Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2006

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/56/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606203547
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2006:5606203547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky M.

L., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., D. XX/XX,. zastúpenej Ing. Š. L., bytom B., D. XX/XX,. proti odporcom
v 1. rade J. G., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom D. K., A. H. XXX/XX,. v 2. rade B. L., nar. XX.. XX.. XXXX,.
bytom T., P. S. XXX/X,. v 3. rade A. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom D. K., M. H. XXXX/X,. odporkyne v 1.
- 3. rade zastúpené JUDr. J. P., advokátom so sídlom v D. K., R. XXXX,. v konaní o určenie neplatnosti
závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že závet poručiteľa O. Z., zomrelého XX.. XX.. XXXX,. s dátumom vyhotovenia 22.
09. 1992 v D. K. v časti, pokiaľ z predmetu dedičstva nezanechal navrhovateľke polovicu jej zákonného

dedičského podielu,

j e n e p l a t n ý .

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že závet jej otca O. Z., ktorý bol vyhotovený s dátumom 22.
09. 1992, je neplatný. Návrh odôvodnila tým, že závet neobsahuje formálne náležitosti stanovené
Občianskym zákonníkom v ustanoveniach § 476 a nasl., nakoľko nie je v ňom uvedený deň, mesiac
a rok, kedy bol podpísaný. V listine je síce uvedený údaj „ v D. K. dňa 22. 09. 1992“, ale to nie je
dôkazom o tom, že poručiteľ skutočne závet i tohto dňa podpísal. Navrhovateľka tvrdila, že závet otec
vôbec nepísal a zdôvodňovala to ďalšími nezrovnalosťami, spočívajúcimi v tom, že poručiteľ menoval

v závete pozemok pod rodinným domom, hoci už z dedičského konania po neb. manželke vedel, že
pozemok nevlastní, takisto poručiteľ vedel, koľko má vkladných knižiek a vedel, že vlastní celý rodinný
dom a nie 9/10-ín, ako sa uvádza v závete. Opravné uznesenie na 1/10-inu bolo vydané až po jeho
smrti na A. K.. Navrhovateľka sa domáhala neplatnosti časti závetu aj s poukazom na ustanovenie §
479 Obč. zákonníka, pokiaľ jej ako neopomenuteľnej dedičke nebol odkázaný majetok v rozsahu 1-ice
jej zákonného dedičského podielu.

Odporkyne v 1. - 3. rade žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdili, že závet je platným právnym

úkonom, nakoľko bol vyhotovený v súlade s ustanovením § 476 ods. 2 a § 476b Obč. zákonníka.
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala tzv. relatívnej neplatnosti závetu s poukazom na ustanovenie § 479
Obč. zák., v tejto časti odporkyne vzniesli námietku premlčania. Poukázali na to, že navrhovateľka saneplatnosti nedovolala v 3-ročnej lehote. Potom s poukazom na ustanovenie § 40a Obč. zák. sa tento
úkon považuje za platný.

Všetky tri odporkyne, ako účastníčky konania vypovedali, že o existencii závetu sa dozvedeli na prvom

dedičskom pojednávaní u notára JUDr. Z., pričom závet považujú za platný. Odporkyňa v 3. rade
poukázala aj na to, že v rodinnom dome má ona ako jediná z detí spoluvlastnícky podiel po matke,
nakoľko v čase tohto dedičského konania bola ešte maloletá.

Poručiteľ O. Z., zomrel XX.. XX.. XXXX. v D. K.. Dedičské konanie po ňom sa pôvodne viedlo na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. D 1386/92 a úkonmi súdneho komisára bol poverený notár
JUDr. M. Z. (II Dnot 116/93). Na prejednaní dňa 19. 08. 1993 notár JUDr. M. Z. konštatoval, že poručiteľ

zanechal závet aj listinu o vydedení, obidve listiny s dátumom 22. 09. 1992. Nakoľko dedička M. L. s
týmito listinami nesúhlasila, uznesením Okresného súdu v Dolnom Kubíne D 1386/92, II Dnot 116/93
zo dňa 04. 11. 1993, bolo konanie o dedičstve po poručiteľovi O. Z. prerušené a dedičke M. L. bolo
uložené v lehote do 3O-tich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podať na príslušnom súde žalobu o
neexistenciu dôvodu na vydedenie.

