateľov dom chátral, zelinu kosil odporca - resp. jeho firma. I svedok E. potvrdil, že dom zostal
prázdny, o záhradu sa starala navrhovateľka s p. G.u asi 5 rokov, potom vznikol spor ohľadne predaja

a o záhradu sa nestaral nikto. Schátraný dom odstránili sčasti K. a zvyšok odporca. Tieto skutočnosti
potvrdila i svedkyňa S.

S prihliadnutím na skutočnosť, že po zrušení veci odvolacím súdom, ktorý konštatoval, že v danom
prípade je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, výpovede svedkov nie sú smerodatné
vzhľadom na dôvody dané pre vyhovenie žalobe.

Žalobcovia preukázali svoje vlastnícke právo dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č.

D 1120/71, v zmysel ktorého nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva tieto pozemky, a to
dedením po zomrelej I. a to každý v 1/12-ine k celku /dom, ktorý už nie je predmetom konania, do
dedičstva zahrnutý nebol/. I.l, nar. 6. 2. 1903 nadobudol podiel 1-ice k celku a tento podiel previedol
na syna I.a, nar. 1. 12. 1930 /ktorý v priebehu konania ako vedľajší účastník zomrel/. I. v r. 1999 spísal
notársku zápisnicu č. N 36/99, ktorou mu bolo osvedčené postavenie oprávneného držiteľa. I. potom

previedol spoluvlastnícke podiely žalobcov na pozemkoch kúpnou zmluvou na žalovaných.

Postavenie oprávneného držiteľa nadobudol I.l v zmysle § 2 zák. č. 293/1992 Z. z. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Toto postavenie mu umožňovalo nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním v prípade, ak od zápisu oprávnenej držby do katastra nehnuteľností uplynula doba 10 rokov
a zároveň si vlastnícke právo neuplatní na súde iná osoba. Účelom ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/92 Z.

z. je upraviť postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie
nehnuteľností a zmierniť niektoré majetkové krivdy /§ 1 zákona/. Notárskou zápisnicou sa teda JH. mal
stať domnelým vlastníkom nehnuteľností, nadobudol teda postavenie oprávneného držiteľa. V danom
prípade však na liste vlastníctva boli vedení ako vlastníci žalobcovia, a teda nebolo možné postupovať
v zmysle citovaných ustanovení zákona a nadobudnúť titul domnelého vlastníka, resp. držiteľa, keď

skutoční vlastníci boli na liste vlastníctva zapísaní.

Kúpnou zmluvou zo dňa 12. 8. 2004 previedol I.el vlastnícke právo na žalovaných. I.l však nikdy nebol
vlastníkom celej nehnuteľnosti, ale iba jej oprávneným držiteľom, nemohol teda previesť svoje vlastnícke
právo na tretie osoby. Žalovaní mohli iba vstúpiť do práv oprávneného držiteľa a tak ich aj kataster
nehnuteľností eviduje. Kúpna zmluva je pre rozpor so zákonom potom absolútne neplatná v zmysle

ust. § 39 OZ, v zmysle ktorého „neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“. Rozpor so zákonom je daný porušením
zásady, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Prevod práva, ktorý
prevodca nemá, je neplatný. Rovnako dohodu o vzdaní sa práva oprávneného držiteľa, ktorú uzavreli
žalovaní dňa 19. 8. 2004 s B.u, nar. 29. 1. 1930, považuje súd za neplatnú, nakoľko táto bola v čase

uzavretia zmluvy spoluvlastníčkou nehnuteľností a nie oprávnenou držiteľkou. Tým, že žalovaní vyplatili
jej podiel, spochybňuje ich dobromyseľnosť.

Notárska zápisnica v zmysle zákona nemala byť vydaná, keďže v čase zápisu oprávnenej držby boli na
listevlastníctvavedeníakovlastnícižalobcovia,ktorínadobudlisvojevlastníckeprávotitulomdedeniapo
zomrelej I.. Notárske zápisnice sa v zmysle citovaného zákona mohli vydať iba v prípade neevidovaných

vlastníckych vzťahov - o taký prípad sa však nejedná.

Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými vydržaním zanikla podaním tejto žaloby, ktorá
bola uplatnená v lehote 10 rokov a pre úspech žaloby je v zmysle citovaných ustanovení zákona potebné
iba preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré bolo preukázané rozhodnutím ŠN D 1120/71-13
zo dňa 27. 7. 1971.

V zmysle citovaných ustanovení zákona podaním žaloby zanikla možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Vlastnícke právo žalobcov vzniklo na základe rozhodnutia ŠN
D 1120/71-13 zo dňa 27. 7. 1971, toto vlastnícke právo nikdy relevantným spôsobom nezaniklo a spoukazom na citované ustanovenie zákona žalobcovia nemali inú možnosť domáhať sa ochrany svojich
vlastníckych práv ako touto žalobou.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, okolnosti nadobudnutia nehnuteľností zo strany žalovaných, je

potrebné konštatovať, že žalovaní ani neboli dobromyseľní v užívaní a oprávnenej držbe nehnuteľností.
Dobromyseľnosť žalovaných a taktiež I. je vyvrátená i samotnou notárskou zápisnicou, ktorá priamo
odkazuje na LV č. XX s tým, že pozemky sú vedené na spoluvlastníkov, dedičov po zomrelej JZ.j.
Už pri spisovaní notárskej zápisnice bolo I. zrejmé /a priamo v nej je uvedené/, že podľa LV č. XX
sú pozemky vedené na spoluvlastníkov - dedičov JZ.. Ako bolo uvedené, nebolo možné zo strany

žalovaných nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré žalobcom nikdy nezaniklo.

Za daného stavu je potrebné konštatovať, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto súd návrhu
vyhovel.

V zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. súd konanie v dôsledku späťvzatia zastavil v časti rodinného domu
č. s. 265, nakoľko bol zbúraný a došlo k zániku veci, a teda i vlastníckeho práva.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Žalobcovia neboli úspešní v celej časti, keď v priebehu konania došlo k
čiastočnému späťvzatiu návrhu /ohľadne rodinného domu/, ich úspech bol teda len čiastočný a takisto
je potrebné prihliadnuť na opakovanú zmenu žalobného petitu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal

odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.