Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201070
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7011201070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: I.. I.. V.
C., C. XX, Y., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, Košice
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SLV-PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2011 vedenou pod sp.zn. 1S 49/2012 domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011, ktorým
žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového
oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
služobného úradu Ministerstva vnútra SR bol preložený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície dňa 1.7.2011 na ÚBOK PPZ Zboru služobného úradu MV SR
a na základe zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
rozhodnutie v čl. 2 potvrdil.

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 8.12.2011 vedenou pod sp.zn. 1S 57/2012 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa ÚBOK PPZ č. 246
zo dňa 30.6.2011, ktorým v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bol žalobca dňom 1.7.2011
ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia, odboru Bratislava ÚBOK P
PZ služobného úradu MV SR.

V žalobe vedenej pod sp.zn. 1S 49/2012 proti rozhodnutiu žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo
dňa 3.10.2011 žalobca uviedol, že ním žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu

proti personálnemu rozkazu 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 26 zo dňa 29.6.2011 a odvolaním
napadnuté rozhodnutie 1. viceprezidenta PZ potvrdil. Žalobca tvrdí, že druhostupňové rozhodnutie ako
aj postup, ktorý mu predchádzal ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné, ukracujúceho na jeho právach, a preto žiada, aby súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí a obe napadnuté
rozhodnutia zrušil.

Má za to, že odvolaním napádaný personálny rozkaz, ktorý sa odvoláva na ust. § 35 ods. 1 písm.

a) zákona č. 73/1998 Zb. je možné aplikovať len za situácie, keď došlo k organizačným zmenám,
na základe ktorých sa zrušila doterajšia funkcia policajta. Prvým a zásadným predpokladom pre
použitie predmetného ustanovenia sú teda organizačné zmeny, v dôsledku ktorých sa zruší doterajšia
funkcia dotknutého subjektu. V danom prípade takéto organizačné zmeny pre vydanie napádaného
personálneho rozkazu v momente jeho vydania chýbali. Napádaný personálny rozkaz bol vydaný dňa

29.6.2011, pričom v odôvodnení odkazuje na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011, ktorým
boli v dôsledku organizačných zmien dňom 30.6.2011 zrušené doterajšie funkcie menovaných a vytvorili
sa nové funkcie. Podľa kópie výňatku tohto personálneho rozkazu tento personálny rozkaz podľa názoru
žalobcu nielen že nemá uvedenú účinnosť zmien k 30.6.2011, ale ako je zjavné, najskoršia účinnosť
niektorých zmien nastala 1.7.2011 a neskôr, je však vydaný až dňa 30.6.2011, teda deň po vydaní
napádaného personálneho rozkazu. Je teda zjavné, že ku dňu vydania personálneho rozkazu ešte

nebolo vydané rozhodnutie ministra vnútra o organizačných zmenách. Nie je teda splnená základná
zákonná podmienka pre prevedenie alebo preloženie.

Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 v čl. 1 vykonáva dňom 1.7.2011 systemizačné zmeny
v tabuľke zloženia a počtov sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR Prezídiom Policajného
zboru dňom 1.8.2011 organizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídium Policajného zboru.

Je teda potrebné konštatovať, že k organizačným zmenám, na základe ktorých bol žalobca preložený
personálnym rozkazom, mohlo dôjsť na základe personálneho rozkazu ministra vnútra až k 1.8.2011.
Podľa názoru žalobcu je dostatočne zrejmé, že k momentu vydávania napádaného personálneho
rozkazu chýbali kvalifikované organizačné zmeny, ktoré by rušili doterajšiu funkciu žalobcu.

Ďalej žalobca uvádza, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho

posúdenia veci.

Podľa citovaného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona je ďalej po splnení predpokladu
kvalifikovaných organizačných zmien nevyhnutným predpokladom zákonnosti personálneho rozkazu
skúmanie, či nie sú dané podmienky pre prevedenie na inú funkciu v mieste výkonu služby pred
preložením na inú funkciu do iného miesta výkonu služby. Inštitút prevedenia má totiž prednosť pred

inštitútom preloženia dotknutého policajta, čo v danom prípade nebolo rešpektované. Podľa názoru
žalobcu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 35 ods. 7 zákona, ktoré požaduje, že policajta možno
previesť na inú funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preložiť na inú funkciu, v
inom mieste výkonu štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť, alebo s jeho
písomným súhlasom. Predmetná zákonná požiadavka sa vzťahuje ku všetkým prípadom prevedenia

