Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Denis Vékony

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/176/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111233183
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111233183.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľov 1/ M. L.,
štátneho občana Slovenskej republiky, bytom F., R. XXXX/XX a 2/ F. L., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom F., R. XXXX/XX, obaja v konaní zastúpení JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so
sídlom Trenčín, Palackého 85/5 proti odporcovi C. V.R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom
F. - B., C. XXX/X o určenie neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. U r č u je s a, že zmluva o úvere zo dňa 03.11.2009 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1) a 2) ako
dlžníkmi a odporcom ako veriteľom j e n e p l a t n á .

II. U r č u j e s a, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.11.2009 uzatvorená
medzi navrhovateľmi 1) a 2) ako záložcami a odporcom ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. F. a to k bytu č. 30 na 7. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu
73/2081 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku
parc. č. XXXX/XX, všetky nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre k. ú. F. na LV č. XXXX
j e n e p l a t n á .

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania v sume 528,38 eur, k rukám JUDr. Anny Žedényiovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú uzatvorili ako
dlžníci s odporcom ako veriteľom dňa 3.11.2009 ako aj neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva,
ktorú uzatvorili dňa 3.11.2009 ako záložcovia s odporcom ako záložným veriteľom a predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k ich bytu. Uviedli, že na základe týchto zmlúv im bol poskytnutý
úver 20.000,- eur, ktorý bol zabezpečený predmetným záložným právom. Zmluvu o úvere považujú
navrhovatelia pre rozpor so zákonom a rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatný právny úkon,
dôsledkom čoho je aj neplatnosť záložnej zmluvy, pretože záložné právo má akcesorickú povahu a
pre svoj platný vznik predpokladá existenciu platného obligačného záväzkového vzťahu, z ktorého
pohľadávku zabezpečuje. Dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere videli navrhovatelia v tom, že
finančné prostriedky úveru podľa obsahu zmluvy prevzali navrhovatelia ešte pred podpisom zmluvy,
čo je v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Ak by aj súd vzhľadom na
uvedené predmetnú zmluvu posudzoval ako zmluvu o pôžičke, poukázali navrhovatelia na to, že aj táto
by bola podľa nich neplatná pre jej rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zmluvné podmienky totiž sú jednoznačne nevyvážené v neprospech dlžníkov a neboli s nimi

individuálne dohodnuté, keď navrhovatelia ich museli akceptovať ako všeobecné obchodné podmienky
úveru vyhotovené odporcom, bez možnosti zasahovať do ich obsahu. Navrhovatelia ďalej poukázali na
to, že výška úroku z úveru predstavuje 35,9196 % ročne, pričom pohľadávka odporcu je zabezpečená
záložným právom k nehnuteľnosti. Takáto výška úrokov je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovatelia preukazovali tým, že jedine rozsudok
o požadovanom určení bude listinou spôsobilou na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Odporca žiadal návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že
navrhovatelia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem, keď tento je daný len v stave
objektívnej právnej neistoty, ktorá bude odstránená rozhodnutím o požadovanom určení. V danej veci
odporca nezačal proti navrhovateľom výkon záložného práva a ani inak zatiaľ nerealizoval svoje práva
z predmetných zmlúv. Ďalej podľa neho predmetné právne úkony netrpia žiadnymi vadami, ktoré by boli
spôsobilé privodiť absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov. Tieto zmluvy sú určité, zrozumiteľné a
uzatvorené slobodne a vážne. Ak by aj v týchto právnych úkonoch boli niektoré ustanovenia neplatné,
bol by to dôvod len na ich čiastočnú neplatnosť a nie úplnú. Navrhovatelia okrem toho podľa neho
len všeobecne poukazujú na rozpor zmlúv s dobrými mravmi, pričom nijako nekonkretizujú v akých
ustanoveniach a prečo by zmluvy mali v rozpore s dobrými mravmi byť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne N. Q., oboznámením obsahu nižšie
uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú účastníci
uzatvorili dňa 3. novembra 2009 vyplynulo, že v uvedený deň uzatvorili odporca ako veriteľ a
navrhovatelia 1/ a 2/ ako dlžníci zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
20.000,- eur dlžníkom zo strany veriteľa s tým, že dlžníci sa zaviazali tento úver splatiť veriteľovi spolu s
úrokom 35,9196 % ročne v 120 mesačných splátkach po 615,- eur od 3. decembra 2009 do 3. novembra
2019 s tým, že posledná mesačná splátka je 601,61 eur. Podľa čl. II bod 4. zmluvy o úvere dlžníci
vlastnoručným podpisom potvrdzujú, že peňažné prostriedky úveru vo výške 20.000,- eur si prepočítali
a prevzali od