Následne navrhovateľka podaním doručeným Okresnému súdu v Dolnom Kubíne dňa 25. 11. 1993, sa
domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení, ktorá bola urobená 22. 09. 1992, aj neplatnosti závetu
poručiteľa O. Z., ktorý bol datovaný dňom 22. 09. 1992. Vec sa pôvodne viedla na Okresnom súde Dolný
Kubín a následne po vylúčení sudcov tohto súdu, bola vec prejednávaná na Okresnom súde Liptovský
Mikulášpodsp.zn.9C/24/1994.Vtomtokonaníbolovykonanérozsiahledokazovanieajprerozhodnutie

súdu o návrhu na vyslovenie neplatnosti závetu zo dňa 22. 09. 1992, pričom rozsudkom 9C/24/94-153
zo dňa 05. 09. 1995 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol, že závet poručiteľa O. Z., vyhotovený 22.
09. 1992, je neplatný v časti, pokiaľ poručiteľ nezanechal dedičke M. L. 1-icu jej zákonného dedičského
podielu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 15Co 4788/95-209 zo dňa 15. 01. 1997 rozsudok
okresného súdu vo výroku o neplatnosti závetu zrušil a konanie zastavil. Vyslovil právny názor, že ani

jeden účastník dedičského konania nebol odkázaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu a v tomto
smerenávrhnavrhovateľkyišielnadrámecrozhodnutiaOkresnéhosúduvDolnomKubíneD1386/92-21
zo dňa 04. 11. 1993. Posúdenie otázky platnosti závetu patrí do výlučnej právomoci súdu v konaní o
dedičstvo a bez odkazu súdu v dedičskom konaní na osobitné konanie (podľa § 175k ods. 2 O. s. p.,
resp. predtým podľa § 18 Notárskeho poriadku) nemohla byť založená právomoc súdu preskúmavať

platnosť závetu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 02. 1997.

Rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 9Nc 2/97 zo dňa 14. 03. 1998 boli sudcovia Okresného súdu
vylúčení z prejednávania a rozhodovania dedičskej veci po poručiteľovi O. Z. - D 1386/92 a vec bola
prikázaná na konanie tunajšiemu súdu, kde je doteraz vec vedená pod sp. zn. D 546/98. Úkonmi
súdneho komisára bola poverená notárka JUDr. M. G. (D not 188/98).

Na prvom prejednaní, ktoré v dedičskej veci určila JUDr. M. G. na deň 22. 01. 1999, dedička M. L.
namietala platnosť závetu poručiteľa zo dňa 22. 09. 1992. Uznesením tunajšieho súdu D 546/98-2004
zo dňa 10. 05. 2006 súd uložil poručiteľke M. L. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, podať
na tunajšom súde žalobu voči spoludedičkám o určenie neplatnosti závetu O. Z. zo dňa 22. 09. 1992.
Na základe tohto rozhodnutia, ktorým bolo súčasne prerušené konanie o dedičstve, podala dňa 19. 06.

2006 dedička M. L. návrh na určenie neplatnosti závetu.

Z uvedeného vyplýva, že poručiteľka M. L., sa od začiatku dedičského konania domáha neplatnosti
závetu poručiteľa O. Z. s dátumom vyhotovenia dňa 22. 09. 1992. Dedičské konanie po poručiteľovi
O. Z. doteraz nie je skončené a potom námietka premlčania, ktorú vzniesli odporkyne s poukazom na
ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zák., je bezpredmetná.Nakoľko v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/24/94 bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie, pre účely rozhodnutia o návrhu navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti daného závetu,
súd použil dôkazy vykonané v konaní 9C/24/94 aj pre účely rozhodnutia v tejto veci.

Tvrdenie navrhovateľky, že poručiteľ O. Z. nepodpísal závet s dátumom vyhotovenia 22. 10. 1992, bolo
vyvrátené znaleckým posudkom znalcom A. A. D. zo dňa 13. 04. 1995. Tento znalec mal pre účely
vypracovania znaleckého posudku k dispozícii originál závet zo dňa 22. 09. 1992 a takisto originály
kvitančnýchlistov,naktorýchbolarealizovanávýplatadôchodkuO.Z.zaroky1991-1992.Navrhovateľka
nespochybnila hodnoverným spôsobom závery tohto znaleckého posudku. Predložila síce znalecký

posudok, ktorý na jej žiadosť vypracoval V. R. dňa 21. 12. 1995, ale ani táto listina nespochybňuje
správnosť znaleckého posudku A. D., ktorý bol vypracovaný vo veci tunajšieho súdu 9C/24/94. V. R.
totiž pri vypracovaní svojho posudku vychádzal iba z xerografických kópií, pričom uviedol, že nie je
možné pravosť podpisov potvrdiť, ale takisto nie je možné vylúčiť ich falšovanie. V. R. uviedol, že
upresnenietohtozáverubybolomožnéibazapredpokladupredloženiaoriginálnychpodpisovaoriginálu
väčšieho počtu porovnávacích podpisov. Nakoľko znalec ustanovený súdom, A. D., disponoval takýmto

porovnávacím materiálom, súd mal preukázané, že podpis na závete poručiteľa O. Z. s dátumom
vyhotovenia dňa 22. 09. 1992, je pravý.