alebo preloženia policajta bez rozlíšenia a je ju teda v zmysle zákona v akomkoľvek prípade prevedenia
alebo preloženia nevyhnutné splniť jedným zo zákonných alternatívnych spôsobov, ktorými sú buď
vlastná žiadosť dotknutého policajta alebo jeho písomný súhlas. Žalobca má za to, že len za týchto
okolností možno policajta previesť, alebo preložiť, teda služobný orgán je oprávnený a smie to urobiť. Ak
takáto žiadosť nie je, alebo súhlas nebol daný, služobný orgán to vykonať nemôže. V uvedenom prípade

však napádaný personálny rozkaz, ktorého predmetom je preloženie, bol vydaný v prípade žalobcu bez
splnenia uvedenej podmienky, t.j. žiadosti alebo aspoň písomného súhlasu, čím zjavne nebol zo strany
žalovaného rešpektovaný zákon.

Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo aj k procesno-právnym
pochybeniam, za ktoré je možné považovať tú skutočnosť, že napádaný personálny rozkaz nebol vopred

prerokovaný v ZO OZP SR. Žalobca bol odborovo organizovaný a bol členom základnej organizácie
odborového zväzu polície č. 10 - 03 a to od 26.2.1997, s ktorou však personálny rozkaz vopred
prerokovaný nebol. Postup služobných orgánov je navyše v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho
stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2011, podľa ktorej v zmysle čl. 3 ods. 7 ministerstvo
prerokujesodborovýmzväzomnavrhovanéorganizačnézmenynajmenej60dnípredichuskutočnením.

Žalobca má za to, že organizačné zmeny nielen že neboli prerokované s príslušnou odborovouorganizáciou, ale asi neboli prerokované vôbec. Navyše v konaní odvolacieho orgánu je prítomný
závažný nedostatok, ktorý spočíva v tom, že v druhostupňovom rozhodnutí je ignorovaná nesprávnosť
uvádzaná prvostupňovým orgánom (uvedenie zjavne inej základnej organizácie odborového zväzu

polície, s ktorou bola organizačná zmena prerokovaná) a napriek tomu je personálny rozkaz potvrdený
ako správny, čo vedie k evidentnej nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

V napádanom personálnom rozkaze č. 26 zároveň žalobca poukazuje na absenciu bližšieho
odôvodnenia prijatého napádaného rozkazu a to nielen z hľadiska reálnej dôvodnosti uskutočnenia
uvedenej organizačnej zmeny ako takej, ale i realizácie konkrétneho výberu práve osoby žalobcu

ako touto reorganizáciou dotknutého policajta. Personálny rozkaz č. 26 je pokračovaním nepriamej
diskriminácie v praxi, ktorá voči osobe žalobcu vyvrcholila vydaním napádaného personálneho rozkazu,
keď jeho dôvodom boli s vysokou pravdepodobnosťou osobné antipatie, ktoré sa v primárnej rovine
prejavili v nezákonných disciplinárnych opatreniach. V širšom zmysle žalobca žiada, aby po odstránení
tohto zásahu boli prijaté opatrenia zamedzujúce diskriminácii ako následku za uplatňovanie (výkon
vlastných práv), ktoré zákon vyslovene zakazuje. Aj keby disciplinárne rozhodnutia boli dôvodné a

správne, zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie tohto prostriedku (prevedenie, resp.
preloženie ako pokračujúcej sankcie). Dôvody prevedenia, resp. preloženia sú totiž taxatívne uvedené v
§ 35 ods. 1 písm. a) zákona a nenachádza sa medzi nimi disciplinárne previnenie a naďalej disciplinárne
opatreniazadisciplinárneprevineniepolicajtatietoopatrenianezahŕňajú.Inakpovedanézadisciplinárne
previnenie nie je možné policajta sankcionovať tým, že bude na základe ust. § 35 ods. 1 písm. a)

zákona preložený alebo prevedený. Žalobca sa však domnieva, že k jeho preloženiu došlo práve
preto, že uplatnil svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru, keď podal odvolanie voči uloženému
disciplinárnemu opatreniu.

Žalobca má za to, že odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou žalobcu
pre nesplnenie predpokladov uvedených v § 35 ods. 1 a 8 zákona. Odvolací orgán sa obmedzil na

konštatovanie, že nie je potrebné, aby uviedol odpovede na všetky otázky. Keďže odvolací orgán
neuvádza k daným porušeniam zákona žiadne okolnosti, fakty a úvahy, ktoré viedli k vydaniu daného
rozhodnutia, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Rovnako má žalobca za to, že odvolací orgán sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, že neumožnil aj sa pred vydaním rozhodnutia
policajt k veci vyjadril. Nepochopiteľne to odvolací orgán argumentuje tým, že organizačný personálny

rozkaz je rozhodnutie organizačnej povahy, a preto nie je namieste námietka žalobcu poukazujúca na
ust. § 231 a 238 zákona.

