Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200561
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200561.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto
19, 811 03 Bratislava, IČO: 42268559, zastúpeného spoločnosťou: Bardač s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Obec Žihárec, so sídlom 925 83 Žihárec č.
566, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 28.06.2013 domáhal zrušenia fiktívneho
rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácii podľa zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Nitre z dôvodu miestnej nepríslušnosti (§ 246 ods.1, § 246a ods.1 a § 350d Ods.2
O.s.p.) vec postúpil Krajskému súdu v Trnave. Žalobca do 15 dní od doručenia uznesenia o postúpení

postúpenie namietol, z toho dôvodu Krajský súd v Trnave podľa § 105 ods.3 O.s.p. spis predložil na
rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, ktorý rozhodol rozhodnutím č.k.8Nds/8/2013 zo dňa 23.10.2013 tak,
že námietka účastníka nie je dôvodná a na rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trnave.

Žalobca v návrhu poukázal na to, že predmetná žiadosť mala všetky zákonom stanovené náležitosti,
bolaurobenávoforme,ktorúzákonpripúšťa,takžejeriadnepodanoužiadosťou,jednalosaoinformácie,
ktorými žalovaný disponuje, preto nie sú žalobcovi známe dôvody, pre ktoré k vybaveniu jeho žiadosti

nedošlo. Žalovaný bol povinný sprístupniť informácie najneskôr do 10.4.2013, o odmietnutí prístupu k
týmto informáciám nevydal žiadne rozhodnutie, preto v súlade s ust. § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z.
došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného a to dňom 13.4.2013. Žalobca proti
konaniu prvostupňového orgánu podal odvolanie, doručené žalovanému mailom dňa 25.4.2013, ktoré
bolo rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ale odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa
doručenia odvolania o odvolaní nerozhodol, preto sa má za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie,

ktorýmodvolaniežalobcuzamietolaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Zadeňdoručeniajepovažovaný
deň 12.5.2013.

Žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, keď mu žalovaný odmietol
sprístupniť informácie bez toho, aby mal k tomu v zákone danú oporu, a tým zasiahol do práva na
informácie, ktoré má žalobca čl. 26 Ústavy SR zaručené. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa pri
vydaní rozhodnutia neriadil právnou úpravou uvedenou v zák.č. 211/2000 Z.z. zákonom o slobodnomprístupe k informáciám, pretože ak bol daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám, mal o tom
vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie odôvodnené podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb.
aby tak boli žalobcovi známe dôvody odmietnutia prístupu k požadovaným informáciám. Keďže sa tak

nestalo, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, preto žiada súd, aby napadnuté fiktívne rozhodnutie
žalovaného doručené žalobcovi dňa 12.5.2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného doručené
žalobcovi dňa 13.4.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v
žiadosti doručenej žalovanému dňa 27.3.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Na základe výzvy Krajského súdu v Trnave žalovaný podal k žalobe vyjadrenie v ktorom uviedol, že

žalovaný nedisponuje žiadnym softvérom na otváranie takýchto elektronicky podpísaných dokumentov.
Navrhovateľ mohol svoju žiadosť podať elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, čím by ju
umožnil otvoriť a vybaviť ju v zmysle príslušného zákona. Poukázal na to, že predmetné informácie sú
verejne dostupné a nie je potrebné žiadať o ich sprístupnenie.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.

preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v konaní
nie je možné pokračovať pre nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať

o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo o právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba
v rozsahu v tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou
poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená,

meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých
informácii sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácii žiadateľ navrhuje.

Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2,
povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní
neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej

osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba
žiadosť odloží.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácii, žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej
osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 14 ods. 5 zák. č. 211/2000 Z.z. na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a

oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácii.Vyššie citovanými právnymi ustanoveniami je upravený spôsob a forma podania žiadosti o sprístupnenie
informácii, pričom žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným
technicky vykonateľným spôsobom. Podľa obsahu spisu a tvrdenia žalobcu žiadosť o poskytnutie

informácii zaslal žalovanému dňa 27.3.2013 na jeho emailovú adresu. Žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom.

V súlade so znením § 14 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť možno podať aj
elektronickou poštou alebo aj iným technicky vykonateľným spôsobom.

Krajský súd v Trnave mal zo spisu preukázané, že žalovanému bolo na jeho e-mailovú adresu
dňa 27.3.2013 doručené podanie, ktorým žalobca žalovanému oznámil, že mu posiela v prílohe

„žiadosť o informácie podpísanú zaručeným elektronickým podpisom“. Zaručený elektronický podpis bol
vyhotovený podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 134/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a v súlade s § 3 ods.
2 a 6 vyhl.č. 135/2009 v znení neskorších predpisov.

Žalovaný na e-mailové podanie obsahujúce prílohu nereagoval ako na žiadosť o slobodnom prístupe
k informáciám zákonom predpísaným spôsobom, pričom technické alebo softwarové okolnosti nemôžu

byťdôvodomprenevybaveniežiadostižalobcu,atoispoukazomnarozhodovaciupraxÚstavnéhosúdu
SR, ktorý dospel k záveru, že ak orgán verejnej moci nedisponuje potrebným programovým vybavením
na overenie zaručeného elektronického podpisu, hoci zákon umožňuje podávateľovi takéto podanie
urobiť, nemôže sa takýto orgán na túto skutočnosť odvolávať.

Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 215/2002 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je

úrad.

Podľa § 10 ods. 2 písm. p) zák.č. 215/2002 Z.z. úrad vedie zoznam elektronických adries, umiestnenia
elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Podľa webovej stránky Národného bezpečnostného úradu žalovaný ako orgán verejnej moci nemá
zriadenú elektronickú podateľňu, na základe čoho je potrebné dospieť k záveru, že elektronické podanie

doručené žalovanému na jeho e-mailovú adresu používanú v bežnom internetovom styku nemá rovnaké
právne účinky ako doručenie informácii na elektronickú adresu, ktorú žalovaný zriadenú nemá.

Podľa § 2 písm. ad) zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise sa elektronickou
podateľňou rozumie technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie
činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov,

elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom, elektronických dokumentov
opatrených elektronickou pečaťou a elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým
podpisom a elektronických dokumentov opatrených zaručenou elektronickou pečaťou.

V dôsledku vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych ustanovení súd uvádza, že žalobca
podanie urobil elektronicky, ale muselo byť vykonané i technicky vykonateľným spôsobom. Forma

a spôsob, ktorý zvolil žalobca však nemali za následok doručenie žiadosti žalovanému v súlade
so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by
žalovanému doručil žiadosť o poskytnutie informácii dňa 27.3.2013, ako uvádza v žalobe.Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V konaní bolo teda preukázané, že žalovaný nezačal na základe elektronického podania žalobcu
konanie o poskytnutie informácií, ani ho začať nemohol, pretože žiadosť žalovanému nebola riadne zo
stranyžalobcudoručenáavtakomprípadeneplatíprávnadomnienkaoexistenciirozhodnutiapodľa§18
ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V dôsledku tejto skutočnosti neexistuje rozhodnutie,
ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmavania, čím neboli splnené podmienky podľa Piatej

časti, Druhej hlavy O.s.p., na základe čoho konajúci súd podľa ust. § 104 O.s.p. konanie zastavil
keď konštatoval, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je
nedostatok právomocí súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods.1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.