odporcu pri podpise zmluvy dňa 3. novembra 2009. Podľa čl. V zmluvy o úvere bude úver spolu s
príslušenstvom zabezpečený formou záložného práva v prospech veriteľa. Dňa 3. novembra 2009 tak
odporca ako záložný veriteľ alebo aj veriteľ a navrhovatelia 1/ a 2/ ako záložcovia alebo aj dlžníci
uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zriadenie
záložného práva záložcami v prospech záložného veriteľa k bytu č. 30 na 7. poschodí bytového domu
súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu 73/2081 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parc. č.
XXXX/XX, všetky nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre k. ú. F. na LV č. XXXX a to za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkom z vyššie uvedenej zmluvy o úvere.

Odporca vo svojej výpovedi tvrdil, že všetky peňažné prostriedky úveru, tak ako to vyplýva zo zmluvy o
úvere, vyplatil priamo navrhovateľom, do ich rúk, pri podpise zmluvy a z prostriedkov úveru nevyplácal
žiadne záväzky navrhovateľov voči tretím osobám. Súd však tejto výpovedi odporcu neuveril. Z výsluchu
navrhovateľov 1/ a 2/ a svedkyne N. Q. ako aj z obsahu kvitancie spoločnosti ARTKONTI, s.r.o. zo dňa
30.10.2009 mal súd za preukázané, že peňažné prostriedky úveru 20.000,- eur neboli navrhovateľom
ako dlžníkom odovzdané odporcom ako veriteľom pri podpise zmluvy o úvere. Z výpovedí navrhovateľky
2/ a svedkyne N. Q., dcéry účastníkov, vyplynulo, že navrhovatelia mali úver od spoločnosti ARTKONTI,
s.r.o., z ktorého peniaze použila ich dcéra so svojím manželom na splatenie svojich dlhov, pričom
tento úver bol zabezpečený záložným právom k bytu č. 30, ktorý navrhovatelia vlastnili a bývali v
ňom. Z dôvodu nevýhodnosti tohto úveru sa snažili zabezpečiť peňažné prostriedky na jeho vyplatenie.
Kontaktovali sa s odporom a on s dcérou navrhovateľov dohodol podmienky úveru, ktorý z dôvodu
zabezpečenia úveru záložným právom k bytu navrhovateľov mal byť poskytnutý na základe úverovej
a záložnej zmluvy, ktorú ako dlžníci, resp. záložní dlžníci uzatvoria s odporcom navrhovatelia 1/ a
2/. Podmienky poskytnutia úveru boli dohodnuté tak, že odporca vyplatí zostatok nesplateného úveru
navrhovateľov 1/ a 2/ u spoločnosti ARTKONTI, s.r.o. a zvyšok peňažných prostriedkov do výšky

20.000,- eur vyplatí navrhovateľom, resp. ich dcére v hotovosti. Takýmto spôsobom aj boli prostriedky
úveru vyplatené, keď odporca za navrhovateľov ešte pred podpisom zmluvy o úvere vyplatil ich úver u
spoločnosti ARTKONTI, s.r.o. a pri podpise zmluvy zvyšok peňažných prostriedkov úveru, asi 7.000,- eur,
vyplatil do rúk dcéry navrhovateľov. Uvedené tvrdenia navrhovateľov a svedkyne N.B.L. Q. potvrdzuje
nepriamo aj kvitancia, ktorú dňa 30.10.2009 vystavila spoločnosť ARTKONTI, s.r.o., v ktorej menovaná
spoločnosť potvrdzuje, že navrhovatelia splatili dňa 30.10.2009 úver, ktorý bol zabezpečený záložným
právom k ich bytu č. 30. Z výpovede odporcu pritom vyplynulo, že navrhovatelia od neho žiadali
poskytnutie úveru, pretože nutne peniaze potrebovali. Teda navrhovatelia samy nemohli mať peňažné
prostriedky na vyplatenie svojho úveru u spoločnosti ARTKONTI, s.r.o., ktoré vyplatenie sa uskutočnilo
tri dni pred podpisom zmluvy o úvere s odporcom, pri ktorom mali byť podľa odporcu odovzdané všetky
peňažné prostriedky úveru.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný.