Druhostupňový orgán sa rovnako nevysporiadal s námietkou žalobcu, že nebola rešpektovaná jeho
osobná integrita, právo na súkromný a rodinný život. Žalobca má za to, že personálny rozkaz č. 26
nie len že nie je v súlade s právnymi predpismi, ale neobsahuje žiadne úvahy prvostupňového orgánu,

ktoré ho viedli k tomu, že práve žalobca a ďalší dvaja príslušníci PZ sú práve tými policajtmi, ktorí
majú byť v zmysle personálneho rozkazu č. 257/2011 preložení, prečo práve ich tabuľkové miesta boli
zrušené. Rozhodnutie prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu je zjavne neodôvodnené a arbitrárne,
z ústavného hľadiska je takýto postup služobného orgánu neospravedlniteľný a neudržateľný. Každé
konaniepríslušnýchorgánov,ktoréniejevrozporesozákonom,jeporušenímústavouzaručenéhopráva

na súdnu alebo inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že
výroková časť rozhodnutia nemá oporu v odôvodnení, keď vo výrokovej časti odvolací orgán uvádza, že
odvolanie podľa § 43 ods. 4 zákona zamieta a napadnuté rozhodnutie v čl. 2 potvrdzuje. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací orgán na strane 5, tretí odsek však uvádza, že v odvolacom konaní boli zistené
dôvody, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Žalobca v žalobe uvádza, že má za to, že bol preložený na základe organizačných zmien, ktoré
ku dňu personálneho rozkazu neexistovali. Personálny rozkaz sa v odôvodnení odvoláva na v tom
čase neexistujúcu právnu skutočnosť, teda na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011,
že v rozkaze žalovaný nerešpektoval zákonom predpokladanú prioritu prevedenia na inú funkciu v

mieste výkonu štátnej služby pred preložením na inú funkciu, v inom mieste výkonu štátnej služby, že
vydanie personálneho rozkazu nebolo vopred prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, žeabsentuje žiadosť o preloženie, resp. súhlas s preložením žalobcu, že v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu predmetného rozhodnutia absentuje povinnosť presného a úplného zistenia skutočného stavu
veci, porušenie ustanovení 12.časti zákona a ďalej vytýka žalovanému, že pri vydávaní napadnutého

rozhodnutia nebola rešpektovaná osobná integrita žalobcu, práva na súkromný a rodinný život a že
výroková časť druhostupňového rozhodnutia nemá oporu v odôvodnení. Má za to, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné a arbitrárne a ako také, ho navrhuje zrušiť.

V žalobe (1S 57/2012) o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa
30.9.2011 žalovaný v zhode s vyššie uvedeným tvrdí, že druhostupňové rozhodnutie, resp. postup, ktorý

mu predchádzal, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, ukracujúce žalobcu na jeho právach,
a preto žiada, aby ich súd zrušil.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 20.4.2012 uviedol, že pokiaľ ide o súdne konanie
vedené pod č. 1S 49/2012, žalovaný má za to, že samostatné rozhodnutia vo veci preloženia žalobcu z
dôvodu uvedeného v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona realizované vydaním čl. 2 personálneho rozkazu

1. viceprezidenta Policajného zboru č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorý bol po podaní riadneho opravného
prostriedku - odvolania potvrdený rozhodnutím žalovaného č.p. SLV-PS-PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011,
ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 6.10.2011, tieto sú podľa názoru žalovaného iba rozhodnutiami
procesnej povahy týkajúce sa vedenia konania. Žalovaný má za to, že v zmysle ust. § 248 písm. a) OSP
uvedené rozhodnutia žalovaného nepodliehajú súdnemu prieskumu, ale tieto je možné preskúmať podľa

§ 245 ods. 1 OSP, pretože pre vydanie personálneho riaditeľa ÚBOK PZ č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorým
bol žalobca v súlade s § 33 zákona ustanovený do voľnej funkcie boli záväzné. Žalovaný je názoru, že až
samostatné rozhodnutie a to personálny rozkaz riaditeľa ÚBOK PPZ č. 246 zo dňa 30.6.2011, ktorým bol
žalobca v súlade s § 33 ods. 1 zákona dňom 1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista
protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR sa

považuje za rozhodnutie vo veci samej, pretože až týmto rozhodnutím sa žalobcovi priznávajú práva
a určujú povinnosti.

