Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202091
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514202091.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 357 248 03, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
366 138 43, proti povinnému W. R., bytom F. XXX/XX, W., o vymoženie 5 585,04 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er 210/2014 - 12 zo dňa
22.05.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 17053/14 zamietol. V odôvodnení
uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. Košice, sp. zn. EP 30550/12 zo dňa 05.06.2013, ktorý

nadobudolprávoplatnosťdňa07.10.2013avykonateľnosťdňa11.10.2013.Právnyvzťahmedziprávnym
predchodcom oprávneného Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a povinným vznikol na základe
úverovej zmluvy (správne má byť uvedené na základe zmluvy o pôžičke - poznámka odvolacieho súdu),
ktorá má spotrebiteľský charakter.

Následne súd poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní),

ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho
zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z
týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že

rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právnezáväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Namietal, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného

titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Ani z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ASTURCOM nevyplýva, že exekučný súd je povinný vykonať cielenú
procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Oprávnený zastával
názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho

základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému
znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe
právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo
11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v §
45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnému bolo doručené odvolanie na vedomie postupom podľa § 209a ods. 1 v spojení s § 211 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Napr. vo veci sp.
zn.3Cdo146/2011uviedol,žepokiaľoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcieoznačízaexekučnýtitul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.6Cdo143/2011,sp.zn.2Cdo245/2010,uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené právne závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovská zmluva nebola uzavretá.Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o. Košice sp. zn. EP 30550/12 zo dňa 05.06.2013 s právoplatnosťou dňa
07.10.2013 a vykonateľnosťou dňa 11.10.2013 (v spise na č.l. 3-4), ktorým bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 5 585,04 Eur s príslušenstvom.

Z predloženej zmluvy o pôžičke č. 8001974 zo dňa 19.06.2006 (čl. 6), ktorú s povinným uzavrel právny
predchodca oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok) vyplýva, že povinnému bola
poskytnutá pôžička vo výške 200 000,- Sk so splatnosťou 5 rokov a výškou mesačnej splátky 5 079,-
Sk. Rozhodcovská doložka je zakotvená v bode X. písm. r) všeobecných obchodných podmienok
bezúčelovej pôžičky, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory budú rozhodované

(i) v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určí spoločnosť, (ii) na príslušnom
všeobecnom súde, (iii) prostredníctvom zmluvného partnera spoločnosti na vymáhanie pohľadávok.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého táto rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o
príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred

rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil
do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008
novelou zákona č. 568/2007 Z. z..

Odvolací súd dodáva, že uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa

považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka
upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za

podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom.

Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa
aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Ani

v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej
doložky, nakoľko bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a
vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že rozhodcovská
doložka nespĺňa ani požiadavku písomnej formy v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o pôžičke na všeobecné podmienky, s
ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami
formulárovej zmluvy.

Zmluva o pôžičke neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania. Nedošlo ani k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými
stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že dlžník sa oboznámil s obsahom zmluvy
o pôžičke a že súhlasí so všeobecnými podmienkami, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavenánepochybnávôľaúčastníkovzmluvyuzavrieťrozhodcovskúzmluvuapodrobiťsaprípadnému

rozhodcovskému konaniu.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.