V prvom rade treba uviesť, že podľa súdu bolo dostatočne preukázané, že navrhovatelia majú na
požadovanom určení neplatnosti predmetných právnych úkonov naliehavý právny záujme ako to
vyžaduje ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p.. Navrhovatelia majú s odporcom uzatvorenú písomnú
zmluvu o úvere a na zabezpečenie tohto úveru uzatvorili aj záložnú zmluvu k svojmu bytu. Odporca
napriek tvrdeniam navrhovateľov o neplatnosti týchto zmlúv považuje predmetné zmluvy za platné
právne úkony a nič mu nebráni v tom, aby sa od navrhovateľov domáhal zaplatenia zostatku úveru,
prípadne začal i s realizáciou záložného práva k bytu navrhovateľov. Je teda zrejmé, že určenie
neplatnosti predmetných právnych úkonov súdnom rozhodnutím odstráni stav objektívnej právnej
neistoty v postavení navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi a môže tak predísť prípadnej žalobe na plnenie
zo strany odporcu i realizácii záložného práva na byt navrhovateľov. Podľa súdu je tak daný naliehavý
právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení.

Pokiaľ ide o meritum veci, tu je potrebné podľa súdu prisvedčiť názoru navrhovateľov, že predmetné
právne úkony, ktoré uzatvorili s odporcom sú neplatné. Právny úkon je vyjadrením vôle konajúcej osoby,
ktorý má určité, právom predvídané, následky, najmä vznik, zmenu a zánik práv alebo povinností.
V danom prípade účastníci v zmluve o úvere zo dňa 3. novembra 2009 sa dojednali na poskytnutí
úveru vo výške 20.000,- eur navrhovateľom zo strany odporcu s tým, že peňažné prostriedky úveru
navrhovatelia od odporcu prevzali pri podpise zmluvy. Z výpovedí navrhovateľov, ktoré boli potvrdené
výpoveďou svedkyne N. Q., kvitanciou spoločnosti ARTKONTI, s.r.o. a nepriamo aj výpoveďou odporcu /
že navrhovatelia nutne potrebovali peniaze z úveru, o ktorý ho žiadali, z čoho súd vyvodil záver, že samy
navrhovatelia prostriedky na vyplatenie svojho predchádzajúceho úveru nemali a preto ho musel vyplatiť
za nich sám odporca/ však bolo preukázané, že podľa dohody medzi účastníkmi odporca vyplatil ešte
pred podpisom zmluvy o úvere zo svojich peňažných prostriedkov úver navrhovateľov u spoločnosti
ARTKONTI, s.r.o. a navrhovateľom pri podpise zmluvy odovzdal len peňažné prostriedky v sume asi
7.000,- eur. Skutočnou vôľou všetkých účastníkov teda bolo, že odporca navrhovateľom poskytne úver
20.000,- eur, z ktorých prostriedkov časť bude vyplatená na splatenie úveru navrhovateľov u spoločnosti
ARTKONTI, s.r.o.. Je teda zrejmé, že v písomnej zmluve o úvere zo dňa 3. novembra 2009 je prejav vôle
účastníkov, a to tak navrhovateľov ako aj odporcu, v rozpore s ich skutočnou vôľou, ktorá bola v konaní
preukázaná. Predmetná písomná zmluva o úvere je tak podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rovnako tak musí byť neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva k bytu navrhovateľov, ktorú
navrhovatelia uzatvorili s odporcom dňa 3. novembra 2009. Táto má totiž zabezpečovať pohľadávku
odporcu na úvere, ktorý mal poskytnúť podľa písomnej zmluvy o úvere zo dňa 3. novembra 2009. Ak

je neplatná samotná zmluva o úvere zo dňa 3. novembra 2009, z ktorej pohľadávka má byť záložným
právom zabezpečená, je kvôli svojej akcesorickej povahe neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva.

Nakoniec možno uviesť, že postup, ktorý si účastníci pri poskytovaní úveru dojednali, teda, že peňažné
prostriedky úveru sa vyplácajú priamo pri podpise zmluvy, pričom časť z nich je poukázaná priamo na
splatenie určitého záväzku dlžníkov u tretej osoby, sám osebe podľa názoru súdu v rozpore s právom
nie je. Je však potrebné, aby prejav vôle, teda písomná zmluva o úvere, takejto skutočnej vôli účastníkov
zodpovedal a nebol s ňou v rozpore.