V opačnom prípade by nastala situácia, že ak by žalobca nevyužil aj možnosť súdneho prieskumu
a to personálneho rozkazu č. 246, ktorým bol v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovený do voľnej
funkcie (súdne konanie pod č. 1S 57/2012) tento by ostal podľa názoru žalovaného naďalej právoplatný

a vykonateľný. Žalovaný preto navrhuje súdne konanie vo veci 1S 49/2012 podľa ust. § 250d ods. 3
OSP zastaviť.

Žalovaný v žalobe ďalej uvádza, že podľa jeho právneho názoru z ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona
vyplýva, že dôvodom na postup podľa tohto ustanovenia je existencia organizačných zmien, v dôsledku
ktorých sa zrušila funkcia, ktorú žalobca do 30.6.2011 zastával a v ktorej plnil uložené služobné úlohy

a od 1.7.2011 sa vytvorila nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu
štátnej služby. Žalovaný uvádza, že najskôr dňom 1.4.2011 na ÚBOK P PZ sa realizovala organizačná
zmena, ktorá zohľadňovala aktuálne potreby a požiadavky priameho výkonu služby kriminálnej polície
v boji proti najzávažnejším formám organizovanej trestnej činnosti. Po jej vyhodnotení s cieľom
zefektívniť a zracionalizovať vykonávanie činností útvarov ÚBOK PPZ bolo ministrovi vnútra navrhnuté

ku dňu 1.7.2011 uskutočniť organizačné zmeny, ktorých podstata spočívala v presune tabuľkových
miest v pôsobnosti jednotlivých pracovísk za účelom zefektívnenia práce jednotlivých odborov a to
presunutie (presystemizovanie) troch policajných funkcií starší referent špecialista v 7.platovej triede z
protidrogového oddelenia odboru Východ na protidrogové oddelenie odboru Bratislava. Ako vyplýva z
prehľadu zmien prezídia realizovaného personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 minister

vnútra SR dňom 30.6.2011 na odbore Východ ÚBOK PPZ zrušil 3 tabuľkové miesta funkcie - staršieho
referenta špecialistu protidrogového oddelenia a dňom 1.7.2011 vytvoril 3 nové tabuľkové miesta funkcie
staršieho referenta špecialistu protidrogového oddelenia na odbore Bratislava. Na jednej zo zrušených
funkcií (ID 1392) bol do dňa 30.6.2011 na odbore Východ ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákonažalobca. Z uvedeného vyplýva, že zákonné požiadavky organizačnej zmeny zakotvené v § 35 ods. 3
zákona boli v plnom rozsahu naplnené. V súlade s už uvedenými požiadavkami vydal minister vnútra SR
personálny rozkaz č. 257/2011, ktorým s účinnosťou od 1.7.2011 vykonal na ÚBOK P PZ organizačné

a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie 3 vyššie uvedených policajných funkcií z
pôsobnosti odboru Východ do pôsobnosti odboru Bratislava.

Vychádzajúc z uvedeného má žalovaný za to, že preloženie žalobcu na inú funkciu, do iného miesta
výkonu štátnej služby, bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej
funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená.

Uvedené personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien

v rámci štruktúry ÚBOK PPZ. Je preto dôvodné konštatovať, že preloženie žalobcu na inú funkciu
realizované čl. 2 personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011 sa uskutočnilo v
súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v §
35 ods. 9 zákona.

Pokiaľ ide o otázku ustanovenia žalobcu do voľnej funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona (súdne konanie)

vedené pod č. 1S 57/2012 žalovaný uvádza, že žalobca bol v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovený
do voľnej funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ
služobného úradu Ministerstva vnútra SR a to personálnym rozkazom riaditeľa ÚBOK P PZ č. 246
zo dňa 30.6.2011, ktorý mu bol doručený v súlade s ust. § 266 zákona dňa 6.7.2011. Žalobca proti
tomuto personálnemu rozkazu podal odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného č.

