Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4C/410/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513210898
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513210898.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 10, proti odporcovi: H. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, T. I. T. D., v
konaní o zaplatenie 19,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená príslušnému správnemu orgánu, ktorým je
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 18.10.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť sumu 19,55 Eur, poplatok z omeškania 0,2% denne zo sumy 19,55 Eur od 09.10.1998
do zaplatenia titulom neuhradeného dlžné poistného na zdravotné poistenie v zmysle ustanovení

zákona č. 273/1994 Z. z.. Uviedol, že ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty
pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze
(ako postupcom) Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 07.07.2005, na základe ktorej navrhovateľ
nadobudol pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetnom tohto konania, a to spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Medzi podmienky konania patrí aj podmienka právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ táto
podmienka nie je splnená, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto súd
musí konanie zastaviť. (§ 104 ods. 1 O.s.p.)

Všeobecne sa právomocou rozumie oprávnenie toho ktorého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré zákon
zveruje do jeho kompetencie. Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc v § 7 O.s.p.. Vecne je
vymedzená v odseku 1 tohto ustanovenia tak, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej
rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov jepredovšetkým rovnaké (rovnocenné) postavenie ich subjektov, pri ktorom jeden z účastníkov právneho
vzťahu nemôže jednostranným úkonom založiť povinnosť druhého účastníka a nemôže ani autoritatívne
vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. V zmysle § 7 ods. 2 O.s.p. súdy v občianskom súdnom

konanípreskúmavajúajzákonnosťrozhodnutíorgánovverejnejsprávyazákonnosťrozhodnutí,opatrení
alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej
správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,
len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Navrhovateľ uplatnený nárok odvodzuje z poistného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom, ktorý bol jeho poistencom. Vznik a zánik zdravotného poistenia ako i povinnosť platiť
poistné, či oznamovacia povinnosť boli v rozhodujúcom čase upravené zákonom č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, ktorý patrí do oblasti verejného práva (§ 10 a nasl. cit. zákona, § 23 ods.
2, 3, 4 cit. zákona). Za občianskoprávne vzťahy v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba

pokladať majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, majetkové vzťahy medzi týmito
osobami a štátom, ako aj právne vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto nie sú
upravené inými zákonmi. Občiansky zákonník, ako legislatívny základ všetkých občianskoprávnych
vzťahov vôbec, upravuje teda všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej
rovnosti a autonómie ich subjektov. Naproti tomu subjekty správnych vzťahov (ku ktorým patria aj poistné

vzťahy zo zdravotného poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z.) vystupujú v pomere nadriadenosti
a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom teda nie je občianskoprávnym vzťahom, ale ide o verejnoprávny
vzťah. To sa týka i nároku na dlžné poistné, ktorý je dlhom z práva verejného, pri vymáhaní ktorého
účastníci nie sú v súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu. Vznik, trvanie,

zmenu ale i na zánik takejto pohľadávky nemožno posudzovať podľa ustanovení práva súkromného
(t. j. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka). Skutočnosť, že sporná pohľadávka vznikla z
práva verejného a nie ako pohľadávkou z práva súkromného spôsobuje, že jej charakter zostáva trvalo
zachovaný a nemôže sa zmeniť. Pri vymáhaní poistného na zdravotné poistenie ako i poplatku z
omeškania teda nie je navrhovateľ s odporcom v súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-

právnom) vzťahu a preto pohľadávka, ktorá vznikla zo vzťahu verejného práva, nemožno považovať za
dlh, ktorý má rovnakú povahu ako dlh z práva súkromného.

Podľa § 87 bod 1. zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Podľa § 85h ods. 1, 2, 3 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné
poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2004.

Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného
alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa
nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.Podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. ods. 1, písm. a/ bod. 3, úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,
ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo

neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, (§ 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zákona
č. 580/2004 Z.z. v znení zákona č. 352/2005 Z.z.), úroky z omeškania (§18 ods. 1 zákona č. 580/2004
Z.z. v znení zákona č. 352/2005 Z.z.).

Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné

poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004. Zrušením zákona č. 273/1994 Z.z. zákonom č. 581/2004 Z.z. s účinnosťou dňom
01.11.2004 prešla právomoc rozhodovať vo veciach zdravotného poistenia, ak išlo o pohľadávky na
poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie
na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa
21. apríla 2010 bolo vyslovené, že pokiaľ zákonodarca určil orgán (Úrad, ktorý je v rámci vymedzenej
pôsobnostioprávnenýrozhodovaťoprávachapovinnostiachvyplývajúcichzpredchádzajúcehozákona)
a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (Úrad)
je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok

uplatnil.

Vzhľadom citované zákonné ustanovenia rozhodovanie vo veci zaplatenia dlžného poistného a poplatku
zomeškaniazneodvedenéhoalebooneskoreneodvedenéhopoistnéhonazdravotnépoistenie,naktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 patrí do právomoci
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej

starostlivosti, ktorý je príslušný o uplatnených nárokoch navrhovateľa rozhodnúť, preto súd rozhodol o
zastavení konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po právoplatnosti
tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., a nepriznal náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne, písomne prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.