Vypočutím svedkov Z. C. a Ľ. Š. bolo preukázané, že závet, ktorý je predmetom tohto konania, obsahuje
vôľu poručiteľa O. Z.. Tieto svedkyne takisto potvrdili, že závet bol písaný na písacom stroji právnikom
JUDr. J. P. za prítomnosti obidvoch svedkýň a poručiteľa, pričom pred podpísaním všetci prítomní boli s

obsahom závetu oboznámení. Závet teda spĺňa formálne náležitosti určené v § 476b Obč. zákonníka.

V zmysle § 476 ods. 2 Obč. zák. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol
podpísaný, inak je neplatný.

Sporný závet bol nepochybne spísaný aj podpísaný poručiteľom dňa 22. 09. 1992. Táto skutočnosť je
v závete jednoznačne uvedená a aj z výpovedí svedkýň Z. C. a Ľ. Š., ktoré boli prítomné pri spisovaní

závetu je nepochybné, že vtedy, keď bol závet napísaný, hneď bol aj poručiteľom O. Z. podpísaný.
Závet poručiteľa O. Z. preto spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré sú stanovené v § 476 a nasl. Obč.
zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že poručiteľ prejavil v závete zo dňa 22. 09.
1992, svoju vôľu. Predmetom dedenia však môže byť iba majetok poručiteľa, ktorý tento vlastnil ku dňu

smrti. Pokiaľ teda v závete poručiteľ uviedol aj majetok o ktorom bude preukázané, že ho v čase smrti
nevlastnil, nebude tento majetok predmetom dedenia, ak ho aj poručiteľ v závete uviedol.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu D 2059/94-45 zo dňa 17. 07. 1995 vyplýva, že dedičským rozhodnutím
D 40/73-13 zo dňa 13. 06. 1978 (dedičské konanie po poručiteľke J. Z., zomr. XX.. XX.. XXXX). došlo k
vyporiadaniu dedičstva tak, že 4/5-iny z dedičstva prevzal manžel poručiteľky O. Z. a 1/5-inu z dedičstva

prevzala dcéra poručiteľky mal. A. Z.. Dňa 04. 10. 1982 došlo k oprave rozhodnutia štátneho notárstva
a štátne notárstvo dalo pokyn Stredisku geodézie v D. K. na zápis v evidencii nehnuteľností tak, že
bude založený list vlastníctva na O. Z. v 4/10-inách a A. Z. na 1/10-inu nehnuteľností - dom č. 6
bez pozemku, postavený na parcele 1041 k. ú. B.. Poručiteľ O. Z. preto mohol predpokladať, že je
spoluvlastníkom rodinného domu v 9/10-inách tak, ako je to uvedené v závete. Skutočnosť, že až

uznesením tunajšieho súdu D 2059/94-45 zo dňa 17. 07. 1995 došlo k oprave zrejmej nesprávnosti v
zápise veľkosti spoluvlastníckeho podielu, potom nie je právne významná.

Pre posúdenie platnosti závetu nie je právne významná ani námietka navrhovateľky o tom, že poručiteľ
O. Z. vedel, že v čase smrti vlastnil viac, ako jednu vkladnú knižku. Pokiaľ bude preukázané, že poručiteľ
ku dňu smrti vlastnil aj taký majetok, ktorý nie je obsiahnutý v závete, bude tento majetok dedený dedičmi

zo zákona v zmysle § 473 a nasl. Obč. zákonníka.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že závet poručiteľa O. Z. spĺňa formálne
náležitosti, stanovené v § 476 a nasl. Obč. zákonníka.

Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel

zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1-ica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ
tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Poručiteľ O. Z. zanechal okrem závetu aj listinu o vydedení. Rozsudkom tunajšieho súdu 9C/24/94-153
zo dňa 05. 09. 1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co 4788/95-209
zo dňa 15. 01. 1997 bolo určené, že právny úkon, ktorým došlo k vydedeniu navrhovateľky M. L.,
urobený poručiteľom O. Z., zomrelým XX.. XX.. XXXX,. v listine o vydedení zo dňa 22. 09. 1992, je

neplatný. Vzhľadom k tomu sa pri prejednávaní dedičstva bude vychádzať z predpokladu, že nedošlo k
vydedeniu navrhovateľky, a preto v zmysle § 479 Obč. zák. poručiteľka - navrhovateľka, musí z dedičstva
nadobudnúťaspoňtoľko,koľkorobí1-ica jejdedičskéhopodieluzozákona.Navrhovateľkasadomáhala
ajneplatnostizávetuztohtoprávnehodôvodu,pričomodporkynev1.-3.radeajvtejtočastižiadalinávrh
zamietnuť s poukazom na premlčanie. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že k premlčaniu nedošlo, a

preto súd v tejto časti návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že závet poručiteľa O. Z. v časti, pokiaľ z
predmetu dedičstva nezanechal navrhovateľke polovicu jej zákonného dedičského podielu, je neplatný.
Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Ani jeden z účastníkov nemal v konaní plný úspech. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania
postupoval v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.