SLV-PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011. Potom, čo bol žalobca podľa čl. 2 personálneho rozkazu 1.
viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011 preložený z funkcie starší referent špecialista protidrogového
oddelenia odboru Východ na inú funkciu v rámci ÚBOK, bolo povinnosťou riaditeľa ÚBOK P PZ, aby
žalobcu v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovil do akejkoľvek voľnej funkcie v rámci útvarov ÚBOK
P PZ. Ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie bol povinný vykonať dňom 1.7.2011 riaditeľ ÚBOK P

PZ a to v súlade s čl. 5 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti
nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého riaditeľ
ÚBOK P PZ ustanovuje podľa § 33 ods. 1 zákona policajtov na útvare, ktorý riadi. Žalovaný v tejto
súvislosti poukazuje aj na ust. § 5 ods. 3 zákona, podľa ktorého obsadzovanie miest policajtov vo
všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa

schválnej systemizácie a je voľné. Na základe týchto skutočností bol žalobca personálnym rozkazom
č. 246 podľa ust. § 33 ods. 1 zákona dňom 1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista
protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK PPZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR.
Dôvodom vydania tohto personálneho rozkazu bola existencia jednak organizačných zmien v rámci
ÚBOK ako aj existencia čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým

bol žalobca dňom 1.7.2011 v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený na ÚBOK P PZ.
Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zákona s poukazom na § 33 ods. 1 zákona, policajt sa môže ustanoviť
len do voľnej funkcie, ktorá je vytvorená v súlade so schválenou systemizáciou. Na základe uvedených
skutočností žalovaný má za to, že ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie v súlade so schválenou
systemizáciou a to žalobou napadnutým personálnym rozkazom bolo realizované v súlade s § 33 ods.

1 zákona.

K námietke žalobcu, že nebola v danom prípade zabezpečená účasť odborového orgánu na príprave
a realizácii personálnych zmien v zmysle ustanovení zákona, žalovaný uvádza, že s týmito námietkami
nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa čl. 3 ods. 7 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov
PZ na rok 2011 „ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny, najmenej

60 dní pred ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového zväzu členom komisie pripravujúcej
organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná“. V danom prípade zástupca odborového
zväzu (predseda OZP v SR) sa zúčastnil na príprave predmetnej organizačnej zmeny realizovanej
personálnym rozkazom č. 257/2011. K námietke žalobcu, že v jeho prípade nebol dodržaný postup
upravený § 35 ods. 1 písm. a) zákona, žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí, nakoľko podľa

ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom
mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do voľného miesta výkonuštátnej služby, alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu,
pretože v dôsledku organizačných zmien sa jeho doterajšia funkcia zrušila. Žalovaný upozorňuje,
že procesný postup upravený týmto ustanovením v celom rozsahu dodržal. V danom prípade ide o

voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť, alebo preložiť z dôvodu
uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona a to práve s poukázaním na slovné spojenie a ak to nie je
možné. Bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného žalobcu v danom prípade 1.viceprezidenta PZ
rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby,
alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby tak, aby služobné úlohy boli

plnenévsúladespožiadavkamikladenýminatentoútvar.Zuvedenéhovyplývazáver,žežalovanýnemá
uloženú zákonnú povinnosť, aby žalobcu previedol v tom istom mieste výkonu štátnej služby a tohto
ustanovil do funkcie, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná v mieste, kde do 30.6.2011
vykonával štátnu službu.

K námietke žalobcu, že personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 bol vydaný neskôr dňom
30.6.2011, pričom personálny rozkaz 1. viceprezidenta SR č. 26, ktorým bol dňom 1.7.2011 preložený,

bol vydaný už dňa 29.6.2011, žalovaný udáva, že s nimi nesúhlasí, nakoľko personálny rozkaz ministra
vnútra SR č. 257/2011 zo dňa 30.6.2011 nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie
organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto personálnemu
rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok. Z predmetného personálneho rozkazu vyplýva, že dňom

1.7.2011 sa vykonávajú systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov na Prezídiu PZ a na sekcii
personálnych a sociálnych činností MV SR. Táto skutočnosť je v dostatočnom rozsahu preukázaná
prehľadom zmien účinných od 1.7.2011 na Prezídiu PZ. Pokiaľ ide o skutočnosť, že personálny rozkaz 1.
viceprezidenta PZ č. 26 bol spracovaný personálnymi pracovníkmi žalovaného dňa 29.6.2011 teda skôr,
ako bol schválený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257 zo dňa 30.6.2011 žalovaný uvádza, že

uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože za deň vydania
personálneho rozkazu sa považuje deň jeho vyhlásenia alebo doručenia a nie deň jeho vyhotovenia.