Na základe týchto záverov súd určil, že zmluva o úvere zo dňa 03.11.2009 uzatvorená medzi
navrhovateľmi 1) a 2) ako dlžníkmi a odporcom ako veriteľom a zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 03.11.2009 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1) a 2) ako záložcami a
odporcom ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v k. ú. F. a to k bytu č. 30 na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXXX postavenom na
pozemku parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu 73/2081 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a na pozemku parc. č. XXXX/XX, všetky nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností pre k. ú. F. na LV č. XXXX, sú neplatné.

Keďže súd v konaní zistil vyššie uvedený dôvod neplatnosti predmetných právnych úkonov, ďalšími
dôvodmi neplatnosti, ktoré tvrdili navrhovatelia sa už z hľadiska dodržania zásady hospodárnosti konania
nezaoberal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovatelia boli v konaní plne úspešní, keď
ich návrhu súd celkom vyhovel. Majú tak právo na náhradu trov konania od odporcu. Trovy konania
navrhovateľov, ku ktorých náhrade zaviazal súd odporcu v sume 528,38 eur predstavujú 99,50 eur za
súdny poplatok zaplatený navrhovateľmi z návrhu na začatie konania a 428,88 eur za trovy právneho
zastúpenia navrhovateľov v konaní. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľov tvorí tarifná odmena 57
eur (2x 28,50 eur) + 14,82 eur (2 x 7,41 eur) režijný paušál za úkon príprava a prevzatie veci, vrátane
prvej porady s klientom, tarifná odmena 57 eur (2 x 28,50) + 14,82 eur (2 x 7,41 eur) režijný paušál za
úkon písomný návrh na začatie konania, tarifná odmena 14,68 eur (2 x 7,34 eur, čo je 1/4 z 29,35 eur) +
15,26 eur (2 x 7,63 eur) režijný paušál za úkon účasť na pojednávaní dňa 29.5.2012, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci, tarifná odmena 14,68 eur (2 x 7,34 eur, čo je 1/4 z 29,35 eur) + 15,26 eur (2 x 7,63
eur) režijný paušál za úkon účasť na pojednávaní dňa 30.6.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci, tarifná odmena 58,70 eur (2 x 29,35 eur) + 15,26 eur (2 x 7,63 eur) režijný paušál za úkon účasť na
pojednávaní dňa 26.6.2012, tarifná odmena 60,08 eur (2 x 30,04 eur) + 15,62 eur (2 x 7,81 eur) režijný
paušál za úkon účasť na pojednávaní dňa 6.6.2013, tarifná odmena 60,08 eur (2 x 30,04 eur) + 15,62
eur (2 x 7,81 eur) režijný paušál za úkon účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013. Základná výška tarifnej
odmeny za úkony advokáta navrhovateľov bola určená podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako
jedna trinástina výpočtového základu, pre ten ktorý rok, v ktorom bol úkon právnej pomoci vykonaný /
pre rok 2011 je to 57 eur, pre rok 2012 58,69 eur a pre rok 2013 60,07 eur/. Keďže išlo o zastupovanie
dvoch osôb, podľa § 13 ods. 2 uvedenej vyhlášky /v znení účinnom od 1.6.2010/ sa základná sadzba
tarifnej odmeny sa zníži o 50%, čo znamená, že za úkony vykonané pri zastupovaní dvoch účastníkov
je tarifná odmena v roku 2011 57 eur (2 x 28,50), v roku 2012 58,70 eur (2 x 29,35 eur) a v roku 2013
60,08 eur (2 x 30,04 eur). Za úkony účasti na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci
patrí advokátovi tarifná odmena podľa § 14 ods. 5 uvedenej vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013,
len vo ?, teda v danom prípade za tieto úkony vykonané v roku 2012 je to (2 x 7,34 eur, čo je 1/4 z
29,35 eur). Režijný paušál však patrí advokátovi pri každom úkone právnej pomoci za každú osobu,
ktorú v konaní zastupoval v plnej výške, teda 2x. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods.
3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre roky 2011, 2012 a 2013, v ktorých boli
úkony právnej pomoci vykonané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.