Žalovaný ďalej uvádza, že policajt musí byť každý deň po celý čas trvania služobného pomeru
ustanovený alebo vymenovaný do existujúcej funkcie. Nemôže byť ustanovený alebo vymenovaný do
funkcie, ktorá bola zrušená prípadne neexistuje, alebo bola obsadená. Uvedený záver priamo vyplýva

z ust. § 5 ods. 4 zákona. K námietke žalobcu, že v jeho prípade došlo k porušeniu ust. § 35 ods. 7
zákona, žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí. Žalobca nebol preložený v súlade s ust. § 35
ods. 7 zákona, ale v jeho prípade bol aplikovaný dôvod preloženia uvedený v ust. § 35 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že príslušný nadriadený pri jeho prevedení alebo preložení
podľa § 35 ods. 1 zákona je oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý

zo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písmenom a) - k) a nie, ako sa domnieva žalobca, že
príslušný nadriadený ho môže previesť, alebo preložiť len s jeho písomným súhlasom, resp. na vlastnú
žiadosť tak, ako je to uvedené v § 35 ods. 7 citovaného zákona. Žalovaný uvádza, že v prípade, ak
nie je splnený niektorý zo zákonných dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 písm. a) - k) zákona, príslušný
nadriadený policajta nemôže postupovať pri prevedení alebo preložení podľa tohto ustanovenia.

Ustanovenie § 35 ods. 7 zákona dáva možnosť preložiť, alebo previesť policajta na inú funkciu, kým pri
ustanovení § 35 ods. 1 za splnenie jedného z tam uvedených dôvodov vzniká nadriadenému povinnosť
previesť, resp. preložiť policajta na inú funkciu. Vzhľadom na to, že žalobca bol preložený z dôvodu
uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona, nevyžadoval sa v tomto prípade postup podľa § 35 ods. 7
zákona.

Žalovaný rovnako nesúhlasí s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti
uvedené v § 241 zákona, naopak má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky
náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 241 zákona.

Žalovaný rovnako nesúhlasí s námietkou žalobcu, že nebola rešpektovaná jeho osobná integrita práva
na súkromný život. Rovnako nesúhlasí s námietkou žalobcu, že aj keby boli disciplinárne rozhodnutia

dôvodné a správne, zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie prevedenia, resp. preloženiaako pokračujúcej sankcie. Žalovaný k tejto námietke uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutia sa
nepovažujú a nie sú disciplinárnymi rozhodnutiami. Žalovaný má za to, že v napadnutých rozhodnutiach
je v dostatočnom rozsahu jasne a zrozumiteľne uvedený postup v danej veci. Tento postup bol

realizovaný v intenciách zákona a navrhuje žalobu evidovanú pod sp.zn. 1S 57/2012 v celom rozsahu
zamietnuť. V prípade, ak sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného o procesnej povahe rozhodnutí
žalovaného evidovanej pod č. 1S 49/2012 a konanie nezastaví, žiada, aby súd aj túto žalobu zamietol.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.4.2012 podľa ust. § 112 ods.
1 OSP navrhol spojenie vecí vedených pod sp.zn. 1S 49/2012 a 1S 57/2012 na spoločné konanie v

záujme hospodárnosti konania.

Podľa ust. § 112 ods. 1 OSP, Krajský súd v Bratislave uznesením č. 1S 49/2012 zo dňa 23.4.2012
rozhodol o povolení návrhu na spojenie veci, nakoľko ide o totožných účastníkov konania a skutkové
okolnosti podaných žalôb dávajú dostatočný dôvod na spojenie veci.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený

a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-
PK-156/2011 zo dňa 3.10.2011, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní proti čl. 2 personálneho rozkazu
1. viceprezidenta Policajného zboru SR č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým bol žalobca služobne zaradený
v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva
vnútra SR preložený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 1.7.2011 z uvedenej funkcie na ÚBOK P
PZ služobného úradu MV SR a na základe zistených skutočností odvolanie podľa § 243 ods. 4 zákona
zamietol a napadnuté rozhodnutie v čl. 2 potvrdil (žaloba vedená pod sp.zn. 1S 49/2012).

Ďalej bolo úlohou Krajského súdu v Bratislave preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV-

PS-PK-153/2011 zo dňa 30.9.2011, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní proti personálnemu rozkazu
riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru č. 246 zo dňa 30.6.2011,
ktorým bol žalobca v stálej štátnej službe preložený personálnym rozkazom 1.viceprezidenta PZ č.
26/2011 na ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 33 ods. 1 zákona dňom
1.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista (XXXX) protidrogového oddelenia odboru

Bratislava ÚBOK PPZ služobného úradu MV SR a na základe zistených skutočností podľa § 243 ods. 4
zákona odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (žaloba vedená pod sp.zn. 1S 57/2012).Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného
zboru zo dňa 29.6.2011 bol žalobca podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb. dňom
1.7.2011 preložený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia

odboru Východ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu
Ministerstva vnútra SR. Súčasne bol odvolaný dňom 30.6.2011 z doterajšej funkcie, pričom ustanovenie
do funkcie dňom 1.7.2011 má byť vykonané riaditeľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite
Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia je zrejmé, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 bola v dôsledku

organizačných zmien dňom 30.6.2011 zrušená funkcia žalobcu a bola vytvorená nová funkcia podľa § 35
ods. 3 zákona, pričom podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 174/2010 v
znení neskorších predpisov je pre preloženie na inú funkciu príslušný 1.viceprezident Policajného zboru.
Proti predmetnému personálnemu rozkazu (č. 26) podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Následne bol žalobca v súlade s ust. § 33 ods. 1 zákona
ustanovený do voľnej funkcie starší referent, špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava,

ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a to personálnym rozkazom riaditeľa ÚBOK P
PZ č. 246 zo dňa 30.6.2011. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo
zamietnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.9.2011.

Ďalej mal súd z obsahu spisu za preukázané, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011
minister vnútra SR dňom 30.6.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ zrušil 3 tabuľkové miesta funkcie

staršieho referenta, špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením ID XXXX, ID
XXXX a ID XXXX) a dňom 1.7.2011 vytvoril 3 nové tabuľkové miesta - funkcie staršieho referenta
špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením ID XXXX, ID XXXX a ID XXXX) na
odbore Bratislava ÚBOK P PZ. Na jednej zo zrušených funkcií konkrétne ID XXXX bol do dňa 30.6.2011
na odbore Východ ÚBOK P PZ ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákona žalobca. Personálnym

rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 s účinnosťou od 1.7.2011 vykonal na ÚBOK P PZ tento
organizačné a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie 3 vyššie uvedených policajných
funkcií z pôsobnosti odboru Východ ÚBOK P PZ do pôsobnosti odboru Bratislava ÚBOK P PZ.

Ďalej súd zistil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vydal 1.viceprezident Policajného zboru
čl. 2 personálneho rozkazu č. 26 zo dňa 29.6.2011, ktorým žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona

z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 257/2011
dňom 1.7.2011 preložil k ÚBOK P PZ a dňom 30.6.2011 ho v súlade s § 35 ods. 9 zákona odvolal
z doterajšej funkcie, v ktorej bol ustanovený a to z funkcie starší referent špecialista protidrogového
oddelenia odboru Východ ÚBOK P PZ.

IV.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení
účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. 29.6.2011 (ďalej len zákona), tento zákon
upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby,
príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so

vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR.

Podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu, doiného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa ust. § 33 ods. 1 citovaného zákona, policajt sa ustanoví, alebo vymenuje do voľnej funkcie,

ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, alebo vymenuje,
ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.
Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery

služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný
nadriadený.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 v rozsahu pôsobnosti
nadriadených vo veciach služobného pomeru k štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
1.viceprezident PZ prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov podľa § 35 ods. 1 zákona

zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti.

Podľa ust. § 35 ods. 9 citovaného zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa
vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie
podľa § 33.

V danom prípade súd konštatoval, že organizačné zmeny boli realizované v dôsledku organizačných a

systemizačných zmien v rámci štruktúry ÚBOK P PZ, ktorým bolo presunutie troch vyššie uvedených
policajných funkcií z pôsobnosti odboru Východ do pôsobnosti odboru Bratislava ÚBOK P PZ.

Podľa názoru súdu je správna argumentácia žalovaného v súvislosti s posúdením zrealizovaných
organizačných zmien u žalobcu. Z personálneho rozkazu aj z druhostupňového správneho rozhodnutia
je dostatočne zrejmé, že odvolanie žalobcu z funkcie a potom jeho následné ustanovenie do inej funkcie,

sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali v dôsledku personálneho rozkazu
č. 257/2011.

V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že služobný
pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície
je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. Takýto

právny pomer nevzniká zmluvou ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí
do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného,
ktorý je naopak typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa
prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny,
skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných

orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov,
ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je
charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach
príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter
zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do

organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o
modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného
práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (1Sžo 246/2009).

Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov
ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu

u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitiepríslušníkov,ktorýchfunkciabolavdôsledkuorganizačnýchzmienzrušenáichustanovenímnaslužobné
miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii.

V preskúmavanej veci bol žalobca v súvislosti s týmto ustanovením § 33 ods. 1 zákona ustanovený do

funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného
úradu Ministerstva vnútra a to personálnym rozkazom č. 246 zo dňa 30.6.2011, doručeným 6.7.2011.
Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca bol podľa čl. 2 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26
zo dňa 29.6.2011 v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 1.7.2011 preložený na ÚBOK P
PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a súčasne bol podľa § 35 ods. 9 zákona dňom 30.6.2011

odvolaný z doterajšej funkcie.

Podľa názoru súdu bol postup žalovaného v súlade so zákonom, nakoľko potom, ako bol žalobca podľa
čl.2personálnehorozkazu1.viceprezidentaPZč.26zodňa29.6.2011preloženýzfunkciestaršíreferent
špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ ÚBOK P PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra
SR na inú funkciu v rámci ÚBOK P PZ bolo povinnosťou riaditeľa ÚBOK P PZ, aby žalobcu v súlade
s § 33 ods. 1 zákona ustanovil do akejkoľvek voľnej funkcie v rámci útvarov ÚBOK P PZ. Ustanovenie

žalobcu do voľnej funkcie, tento správne vykonal dňom 1.7.2011 v súlade s čl. 5 písm. b) nariadenia
ministra vnútra SR č. 174/2010.

Dôvodom vydania personálneho rozkazu č. 246 zo dňa 30.6.2011 bola existencia organizačných zmien
v rámci ÚBOK P PZ a tiež existencia čl. 2 personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa
29.6.2011, ktorým bol žalobca dňom 1.7.2011 v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený na ÚBOK

P PZ odboru Bratislava. Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zákona v spojení s ust. § 33 ods. 1 zákona, policajt
sa môže ustanoviť len do voľnej funkcie, ktorá je vytvorená v súlade so schválenou systemizáciou.
Na základe vyššie uvedených skutočností ustanovil žalovaný žalobcu do voľnej funkcie so schválenou
systemizáciou.

Krajský súd v Bratislave z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu zamietol.

K námietke žalobcu, že nebola zabezpečená účasť odborového orgánu na príprave a realizácii
personálnych zmien, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa čl. 3 ods. 7 kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2011: „Ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom
navrhované organizačné zmeny, najmenej 60 dní pre ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového

zväzu členom komisie pripravujúcej organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná“.

Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne preukázané, že predseda OZP SR sa zúčastnil na
príprave predmetnej organizačnej zmeny realizovanej personálnym rozkazom ministra vnútra SR č.
257/2011.

K námietke žalobcu, že v jeho prípade nebol dodržaný postup upravený v ust. § 35 ods. 1 písm. a)

zákona, nakoľko je názoru, že inštitút prevedenia má prednosť pred inštitútom preloženia, súd uvádza,
že s touto námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade ide o voľnú správnu úvahu
príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť, alebo preložiť žalobcu z dôvodu uvedeného
v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona a to za predpokladu, „ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu
do iného miesta výkonu štátnej služby“. V takomto prípade bolo preto na voľnej úvahe príslušného

nadriadeného žalobcu rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste
výkonu štátnej služby, alebo preloží na inú voľnú funkciu od iného miesta výkonu štátnej služby tak, aby
služobné úlohy uložené ÚBOK P PZ boli plnené v súlade s požiadavkami kladenými na tento útvar.

K námietke žalobcu, že personálny rozkaz č. 257/2011 bol vydaný neskôr, pričom personálny rozkaz č.
26, ktorým bol v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona preložený, bol vydaný už dňa 29.6.2011,

súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho
policajta, ide o rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Je
z neho dostatočne zrejmé, že dňom 1.7.2011 budú vykonané systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a

počtovnaPrezídiuPZanasekciipersonálnychasociálnychčinnostíMVSR.Okreminéhotrebasúhlasiť
s právnym názorom žalovaného, že za deň vydania personálneho rozkazu je potrebné považovať deň
jeho vyhlásenia, resp. doručenia a nie deň jeho vyhotovenia.

K námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti ustanovené v § 241
zákona a že sú nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je ich nutné považovať za arbitrárne,

súd uvádza, že s týmito námietkami nie je možné súhlasiť. Súd má za to, že žalobou napadnuté
rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 241 zákona a sú v dostatočnom
rozsahu odôvodnené.

K námietke žalobcu, že zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie prevedenia, resp.
preloženia ako pokračujúcej sankcie, súd uvádza, že v danom prípade nejde o disciplinárne rozhodnutia.
Ide o preloženie žalobcu - personálne opatrenie z dôvodov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. a) - k)

zákona.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na neúspech žalobcu v konaní tak, že v konaní
neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.